T-20/15

žalobkyňa,

proti

Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) , v zastúpení: A. Kusturovic a A. Folliard‑Monguiral, splnomocnení zástupcovia,

žalovanému,

ďalší účastník konania pred odvolacím senátom EUIPO a vedľajší účastník v konaní pred Všeobecným súdom:

Ciacci Piccolomini d’Aragona di Bianchini Società Agricola , so sídlom v Miláne (Taliansko), v zastúpení: F. Cecchi, P. Pozzi a F. Ghisletti Giovanni, advokáti,

so zreteľom na vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 4. mája 2015,

na základe ústneho pojednávania z 28. januára 2016,

vyhlásil tento

Rozsudok

Okolnosti predchádzajúce sporu

1

Prihláška ochrannej známky Európskej únie bola uverejnená vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva č. 35/2012 z 20. februára 2012.

5

Dňa 14. mája 2012 podala žalobkyňa Henkell & Co. Sektkellerei KG na základe článku 41 nariadenia č. 207/2009 námietku proti zápisu prihlasovanej ochrannej známky pre výrobky a služby zaradené do triedy 33 uvedené v bode 3 vyššie.

6

Námietka bola založená na skoršej slovnej ochrannej známke Európskej únie PICCOLO zapísanej 14. augusta 2001 pod číslom 952770.

7

Na podporu námietky bol uvedený dôvod podľa článku 8 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009.

9

Dňa 28. novembra 2012 vedľajší účastník konania v súlade s článkom 42 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 požiadal, aby žalobkyňa predložila dôkaz o riadnom používaní skoršej ochrannej známky.

10

Dňa 19. februára 2013 žalobkyňa uviedla, že používa ochrannú známku PICCOLO pre šumivé víno v šiestich členských štátoch Európskej únie a ochrannú známku PIKKOLO pre šumivé víno v Nemecku a Rakúsku. Dodala, že odlišnosť pri písaní prvku „pikkolo“ voči prvku „piccolo“ je len minimálna a že príslušná skupina verejnosti by ju len ťažko zaznamenala, keďže tieto dva prvky sa vyslovujú rovnako. Okrem iného predložila dokumenty a iné dôkazy určené na preukázanie riadneho používania skoršej ochrannej známky.

11

Odvolací senát sa pri vyvodení záveru o nedostatku riadneho používania skoršej ochrannej známky domnieval, že vzhľadom na dôkazy ako celok bolo primerané usudzovať, že pojem „piccolo“ je súčasťou vinárskej terminológie používanej na medzinárodnej úrovni a že v dôsledku toho je známy priemernému spotrebiteľovi. Po druhé zdôraznil, že spotrebitelia, ktorí nechápu pojem „piccolo“, nebudú automaticky predpokladať, že ide o ochrannú známku, ak sa s ním stretnú v rámci predaja šumivých vín. Po tretie uviedol, že označenie PIKKOLO alebo PICCOLO sa jasne používa opisným spôsobom alebo v skrátenej forme „picc.“, že pri rôznych výrobkoch žalobkyne sa výlučne spája s inými opisnými pojmami, ako sú pojmy „trocken“ a „dry“, alebo s časťou obchodného mena žalobkyne, a to „henkell“. Po štvrté sa domnieval, že tento posledný uvedený pojem, ktorý je súčasťou obchodného mena žalobkyne, je najviac dominantným prvkom vzhľadom na svoje umiestnenie a svoju veľkosť, tak na etiketách fliaš, ako aj na obale. Dodal, že tento pojem nemá nijaký zjavný význam, hoci vzhľadom na spôsob, akým je zobrazený, sa ihneď považuje za označenie s rozlišovacou spôsobilosťou.

Návrhy účastníkov konania

15

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

zrušil napadnuté rozhodnutie,

—

zaviazal žalobkyňu na náhradu trov konania.

Právny stav

17

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza jediný žalobný dôvod založený na porušení článku 42 ods. 2 nariadenia č. 207/2009.

