C-150/15
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62015CN0150
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2015236SK.01002201.xml
20.7.2015
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 236/22
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Sächsisches Oberverwaltungsgericht (Nemecko) 30. marca 2015 – Der Bundesbeauftragte für Asylangelegenheiten/N
(Vec C-150/15)
(2015/C 236/31)
Jazyk konania: nemčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Sächsisches Oberverwaltungsgericht
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Odvolateľ: Bundesbeauftragte für Asylangelegenheiten
Odporca v odvolacom konaní: N
Ďalší účastník konania: Spolková republika Nemecko
Prejudiciálne otázky
1.
Má sa článok 9 ods. 1 písm. a) v spojení s článkom 10 ods. 1 písm. b) smernice 2011/95/EÚ ( 1 ) vykladať tak, že
a)
ide o vážne porušenie slobody náboženského vyznania zaručenej článkom 10 ods. 1 Charty základných práv a článkom 9 ods. 1 EDĽP, a teda o čin prenasledovania v zmysle článku 9 ods. 1 písm. a) smernice, ak náboženské úkony alebo formy postoja, ktoré sú predpísané vieroukou, ku ktorej sa žiadateľ aktívne hlási, a ktoré sú jej centrálnym prvkom alebo sa opierajú o náboženské presvedčenie žiadateľa ako o osobitne významné pre jeho náboženskú integritu, sú v dotknutej krajine pôvodu pod hrozbou trestu zakázané,
alebo že
b)
je nevyhnutné, aby žiadateľ, ktorý sa aktívne hlási k určitej viere, okrem toho preukázal, že náboženské úkony alebo formy postoja, predpísané touto vieroukou ako jej centrálny prvok, ktoré v jeho krajine pôvodu predstavujú náboženskú činnosť zakázanú pod hrozbou trestu, sú pre zachovávanie jeho náboženskej integrity „osobitne významné“ a v tomto zmysle „potrebné“?
2.
Má sa článok 9 ods. 3 v spojení s článkom 2 písm. d) smernice 2011/95/EÚ vykladať tak, že
na zistenie oprávnenej obavy z prenasledovania a reálneho nebezpečenstva („real risk“) niektorým z aktérov uvedených v článku 6 smernice 2011/95/EÚ alebo neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania,
vzhľadom na náboženské úkony alebo formy postoja, ktoré sú predpísané vieroukou, ku ktorej sa žiadateľ aktívne hlási, a ktoré sú jej centrálnym prvkom alebo sa opierajú o náboženské presvedčenie žiadateľa v zmysle ich osobitného významu pre jeho náboženskú integritu, a ktoré sú v dotknutej krajine pôvodu pod hrozbou trestu zakázané,
a)
je potrebná taká hodnotiaca relačná úvaha, ktorá porovnáva počet príslušníkov zakázaným spôsobom praktikujúcich náboženstvo žiadateľa s počtom činov prenasledovania v krajine pôvodu žiadateľa, ktoré reálne nastali v súvislosti s týmito náboženskými aktivitami a prípadne zohľadňuje neistoty a nemerateľné aspekty vnútroštátnej praxe trestného stíhania,
alebo
b)
je postačujúce, že vo vnútroštátnej praxi trestného stíhania v krajine pôvodu je možné preukázať skutočné uplatňovanie predpisov, ktoré pod hrozbou trestu zakazujú náboženské úkony alebo formy postoja, ktoré sú predpísané vieroukou, ku ktorej sa žiadateľ aktívne hlási, a ktoré sú jej centrálnym prvkom alebo sa opierajú o náboženské presvedčenie žiadateľa v zmysle ich osobitného významu pre jeho náboženskú integritu?
3.
Je ustanovenie vnútroštátneho procesného práva, ktoré zaväzuje súd rozhodujúci vo veci samej riadiť sa právnym posúdením súdu rozhodujúceho o opravnom prostriedku „Revision“ (tu: § 144 ods. 6 VwGO), v súlade so zásadou prednosti práva Únie, ak súd rozhodujúci vo veci samej chce vykladať normu práva Únie inak ako súd rozhodujúci o opravnom prostriedku „Revision“, avšak takémuto výkladu práva Únie je zabránené, a to aj po uskutočnení prejudiciálneho konania podľa článku 267 ods. 2 ZFEÚ vnútroštátnym právom, ktoré stanovuje záväznosť právneho záveru súdu rozhodujúceho o opravnom prostriedku „Revision“?
( 1 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany ( Ú. v. EÚ L 337, s. 9 ).