T-40/15

Armando Álvarez, SA , so sídlom v Madride (Španielsko),

v zastúpení: pôvodne M. Troncoso Ferrer, C. Ruixó Claramunt a S. Moya Izquierdo, neskôr M. Troncoso Ferrer a S. Moya Izquierdo, advokáti,

žalobkyne,

proti

Európskej únii , zastúpenej Súdnym dvorom Európskej únie, v zastúpení: pôvodne A. Placco, neskôr J. Inghelram, Á. Almendros Manzano a P. Giusta, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

tajomník: J. Palacio González, hlavný referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 24. novembra 2016,

vyhlásil tento

Rozsudok

Okolnosti predchádzajúce sporu

1

Súdny dvor rozsudkami z 22. mája 2014, ASPLA/Komisia ( C‑35/12 P , EU:C:2014:348 ), a z 22. mája 2014, Armando Álvarez/Komisia ( C‑36/12 P , EU:C:2014:349 ), tieto odvolania zamietol.

Konanie a návrhy účastníkov konania

5

Návrhom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 27. januára 2015 žalobkyne podali túto žalobu proti Európskej únii zastúpenej Súdnym dvorom Európskej únie alebo Európskou komisiou.

6

Samostatnými podaniami doručenými do kancelárie Všeobecného súdu 9. a 21. apríla 2015 Súdny dvor Európskej únie a Komisia vzniesli námietky neprípustnosti na základe článku 114 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu z 2. mája 1991.

10

Uznesením zo 4. marca 2016, ASPLA a Armando Álvarez/Európska únia ( T‑40/15 , neuverejnené, EU:T:2016:133 ), bola Komisia po čiastočnom späťvzatí návrhov žalobkýň vyškrtnutá v rámci tejto veci ako zástupkyňa Únie.

11

Dňa 11. marca 2016 Komisia podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu požiadala o vstup do konania ako vedľajší účastník konania na podporu návrhov Súdneho dvora Európskej únie.

12

Dňa 14. marca 2016 Súdny dvor Európskej únie predložil vyjadrenie k žalobe.

16

Uznesením z 28. apríla 2016, ASPLA a Armando Álvarez/Európska únia (T‑40/15, neuverejnené), predseda tretej rozšírenej komory Všeobecného súdu vyhovel návrhu Komisie na jej vstup do konania ako vedľajšieho účastníka konania na podporu návrhov Súdneho dvora Európskej únie a spresnil, že Komisia má práva, ktoré sú stanovené v článku 116 ods. 6 rokovacieho poriadku z 2. mája 1991.

17

Dňa 2. mája 2016 Všeobecný súd povolil žalobkyniam podať repliku po predložení riadne odôvodneného návrhu týmito žalobkyňami.

18

Dňa 10. mája 2016 žalobkyne zaujali stanovisko k návrhu na prijatie opatrenia na zabezpečenie konania spomenutého v bode 15 vyššie. V tomto ohľade zdôraznili, že sa nebránili tomu, aby Všeobecný súd, ak to považuje za vhodné, prijal uvedené opatrenie na zabezpečenie konania.

22

Dňa 25. júla 2016 Súdny dvor Európskej únie predložil dupliku.

23

Dňa 23. septembra 2016 Všeobecný súd položil otázku žalobkyniam a vyzval ich, aby predložili určité dokumenty. Listom z 10. októbra 2016 žalobkyne týmto žiadostiam vyhoveli.

24

Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na ústne otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 24. novembra 2016.

28

Dňa 9. januára 2017 sa skončila ústna časť konania.

29

Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:

—

zaviazal Súdny dvor Európskej únie na náhradu škody, ktorá im bola spôsobená z dôvodu porušenia článku 47 druhého odseku Charty základných práv Európskej únie zaplatením sumy 3495038,66 eura, ku ktorej treba pripočítať kompenzačné úroky a úroky z omeškania podľa úrokovej sadzby uplatňovanej Európskou centrálnou bankou (ECB) na jej hlavné refinančné operácie zvýšenej o dva body, od dátumu podania žaloby,

—

subsidiárne zamietol návrh na náhradu údajnej majetkovej ujmy ako nedôvodný,

—

uložil žalobkyniam povinnosť nahradiť trovy konania.

Právny stav

O prípustnosti

V tomto ohľade treba pripomenúť, že podľa článku 21 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie v spojení s článkom 53 prvým odsekom uvedeného štatútu a článkom 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku z 2. mája 1991 musí každý návrh obsahovať predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený. Toto uvedenie musí byť dostatočne jasné a presné, aby umožnilo žalovanému pripraviť si obranu a Všeobecnému súdu rozhodnúť o žalobe, a to prípadne bez ďalších podporných informácií. Na účely zabezpečenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti je na to, aby bola žaloba prípustná, potrebné, aby z jej samotného obsahu vyplývali podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá, prinajmenšom stručne, ale súvislým a pochopiteľným spôsobom. Presnejšie na splnenie týchto požiadaviek musí žaloba smerujúca k náhrade údajne utrpenej ujmy spôsobenej inštitúciou Únie obsahovať údaje, ktoré umožňujú identifikovať konanie, ktoré žalobca vytýka inštitúcii, dôvody, pre ktoré zastáva názor, že medzi týmto konaním a ujmou, ktorú údajne utrpel, existuje príčinná súvislosť, ako aj povahu a rozsah tejto ujmy (pozri rozsudok zo 7. októbra 2015, Accorinti a i./ECB, T‑79/13 , EU:T:2015:756 , bod 53 a citovanú judikatúru).