18

20

Podľa pravidla 22 ods. 3 nariadenia Komisie (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva ( Ú. v. ES L 303, s. 1 ; Mim. vyd. 17/001, s. 189), dôkaz o používaní sa musí týkať miesta, času, rozsahu a povahy používania skoršej ochrannej známky v súvislosti s výrobkami a službami, pre ktoré sa žiada zapísanie a na ktorých je založená námietka.

21

Po druhé ochranná známka je predmetom riadneho používania, ak sa používa v súlade so svojou základnou funkciou, ktorou je zaručiť identifikáciu pôvodu výrobkov alebo služieb, pre ktoré je zapísaná, aby vytvárala alebo zachovávala odbyt pre tieto výrobky a služby, pričom za riadne používanie sa nepovažuje symbolické používanie, ktorého účelom je len zachovanie práv z ochrannej známky (pozri analogicky rozsudok z 11. marca 2003, Ansul, C‑40/01 , EU:C:2003:145 , bod 43 ).

22

Posúdenie riadnej povahy používania ochrannej známky musí spočívať na celkovom posúdení všetkých relevantných prvkov daného prípadu, t. j. skutočností a okolností týkajúcich sa určenia jej skutočného obchodného používania, najmä na tom, či jej používanie v príslušnom ekonomickom odvetví možno považovať za dostačujúce na udržanie alebo vytvorenie podielu na trhu pre tovary alebo služby chránené ochrannou známkou, na povahe týchto tovarov a služieb, vlastnostiach trhu, rozsahu a frekventovanosti používania ochrannej známky (rozsudok z 8. júla 2004, VITAFRUIT, T‑203/02 , EU:T:2004:225 , bod 40 ; pozri tiež analogicky rozsudok z 11. marca 2003, Ansul, C‑40/01 , EU:C:2003:145 , bod 43 ).

26

Na podporu jediného žalobného dôvodu žalobkyňa tvrdí, že na rozdiel od záveru odvolacieho senátu dôkazy predložené v rámci konania pred EUIPO preukazovali riadne používanie skoršej ochrannej známky.

27

Po prvé žalobkyňa v podstate tvrdí, že posúdenie odvolacieho senátu, podľa ktorého je pojem „piccolo“ vnímaný výlučne ako opisný, znamená de facto vyhlásenie neplatnosti skoršej ochrannej známky. Po druhé sa domnieva, že odvolací senát konal nezákonne, keď v rámci svojho hodnotenia dôkazu riadneho používania skoršej ochrannej známky preskúmal jej rozlišovaciu spôsobilosť a vyvodil z toho, že ju nemá. Po tretie sa domnieva, že posúdenie odvolacieho senátu, podľa ktorého skoršia ochranná známka nemá rozlišovaciu spôsobilosť, vychádza výlučne z dokumentov pochádzajúcich z obdobia po relevantnom období, ktoré boli predložené vedľajším účastníkom konania spolu s pripomienkami vysvetľujúcimi dôvod odvolania proti rozhodnutiu námietkového oddelenia. Podľa nej v dôsledku toho nijaký dôkaz nepreukazuje nedostatok rozlišovacej spôsobilosti skoršej ochrannej známky počas relevantného obdobia. Napokon po štvrté tvrdí, že aj za predpokladu, žeby Všeobecný súd dospel k záveru, že odvolací senát mal právomoc usudzovať, že skoršia ochranná známka nemá rozlišovaciu spôsobilosť, preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia Všeobecným súdom by malo jasne preukázať, že na rozdiel od toho, k čomu dospel odvolací senát, uvedená ochranná známka sa používala ako ochranná známka, nielen opisným spôsobom.

28

EUIPO a vedľajší účastník konania spochybňujú dôvodnosť tvrdení žalobkyne. Domnievajú sa, že podrobné preskúmanie dôkazov predložených žalobkyňou počas konania, na ktoré sa odvoláva, potvrdzuje, že odvolací senát správne dospel k záveru, že nebol predložený dôkaz o riadnom používaní skoršej ochrannej známky.

32

Okrem iného je potrebné uviesť, že ako bolo uvedené v bode 8 napadnutého rozhodnutia a ako vyplýva z analýzy dokumentácie, ktorá je súčasťou spisu EUIPO zaslaného Všeobecnému súdu, žalobkyňa s cieľom preukázať riadne používanie skoršej ochrannej známky predložila počas konania pred EUIPO tieto dôkazy:

—

vyhlásenie svojho riaditeľa marketingu pod prísahou z 13. februára 2013, ktoré obsahuje fotografie fliaš šumivého vína a uvádza obrat z predaja fliaš šumivého vína obsahujúcich slová „piccolo“ alebo „pikkolo“ v rôznych členských štátoch Únie v rokoch 2007 až 2011,

—

fotografie fliaš šumivého vína,

—

výňatok z reklamnej brožúry.

33

Odvolací senát po analyzovaní dokumentov uvedených v bode 32 vyššie, ako aj dokumentov predložených vedľajším účastníkom konania dospel v bode 51 napadnutého rozhodnutia k záveru, že skoršia ochranná známka sa nepoužívala riadne v súlade so svojou základnou funkciou, ktorou je zaručiť identifikáciu pôvodu výrobkov a služieb, pre ktoré bola zapísaná.

34

Všeobecný súd sa domnieva, že takýto záver mohol legitímne vyvodiť z preskúmania dokumentov uvedených v bode 32 vyššie.

38

Ako pritom správne uvádzajú EUIPO a vedľajší účastník konania, informácie uvedené vo vyhlásení pod prísahou nie sú podporené sprievodnými dôkazmi. Naopak, z faktúr predložených žalobkyňou jasne vyplýva, že sa vzťahujú iba na územia štyroch členských štátov. Odvolací senát preto nepochybil, keď v bode 37 napadnutého rozhodnutia usúdil, že z dôkazov predložených žalobkyňou je zrejmé, že svoje šumivé vína neuvádzala na trh v celej Únii, ale iba v Nemecku, Grécku, Taliansku a vo Fínsku.

39

Napokon, pokiaľ ide o analýzu povahy používania skoršej ochrannej známky uvedenú v napadnutom rozhodnutí, ktorú žalobkyňa osobitne a zásadne spochybňuje (pozri bod 27 vyššie), odvolací senát v bodoch 39 až 51 napadnutého rozhodnutia v zásade usúdil, že bez ohľadu na to, či spotrebitelia pochopia význam pojmu „piccolo“, spôsob používania skoršej ochrannej známky na fľašiach šumivého vína žalobkyne, ako aj na informáciách o výrobkoch a vo faktúrach neumožňuje vyvodenie záveru, že táto ochranná známka sa používala ako ochranná známka.

40

Žalobkyňa spochybňuje túto analýzu, pričom v zásade tvrdí, že je potrebné priznať osobitný význam spôsobu, akým sa skoršia ochranná známka používa na výrobkoch, keďže práve týmto spôsobom sa táto ochranná známka predstavuje spotrebiteľom, pričom informácie o výrobkoch, cenníky a faktúry sú určené jedine obchodným kruhom, nie spotrebiteľom. Podľa nej z prezentácie výrobkov jasne vyplýva, že uvedená ochranná známka sa používala ako ochranná známka, nie opisným spôsobom. Dodáva, že v dotknutom odvetví je bežné uvádzať ochranné známky výlučne výrazným spôsobom. Zdôraznené zobrazenie dotknutej ochrannej známky výrazným spôsobom, ktoré priťahuje pozornosť, teda údajne vychádza zo zámeru žalobkyne použiť tento pojem ako ochrannú známku, a nie ako opisné označenie veľkosti fľaše, čo navyše zodpovedá vnímaniu používania tohto pojmu zo strany spotrebiteľa.

44

Pokiaľ ide o výrobok, ako uviedol odvolací senát v bode 43 napadnutého rozhodnutia, pojem „henkell“ sa nachádza na samom vrchu etikety na hrdle fľaše a je zvýraznený stuhou. Pod týmto pojmom sa nachádza grafický symbol, pričom tento symbol je umiestnený nad pojmom „piccolo“ alebo „pikkolo“. Pojem „piccolo“ alebo „pikkolo“ je umiestnený nad označením „dry sec“ napísaným oveľa menším písmom. Grafický symbol nachádzajúci sa na hrdle fľaše je takisto zobrazený na jej ústrednej etikete. Nachádza sa nad pojmom „henkell“ napísaným veľkými tučnými písmenami, ktorý sa nachádza nad pojmom „trocken“ napísaným oveľa menším písmom.

45

Pokiaľ ide o balenie, zobrazenie pojmu „piccolo“ alebo „pikkolo“ je podobné zobrazeniu uvedenému na výrobku. Balenie totiž zobrazuje grafický symbol nachádzajúci sa nad pojmom „henkell“ napísaným veľkými tučnými písmenami, ktorý sa nachádza nad pojmom „trocken“ napísaným oveľa menším písmom. Pojem „piccolo“ alebo „pikkolo“ sa nachádza v spodnej časti balenia, rovnakým písmom ako pojem „trocken“ a je sprevádzaný inými slovami napísanými ešte menším písmom.

46

Ako správne uviedli tak odvolací senát, ako aj vedľajší účastník konania, či už ide o výrobok alebo balenie, vzhľadom na svoju veľkosť alebo umiestnenie dominuje jednoznačne pojem „henkell“. Pojem „piccolo“ alebo „pikkolo“ vystupuje v celkovom ponímaní jedine druhorado a ako doplnok.

50

Je teda potrebné konštatovať, že dôkazy predložené žalobkyňou pred námietkovým oddelením a odvolacím senátom ani pri celkovom posúdení z právneho hľadiska dostatočne nepreukazujú riadne používanie skoršej ochrannej známky počas relevantného obdobia. Je potrebné dodať, že ako vyplýva z úvah týkajúcich sa analýzy štvrtého tvrdenia žalobkyne, preskúmanie riadneho používania skoršej ochrannej známky, ktoré uskutočnil odvolací senát, je v súlade s uplatňujúcimi sa pravidlami a judikatúrou. Predovšetkým je potrebné konštatovať, že odvolací senát nijako neporušil zásady uvedené žalobkyňou, ktoré vyplývajú najmä z rozsudku z 24. mája 2012, Formula One Licensing/ÚHVT ( C‑196/11 P , EU:C:2012:314 ). Rovnako je potrebné uviesť, že z preskúmania uvedeného tvrdenia vyplýva, že odvolací senát sa vôbec nevyjadril k otázke, či existovali absolútne dôvody brániace zápisu alebo platnosti skoršej ochrannej známky, ale že sa obmedzil na posúdenie, či sa táto ochranná známka riadne používala v súlade so svojou základnou funkciou.

51

Z toho vyplýva, že pokiaľ ide o skoršiu ochrannú známku, nemožno konštatovať nijaké porušenie článku 42 ods. 2 nariadenia č. 207/2009.

52

Navyše je potrebné dodať, že tento záver nemožno spochybniť skutočnosťami uvedenými v prílohách A.8 až A.12 žaloby, ktoré obsahujú zbierku predstavení jednotlivých výrobkov používaných v Nemecku od roku 1935; zobrazenie etikety umiestnenej na zadnej strane výrobku; štúdiu výrobkov vo veľkom supermarkete v Nemecku; historické obrázky, reklamu a CD‑ROM obsahujúce televízne reklamy vysielané od roku 1957 do roku 1964 a napokon anketu uskutočnenú medzi spotrebiteľmi v Nemecku pochádzajúcu z októbra 1991.

Pokiaľ ide napokon o rozhodnutie prvostupňového súdu vo Wiesbadene z 10. apríla 1972, ktoré sa nachádza v prílohe A.13 žaloby a žalobkyňa ho uviedla na pojednávaní, je potrebné pripomenúť, že ani účastníkom konania, ani Všeobecnému súdu by sa nemalo brániť, aby sa pri výklade práva Únie inšpirovali okolnosťami vyvodenými z judikatúry Únie, alebo vnútroštátnej alebo medzinárodnej judikatúry. Takáto možnosť inšpirovať sa vnútroštátnymi súdmi nevyplýva z judikatúry, v zmysle ktorej je cieľom žaloby podanej Všeobecnému súdu preskúmanie zákonnosti rozhodnutí odvolacích senátov s ohľadom na skutočnosti, ktoré v konaní pred nimi predložili účastníci konania, keďže nejde o výhradu voči odvolacím senátom, že nezohľadnili konkrétne skutkové okolnosti vo vnútroštátnom rozsudku, ale ide o uvedenie rozsudkov na podporu žalobného dôvodu založeného na porušení ustanovenia nariadenia č. 207/2009 odvolacími senátmi [pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. júla 2006, Vitakraft‑Werke Wührmann//ÚHVT – Johnson’s Veterinary Products (VITACOAT), T‑277/04 , EU:T:2006:202 , body 70 a 71 ].

56

V prejednávanej veci je pritom potrebné konštatovať, že žalobkyňa sa neodvoláva na rozhodnutie prvostupňového súdu vo Wiesbadene s cieľom uviesť príklad výkladu, ktorý treba poskytnúť právnej norme, ale s cieľom objasniť skutkovú otázku, a to určenia, či žalobkyňa používala pojem „piccolo“ ako ochrannú známku. Preto ide o dôkaz o riadnom používaní skoršej ochrannej známky, ktorý mala žalobkyňa predložiť pred EUIPO. Okrem toho rovnako ako v prípade príloh A.8 až A.12 žaloby je potrebné uviesť, že rozhodnutie prvostupňového súdu vo Wiesbadene sa netýka riadneho používania skoršej ochrannej známky a nevzťahuje sa na relevantné obdobie.

Odvolací senát sa obmedzil na vyvodenie záveru, že predložené dôkazy preukazovali, že žalobkyňa používala skoršiu ochrannú známku opisným spôsobom, a to na opísanie určitej veľkosti fľaše. Okrem toho, ako správne uviedli EUIPO a vedľajší účastník konania vo svojich písomných pripomienkach a na pojednávaní, odvolací senát v námietkovom konaní vôbec neskúmal rozlišovaciu spôsobilosť skoršej ochrannej známky ako takú, ale skúmal vnímanie označenia vyplývajúce z konkrétnych podmienok jeho používania ako ochrannej známky v zmysle článku 42 ods. 2 nariadenia č. 207/2009, ako je na to povinný v rámci posúdenia riadneho používania akejkoľvek skoršej ochrannej známky. Pokiaľ ide o tvrdenie, že nedostatok rozlišovacej spôsobilosti konštatovaný odvolacím senátom vychádza výlučne z dokumentov predložených vedľajším účastníkom konania, ktoré pochádzajú z obdobia po relevantnom období (pozri bod 27 vyššie), musí byť zamietnuté ako nedôvodné, keďže na jednej strane odvolací senát vôbec nekonštatoval nedostatok rozlišovacej spôsobilosti skoršej ochrannej známky a na druhej strane toto tvrdenie nie je vecne podložené. Na rozdiel od toho, čo žalobkyňa uviedla na pojednávaní v odpovedi na otázku Všeobecného súdu, totiž z bodov 21 a 39 až 44 napadnutého rozhodnutia jasne vyplýva, že odvolací senát vyvodil záver, že skoršia ochranná známka sa riadne nepoužívala, v zásade na základe dôkazov predložených žalobkyňou, ktoré nepochádzali z obdobia po relevantnom období.

60

Vzhľadom na všetky predchádzajúce úvahy je potrebné zamietnuť jediný žalobný dôvod žalobkyne ako nedôvodný a v dôsledku toho zamietnuť žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

1.

Žaloba sa zamieta.

2.

Henkell & Co. Sektkellerei KG znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania, ktoré vynaložili Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) a Ciacci Piccolomini d’Aragona di Bianchini Società Agricola.

Berardis

Czúcz