← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·16.11.2015

C-599/15

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62015CN0599

C_2016038SK.01003301.xml

1.2.2016

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 38/33

Odvolanie podané 16. novembra 2015: Rumunsko proti uzneseniu Všeobecného súdu (tretia komora) zo 14. septembra 2015 vo veci T-784/14, Rumunsko/Komisia

(Vec C-599/15 P)

(2016/C 038/46)

Jazyk konania: rumunčina

Účastníci konania

Žalobca: Rumunsko (v zastúpení: R.-H. Radu, A. Buzoianu, E. Gane a M. Chicu, splnomocnení zástupcovia)

Ďalší účastník konania: Európska komisia

Návrhy

I. Vyhlásiť žalobu za prípustnú, v celom rozsahu zrušiť uznesenie vydané Všeobecným súdom vo veci T-784/14 a vydať nové rozhodnutie vo veci T-784/14 v tom zmysle, že návrh na zrušenie je prípustný a list BUDG/B/03MV, D(2014) 3079038 z 19. septembra 2014 sa zrušuje,

alebo

vyhlásiť žalobu za prípustnú, v celom rozsahu zrušiť uznesenie vydané Všeobecným súdom vo veci T-784/14 a vrátiť veci T-784/14 Všeobecnému súdu, aby vyhlásil návrh na zrušenie za prípustný a zrušil list BUDG/B/03MV, D(2014) 3079038 z 19. septembra 2014.

II. Zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

1.

Prvý dôvod – konanie pred Všeobecným súdom bolo postihnuté vadami poškodzujúcimi záujmy štátu Rumunsko

Rumunsko sa domnieva že napadnuté uznesenie bolo vydané v rozpore so spoločným výkladom ustanovení článku 130 ods. 7 a 8 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu.

Všeobecný súd nepreveril, či bolo nevyhnutné spojiť preskúmanie námietky neprípustnosti na spoločné konanie o veci samej, ani to náležite neodôvodnil.

Hoci sa Všeobecný súd rozhodol nespojiť preskúmanie námietky neprípustnosti na spoločné konanie o veci samej, právny rámec peňažnej povinnosti prislúchajúcej Rumunsku vymedzil v oblasti upravenej rozhodnutím 2007/436 ( 1 ) a nariadením 1150/2000 ( 2 ) a uviedol, že Rumunsko bol na základe týchto ustanovení povinné zistiť a zaplatiť sumu 14 833,79 eura zo svojich tradičných vlastných zdrojov.

Všeobecný súd pri analýze povahy a základu peňažnej povinnosti rozhodol vo veci samej a pritom konal v rozpore so svojim rozhodnutím vyjadriť sa výlučne k námietke neprípustnosti.

2.

Druhý dôvod – Všeobecný súd porušil právo Únie

Rumunsko sa domnieva, že Všeobecný súd nesprávne kvalifikoval povahu povinností uložených Rumunsku listom BUDG/B/03MV D(2014) 3079038 z 19. septembra 2014, čím vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, ktoré ovplyvnilo jeho analýzu i) posúdenia právomoci Komisie a ii) povahy sporného listu.

Subsidiárne sa Rumunsko domnieva že Všeobecný súd porušil právo Únie a judikatúru Súdneho dvora, keď dospel k záveru, že členským štátom prislúcha posúdiť existenciu straty tradičných vlastných zdrojov a že existuje povinnosť odviesť takéto zdroje.

Rumunsko navyše spochybňuje, že v danom prípade sa uplatňuje mechanizmus podmieneného odvádzania a v tomto zmysle spochybňuje tvrdenia Všeobecného súdu, ktoré s tým súvisia.

( 1 ) Rozhodnutie Rady 2007/436/EHS, Euratom z 7. júna 2007 o systéme vlastných zdrojov spoločenstiev ( Ú. v. ES L 163, s. 17 ; Mim. vyd. 01/001, s. 176).

( 2 ) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 1150/2000 z 22. mája 2000, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 94/728/ES, Euratom o systéme vlastných zdrojov spoločenstiev ( Ú. v. ES L 130, s. 1 ; Mim. vyd. 01/003, s. 169).

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie C-599/15 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik