C-156/15
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62015CN0156
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2015198SK.01002401.xml
15.6.2015
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 198/24
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Augstākā tiesa (Lotyšsko) 1. apríla 2015 – SIA „Private Equity Insurance Group“/AS „Swedbank“
(Vec C-156/15)
(2015/C 198/32)
Jazyk konania: lotyština
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Augstākā tiesa
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Navrhovateľka: SIA „Private Equity Insurance Group“
Odporkyňa: AS „Swedbank“
Prejudiciálne otázky
1.
Majú sa ustanovenia článku 4 smernice 2002/47/ES ( 1 ) týkajúce sa výkonu finančnej záruky, s prihliadnutím na odôvodnenia 1 a 4 tejto smernice, vykladať v tom zmysle, že také ustanovenia sa vzťahujú len na účty, ktoré sa používajú na zúčtovanie v zúčtovacích systémoch cenných papierov, alebo v tom zmysle, že sa vzťahujú aj na akýkoľvek účet otvorený v banke, vrátane bežného účtu, ktorý sa nepoužíva na zúčtovanie operácií s cennými papiermi?
2.
Majú sa ustanovenia článkov 3 a 8 smernice 2002/47/ES, s prihliadnutím na jej odôvodnenia 3 a 5, vykladať v tom zmysle, že cieľom smernice je zabezpečiť prednostné zaobchádzanie, ktoré je osobitne výhodné pre úverové inštitúcie v prípadoch platobnej neschopnosti ich klientov, najmä voči iným veriteľom týchto klientov, napríklad voči zamestnancom, pokiaľ ide o ich mzdové nároky, voči štátu, pokiaľ ide o jeho daňové nároky, a voči zabezpečeným veriteľom, ktorých pohľadávky sú zabezpečené zárukami, na ktoré sa vzťahuje zásada materiálnej publicity údajov zapísaných vo verejnom registri?
3.
Má sa vychádzať z toho, že článok 1 ods. 2 písm. e) smernice 2002/47/ES je ustanovením, ktoré stanovuje minimálnu harmonizáciu, alebo úplnú harmonizáciu, teda má sa vykladať v tom zmysle, že dovoľuje členským štátom rozšíriť pôsobnosť tohto ustanovenia na subjekty, ktoré sú výslovne vylúčené z pôsobnosti smernice?
4.
Je článok 1 ods. 2 písm. e) smernice 2002/47/ES priamo uplatniteľným ustanovením?
5.
V prípade, ak sú cieľ a pôsobnosť smernice 2002/47/ES vymedzené užšie ako skutočný cieľ a pôsobnosť vnútroštátneho zákona, ktorého prijatie bolo formálne odôvodnené povinnosťou prebrať smernicu, je možné použiť výklad uvedenej smernice na vyhlásenie doložky o záložnej finančnej záruke vychádzajúcej z vnútroštátneho zákona, o akú ide v spore vo veci samej, za neplatnú?
( 1 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 2002/47/ES zo 6. júna 2002 o dohodách o finančných zárukách ( Ú. v. ES L 168, s. 43 ; Mim. vyd. 10/003, s. 89).