34

V prejednávanej veci je v prvom rade pravda, že ako uvádza Súdny dvor Európskej únie, žalobné návrhy obsahujú návrh na náhradu všeobecne posúdenej škody.

35

Z predloženej žaloby a k nej pripojených dokumentov však vyplýva, že spoločnosti ASPLA a Armando Álvarez podali žalobu súčasne. Okrem toho cieľom návrhov uvedených v žalobe bola z hľadiska obsahu tejto žaloby náhrada majetkovej ujmy, ktorá mala byť spôsobená žalobkyniam z dôvodu údajného porušenia požiadaviek súvisiacich s dodržaním primeranej lehoty na rozhodnutie (ďalej len „primeraná lehota na rozhodnutie“) vo veciach T‑76/06 a T‑78/06, ktoré sa týkali spoločností ASPLA a Armando Álvarez.

39

Treba však uviesť, že Súdny dvor Európskej únie vo svojom vyjadrení k žalobe prekladá námietku neprípustnosti založenú na premlčaní. Okrem toho spochybňuje existenciu údajného nedodržania primeranej lehoty na rozhodnutie, ako aj rozsahu takéhoto porušenia. Ďalej spochybňuje existenciu údajnej škody, ako aj jej rozsahu. Navyše tvrdí, že neexistuje príčinná súvislosť. Napokon Súdny dvor Európskej únie mal počas pojednávania možnosť zaujať stanovisko k odpovedi žalobkýň na písomnú otázku položenú Všeobecným súdom, v ktorej uviedli dátum, od ktorého im začala vznikať škoda vo veciach T‑76/06 a T‑78/06.

40

Z toho vyplýva, že žalobkyne poskytli skutočnosti nevyhnutné na určenie škody, ktorá vznikla každej z nich, a že Súdny dvor Európskej únie mal možnosť predložiť tvrdenia na svoju obranu, a to aj v rámci pojednávania. Okrem toho tieto skutočnosti umožňujú Všeobecnému súdu, aby rozhodol.

41

Prvú námietku neprípustnosti treba teda zamietnuť.

44

Z judikatúry vyplýva, že úlohou premlčania je zosúladiť ochranu práv poškodenej osoby so zásadou právnej istoty. Dĺžka premlčacej lehoty bola vymedzená predovšetkým vzhľadom na čas nevyhnutný na to, aby osoba, ktorej bola údajne spôsobená škoda, mohla získať relevantné informácie na účely prípadnej žaloby a overiť skutočnosti, ktoré možno uplatniť na podporu tejto žaloby (rozsudok z 8. novembra 2012, Evropaïki Dynamiki/Komisia, C‑469/11 P , EU:C:2012:705 , bod 33 ; pozri v tomto zmysle aj uznesenie z 18. júla 2002, Autosalone Ispra dei Fratelli Rossi/Komisia, C‑136/01 P , EU:C:2002:458 , bod 28 ).

45

Podľa ustálenej judikatúry začína premlčacia lehota plynúť vtedy, keď sú splnené podmienky, ktorým podlieha povinnosť nahradiť škodu (pozri rozsudok z 8. novembra 2012, Evropaïki Dynamiki/Komisia, C‑469/11 P , EU:C:2012:705 , bod 34 a citovanú judikatúru).

46

Je pravda, že článok 46 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie treba vykladať v tom zmysle, že premlčanie nemožno namietať proti poškodenej osobe, ktorá sa až neskôr mohla dozvedieť o skutočnosti, ktorá túto škodu spôsobila, a teda nemala primeranú lehotu na podanie žaloby alebo návrhu pred uplynutím premlčacej lehoty. Podmienky, ktorým je však povinnosť náhrady škody uvedená v článku 340 druhom odseku ZFEÚ podriadená, čiže pravidlá premlčania, ktoré upravujú žaloby o náhradu uvedených škôd, nemôžu byť založené na iných ako striktne objektívnych kritériách (pozri rozsudok z 8. novembra 2012, Evropaïki Dynamiki/Komisia, C‑469/11 P , EU:C:2012:705 , body 35 a 36 a citovanú judikatúru).

50

V prejednávanej veci žalobkyne požadujú náhradu škody, ktorá im údajne vznikla z dôvodu dĺžky súdneho konania vo veciach T‑76/06 a T‑78/06. V týchto veciach boli vydané rozsudky zo 16. novembra 2011, ASPLA/Komisia ( T‑76/06 , neuverejnený, EU:T:2011:672 ), a zo 16. novembra 2011, Álvarez/Komisia ( T‑78/06 , neuverejnený, EU:T:2011:673 ). Premlčacia lehota teda začala plynúť od 16. novembra 2011.

51

Okrem toho žalobkyne podali svoje žaloby v tejto veci a prerušili tak plynutie premlčacej lehoty 27. januára 2015, to znamená pred uplynutím päťročnej lehoty stanovenej v článku 46 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie. Nároky z tejto žaloby nie sú teda premlčané.

52

Vzhľadom na vyššie uvedené treba druhú námietku neprípustnosti zamietnuť.

Pokiaľ nie je splnená jedna z týchto podmienok, žaloba musí byť zamietnutá v celom rozsahu bez nutnosti preskúmať ostatné podmienky mimozmluvnej zodpovednosti Únie (rozsudok zo 14. októbra 1999, Atlanta/Európske spoločenstvo, C‑104/97 P , EU:C:1999:498 , bod 65 ; pozri v tomto zmysle aj rozsudok z 15. septembra 1994, KYDEP/Rada a Komisia, C‑146/91 , EU:C:1994:329 , bod 81 ). Navyše súd Únie nie je povinný skúmať tieto podmienky v určenom poradí (rozsudok z 18. marca 2010, Trubowest Handel a Makarov/Rada a Komisia, C‑419/08 P , EU:C:2010:147 , bod 42 ; pozri v tomto zmysle tiež rozsudok z 9. septembra 1999, Lucaccioni/Komisia, C‑257/98 P , EU:C:1999:402 , bod 13 ).

56

V prejednávanej veci žalobkyne po prvé tvrdia, že dĺžka konania vo veciach T‑76/06 a T‑78/06 bola v rozpore s primeranou lehotou na rozhodnutie. Po druhé tvrdia, že týmto porušením im bola spôsobená majetková ujma, ktorú treba nahradiť.

O údajnom nedodržaní primeranej lehoty na rozhodnutie vo veciach T‑76/06 a T‑78/06

57

Súdny dvor Európskej únie tieto tvrdenia spochybňuje. Po prvé Všeobecný súd je jediný príslušný rozhodnúť o tejto žalobe a na veci T‑76/06 a T‑78/06 nemožno použiť závery, ktoré boli vyvodené Súdnym dvorom v rozsudkoch z 26. novembra 2013, Kendrion/Komisia ( C‑50/12 P , EU:C:2013:771 ), a z 26. novembra 2013, Gascogne/Komisia ( C‑58/12 P , EU:C:2013:770 ). Po druhé doba, ktorá uplynula od skončenia písomnej časti konania do začatia ústnej časti konania vo veciach T‑76/06 a T‑78/06, prekročila priemernú dĺžku tejto časti konania, ktorá bola na Všeobecnom súde zaznamenaná od roku 2007 do roku 2010 vo veciach, ktoré sa týkali uplatnenia práva hospodárskej súťaže, len o 17 mesiacov vo veci T‑76/06 a 21 mesiacov vo veci T‑78/06. Okrem toho celková dĺžka konania vo veciach T‑76/06 a T‑78/06 prekročila priemernú dĺžku konania, ktorá bola na Všeobecnom súde zaznamenaná od roku 2006 do roku 2015 vo veciach, ktoré sa týkali uplatnenia práva hospodárskej súťaže, len o 15 mesiacov. Po tretie veci T‑76/06 a T‑78/06 treba kvalifikovať ako komplexné. Po štvrté treba zohľadniť skutočnosť, že Súdny dvor Európskej únie pôsobí vo viacjazyčnom prostredí, ktoré nemá obdoby v Európe ani vo svete. Okrem toho v pätnástich veciach týkajúcich sa žalôb podaným proti rozhodnutiu K(2005) 4634 bolo použitých šesť rôznych jazykov. Po piate treba zohľadniť obmedzené trvanie funkčného obdobia sudcov a dlhodobú pracovnú neschopnosť jedného z členov komory, ktorej boli dve predmetné veci pridelené. Po šieste konanie žalobkýň malo tiež určitý vplyv na nahromadenie prieťahov konania vo veciach T‑76/06 a T‑78/06.

63

Z podrobného skúmania spisu vo veciach T‑76/06 a T‑78/06 však vyplýva, že dĺžku konania v každej z týchto vecí nemožno odôvodniť žiadnou z okolností uvedených vecí.

64

V prvom rade treba uviesť, že veci T‑76/06 a T‑78/06 sa týkali sporov súvisiacich s existenciou porušenia pravidiel hospodárskej súťaže a že podľa judikatúry základná požiadavka právnej istoty, ktorá musí platiť v prípade hospodárskych subjektov, ako aj cieľ zabezpečiť, aby na vnútornom trhu nebola skreslená hospodárska súťaž, sú v podstatnom záujme nielen samotného žalobcu a jeho konkurentov, ale takisto aj v záujme tretích osôb, z dôvodu veľkého počtu dotknutých osôb a finančných záujmov, ktoré sú v hre (rozsudok zo 16. júla 2009, Der Grüne Punkt – Duales System Deutschland/Komisia, C‑385/07 P , EU:C:2009:456 , bod 186 ).

65

V druhom rade treba uviesť, že vo veci T‑76/06 uplynulo obdobie približne 3 rokov a 10 mesiacov, t. j. 46 mesiacov, od ukončenia písomnej časti konania, ku ktorému došlo 16. februára 2007 podaním dupliky Komisiou, do začatia ústnej časti konania 23. novembra 2010. Okrem toho vo veci T‑78/06 uplynulo obdobie približne 4 rokov a 2 mesiacov, t. j. 50 mesiacov, od ukončenia písomnej časti konania 9. októbra 2006 do začatia ústnej časti konania 23. novembra 2010.

69

Doba 15 mesiacov od skončenia písomnej časti konania do začatia ústnej časti konania predstavuje teda v zásade primeranú dobu na riešenie vecí, ktoré sa týkajú uplatnenia práva hospodárskej súťaže, akými sú veci T‑76/06 a T‑78/06.

70

Ďalej je potrebné zohľadniť okolnosť, že proti rozhodnutiu K(2005) 4634 boli podané viaceré žaloby.

71

Žaloby podané proti tomu istému rozhodnutiu prijatému Komisiou uplatňujúcou právo hospodárskej súťaže Únie v zásade vyžadujú súbežné riešenie, a to vrátane prípadu, že tieto žaloby nie sú spojené. Toto súbežné riešenie je okrem iného odôvodnené zložitosťou uvedených žalôb, ako aj potrebou zabezpečiť koherenciu v analýze týchto rozsudkov a v odpovedi, ktorú na ne treba poskytnúť.

75

V dôsledku toho obdobie 26 mesiacov (15 mesiacov a 11 mesiacov) od ukončenia písomnej časti konania do začatia ústnej časti konania bolo na riešenie vecí T‑76/06 a T‑78/06 primerané.

76

Pokiaľ ide o správanie účastníkov konania a výskyt prekážok konania vo veciach T‑76/06 a T‑78/06, obdobie, ktoré uplynulo od ukončenia písomnej časti konania do začatia ústnej časti konania v týchto veciach, nebolo nijako ovplyvnené takýmto správaním alebo výskytom takýchto prekážok.

77

Napokon treba zohľadniť skutočnosť, že v rozhodnutí K(2005) 4634 Komisia uložila žalobkyniam spoločne a nerozdielne pokutu z dôvodu, že Armando Álvarez vlastnila 98,6% základného imania spoločnosti ASPLA, a teda sa domnievala, že Armando Álvarez mala rozhodujúci vplyv na spoločnosť ASPLA. Armando Álvarez v rámci svojej žaloby podanej vo veci T‑78/06 tak navrhovala zrušenie rozhodnutia K(2005) 4634 v rozsahu, v akom jej toto rozhodnutie pripísalo zodpovednosť za porušenie konštatované v uvedenom rozhodnutí.

81

V dôsledku toho vzhľadom na osobitné okolnosti, ktoré charakterizujú veci T‑76/06 a T‑78/06, z doby 46 mesiacov, ktorá uplynula od skončenia písomnej časti konania do začatia ústnej časti konania vo veci T‑76/06, ako aj z doby 50 mesiacov, ktorá uplynula od skončenia písomnej časti konania do začatia ústnej časti konania vo veci T‑78/06, vyplýva neodôvodnené obdobie nečinnosti 20 mesiacov v oboch týchto veciach.

82

Po tretie z preskúmania spisu vo veciach T‑76/06 a T‑78/06 nevyplýva nijaká okolnosť, ktorá by umožnila konštatovať existenciu obdobia neodôvodnenej nečinnosti jednak odo dňa podania žalôb do dňa podania duplík a jednak od začatia ústnej časti konania do vyhlásenia rozsudkov zo 16. novembra 2011, ASPLA/Komisia ( T‑76/06 , neuverejnený, EU:T:2011:672 ), a zo 16. novembra 2011, Álvarez/Komisia ( T‑78/06 , neuverejnený, EU:T:2011:673 ).

83

Z toho vyplýva, že konaním, ktoré prebehlo vo veciach T‑76/06 a T‑78/06 a ktoré sa skončilo vyhlásením rozsudkov zo 16. novembra 2011, ASPLA/Komisia ( T‑76/06 , neuverejnený, EU:T:2011:672 ), a zo 16. novembra 2011, Álvarez/Komisia ( T‑78/06 , neuverejnený, EU:T:2011:673 ), bol porušený článok 47 druhý odsek Charty základných práv tým, že toto konanie presiahlo primeranú lehotu na rozhodnutie o 20 mesiacov, čo predstavuje dostatočne závažné porušenie právnej normy Únie, ktorej cieľom je priznať práva jednotlivcom.

V prejednávanej veci žalobkyne v žalobe po prvé tvrdia, že im bola spôsobená majetková ujma, ktorá spočíva v strate vzniknutej jednak z dôvodu platenia úrokov z pokuty, ktorá im bola uložená rozhodnutím K(2005) 4634 (ďalej len „úroky z pokuty“) počas neprimeranej dĺžky konania v priemere 25,5 mesiaca, a jednak z dôvodu platenia nákladov bankovej záruky, ktorú zriadili, aby nemuseli ihneď zaplatiť sumu pokuty (ďalej len „náklady bankovej záruky“), počas toho istého neprimerane dlhého obdobia. Táto škoda má byť posúdená jednoduchým pomerným výpočtom na základe nákladov bankovej záruky uhradených od 20. februára 2006 do 1. augusta 2014, ako aj úrokov z pokuty zaplatených od 15. marca 2006 do 22. júla 2014.

87

Po druhé žalobkyne tvrdia, že príčinná súvislosť medzi údajnou ujmou a údajným nedodržaním primeranej lehoty na rozhodnutie je zjavná. Ak by totiž vo veciach T‑76/06 a T‑78/06 bola dodržaná primeraná lehota na rozhodnutie, žalobkyne by nemuseli platiť počas 25,5 mesiaca úroky z pokuty a náklady bankovej záruky.

88

Súdny dvor Európskej únie v prvom rade spochybňuje tvrdenia žalobkýň týkajúce sa majetkovej ujmy, ktorá im bola spôsobená.

89

Subsidiárne Súdny dvor Európskej únie tvrdí, že metóda použitá žalobkyňami na výpočet ich údajnej majetkovej ujmy nie je správna a neumožňuje ju vyčísliť. Na jednej strane proporčný výpočet, aký vykonali žalobkyne, neumožňuje vypočítať časť nákladov, ktoré možno pripísať za obdobie, ktoré zodpovedá neodôvodneným prieťahom v konaní. Na druhej strane skutočnosti použité žalobkyňami na výpočet ich ujmy nie sú takej povahy, aby im umožnili vypočítať hypotetickú ujmu vyplývajúcu z údajných prieťahov, ku ktorým došlo v konaní vo veciach T‑76/06 a T‑78/06. Na účely posúdenia existencie hypotetickej ujmy, ktorá im vznikla z dôvodu neodôvodnených prieťahov v konaní, treba totiž porovnať náklady, ktoré účinne vynaložili na zaplatenie pokuty a hypotetické náklady, ktoré by museli znášať, ak by v konaní nedošlo k prieťahom a ak by pokuty zaplatili skôr. Za určitých okolností by však bolo možné, že by pre podnik bolo výhodnejšie platbu pokuty odložiť, aj keď táto odložená platba zahŕňa pre tento podnik povinnosť zaplatiť dodatočné úroky v pevnej sadzbe, ako je sadzba 3,56% stanovená Komisiou. Súdny dvor Európskej únie v duplike dodáva, že odložená platba poskytuje vo svojej podstate výhodu a že uvedená výhoda v prejednávanej veci existuje.

91

V druhom rade Súdny dvor Európskej únie tvrdí, že neexistuje dostatočne priama príčinná súvislosť medzi údajnou majetkovou ujmou týkajúcou sa úhrady nákladov bankovej záruky a zaplatením úrokov z pokuty na jednej strane a údajným nedodržaním primeranej lehoty na rozhodnutie na strane druhej. Táto majetková ujma totiž vyplýva z vlastného rozhodnutia žalobkýň nesplniť si povinnosť zaplatiť pokutu v lehote stanovenej rozhodnutím K(2005) 4634, aj keď toto rozhodnutie predstavovalo exekučný titul. Rozhodnutie žalobkýň existovalo v čase, keď sa žalobkyne rozhodli zriadiť bankovú záruku, ako aj počas celého obdobia, počas ktorého ponechali uvedenú záruku.

Keď Komisia doručila rozhodnutie K(2005) 4634 žalobkyniam, oznámila im, že ak začnú konanie pred Všeobecným súdom alebo Súdnym dvorom, nebude prijaté žiadne opatrenie na účely vymáhania, pokiaľ bude vec prebiehať, v prípade, že budú dodržané dve podmienky pred uplynutím lehoty na zaplatenie. Podľa článku 86 ods. 5 nariadenia č. 2342/2002 išlo o tieto dve podmienky: po prvé z pohľadávky Komisie musia plynúť úroky od dátumu uplynutia lehoty na zaplatenie v sadzbe 3,56%, po druhé banková záruka prijateľná pre Komisiu, ktorá pokrýva dlh a zároveň úroky z dlhu, musí byť poskytnutá pred dátumom splatnosti.

95

Žalobkyne vo svojich písomnostiach, ktoré predložili v prejednávanej veci, uvádzajú, že sa rozhodli pokutu, ktorá im bola uložená, nezaplatiť hneď a zložiť bankovú záruku v súlade s možnosťou, ktorú im ponúkla Komisia, prostredníctvom zaplatenia úrokov v sadzbe 3,56%.

96

Práve vzhľadom na tieto pripomienky je potrebné skúmať údajnú majetkovú ujmu a predpokladanú príčinnú súvislosť medzi touto ujmou a nedodržaním primeranej lehoty na rozhodnutie vo veciach T‑76/06 a T‑78/06.

– O zaplatení úrokov z pokuty

100

Okrem toho treba uviesť, že počas konania vo veciach T‑76/06 a T‑78/06 Armando Álvarez nezaplatila pokutu ani úroky z omeškania. Počas konania v uvedených veciach tak Armando Álvarez mohla nakladať so sumou, ktorá zodpovedala výške tejto pokuty spolu s úrokmi z omeškania.

101

Žalobkyne však nepredkladajú dôkazy umožňujúce preukázať, že počas obdobia zodpovedajúceho prekročeniu primeranej lehoty na rozhodnutie vo veciach T‑76/06 a T‑78/06 boli úroky z omeškania, ktoré Armando Álvarez neskôr zaplatila Komisii, vyššie ako výhoda, z ktorej mala táto spoločnosť prospech z dôvodu nakladania so sumou rovnajúcou sa výške pokuty navýšenej o úroky z omeškania. Inými slovami žalobkyne nepreukazujú, že úroky z pokuty, ktoré plynuli počas obdobia, ktoré zodpovedá prekročeniu primeranej lehoty na rozhodnutie, boli vyššie ako výhoda, z ktorej mohla mať Armando Álvarez prospech nezaplatením pokuty navýšenej o úroky, ktoré boli splatné od dátumu, keď došlo k nedodržaniu primeranej lehoty na rozhodnutie a úroky, ktoré sa stali splatnými v období, keď dochádzalo k tomuto porušovaniu povinnosti.

102

Z toho vyplýva, že žalobkyne nepreukazujú, že počas obdobia, ktoré zodpovedá prekročeniu primeranej lehoty na rozhodnutie vo veciach T‑76/06 a T‑78/06, vznikla spoločnosti Armando Álvarez skutočná a určitá strata z dôvodu zaplatenia úrokov z omeškania zo sumy pokuty uloženej rozhodnutím K(2005) 4634.

Vzhľadom na skutočnosti zo spisu je tak potrebné konštatovať, že každá zo žalobkýň preukazuje, že osobne utrpela skutočnú a určitú škodu, ktorá spočíva v strate vzniknutej z dôvodu, že uhradila náklady na bankovú záruku počas obdobia, ktoré zodpovedá prekročeniu primeranej lehoty na rozhodnutie vo veciach T‑76/06 a T‑78/06.

106

Pokiaľ ide v druhom rade o príčinnú súvislosť, treba na jednej strane uviesť, že ak by konanie vo veciach T‑76/06 a T‑78/06 neprekročilo primeranú lehotu na rozhodnutie, žalobkyne by nemuseli uhradiť náklady bankovej záruky počas obdobia, ktoré zodpovedá tomuto prekročeniu.

107

Existuje tak príčinná súvislosť medzi nedodržaním primeranej lehoty na rozhodnutie vo veciach T‑76/06 a T‑78/06 a vznikom škody, ktorú žalobkyne utrpeli a ktorá spočíva v strate vzniknutej z dôvodu, že tieto spoločnosti uhradili náklady bankovej záruky počas obdobia, ktoré zodpovedá prekročeniu tejto primeranej lehoty na rozhodnutie.

108

111

Po druhé prekročenie primeranej lehoty na rozhodnutie vo veciach T‑76/06 a T‑78/06 nastalo po tom, ako sa žalobkyne pôvodne rozhodli zriadiť bankové záruky.

112

Skutkové okolnosti tejto veci sa tak podstatne odlišujú od skutkových okolností, ktoré boli konštatované v rozsudku z 21. apríla 2005, Holcim (Deutschland)/Komisia ( T‑28/03 , EU:T:2005:139 ) a v uznesení z 12. decembra 2007, Atlantic Container Line a i./Komisia ( T‑113/04 , neuverejnené, EU:T:2007:377 ), spomenutých v bode 109 vyššie. Súvislosť medzi prekročením primeranej lehoty na rozhodnutie vo veciach T‑76/06 a T‑78/06 a úhradou nákladov bankovej záruky počas obdobia, ktoré zodpovedá tomuto prekročeniu, teda v rozpore s tvrdením Súdneho dvora Európskej únie nemôže byť prerušená počiatočným rozhodnutím žalobkýň nezaplatiť ihneď pokutu uloženú rozhodnutím K(2005) 4634 a zriadiť bankovú záruku.

113

Z toho vyplýva, že existuje dostatočne priama príčinná súvislosť medzi nedodržaním primeranej lehoty na rozhodnutie vo veciach T‑76/06 a T‑78/06 a stratou, ktorá vznikla žalobkyniam z dôvodu, že uhradili náklady bankovej záruky počas obdobia, ktoré zodpovedá prekročeniu uvedenej lehoty.

117

Od 16. novembra 2011 tak žalobkyne mohli posúdiť, či existuje nedodržanie primeranej lehoty na rozhodnutie vo veciach T‑76/06 a T‑78/06, ako aj ujmu, ktorú utrpeli z dôvodu uhradenia nákladov bankovej záruky počas obdobia zodpovedajúceho prekročeniu uvedenej lehoty.

118

Nakoniec rozhodnutie K(2005) 4634, ktorým bola žalobkyniam uložená pokuta, nadobudlo právoplatnosť až 22. mája 2014, keď z dôvodu rozhodnutia žalobkýň podať odvolanie proti rozsudkom zo 16. novembra 2011, ASPLA/Komisia ( T‑76/06 , neuverejnený, EU:T:2011:672 ), a zo 16. novembra 2011, Álvarez/Komisia ( T‑78/06 , neuverejnený, EU:T:2011:673 ), zároveň uplynula možnosť ponúknutá Komisiou zriadiť bankovú záruku.

119

Z toho vyplýva, že úhrada nákladov bankovej záruky po vyhlásení rozsudkov zo 16. novembra 2011, ASPLA/Komisia ( T‑76/06 , neuverejnený, EU:T:2011:672 ), a zo 16. novembra 2011, Álvarez/Komisia ( T‑78/06 , neuverejnený, EU:T:2011:673 ), ktorým došlo k ukončeniu porušovania povinnosti dodržať primeranú lehotu na rozhodnutie vo veciach T‑76/06 a T‑78/06, nepredstavuje dostatočne priamu príčinnú súvislosť s týmto porušením, keďže úhrada takýchto nákladov vyplýva z osobného a samostatného rozhodnutia žalobkýň, ku ktorému dospeli po uvedenom porušení, týkajúceho sa nezaplatenia pokuty, nepožiadať o odklad výkonu rozhodnutia K(2005) 4634 a podať odvolanie proti uvedeným rozsudkom.

V druhom rade v bodoch 116 až 120 vyššie sa konštatovalo, že nedodržanie primeranej lehoty na rozhodnutie vo veciach T‑76/06 a T‑78/06 sa ukončilo 16. novembra 2011 a že existovala priama príčinná súvislosť medzi nedodržaním primeranej lehoty na rozhodnutie vo veciach T‑76/06 a T‑78/06 a ujmou, ktorá bola spôsobená žalobkyniam „pred“ vyhlásením rozsudkov zo 16. novembra 2011, ASPLA/Komisia ( T‑76/06 , neuverejnený, EU:T:2011:672 ), a zo 16. novembra 2011, Álvarez/Komisia ( T‑78/06 , neuverejnený, EU:T:2011:673 ).

123

Prekročenie primeranej lehoty na rozhodnutie vo veciach T‑76/06 a T‑78/06 tak nastalo 20 mesiacov pred vyhlásením rozsudkov zo 16. novembra 2011, ASPLA/Komisia ( T‑76/06 , neuverejnený, EU:T:2011:672 ), a zo 16. novembra 2011, Álvarez/Komisia ( T‑78/06 , neuverejnený, EU:T:2011:673 ), t. j. 16. marca 2010 a od tohto dňa žalobkyniam vznikala majetková ujma.

124

V odpovedi na písomnú otázku položenú Všeobecným súdom žalobkyne v liste z 10. októbra 2016 uviedli, že ujma im začala vznikať dva roky po podaní dupliky Komisie, t. j. 6. októbra 2008 vo veci T‑78/06 a 12. februára 2009 vo veci T‑76/06.

125

Všeobecný súd sa tak musí pridŕžať návrhu žalobkýň a bez návrhu nemôže rozhodnúť o náhrade škody spôsobenej po 14. januári 2011, t. j. škody spôsobenej počas obdobia chronologicky odlišného od obdobia, v ktorom bola žalobkyniam údajne spôsobená škoda.

129

V prejednávanej veci preto ujma, ktorá môže byť nahradená, zodpovedá nákladom bankovej záruky uhradeným žalobkyňami od 16. marca 2010 do 14. januára 2011.

130

V treťom rade z dokumentov predložených žalobkyňami vyplýva, že náklady bankovej záruky boli uhrádzané štvrťročne.

131

12 259,43

2

8 172,95

20.5.2010 – 19.8.2010

12 259,43

3

12 259,43

3

12 259,43

Spolu

44 951,24

132

Náklady (euro)

21.2.2010 – 20.5.2010

6 109,09

2

4 072,73

Banka A

3

6 203,59

29.11.2010 – 20.2.2011

6 290,57

3

6 290,57

22.5.2010 – 21.8.2010

6 000,00

3

6 000,00

22.8.2010 – 21.11.2010

6 000,00

22 000,00

22.2.2010 – 21.5.2010

5 839,91

2

3 893,27

Banka C

3

5 839,91

22.11.2010 – 21.2.2011

5 839,91

3

5 839,91

16.5.2010 – 15.8.2010

12 180,34

3

12 180,34

16.8.2010 – 15.11.2010

12 285,34

44 906,25

Spolu

111 042,48

134

Náklady bankovej záruky uhradené spoločnosťou ASPLA počas obdobia od 16. marca 2010 do 14. januára 2011 tak dosiahli 111042,48 eura.

135

138

V prvom rade, pokiaľ ide o kompenzačné úroky, je potrebné pripomenúť, že treba prihliadnuť na nepriaznivé dôsledky vyplývajúce z časového intervalu, ktorý uplynul medzi vznikom škodnej udalosti a posúdením náhrady škody v tom zmysle, že treba zohľadniť znehodnotenie meny (pozri v tomto zmysle rozsudky z 3. februára 1994, Grifoni/Komisia, C‑308/87 , EU:C:1994:38 , bod 40 , a z 13. júla 2005, Camar/Rada a Komisia, T‑260/97 , EU:T:2005:283 , bod 138 ). Kompenzačné úroky majú za cieľ kompenzovať uplynutie času do súdneho zhodnotenia výšky škody, nezávisle od akéhokoľvek omeškania pripisovaného dlžníkovi (rozsudok z 12. februára 2015, Komisia/IPK International, C‑336/13 P , EU:C:2015:83 , bod 37 ).

139

Koniec obdobia, ktoré oprávňuje na toto menové zhodnotenie, musí v zásade zodpovedať dňu vyhlásenia rozsudku, v ktorom je stanovená povinnosť nahradiť škodu, ktorá žalobcovi vznikla (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. mája 1992, Mulder a i./Rada a Komisia, C‑104/89 a C‑37/90 , EU:C:1992:217 , bod 35 ; z 13. júla 2005, Camar/Rada a Komisia, T‑260/97 , EU:T:2005:283 , body 142 a 143 , a z 26. novembra 2008, Agraz a i./Komisia, T‑285/03 , neuverejnený, EU:T:2008:526 , body 54 a 55 ).

140

Pokiaľ ide v prejednávanej veci o náhradu škody, ktorá má byť priznaná spoločnostiam ako náhrada majetkovej ujmy, ktorá im vznikla, z judikatúry citovanej v bode 138 vyššie vyplýva, že žalobkyne majú právo požadovať spolu s touto náhradou škody kompenzačné úroky od 16. marca 2010.

144

Žalobkyne teda nemôžu žiadať uplatnenie kompenzačných úrokov vypočítaných na základe sadzby, ktorú uplatňuje ECB na svoje hlavné refinančné operácie, zvýšenej o dva percentuálne body.

145

Naproti tomu znehodnotenie meny spojené s plynutím času je zohľadnené v ročnej miere inflácie stanovenej za dotknuté obdobie Eurostatom (Štatistický úrad Európskej únie) v členskom štáte, v ktorom sú žalobkyne usadené (pozri v tomto zmysle rozsudky z 27. januára 2000, Mulder a i./Rada a Komisia, C‑104/89 a C‑37/90 , EU:C:2000:38 , body 220 a 221 ; z 13. júla 2005, Camar/Rada a Komisia, T‑260/97 , EU:T:2005:283 , bod 139 , a z 26. novembra 2008, Agraz a i./Komisia, T‑285/03 , neuverejnený, EU:T:2008:526 , bod 50 ).

146

V dôsledku toho sadzba kompenzačných úrokov, ktoré majú byť pripočítané k náhrade škody žalobkýň ako náhrada majetkovej ujmy, ktorá týmto spoločnostiam vznikla, zodpovedá ročnej miere inflácie stanovenej Eurostatom v členskom štáte, v ktorom sú tieto spoločnosti usadené. Tieto kompenzačné úroky sa uplatňujú v rozsahu, v akom navrhujú žalobkyne, v období od 27. januára 2015 do dátumu vyhlásenia tohto rozsudku, pokiaľ ide o každú zo žalobkýň.

150

Okrem toho sadzbu tohto zvýšenia treba stanoviť v rozsahu, v akom navrhujú žalobkyne (pozri v tomto zmysle rozsudky z 19. mája 1992, Mulder a i./Rada a Komisia, C‑104/89 a C‑37/90 , EU:C:1992:217 , bod 35 , a z 8. mája 2007, Citymo/Komisia, T‑271/04 , EU:T:2007:128 , bod 184 ).

151

Sadzbou úrokov z omeškania je teda sadzba stanovená ECB na jej hlavné refinančné operácie, zvýšená o dva percentuálne body, ako navrhujú žalobkyne.

– Návrhy týkajúce sa výšky náhrady škody a úrokov

152

Výška náhrady škody uvedená v bodoch 153 a 154 vyššie, vrátane kompenzačných úrokov, ktoré sa pripočítajú k náhrade škody každej zo žalobkýň ako náhrada majetkovej ujmy, ktorá im bola spôsobená, sa navýši o úroky z omeškania za podmienok stanovených v bodoch 149 a 151 vyššie.

156

V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta.

O trovách

157

Podľa článku 134 ods. 3 rokovacieho poriadku, ak mali účastníci konania úspech len v časti predmetu konania, každý z nich znáša svoje vlastné trovy konania. Ak sa to však zdá oprávnené vzhľadom na okolnosti prípadu, Všeobecný súd môže rozhodnúť, že účastník konania znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť časť trov konania druhého účastníka.

rozhodol a vyhlásil:

1.

Európska únia zastúpená Súdnym dvorom Európskej únie je povinná zaplatiť spoločnosti Plásticos Españoles, SA, (ASPLA) náhradu škody vo výške 44951,24 eura a spoločnosti Armando Álvarez, SA, náhradu škody vo výške 111042,48 eura ako náhradu majetkovej ujmy spôsobenej týmto spoločnostiam nedodržaním primeranej lehoty na rozhodnutie vo veciach, v ktorých boli vydané rozsudky zo 16. novembra 2011, ASPLA/Komisia ( T‑76/06 , neuverejnený, EU:T:2011:672 ), a zo 16. novembra 2011, Álvarez/Komisia ( T‑78/06 , neuverejnený, EU:T:2011:673 ). Každá z týchto náhrad škody sa navýši o kompenzačné úroky od 27. januára 2015 do vyhlásenia tohto rozsudku v ročnej miere inflácie stanovenej za dotknuté obdobie Eurostatom (Štatistický úrad Európskej únie) v členskom štáte, v ktorom sú tieto spoločnosti usadené.

2.

Každá z náhrad uvedených v bode 1 vyššie bude navýšená o úroky z omeškania plynúce odo dňa vyhlásenia tohto rozsudku až do ich úplného zaplatenia v sadzbe stanovenej Európskou centrálnou bankou (ECB) pre jej hlavné refinančné operácie, zvýšenej o dva percentuálne body.

3.

Labucka

Bieliūnas

Kreuschitz

Forrester

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 17. februára 2017.

Podpisy

O námietke neprípustnosti vznesenej subsidiárne a založenej na premlčaní nároku z návrhu na náhradu údajnej majetkovej ujmy

O veci samej

O údajnom nedodržaní primeranej lehoty na rozhodnutie vo veciach T‑76/06 a T‑78/06

O údajnej majetkovej ujme a predpokladanej príčinnej súvislosti

– Úvodné pripomienky

– O zaplatení úrokov z pokuty