Súdny dvor Európskej únie·27.7.2015

C-411/15

Súd: Súdny dvor Európskej únie
IČS: 62015CN0411
Zdroj: eur-lex.europa.eu ↗

C_2015320SK.01001901.xml

28.9.2015

Úradný vestník Európskej únie

C 320/19

Odvolanie podané 27. júla 2015: Timab Industries, Cie financière et de participations Roullier (CFPR) proti rozsudku Všeobecného súdu (ôsma rozšírená komora) z 20. mája 2015 vo veci T-456/10, Timab Industries a CFPR/Komisia

(Vec C-411/15 P)

(2015/C 320/27)

Jazyk konania: francúzština

Účastníci konania

Odvolateľky: Timab Industries a Cie financière et de participations Roullier (CFPR) (v zastúpení: N. Lenoir, avocate)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy odvolateliek

—

zrušiť rozsudok Všeobecného súdu z 20. mája 2015 vo veci T-456/10,

—

vrátiť vec Všeobecnému súdu, aby náležitým spôsobom znížil sumu pokuty,

—

incidenčne konštatovať, že Všeobecný súd porušil právo na spravodlivý proces z dôvodu neprimeranej dĺžky súdneho konania,

—

uložiť Komisii povinnosť nahradiť všetky trovy konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho odvolania odvolateľky uvádzajú päť dôvodov neplatnosti.

V prvom rade Všeobecný súd podľa odvolateliek porušil pravidlá týkajúce sa dôkazného bremena a právo na obhajobu tým, že sa domnieval, že odvolateľkám prináleží, aby v priebehu konania o urovnaní preukázali, že pred rokom 1993 sa nezúčastňovali na karteli.

V druhom rade Všeobecnému súdu vytýkajú, že porušil právo neobviniť sa sám, ako aj právo na obhajobu. Všeobecný súd podľa odvolateliek konal v rozpore so svojou neobmedzenou právomocou, keď nepreskúmaval dôkaznú povinnosť Komisie, pokiaľ ide o posúdenie údajných „priznaní“ odvolateliek, čo malo významný vplyv na stanovenie sumy pokuty.

V treťom rade Všeobecný súd podľa odvolateliek nerešpektoval rozsah svojej neobmedzenej právomoci, keď za „nové okolnosti“ považoval to, že Komisia po vystúpení odvolateliek z konania o urovnaní uznala, že odvolateľky sa v rokoch 1978 až 1992 nezúčastnili na karteli, a to na účely odôvodnenia uloženia výrazne vyššej pokuty za porušenie v trvaní, ktoré bolo veľmi výrazne skrátené.

V štvrtom rade Všeobecný súd podľa odvolateliek nerešpektoval svoju neobmedzenú právomoc, keďže vo svojom rozsudku uviedol rozporuplné odôvodnenie, pri uplatnení konania o urovnaní sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia a porušil zásady legitímnej dôvery a rovnosti zaobchádzania tým, že podporil takmer celkové zrušenie zníženia za spoluprácu, ktoré bolo priznané v konaní o urovnaní, čo odvolateľky nemohli v takomto rozsahu rozumne predvídať.

Napokon odvolateľky Všeobecnému súdu vytýkajú, že konal v rozpore so svojou neobmedzenou právomocou a porušil zásady rovnosti zaobchádzania a individualizácie trestu.

Incidenčne odvolateľky napokon navrhujú, aby Súdny dvor konštatoval, že Všeobecný súd porušil právo na spravodlivý proces, čo je v rozpore s článkom 47 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie a s článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach, a to vzhľadom na neprimeranú dĺžku konania.