C-469/15
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62015CN0469
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2015389SK.01001801.xml
23.11.2015
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 389/18
Odvolanie podané 4. septembra 2015: FSL Holdings, Firma Léon Van Parys, Pacific Fruit Company Italy SpA proti rozsudku Všeobecného súdu (druhá komora) zo 16. júna 2015 vo veci T-655/11, FSL Holdings a iní/Európska komisia
(Vec C-469/15 P)
(2015/C 389/20)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Odvolateľky: FSL Holdings, Firma Léon Van Parys, Pacific Fruit Company Italy SpA (v zastúpení: P. Vlaemminck, C. Verdonck, B. Van Vooren, J. Auwerx, advocaten)
Ďalší účastník konania: Európska komisia
Návrhy odvolateliek
Odvolateľky navrhujú, aby Súdny dvor:
—
v prvom rade, zrušil napadnutý rozsudok z dôvodu použitia dôkazov, ktoré boli získané v úplnom rozpore s postupom stanoveným na ich získavanie, a nesprávneho uplatnenia Oznámenia o spolupráci z roku 2002, a v dôsledku toho zrušil rozhodnutie Komisie z 12. októbra 2011 v celom rozsahu,
—
subsidiárne, čiastočne zrušil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom Všeobecný súd nevykonal úplné súdne preskúmanie pokuty uloženej odvolateľkám, a v dôsledku toho podstatne znížil pokutu, ktorá bola odvolateľkám uložená v napadnutom rozsudku,
—
ďalej subsidiárne, čiastočne zrušil napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom Všeobecný súd nesprávne konštatoval, že cieľom alebo dôsledkom porušenia bolo obmedzenie hospodárskej súťaže, a v dôsledku toho vrátil vec Všeobecnému súdu, ibaže by sa Súdny dvor domnieval, že disponuje dostatkom informácií na to, aby sám zrušil rozhodnutie Komisie,
—
v každom prípade zaviazal Komisiu na náhradu trov konania, ktoré vznikli odvolateľkám v konaní pred Súdnym dvorom a Všeobecným súdom.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojho odvolania odvolateľky uvádzajú štyri odvolacie dôvody:
—
Svojím prvým odvolacím dôvodom odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, porušil ich právo na obhajobu a podstatné procesné požiadavky tým, že zamietol tvrdenie odvolateliek týkajúce sa protiprávnosti toho, že talianske daňové orgány postúpili dokumenty získané počas vnútroštátneho daňového vyšetrovania Komisii, a namietajú dôsledky tejto protiprávnosti. Po prvé, Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že konštatoval, že Komisii nevyplýva z právneho poriadku EÚ osobitná povinnosť zabrániť tomu, aby základné právo na obhajobu bolo nenapraviteľne porušené počas správnej fázy vyšetrovania v oblasti hospodárskej súťaže. Po druhé, Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že nezohľadnil skutočnosť, že Komisia porušila práva odvolateliek na obhajobu a základné procesné požiadavky vzhľadom na ustanovenie článku 12 ods. 2 nariadenia č. 1/2003 ( 1 ) . Po tretie, Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že skreslil dôkazy, ktoré mu boli predložené, keď rozhodol, že skutočnosť, že dokumenty, ktoré Komisia použila ako dôkaz, boli neoprávnene nadobudnuté, nie je relevantná.
—
Svojím druhým odvolacím dôvodom odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že Komisii nevytkol, že priznala výnimku žiadateľovi, pokiaľ ide o južnú Európu, čím nedôsledne uplatnila Oznámenie o spolupráci z roku 2002. Konkrétne odvolateľky tvrdia, že žiadateľovi nemala byť vzhľadom na južnú Európu priznaná žiadna výnimka, a že v dôsledku toho všetky ústne vyjadrenia žiadateľa o výnimku a informácie získané na základe žiadostí o informácie podaných so zreteľom na uvedené ústne vyjadrenia by mali byť v prejednávanej veci vyňaté zo spisu.
—
Subsidiárne, svojím tretím odvolacím dôvodom odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že neposkytol účinnú súdnu ochranu vzhľadom na trestnú sankciu, ktorú im uložila Komisia, a to napriek neobmedzenej súdnej právomoci, ktorú mu priznáva článok 31 nariadenia č. 1/2003, a zásade účinnej súdnej ochrany zakotvenej v článku 6 EDĽP a článku 47 Charty. Odvolateľky navyše uvádzajú, že v dôsledku neposkytnutia účinnej súdnej ochrany Všeobecný súd nesprávne stanovil pokutu.
—
Ďalej subsidiárne, svojím štvrtým odvolacím dôvodom odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že poskytol nesprávny výklad pojmu porušenia z hľadiska cieľa, čo v konečnom dôsledku tiež viedlo k nesprávnej právnej kvalifikácii skutkového stavu a porušeniu práva odvolateliek na obhajobu.
( 1 ) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy ( Ú. v. ES L 1, s. 1 ; Mim. vyd. 08/002, s. 205).