← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·1.6.2015

C-259/15

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62015CN0259

C_2015254SK.01001201.xml

3.8.2015

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 254/12

Odvolanie podané 1. júna 2015: Rada Európskej únie proti rozsudku Všeobecného súdu (siedma komora) z 19. marca 2015 vo veci T-412/13, Chin Haur Indonesia, PT/Rada Európskej únie

(Vec C-259/15 P)

(2015/C 254/16)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Rada Európskej únie (v zastúpení: S. Boelaert, splnomocnený zástupca, R. Bierwagen, C. Hipp, Rechtsanwälte)

Ďalší účastníci konania: Chin Haur Indonesia, PT, Európska komisia, Maxcom Ltd

Návrhy odvolateľky

Rada navrhuje, aby Súdny dvor:

zrušil rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2015, ktorý bol Rade oznámený 23. marca 2015 vo veci T-412/13 Chin Haur Indonesia, PT, proti Rade Európskej únie,

zamietol žalobu o neplatnosť namietaného nariadenia ( 1 ) , ktorú v prvostupňovom konaní podala spoločnosť Chin Haur Indonesia, PT, a

uložil spoločnosti Chin Haur Indonesia, PT, povinnosť nahradiť trovy konania v prvostupňovom aj v odvolacom konaní.

Alternatívne navrhuje, aby

bola vec vrátená späť Všeobecnému súdu na účely vydania nového rozhodnutia,

sa o trovách konania v prvostupňovom a odvolacom konaní rozhodlo neskôr.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Všeobecný súd nesprávne vykladá článok 13 ods. 1 základného nariadenia ( 2 ) , keď konštatuje, že Rada nemala dostatok dôkazov na to, aby rozhodla, že sa žalobca v prvostupňovom konaní podieľal na prekládke. Výklad Všeobecného súdu týkajúci sa podmienok, ktoré musia jednotlivé spoločnosti splniť, aby boli oslobodené od rozšírených opatrení, je v rozpore so štruktúrou článku 13 základného nariadenia (prvý odvolací dôvod).

Záver Všeobecného súdu o tom, že z dokumentov, ktoré boli predložené Všeobecnému súdu vyplýva, že Rada nemala dôkazy, na základe ktorých by mohla v dotknutom nariadení konštatovať, že žalobca v prvostupňovom konaní sa podieľal na postupoch prekládky, nie je riadne odôvodnený. Naopak a na rozdiel od rozsudku, ktorý je predmetom odvolania, s ohľadom na skutočnosť, že sa prekládka skutočne preukázala na národnej úrovni a že žiadosť žalobcu v prvostupňovom konaní o oslobodenie nebola dôvodná, jediný záver, ku ktorému mohla Rada a následne aj Všeobecný súd na základe týchto skutkových okolností dospieť bol, že žalobca v prvostupňovom konaní sa podieľal na prekládke. Všeobecný súd tým, že vylovil iný záver, skreslil skutkové okolnosti (druhý odvolací dôvod).

( 1 ) Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) č. 501/2013 z 29. mája 2013, ktorým sa konečné antidumpingové clo uložené vykonávacím nariadením (EÚ) č. 990/2011 na dovoz bicyklov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike rozširuje na dovoz bicyklov odosielaných z Indonézie, Malajzie, zo Srí Lanky a z Tuniska bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú deklarovaný pôvod v Indonézii, Malajzii, na Srí Lanke a v Tunisku ( Ú. v. EÚ L 153, s. 1 ).

( 2 ) Nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva ( Ú. v. EÚ L 343, s. 51 ).

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie C-259/15 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik