T-56/15

62015TJ0056

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (prvá komora)

z 18. októbra 2016 ( *1 )

„Ochranná známka Európskej únie — Prihláška slovnej ochrannej známky Európskej únie BRAUWELT — Absolútne dôvody zamietnutia — Opisný charakter — Nedostatok rozlišovacej spôsobilosti — Článok 7 ods. 1 písm. b) a c) nariadenia (ES) č. 207/2009 — Rozlišovacia spôsobilosť nadobudnutá používaním — Článok 7 ods. 3 nariadenia č. 207/2009 — Právo byť vypočutý — Povinnosť odôvodnenia — Článok 75 nariadenia č. 207/2009“

Vo veci T‑56/15,

Raimund Schmitt Verpachtungsgesellschaft mbH & Co. KG , so sídlom v Norimbergu (Nemecko), v zastúpení: M. Höfler, advokát,

na poradách v zložení: predseda komory H. Kanninen, sudcovia I. Pelikánová (spravodajkyňa) a E. Buttigieg,

tajomník: E. Coulon,

so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 2. februára 2015,

so zreteľom na vyjadrenie k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 21. apríla 2015,

so zreteľom na repliku podanú do kancelárie Všeobecného súdu 6. júla 2015,

so zreteľom na to, že hlavní účastníci konania nepredložili návrh na nariadenie pojednávania v lehote troch týždňov od doručenia oznámenia o skončení písomnej časti konania, a keďže sa na základe článku 106 ods. 3 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu rozhodlo, že o žalobe sa rozhodne bez ústnej časti konania,

Ochrannou známkou Európskej únie, o ktorej zápis sa žiadalo, je slovné označenie BRAUWELT.

3

Tovary a služby, pre ktoré bol zápis požadovaný, patria do tried 9, 16, 32, 35, 38, 41, 42 a 43 v zmysle systému triedenia stanoveného Niceskou dohodou o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis ochranných známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a v rámci každej z týchto tried zodpovedajú nasledujúcemu opisu:

—

trieda 9: „Počítačové programy a softvér, najmä programy aplikácií (aplikácie, na stiahnutie); nosiče údajov (zapísané alebo nezapísané)“,

—

trieda 38: „Poskytovanie prístupu k informáciám na internete; poskytovanie prístupu k počítačovým programom a aplikáciám (softvéru aplikácie) na internete; sprístupnenie internetových portálov na účet tretích osôb; poskytnutie prístupu k informáciám na internete; zhromažďovanie, poskytovanie a prenos správ na internete; poskytovanie prístupu k databázam; poskytovanie prístupu k softvéru, údajom, obrázkom, audio a/alebo video informáciám na internete; služba elektronických informačných tabúľ“,

—

trieda 41: „Organizovanie a vedenie seminárov a ateliérov, aj v elektronickej forme; športové a kultúrne činnosti; organizácia a uskutočňovanie hudobných, kultúrnych, turistických a iných voľno časových podujatí; informácie v oblasti zábavných voľno časových aktivít; vzdelávanie, zábava; edičná služba, najmä zverejňovanie elektronických kníh a časopisov na internete, ako aj písanie a edícia textov; ponuky na internete, najmä informácií v oblasti potravín a nápojov (vzdelávanie v oblasti výživy)“,

—

trieda 42: „Tvorba a vývoj softvéru, najmä programov aplikácií; sprístupnenie platforiem na internete; sprístupnenie platformy elektronického obchodu na internete“,

—

Rozhodnutím zo 4. decembra 2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) štvrtý odvolací senát EUIPO odvolanie zamietol. V prvom rade sa domnieval, že keďže sa prihlasovaná ochranná známka skladala z nemeckých slov, príslušná skupina verejnosti sa skladá z nemeckých a rakúskych konečných spotrebiteľov a odbornej verejnosti. V druhom rade konštatoval, že prihlasovaná ochranná známka znamenala „svet pivovaru“ alebo „svet pivovarníctva“ a pre nemecky hovoriaceho spotrebiteľa opisovala miesto predaja alebo širokú ponuku výrobkov a služieb súvisiacich s činnosťou pivovarníctva. V treťom rade sa domnieval, že vzhľadom na uvedené výrobky a služby prihlasovaná známka označovala ich predmet a ich tematické zameranie, ich miesto predaja alebo poskytnutia služby. Domnieval sa, že všetky výrobky a služby, ktorých sa prihlasovaná známka týkala, by mohli byť súčasťou širokej ponuky informácií a služieb na tému pivovar alebo pivovarníctvo. Odvolací senát na základe toho dospel k záveru, že prihlasovaná ochranná známka bola opisná vo vzťahu k druhu alebo predmetu uvedených výrobkov a služieb v zmysle článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009. V štvrtom rade sa odvolací senát domnieval, že vzhľadom na to, že prihlasovaná ochranná známka je opisná, nemá rozlišovaciu spôsobilosť v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009. V piatom rade sa odvolací senát domnieval, že dôkazy predložené žalobkyňou boli nedostatočné na účely preukázania rozlišovacej spôsobilosti nadobudnutej používaním prihlasovanej ochrannej známky v zmysle článku 7 ods. 3 nariadenia č. 207/2009.

zmenil napadnuté rozhodnutie v tom zmysle, že sa ochranná známka zapíše pre požadované tovary a služby,

—

subsidiárne zmenil napadnuté rozhodnutie v tom zmysle, že sa ochranná známka zapíše pre výrobky „špecializované časopisy pre oblasť pivovarníctva“,

—

uložil EUIPO povinnosť nahradiť trovy konania.

8

1. O prípustnosti druhého a tretieho žalobného návrhu

9

EUIPO tvrdí, že druhý a tretí žalobný návrh sú neprípustné v tom ohľade, že ich cieľom je uložiť mu príkaz.

10

Žalobkyňa spochybňuje tvrdenia EUIPO, pričom jednak vysvetľuje, že druhý žalobný návrh predstavuje prípustný návrh na zmenu, a jednak že tretí žalobný návrh predstavuje podmienené zúženie zoznamu výrobkov a služieb označených prihlasovanou ochrannou známkou.

11

14

Vzhľadom na predchádzajúce sa druhý a tretí žalobný návrh musia zamietnuť ako neprípustné.

2. O dôkazoch, ktoré boli po prvýkrát predložené na Všeobecnom súde

15

EUIPO namieta proti prípustnosti príloh K.24 až K.30 a K.33 žaloby z dôvodu, že boli po prvýkrát predložené na Všeobecnom súde, pričom neboli súčasťou spisu EUIPO.

16

Žalobkyňa vytýka odvolaciemu senátu, že porušil povinnosť odôvodnenia, že nesprávne dospel k záveru o opisnom charaktere prihlasovanej ochrannej známky pre všetky uvedené výrobky a služby a že porušil jej právo byť vypočutý.

O porušení povinnosti odôvodnenia

19

Žalobkyňa tvrdí, že odvolací senát porušil povinnosť odôvodnenia tým, že neskúmal, či prihlasovaná ochranná známka bola opisná vo vzťahu ku každému výrobku a ku každej službe uvedenej v prihláške a že sa celkovo odvolal na všetky výrobky v každej z tried.

20

EUIPO spochybňuje dôvodnosť tvrdení žalobkyne.

23

V bode 16 napadnutého rozhodnutia totiž odvolací senát odkazoval na „počítačové programy“, ktoré zahŕňajú „softvér“ a „nosiče údajov“ patriace do triedy 9, ako aj na „brožúry“, „časopisy“, „katalógy“ a „knihy“, ktoré patria do triedy 16. V bode 17 napadnutého rozhodnutia sa preskúmanie týkalo „pív“ a „výťažkov z chmeľu“, ktoré patria do triedy 32, ako aj „reštauračných služieb“, ktoré patria do triedy 43. V bode 18 napadnutého rozhodnutia odvolací senát zoskupil služby patriace do triedy 35 do dvoch podskupín, z ktorých prvá sa týka oblasti marketingu a druhá organizovania trhov. V bode 19 napadnutého rozhodnutia je odôvodnenie týkajúce sa služieb patriacich do tried 38 a 42 rozdelené do troch podskupín týkajúcich sa najskôr sprístupnenia portálov, ďalej poskytnutia prístupu k informáciám, k počítačovým programom, k databázam a nakoniec zodpovedajúcich programovacích služieb. V poslednom rade v bode 20 napadnutého rozhodnutia odvolací senát rozlišuje štyri podskupiny, a síce služby patriace do triedy 41 týkajúce sa základnej odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania, športových a kultúrnych činností, zábavy a edičných služieb.

24

Pri preskúmavaní opisného charakteru prihlasovanej ochrannej známky v rámci jednotlivých kategórií výrobkov a služieb, ktorých relevantnosť žalobkyňa nespochybňuje, odvolací senát postupoval v súlade s pravidlami pripomenutými v bodoch 21 a 22 vyššie.

25

V dôsledku toho je teda potrebné túto výhradu zamietnuť.

V zmysle článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009 sa zamietne zápis ochranných známok, ktoré tvoria výlučne označenia alebo znaky, ktoré môžu slúžiť v obchode na označenie druhu, kvality, množstva, zamýšľaného účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu alebo času výroby tovarov alebo poskytovania služieb, prípadne iných vlastností tovarov alebo služieb.

29

Podľa judikatúry článok 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009 bráni tomu, aby sa ním uvedené označenia alebo znaky vyhradili pre jediný podnik, ktorý by si ich nechal zapísať ako ochrannú známku. Toto ustanovenie teda tiež sleduje cieľ vo verejnom záujme, ktorý vyžaduje, aby takéto označenia alebo znaky mohol každý voľne používať (rozsudok z 23. októbra 2003, ÚHVT/Wrigley, C‑191/01 P , EU:C:2003:579 , bod 31 ).

30

Okrem toho označenia alebo znaky, ktoré môžu slúžiť v oblasti obchodu na označenie vlastností výrobku alebo služby, ktorých zápis sa požaduje, sú na základe článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009 považované za nespôsobilé plniť základnú funkciu ochrannej známky, čiže identifikovať obchodný pôvod výrobku alebo služby, aby tak spotrebiteľovi, ktorý získa výrobok alebo službu označenú ochrannou známkou, umožnili pri ich ďalšom získaní uskutočniť rovnakú voľbu, ak bola jeho skúsenosť pozitívna, alebo inú voľbu, ak bola jeho skúsenosť negatívna (rozsudok z 23. októbra 2003, ÚHVT/Wrigley, C‑191/01 P , EU:C:2003:579 , bod 30 ).

31

Ochranná známka tvorená novotvarom alebo slovom, ktoré je výsledkom kombinácie znakov, kde každý opisuje vlastnosti výrobkov alebo služieb, pre ktoré je podaná prihláška, je samotným opisom vlastností týchto výrobkov alebo služieb v zmysle článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009, okrem prípadu, keď existuje badateľná odchýlka medzi novotvarom alebo slovom a jednoduchým súhrnom znakov, z ktorých je zložená. To predpokladá, že z dôvodu neobvyklého charakteru kombinácie znakov vzhľadom na vyššie uvedené výrobky alebo služby novotvar alebo slovo vytvára dojem dostatočne vzdialený dojmu vytvorenému jednoduchým spojením údajov o obsahu znakov, ktoré ich tvoria, tak, že prevyšuje súhrn vyššie uvedených znakov. V tomto ohľade rozbor sporného výrazu vzhľadom na príslušné lexikálne a gramatické pravidlá je takisto správny (rozsudok z 12. januára 2005, SnTEM, SnPUR, SnMIX, T‑367/02 až T‑369/02 , EU:T:2005:3 , bod 32 ; pozri tiež analogicky rozsudky z 12. februára 2004, Koninklijke KPN Nederland, C‑363/99 , EU:C:2004:86 , bod 104 , a z 12. februára 2004, Campina Melkunie, C‑265/00 , EU:C:2004:87 , bod 43 ).

35

V prejednávanej veci žalobkyňa nespochybňuje konštatovania odvolacieho senátu, podľa ktorých sú jednak výrobky a služby označené prihlasovanou ochrannou známkou určené konečným spotrebiteľom, ako aj odbornej verejnosti, a jednak, že treba zohľadniť nemeckú a rakúsku nemecky hovoriacu verejnosť, keďže prihlasovaná ochranná známka sa skladá z nemeckých pojmov. Keďže tieto konštatovania nie sú nesprávne, je potrebné ich zohľadniť.

V každom prípade sa žalobkyňa domnieva, že aj za predpokladu, že by prvok „brau“ skutočne predstavoval prvok slovnej formulácie, sám osebe by bol izolovaný, slabý a bez konkrétneho významu, pričom výklad, podľa ktorého odkazuje vo všeobecnosti na pivovarnícku činnosť, je príliš neurčitý.

39

V tejto súvislosti v bode 13 napadnutého rozhodnutia odvolací senát dospel k záveru, že prvok „brau“ predstavuje prvok slovnej formulácie, ktorý v slovných spojeniach odkazuje na pivovarnícku činnosť. Na podporu tohto konštatovania žalobkyňa uviedla viacero zložených slov, v ktorých sa nachádzal prvok „brau“, vyplývajúcich zo zoznamu výrobkov dotknutých prihlasovanou ochrannou známkou, z dôkazov, ktoré žalobkyňa predložila Všeobecnému súdu a z internetového slovníka Duden .

40

Tieto príklady skutočne umožňujú domnievať sa, že v prítomnosti prvku „brau“ použitého v zloženom slove ho príslušná skupina verejnosti pochopí ako odkaz na pivovarníctvo, z čoho vyplýva, že posúdenie odvolacieho senátu je správne.

41

V druhom rade žalobkyňa tvrdí, že prvok „welt“ nie je synonymom predajného miesta. Rovnako v rozpore s tým, čo tvrdil prieskumový pracovník, keďže uvedený prvok „welt“ neoznačuje miesto, kde sa vyrába pivo, Brauwelt nie je miesto.

45

V tomto ohľade sa odvolací senát v bode 14 napadnutého rozhodnutia domnieval, že slovný prvok „welt“ označuje doslovne sféru alebo uzavretú oblasť a že sa často používal na označenie predajných miest so širokou škálou alebo širokou ponukou výrobkov a služieb v konkrétnej oblasti, po vzore pojmu „world“, ktorý mu zodpovedá v angličtine.

46

Na jednej strane hoci odvolací senát založil svoje konštatovanie, podľa ktorého sa pojem „welt“ bežne používal na označenie miesta predaja, odkazmi na rozhodnutia Všeobecného súdu a EUIPO, žalobkyňa svoje tvrdenie nepodložila nijakým konkrétnym tvrdením alebo dôkazom.

47

V tomto ohľade v bode 15 napadnutého rozhodnutia odvolací senát uviedol, že výraz „brauwelt“ posudzovaný ako celok znamená „svet pivovarníctva“ a odkazuje na predajné miesto alebo na širokú ponuku výrobkov a služieb spojených s pivovarníctvom.

51

Preto v rozpore s tým, čo tvrdí žalobkyňa, odvolací senát skúmal celkový význam prihlasovanej ochrannej známky. Navyše pri jeho preskúmaní nedošlo k nesprávnemu posúdeniu a tvrdenia žalobkyne ho nespochybňujú.

52

Treba totiž zdôrazniť, že prihlasovaná ochranná známka v súlade s nemeckými gramatickými a syntaktickými pravidlami spočíva v jednoduchom spojení dvoch prvkov, z ktorých každý má konkrétny sémantický obsah, pričom neexistencia výrazu „brauwelt“ v relevantnej literatúre je v tomto ohľade irelevantná [pozri v tomto zmysle analogicky rozsudok z 12. januára 2000, DKV/ÚHVT (COMPANYLINE), T‑19/99 , EU:T:2000:4 , bod 26 ].

53

56

EUIPO spochybňuje dôvodnosť tvrdení žalobkyne.

57

Na úvod žalobkyňa uvádza, že prvok „brau“ neoznačuje ani výrobok, ani službu, ani ich vlastnosť. Prvok „welt“ zas vo svojom význame „predajného miesta“ alebo „ponuky tovarov“ nie je spôsobilý opísať uvedené výrobky a služby, najmä tie, ktoré nie sú obchodnými službami triedy 35, a to tým viac, že prvok „brau“ neumožňuje identifikovať konkrétny ponúkaný výrobok alebo službu. Za týchto okolností je podľa žalobkyne prihlasovaná ochranná známka príliš neurčitá na to, aby mohla existovať dostatočne priama a konkrétna spojitosť požadovaná článkom 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009.

58

Takúto úvodnú argumentáciu nemožno prijať. Ako totiž vyplýva z preskúmania uskutočneného v bodoch 37 až 54 vyššie, z celkového hľadiska prihlasovaná ochranná známka odkazuje na predajné miesto alebo širokú ponuku výrobkov a služieb spojených pivovarníckou činnosťou. Preto, ako to v podstate konštatoval odvolací senát v bodoch 15 a 21 napadnutého rozhodnutia, zo všeobecného hľadiska je prihlasovaná ochranná známka spôsobilá poskytnúť informáciu o tematickom predmete výrobku alebo služby, o svojom druhu, ako aj o svojom predajnom mieste alebo mieste poskytnutia služby.

62

Toto posúdenie je správne, keďže na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, predmetom výrobkov a služieb patriacich do tried 9 a 16 môže byť pivovarnícka činnosť. Osobitne, na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, na jednej strane, pokiaľ je prihlasovaná ochranná známka umiestnená na „nosičoch údajov“, okamžite informuje príslušnú skupinu verejnosti o hlavnej vlastnosti týchto výrobkov, konkrétne o ich tematickom obsahu [pozri analogicky rozsudok zo 17. septembra 2008, Prana Haus/ÚHVT (PRANAHAUS), T‑226/07 , neuverejnený, EU:T:2008:381 , bod 33 ]. Na druhej strane je časté, že názov knihy, katalógu alebo brožúry, ako aj názvy časopisov odkazujú na tematický obsah uvedených publikácií, a tak sa spotrebitelia, ako aj odborná verejnosť vo všeobecnosti rozhodnú konzultovať takéto publikácie na základe ich obsahu alebo predmetu [pozri v tomto zmysle rozsudok z 23. septembra 2015, Reed Exhibitions/ÚHVT (INFOSECURITY),, T‑633/13 , neuverejnený, EU:T:2015:674 , bod 54 ].

63

Po druhé, pokiaľ ide o výrobky patriace do triedy 32 a služby patriace do triedy 43, žalobkyňa tvrdí, že v rozpore s konštatovaním prieskumového pracovníka prihlasovaná ochranná známka nemôže byť vnímaná ako označujúca pivovar vzhľadom na zvyky pivovarníkov v oblasti označovania.

64

V tomto ohľade sa odvolací senát v bode 17 napadnutého rozhodnutia domnieval, že prihlasovaná ochranná známka bola vnímaná relevantnou verejnosťou ako odkaz na predajné miesto alebo miesto poskytovania služieb, na ktorom boli ponúkané pivo alebo výťažky z chmeľu patriace do triedy 32 alebo reštauračné služby patriace do triedy 43.

68

Na druhej strane tieto konštatovania na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, nie sú protichodné. Ako totiž vyplýva z bodu 67 vyššie, odvolací senát kategoricky nekonštatoval, že nebolo bežné označovať služby patriace do triedy 35 ich tematickým obsahom, ale len pripustil túto možnosť, aby potom spresnil, že to nemalo vplyv na vnímanie príslušnej skupiny verejnosti.

69

Na druhej strane posúdenie odvolacieho senátu je správne. Hoci je totiž možné, že ochranné známky označujúce špecializované trhy a výstavy sú často náznakové bez toho, aby boli opisné, neplatí to pre prihlasovanú ochrannú známku, ktorá priamo informuje príslušnú skupinu verejnosti, že trh alebo výstava sa týka oblasti pivovarníctva. V súvislosti s marketingovými službami žalobkyňa nespochybňuje správne konštatovanie, podľa ktorého sa môžu týkať špecificky pivovarov, takže príslušná skupina verejnosti by mohla vykladať prihlasovanú ochrannú známku ako odkaz na ich obsah.

70

Po štvrté, pokiaľ ide o služby patriace do tried 38 a 42, žalobkyňa tvrdí, že sú technickej povahy, takže prihlasovaná ochranná známka vo vzťahu k nim nie je opisná, ale naopak dosť originálna. Ďalej uvádza, že odvolací senát si zamenil názov internetovej stránky s technickými službami ponúkanými tretími osobami v súvislosti s fungovaním takejto stránky, na ktoré sa vzťahovala prihlasovaná ochranná známka.

74

V súvislosti so „športovými činnosťami“ odvolací senát v bode 20 napadnutého rozhodnutia správne konštatoval, že pivovarníctvo predstavuje tradíciu a má v Nemecku a Rakúsku kultúrny význam, čo vedie k mnohým slávnostiam so športovými prvkami, ako je súťaž vo váľaní pivných sudov.

75

Je síce pravda, ako v podstate tvrdí žalobkyňa, že dotknuté činnosti nepredstavujú veľmi rozšírené športové disciplíny a že zahŕňajú významný zábavný prvok. Na jednej strane však pojem športová činnosť nie je nijako nezlučiteľný so zábavou. Na druhej strane predmetné činnosti sú súťažné činnosti, ktoré od účastníkov vyžadujú fyzickú námahu, z čoho vyplýva, že odvolací senát sa nedopustil nesprávneho posúdenia, keď ich kvalifikoval ako „športové činnosti“.

76

V súvislosti s „organizovaním a uskutočňovaním hudobných voľnočasových podujatí“, na rozdiel od toho, čo tvrdí žalobkyňa, ktorá svoje tvrdenia nepodopiera konkrétnymi argumentmi, odvolací senát sa v bode 20 napadnutého rozhodnutia správne domnieval, že dotknuté podujatia by mohli súvisieť so svetom pivovarníctva, takže príslušná skupina verejnosti si prihlasovanú ochrannú známku mohla vykladať ako odkaz na túto vlastnosť.

V poslednom rade žalobkyňa uvádza mnohé zápisy označení rovnakých alebo analogických s prihlasovanou ochrannou známkou, ktorých sa dovoláva pred odvolacím senátom.

80

EUIPO spochybňuje dôvodnosť tvrdení žalobkyne.

81

Podľa judikatúry vzhľadom na zásady rovnosti zaobchádzania a riadnej správy vecí verejných musí EUIPO pri rozhodovaní o prihláške ochrannej známky Európskej únie zohľadňovať už prijaté rozhodnutia o podobných prihláškach a s mimoriadnou pozornosťou skúmať, či je, alebo nie je potrebné rozhodnúť rovnako (pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. marca 2011, Agencja Wydawnicza Technopol/ÚHVT, C‑51/10 P , EU:C:2011:139 , body 73 a 74 ).

82

85

Žalobkyňa uvádza, že odvolací senát porušil jej právo byť vypočutý, keďže po prvýkrát až v napadnutom rozhodnutí uviedol, že jednak „brau“ je prvok slovného spojenia, a jednak, že súťaž vo váľaní sudov je druhom športovej činnosti súvisiacej so svetom pivovarníctva.

86

Podľa článku 75 druhej vety nariadenia č. 207/2009, ktorý v rámci práva ochranných známok zakotvuje všeobecnú zásadu ochrany práva na obranu a najmä práva byť vypočutý, sa rozhodnutia EUIPO nemôžu zakladať na dôvodoch, ku ktorým účastníci konania nemohli zaujať stanovisko.

87

V prejednávanej veci, čo sa týka prvého tvrdenia žalobkyne, hoci sa prieskumový pracovník výslovne neodvolával na skutočnosť, že „brau“ bol prvok slovného spojenia, napriek tomu uviedol, že príslušná skupina verejnosti by pochopila význam uvedeného prvku, keďže by poznala slová alebo výrazy, ktoré ho obsahujú. Prieskumový pracovník preto skutočne odkázal na funkciu prvku „brau“ ako prvku slovného spojenia a žalobkyňa bola spôsobilá pochopiť tento argument, keďže pred odvolacím senátom namietala tak jeho dôvodnosť, ako aj jeho relevantnosť.

O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009

91

Žalobkyňa vytýka odvolaciemu senátu, že z nedostatku rozlišovacej spôsobilosti prihlasovanej ochrannej známky vyvodil jej opisný charakter bez toho, aby pristúpil k oddelenému preskúmaniu uplatnenia článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009 a bez toho, aby odôvodnil uplatnenie tohto ustanovenia samostatne vo vzťahu k rôznym výrobkom a službám dotknutým prihlasovanou ochrannou známkou.

92

Stačí pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry slovnej ochrannej známke, ktorá opisuje vlastnosti tovarov alebo služieb v zmysle článku 7 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009, z tohto dôvodu nevyhnutne chýba rozlišovacia spôsobilosť vo vzťahu k daným tovarom alebo službám v zmysle článku 7 ods. 1 písm. b) toho istého nariadenia [pozri rozsudky z 8. júla 2004, TELEPHARMACY SOLUTIONS, T‑289/02 , EU:C:2004:227 , bod 24 a citovanú judikatúru, a zo 1. februára 2013, Ferrari/ÚHVT (PERLE’), T‑104/11 , neuverejnený, EU:T:2013:51 , bod 32 a citovanú judikatúru].

93

96

Po druhé odvolací senát z právneho hľadiska dostatočne neodôvodnil zamietnutie uplatniť článok 7 ods. 3 nariadenia č. 207/2009, pokiaľ ide o špecializované časopisy, semináre, informačné služby, technické služby a ďalšie výrobky a služby, ktoré nie sú uvedené v napadnutom rozhodnutí.

97

Po tretie odvolací senát porušil článok 7 ods. 3 nariadenia č. 207/2009 tým, že sa domnieval, že nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti pre špecializované časopisy, katalógy pre výstavy, organizovanie trhov a pre pivo neboli preukázané.

98

V tomto kontexte žalobkyňa navyše subsidiárne uvádza, že v prípade, že by jej hlavný žalobný návrh nebol prijatý, žiada o zápis prihlasovanej ochrannej známky na základe nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti používaním pre „špecializované časopisy pre oblasť pivovarníctva“ a že berie späť prihlášku ochrannej známky pre výrobky a služby, vo vzťahu ku ktorým označenie Brauwelt nie je spôsobilé na ochranu.

V prvom rade, pokiaľ ide o rozsah požiadavky nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti používaním, a teda predmet tretieho odvolacieho dôvodu, je namieste zdôrazniť, že v úvodnom bode časti V podania, ktoré uvádza dôvody odvolania pred odvolacím senátom, žalobkyňa stručne poukázala na nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti prihlasovanej ochrannej známky ako takej.

102

Potom žalobkyňa výslovne požadovala uznanie uvedenej rozlišovacej spôsobilosti výlučne vo vzťahu k špecializovaným časopisom, informačným službám, seminárom a knihám. Okrem toho sa odvoláva na „časté používanie“ prihlasovanej ochrannej známky v súvislosti s katalógmi pre výstavy, so službami organizovania trhov a výstav, s pivom a s prevádzkovaním internetových stránok v oblasti pivovarníctva. Hoci tvrdila, že v nadväznosti na toto používanie, sa ochranná známka stala „známou“, žalobkyňa výslovne nekvalifikovala právne dôsledky, ktoré sa mali vyvodiť z tejto známosti.

103

Odvolací senát v bode 7 napadnutého rozhodnutia uviedol, že uznanie rozlišovacej spôsobilosti nadobudnutej používaním sa požadovalo pre špecializované časopisy, informačné služby, semináre a knihy. Okrem toho bez ohľadu na neexistenciu výslovnej žiadosti odvolací senát posúdil tiež nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti v súvislosti s katalógmi pre výstavy, so službami organizovania trhov a výstav a v súvislosti s pivom.

104

V tomto ohľade treba pripomenúť, že podľa článku 7 ods. 3 nariadenia č. 207/2009 absolútne dôvody zamietnutia zápisu uvedené v článku 7 ods. 1 písm. b) až d) toho istého nariadenia nebránia zápisu ochrannej známky, pokiaľ táto ochranná známka nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť v súvislosti s výrobkami alebo službami, o ktorých zápis sa žiada.

108

V dôsledku toho sa v zásade nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti používaním musí preukázať pre celú kategóriu tovarov alebo služieb, na ktorú sa uplatňoval dotknutý dôvod zamietnutia, ako je uvedená v zozname výrobkov a služieb dotknutých prihlasovanou ochrannou známkou, a nie len pre jednu podskupinu.

109

Toto pravidlo nemá vplyv na to, že podľa článku 43 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 prihlasovateľ ochrannej známky môže kedykoľvek vziať späť svoju prihlášku ochrannej známky Európskej únie alebo zúžiť zoznam tovarov alebo služieb nachádzajúcich sa v tejto prihláške.

110

V každom prípade, aj za predpokladu, že by zúženie kategórie „časopisy“ patrilo do kontextu prvého žalobného návrhu, je namieste pripomenúť, že zúženie v zmysle článku 43 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 uskutočnené po prijatí napadnutého rozhodnutia môže Všeobecný súd zohľadniť len v prípade, že sa žalobca striktne obmedzí na zúženie predmetu sporu tak, že odstráni niektoré kategórie výrobkov alebo služieb zo zoznamu výrobkov a služieb označených v prihláške. Pokiaľ naopak toto zúženie vedie k zmene predmetu sporu v tom zmysle, že z neho vyplýva predloženie nových skutočností, ktoré neboli predložené na preskúmanie odvolaciemu senátu na účely prijatia napadnutého rozhodnutia, v zásade ho Všeobecný súd nemôže zohľadniť. To platí najmä v prípade, že zúženie výrobkov a služieb spočíva v špecifikáciách, ktoré by mohli mať vplyv na určenie cieľovej skupiny verejnosti a v dôsledku toho zmeniť skutkový rámec, ktorý bol prezentovaný odvolaciemu senátu [pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. februára 2008, Citigroup/ÚHVT – Link Interchange Network (WORLDLINK), T‑325/04 , neuverejnený, EU:T:2008:51 , body 26 a 27 ].

114

V prejednávanej veci zúženie uskutočnené žalobkyňou spočíva v špecifikácii kategórie „časopisy“ doplnením spresnenia „špecializované pre oblasť pivovarníctva“. Táto špecifikácia má vplyv na definíciu príslušnej skupiny verejnosti, lebo vedie k vylúčeniu širokej verejnosti a v dôsledku toho mení skutkový rámec pred odvolacím senátom. Preto ju Všeobecný súd nemôže zohľadniť.

115

Pokiaľ ide o podmienené späťvzatie prihlášky ochrannej známky v súvislosti s inými kategóriami výrobkov a služieb, uplatniteľnosť tohto návrhu výslovne podlieha výsledku preskúmania dôvodnosti žaloby, takže nemôže mať vplyv na rozsah sporu predloženého Všeobecnému súdu. Preto Všeobecný súd nemôže zohľadniť ani tento návrh.

V prvom rade, pokiaľ ide o otázku, či odvolací senát bol povinný vrátiť vec prieskumovému pracovníkovi, je síce pravda, že nijaké ustanovenie nariadenia č. 207/2009 nebráni, aby sa uznanie rozlišovacej spôsobilosti nadobudnutej používaním v zmysle článku 7 ods. 3 tohto nariadenia požadovalo prvýkrát pred odvolacím senátom v reakcii na rozhodnutie prieskumového pracovníka, podľa ktorého sa na prihlasovanú ochrannú známku neoddeliteľne vzťahuje jeden z absolútnych dôvodov zamietnutia stanovených v článku 7 ods. 1 písm. b) až d) tohto nariadenia.

119

Podľa článku 64 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 však odvolací senát v nadväznosti na preskúmanie veci samej rozhodne o odvolaní a pri takomto postupe môže vykonávať právomoci oddelenia, ktoré vydalo napadnuté rozhodnutie. Z tohto ustanovenia vyplýva, že v dôsledku odvolania proti rozhodnutiu o zamietnutí zápisu prieskumovým pracovníkom môže odvolací senát vykonať nové úplné preskúmanie veci samej vo vzťahu k prihláške tak z hľadiska právneho stavu, ako aj z hľadiska skutkového stavu [rozsudok z 3. júla 2013, Airbus/ÚHVT (NEO), T‑236/12 , EU:T:2013:343 , bod 21 ]. V dôsledku toho odvolací senát má najmä právomoc rozhodovať o žiadostiach o uznaní rozlišovacej spôsobilosti nadobudnutej používaním v zmysle článku 7 ods. 3 nariadenia č. 207/2009.

120

Odvolací senát však nemôže byť zbavený tejto právomoci len na základe skutočnosti, že prihlasovateľ ochrannej známky sa rozhodol požadovať uznanie rozlišovacej spôsobilosti nadobudnutej používaním po prvýkrát v rámci konania o odvolaní. V takomto prípade totiž strata konania, na ktorú žalobkyňa v prejednávanej veci poukazuje, vyplýva výlučne z vlastného správania prihlasovateľa ochrannej známky, a nie z porušenia jeho procesných práv inštanciami EUIPO.

124

V dôsledku toho odvolací senát nebol povinný ani informovať žalobkyňu, že považuje predložené tvrdenia a dôkazy za nedostatočné, ani jej poskytnúť možnosť uviesť nové pripomienky a predložiť doplňujúce dôkazy.

125

V tomto kontexte navyše žalobkyňa nesprávne tvrdí, že pokiaľ odvolací senát zamýšľal v napadnutom rozhodnutí uviesť nový dôvod zamietnutia založený na článku 7 ods. 3 nariadenia č. 207/2009, bol povinný žalobkyňu ešte predtým vypočuť. Toto posledné uvedené ustanovenie, ktorého uplatnenie musí prihlasovateľ ochrannej známky navrhnúť, nepredstavuje absolútny dôvod zamietnutia, ale naopak výnimku z dôvodov uvedených v článku 7 ods. 1 písm. b) až d) uvedeného nariadenia.

126

Vzhľadom na vyššie uvedené je namieste zamietnuť výhradu založenú na porušení práva žalobkyne byť vypočutý.

Po tretie v podaní, ktoré uvádza dôvody odvolania pred odvolacím senátom, žalobkyňa tvrdí, že keďže časopisy slúžia na poskytovanie informácií v rôznych oblastiach, nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti používaním, pokiaľ ide o „časopisy“, sa vzťahuje na informačné služby, knihy a semináre. Toto tvrdenie žalobkyne bolo zopakované v zhrnutí jej argumentácie, uvedenom v bode 7 napadnutého rozhodnutia. Za týchto okolností odôvodnenie poskytnuté odvolacím senátom v bodoch 26 až 28 napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o kategóriu „časopisy“, sa implicitne, ale nevyhnutne uplatňuje aj na informačné služby, knihy a semináre, a to tým viac, že bod 27 napadnutého rozhodnutia odkazuje nielen na dotknuté výrobky, ale aj na dotknuté služby.

130

V tomto ohľade je síce pravda, že žalobkyňa podoprela návrh na uznanie nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti, pokiaľ ide o informačné služby, knihy a semináre doplňujúcimi dôkazmi, konkrétne na jednej strane čestným vyhlásením pána S. (ďalej len „čestné vyhlásenie“), ktoré sa týkalo najmä uverejňovania kníh a prevádzkovania internetových stránok venovaných pivovarníctvu, a na druhej strane reklamným prospektom k semináru v rovnakej oblasti, ktorý organizovala (ďalej len „prospekt“).

131

Vzhľadom na to sa čestné vyhlásenie a prospekt uvádzajú v bode 6 napadnutého rozhodnutia ako dôkazy predložené žalobkyňou, čo znamená že predstavujú dôkazy, ktoré boli zohľadnené odvolacím senátom pri jeho posúdení. Za týchto okolností je namieste konštatovať, že odôvodenie uvedené odvolacím senátom v bodoch 26 až 28 napadnutého rozhodnutia sa uplatňuje tiež na dôkazy, ktoré by mali preukázať nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti používaním, pokiaľ ide o informačné služby, knihy a semináre.

V tomto ohľade z judikatúry vyplýva, že nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti používaním ochrannej známky si vyžaduje, aby prinajmenšom významná časť príslušnej skupiny verejnosti identifikovala vďaka ochrannej známke predmetné tovary alebo služby ako pochádzajúce od určitého podniku [pozri rozsudok z 29. apríla 2004, Eurocermex/ÚHVT (Tvar pivovej fľaše), T‑399/02 , EU:T:2004:120 , bod 42 a citovanú judikatúru].

135

V prejednávanej veci žalobkyňa na podporu svojej žiadosti o uznanie nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti používaním predložila odvolaciemu senátu tieto dôkazy:

—

prieskum uskutočnený spoločnosťou medzi 200 nemeckými a rakúskymi podnikateľmi z odvetia pivovarníctva (ďalej len „prieskum“),

—

výňatky z publikácií týkajúcich sa výstavy „drinktec“,

—

obrázky výstavného stánku,

—

záverečnú správu z výstavy „drinktec“ a výňatok z internetovej stránky „BrauBeviale“,

—

V prvom rade s cieľom spochybniť toto posúdenie sa žalobkyňa odvoláva na nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti používaním prihlasovanej ochrannej známky pre rovnomenný časopis, ktorú potvrdil prieskum, čestné vyhlásenie, článok z internetovej encyklopédie „Wikipedia“ a exemplár uvedeného časopisu.

138

V tomto ohľade sa v bode 111 vyššie konštatovalo, že odvolací senát usúdil, že nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti používaním sa malo preukázať pre kategóriu „časopisy“. Keďže táto kategória výrobkov je určená tak odborníkom, ako aj širokej verejnosti, široká verejnosť, vo vzťahu ku ktorej sa musí predložiť dôkaz o nadobudnutí rozlišovacej spôsobilosti, zahŕňa tieto dve skupiny spotrebiteľov, ako to konštatoval odvolací senát v bode 27 napadnutého rozhodnutia.

139

Ako však správne uviedol odvolací senát, keďže časopis Brauwelt uverejňovaný žalobkyňou je špecializovaný časopis, dôkazy ňou predložené preukazujú výlučne použitie a vnímanie prihlasovanej ochrannej známky u odbornej verejnosti, čo navyše ani samotná žalobkyňa nespochybňuje.

140

143

V tomto ohľade najskôr treba uviesť, že čestné vyhlásenie pochádza od osoby, ktorú viaže k žalobkyni profesijný vzťah, takže nemôže samo osebe predstavovať dostatočný dôkaz nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti prihlasovanej ochrannej známky používaním [pozri analogicky rozsudok z 15. decembra 2005, BIC/ÚHVT (Tvar kamienkového zapaľovača), T‑262/04 , EU:T:2005:463 , bod 79 ]. Keďže ďalšie dôkazy predložené žalobkyňou sa netýkajú výstavy „BrauBeviale“, údajné uverejnenie katalógov pre túto výstavu žalobkyňou nemožno zohľadniť.

144

146

V štvrtom rade, pokiaľ ide o pivo, žalobkyňa spochybňuje konštatovanie odvolacieho senátu, podľa ktorého ňou predložené etikety z pivových fliaš nabádali k domnienke, že šlo o reklamné darčeky a že v každom prípade obrat dosiahnutý predajom piva nebol zistený. Žalobkyňa sa domnieva, že dotknuté etikety preukazujú, že na trhu pôsobí už 150 rokov, takže nadobudla značnú všeobecnú známosť. Ďalej uvádza, že predaj piva nie je nevyhnutný na preukázanie rozlišovacej spôsobilosti nadobudnutej používaním vo vzťahu k tomuto výrobku.

147

V tomto ohľade z čestného vyhlásenia predloženého samotnou žalobkyňou vyplýva, že dotknuté pivo bolo vyrobené pri dvoch príležitostiach v celkovom množstve 1350 fľašiek, aby bolo darované zákazníkom pri príležitosti 150. výročia časopisu Brauwelt. Ako však konštatoval odvolací senát, takéto použitie prihlasovanej ochrannej známky patrí skôr do reklamných činností týkajúcich sa uvedeného časopisu, než do používania v rámci predaja piva a je v každom prípade nedostatočné na účely preukázania, že prihlasovaná ochranná známka nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť u významnej časti príslušnej skupiny verejnosti, pokiaľ ide o uvedený výrobok.

148

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací senát správne dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti prihlasovanej ochrannej známky v zmysle článku 7 ods. 3 nariadenia č. 207/2009.

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora)

rozhodol a vyhlásil:

1.

Žaloba sa zamieta.

2.

Raimund Schmitt Verpachtungsgesellschaft mbH & Co. KG je povinná nahradiť trovy konania.

Okolnosti predchádzajúce sporu

Návrhy účastníkov konania

Právny stav

1. O prípustnosti druhého a tretieho žalobného návrhu

2. O dôkazoch, ktoré boli po prvýkrát predložené na Všeobecnom súde

3. O veci samej

O porušení práva žalobkyne byť vypočutý

O druhom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 207/2009

O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 7 ods. 3 nariadenia č. 207/2009 v spojení s článkom 75 rovnakého nariadenia

O predmete sporu

O porušení práva žalobkyne byť vypočutý

O porušení povinnosti odôvodnenia