T-101/15

žalobkyňa,

ktorú v konaní podporuje:

Marques , so sídlom v Leicesteri (Spojené kráľovstvo), v zastúpení: pôvodne R. Mallinson a F. Delord, neskôr R. Mallinson, solicitors,

vedľajší účastník konania,

proti

Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) , v zastúpení: A. Folliard‑Monguiral, splnomocnený zástupca,

tajomník: J. Weychert, referentka,

so zreteľom na žaloby podané do kancelárie Všeobecného súdu 26. februára 2015,

so zreteľom na vyjadrenie EUIPO k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 11. júna 2015,

so zreteľom na vyjadrenia vedľajšieho účastníka konania k žalobám podané do kancelárie Všeobecného súdu 5. júna 2015,

so zreteľom na repliky podané do kancelárie Všeobecného súdu 1. septembra 2015 vo veci T‑101/15,

so zreteľom na dupliky vedľajšieho účastníka konania podané do kancelárie Všeobecného súdu 19. novembra 2015,

so zreteľom na zmenu zloženia komôr Všeobecného súdu,

po pojednávaní z 10. marca 2017,

vyhlásil tento

Rozsudok

Okolnosti predchádzajúce sporu

Vo veci T‑101/15

4

Výrobky, pre ktoré sa zápis požaduje, patria do triedy 32 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú tomuto opisu: „energetické nápoje“.

5

Prihláška ochrannej známky Európskej únie bola uverejnená vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva č. 10/2005 zo 7. marca 2005. Prvá sporná ochranná známka bola zapísaná 25. júla 2005 pod číslom 002534774 s uvedením jej rozlišovacej spôsobilosti nadobudnutej používaním a opisom uvedeným v bode 3 vyššie.

6

Dňa 20. septembra 2013 vedľajší účastník konania, spoločnosť Optimum Mark sp. z o.o., podal návrh na vyhlásenie neplatnosti prvej spornej ochrannej známky na základe článku 52 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 (teraz článok 59 ods. 1 písm. a) nariadenia 2017/1001), v spojení s článkom 7 ods. 1 písm. a), b) a d) uvedeného nariadenia (teraz článok 7 ods. 1 písm. a), b) a d) nariadenia 2017/1001), a článkom 52 ods. 1 písm. b) toho istého nariadenia (teraz článok 59 ods. 1 písm. b) nariadenia 2017/1001), pre všetky výrobky uvedené v bode 4 vyššie.

Vo veci T‑102/15

8

Dňa 1. októbra 2010 podala žalobkyňa druhú prihlášku ochrannej známky Európskej únie na EUIPO na základe nariadenia č. 207/2009. Ochranná známka, ktorej zápis sa požaduje (ďalej len „druhá sporná ochranná známka“) je kombináciou dvoch farieb ako takých, zobrazená takto:

9

Výrobky, pre ktoré sa zápis požaduje, patria do triedy 32 v zmysle Niceskej dohody a zodpovedajú tomuto opisu: „energetické nápoje“.

10

Dňa 8. marca 2011 bola druhá sporná ochranná známka zapísaná na základe rozlišovacej spôsobilosti získanej používaním, s uvedením farieb „modrá (Pantone 2747 C), strieborná (Pantone 877 C)“ a nasledujúcim opisom: „Obidve farby sa budú aplikovať v rovnakom pomere a budú umiestnené vedľa seba“.

14

Dňa 27. septembra 2011 vedľajší účastník konania podal návrh na vyhlásenie neplatnosti druhej spornej ochrannej známky na základe článku 52 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 v spojení s článkom 7 ods. 1 písm. a), b) a d) uvedeného nariadenia a článkom 52 ods. 1 písm. b) toho istého nariadenia pre všetky výrobky, na ktoré sa vzťahuje ochranná známka.

15

Návrh na vyhlásenie neplatnosti bol založený na týchto dôvodoch:

–

Dvoma rozhodnutiami z 9. októbra 2013 výmazové oddelenie vyhlásilo prvú spornú ochrannú známku a druhú spornú ochrannú známku (ďalej spoločne len „sporné ochranné známky“) za neplatné, pričom zastávalo názor, že ich grafické vyjadrenie predstavuje „obyčajné umiestnenie dvoch alebo viacerých farieb bez tvaru či kontúr vedľa seba“ v zmysle rozsudku z 24. júna 2004, Heidelberger Bauchemie ( C‑49/02 , EU:C:2004:384 , bod 34 ), ktoré nemá charakter presnosti a ustálenosti, ako to vyžaduje článok 4 nariadenia č. 207/2009 (teraz článok 4 nariadenia 2017/1001), pretože toto grafické vyjadrenie umožňuje rôzne početné kombinácie, ktoré neumožňujú spotrebiteľovi všimnúť si a zapamätať si osobitnú kombináciu, ktorú by mohol použiť na to, aby s istotou zopakoval svoju nákupnú skúsenosť. Okrem toho toto grafické vyjadrenie neumožňuje príslušným orgánom a hospodárskym subjektom zistiť rozsah chránených práv majiteľa sporných ochranných známok. Takto teda grafické vyjadrenie sporných ochranných známok sprevádzané opisom (v dvoch variantoch uvedených v bodoch 3 a 13 vyššie) neumožňuje určiť osobitné usporiadanie farieb, ktoré by mohlo definovať osobitnú kombináciu farieb prítomných v rovnakých proporciách, a teda predmet ochrany poskytovanej spornými ochrannými známkami a v dôsledku toho nie je v súlade s článkom 4 nariadenia č. 207/2009. Hoci totiž takýto opis nemusí opisovať spôsob, akým bude použitá alebo uplatňovaná ochranná známka na rôznych výrobkoch, cieľom tohto opisu je definovať presný predmet ochrany vyplývajúcej zo zápisu ochrannej známky v zmysle tohto ustanovenia. Okrem toho výmazové oddelenie spresnilo, že hoci je pravda, že pravidlo 3 ods. 3 nariadenia č. 2868/95 nestanovuje povinnosť predložiť opis grafického vyjadrenia, nevylučuje možnosť, aby bol zápis ochrannej známky zamietnutý alebo aby bola vyhlásená za neplatnú, ak je existencia opisu nevyhnutná na zabezpečenie súladu so zápisom ochrannej známky s článkom 4 nariadenia č. 207/2009. Nakoniec výmazové oddelenie pripomenulo, že EUIPO nie je povinne viazaný svojimi skoršími rozhodnutiami, ale iba zásadou zákonnosti a uviedlo na záver, že vzhľadom na to, že návrhu na vyhlásenie neplatnosti sa v plnom rozsahu vyhovelo na základe článku 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009, nebude skúmať ostatné dôvody neplatnosti uvádzané vedľajším účastníkom konania.

20

Odvolací senát na druhej strane dospel k záveru, že výmazové oddelenie sa oprávnene domnievalo, že sporné ochranné známky boli zapísané v rozpore s článkom 4 v spojení s článkom 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009.

21

Po prvé odvolací senát pripomenul, že okolnosť, že označenie má rozlišovaciu spôsobilosť získanú používaním nespôsobuje, že by nebolo treba splniť požiadavky článku 4 nariadenia č. 207/2009. Podľa neho je cieľom tohto ustanovenia určiť presný predmet ochrany poskytovanej ochrannou známkou Európskej únie jej majiteľovi, aby sa zabránilo tomu, že sa právo ochranných známok Európskej únie zneužije na získanie neoprávnenej konkurenčnej výhody a aby mohli príslušné orgány jasne a presne zistiť povahu zapísaných označení a hospodárske subjekty mali presné informácie týkajúce sa práv tretích osôb prostredníctvom prístupu k verejnému registru vedenému týmito orgánmi.

22

Po druhé odvolací senát uznal, že je možné zapísať ochranné známky tvorené farbou ako takou a pripomenul judikatúru, podľa ktorej opis môže byť potrebný na splnenie požiadaviek článku 4 nariadenia č. 207/2009. Ak takýto opis sprevádza grafické vyjadrenie, je jeho integrálnou súčasťou.

25

Po piate, pokiaľ ide o to, že žalobkyňa tvrdila, že grafické vyjadrenie prihlasovanej ochrannej známky bolo dostatočne presné, keďže ukazovalo modrú farbu vľavo a striebornú vpravo a že tieto farby boli vedľa seba, teda rozdelené vertikálnou centrálnou čiarou na rovnaké proporcie, odvolací senát dospel v bode 50 napadnutého rozhodnutia vo veci T‑101/15 a v bode 49 napadnutého rozhodnutia vo veci T‑102/15 k záveru, že výslovný opis v tomto zmysle mal sprevádzať uvedené vyobrazenie. Vzhľadom na neexistenciu takéhoto výslovného opisu grafické vyjadrenie sporných ochranných známok umožňovalo rozličné usporiadania.

26

Po šieste odvolací senát zamietol tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého jej mal EUIPO umožniť zmeniť prihlášky predmetnej ochrannej známky tak, aby boli odstránené identifikované protiprávnosti, keďže pravidlo 9 nariadenia č. 2868/95 nemohlo byť použité ako právny základ na tieto účely.

Návrhy účastníkov konania

27

zaviazal EUIPO a vedľajšieho účastníka konania na náhradu trov konania.

28

EUIPO navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

zamietol žaloby,

–

uložil žalobkyni povinnosť nahradiť trovy konania, vrátane trov konania, ktoré vznikli vedľajšiemu účastníkovi konania.

Právny stav

30

Na podporu svojich žalôb uvádza žalobkyňa dva dôvody, pričom prvý je založený na porušení článku 4 a článku 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 a zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania a druhý na porušení zásady ochrany legitímnej dôvery.

O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení článku 4 a článku 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 a zásad proporcionality a rovnosti zaobchádzania

31

33

V treťom rade, pokiaľ ide o uvedený opis, uznať potrebu „výslovného“ opisu skutočného využívania ochrannej známky tvorenej farbou ako takou by znamenalo uložiť dodatočnú podmienku na zápis tohto typu ochranných známok, čo nie je zákonná požiadavka na zápis ochrannej známky Európskej únie vzhľadom na uplatniteľnú právnu úpravu alebo judikatúru, čo sa navyše nevyžaduje ani pre iné typy „netradičných ochranných známok“, ako sú trojrozmerné ochranné známky alebo zvukové ochranné známky, alebo pre tradičné obrazové alebo slovné ochranné známky a čo sa nikdy nevyžadovalo v skorších rozhodnutiach EUIPO alebo v judikatúre. Takto teda odvolací senát porušil takisto zásady proporcionality a rovnosti zaobchádzania medzi rôznymi typmi ochranných známok.

34

Na účely zápisu ochrannej známky Európskej únie tvorenej kombináciou farieb ako takých totiž stačí, podľa článku 4 nariadenia č. 207/2009, aby takáto ochranná známka bola prihlásená ako ochranná známka tohto typu, bola graficky vyobrazená a farby boli identifikované odkazom na medzinárodne uznávané identifikačné kódy farieb. Pravidlo „to, čo vidíš, dostaneš“, vyjadruje vizuálnym spôsobom zostatok parametrov, ktoré sú potrebné na identifikáciu predmetnej ochrannej známky.

35

EUIPO a vedľajší účastník konania spochybňujú tieto výhrady.

Podľa článku 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009 sa odmietne zápis ako ochranných známok Európskej únie v prípade označení, ktoré nie sú v súlade s článkom 4 tohto nariadenia.

39

Z judikatúry vyplýva, že na to, aby mohli tvoriť ochrannú známku Európskej únie v zmysle článku 4 nariadenia č. 207/2009, musia farby alebo kombinácie farieb splniť tri podmienky. Po prvé musia tvoriť označenie. Po druhé sa toto označenie musí dať vyjadriť graficky. Po tretie toto označenie musí byť spôsobilé odlíšiť výrobky a služby jedného podniku od výrobkov a služieb iných podnikov (pozri analogicky rozsudok z 24. júna 2004, Heidelberger Bauchemie, C‑49/02 , EU:C:2004:384 , bod 22 a citovanú judikatúru).

40

Ako už Súdny dvor rozhodol, farby sú zvyčajne jednoduchou vlastnosťou vecí. Aj v špecifickej oblasti obchodu sú farby a kombinácie farieb vo všeobecnosti používané pre ich príťažlivosť alebo dekoratívnosť bez toho, aby sprostredkovávali nejaký význam. Rovnako však nemožno vylúčiť, že farby alebo kombinácie farieb v spojení s výrobkom alebo službou môžu vytvoriť označenie (pozri rozsudok z 24. júna 2004, Heidelberger Bauchemie, C‑49/02 , EU:C:2004:384 , bod 23 a citovanú judikatúru).

41

Takýto výklad je nevyhnutný pre riadne fungovanie systému zápisov ochranných známok Európskej únie. Účelom požiadavky grafického vyjadrenia je predovšetkým vymedziť samotnú ochrannú známku s cieľom určenia presného predmetu ochrany priznanej zapísaním ochrannej známky jej majiteľovi. Zápisom ochrannej známky do verejného registra sa má ochranná známka totižto sprístupniť príslušným orgánom a verejnosti, a predovšetkým hospodárskym subjektom. Na strane jednej musia príslušné orgány jasne a presne poznať povahu označení tvoriacich ochrannú známku, aby mohli plniť svoje povinnosti týkajúce sa predbežného preskúmania prihlášok o zápis ochranných známok, ako aj zverejnenia a vedenia vhodného a presného registra ochranných známok. Na druhej strane hospodárske subjekty musia mať možnosť dozvedieť sa jasne a presne o zápisoch alebo prihláškach ich terajších, ako aj potenciálnych konkurentov a získať tak príslušné informácie o právach tretích osôb (pozri analogicky rozsudok z 24. júna 2004, Heidelberger Bauchemie, C‑49/02 , EU:C:2004:384 , body 26 až 30 ).

45

Za týchto podmienok musí byť preto označenie, aby splnilo svoju úlohu zapísanej ochrannej známky Európskej únie, vnímané presne, ustálene a trvalo tak, aby bola zabezpečená pôvodná funkcia uvedenej ochrannej známky (pozri rozsudok z 24. júna 2004, Heidelberger Bauchemie, C‑49/02 , EU:C:2004:384 , body 31 a 32 ).

46

Pokiaľ ide o ochranné známky tvorené farbou ako takou, Súdny dvor rozhodol, že vzorka farby nepredstavuje sama osebe grafické vyjadrenie v zmysle článku 4 nariadenia č. 207/2009. Na druhej strane slovný opis farby, ak je tvorený slovami zloženými z písmen, predstavuje jej grafické vyjadrenie pod podmienkou, že spĺňa podmienky uvedené v bodoch 44 a 45 vyššie (pozri analogicky rozsudok zo 6. mája 2003, Libertel, C‑104/01 , EU:C:2003:244 , body 33 až 35 ).

V predmetnom prípade odvolací senát v bode 53 napadnutého rozhodnutia vo veci T‑101/15 a v bode 52 napadnutého rozhodnutia vo veci T‑102/15 potvrdil rozhodnutia výmazového oddelenia, ktoré vyhlásili za neplatné sporné ochranné známky na základe článku 4 a článku 7 ods. 1 písm. a) nariadenia č. 207/2009, keďže nemohli byť považované za dostatočne presné. Odvolací senát založil svoj záver na spoločnej analýze grafického vyjadrenia a opisu sprevádzajúceho každú zo sporných ochranných známok. Keďže okrem uvedenia dvoch farieb sa opis obmedzoval len na uvedenie určitého pomeru medzi farbami, odvolací senát dospel k záveru, že samotné uvedenie tohto pomeru umožňuje usporiadanie dvoch farieb do mnohých rozličných kombinácií a nespájal teda farby vopred určeným a stálym spôsobom, ako to vyžaduje článok 4 nariadenia č. 207/2009, tak ako je vyložený v rozsudku z 24. júna 2004, Heidelberger Bauchemie ( C‑49/02 , EU:C:2004:384 ).

50

V prvom rade žalobkyňa, ktorú podporuje združenie, ktoré je vedľajším účastníkom konania, v podstate tvrdí, že výklad rozsudku z 24. júna 2004, Heidelberger Bauchemie ( C‑49/02 , EU:C:2004:384 ), ktorý vykonal odvolací senát a spôsob, akým ho uplatnil v predmetnom prípade, sú nesprávne.

51

53

Odôvodnenie

zastávané žalobkyňou a združením, ktoré je vedľajším účastníkom konania, pokiaľ ide o dosah rozsudku z 24. júna 2004, Heidelberger Bauchemie ( C‑49/02 , EU:C:2004:384 ), sa musí zamietnuť, keďže predstavuje nesprávny výklad uvedeného rozsudku.

54

Totižto body 33 až 35 rozsudku z 24. júna 2004, Heidelberger Bauchemie ( C‑49/02 , EU:C:2004:384 ), pripomenuté v bode 47 vyššie, sa musia chápať v spojení so zásadami a vzhľadom na zásady uvedené v bodoch 24 a 26 až 30 tohto rozsudku, pripomenuté v bodoch 41 a 44 vyššie.

55

Z tohto chápania vyplýva, že s cieľom, aby sa presne určil spôsob predmetu ochrany, ktorú poskytuje ochranná známka Európskej únie tvorená kombináciou farieb ako takých, musia byť tieto farby zobrazené v osobitnom usporiadaní alebo schéme, ktoré spájajú farby vopred určeným a ustáleným spôsobom, a to preto, aby sa zabránilo početným rozličným kombináciám týchto farieb, ktoré by neumožňovali spotrebiteľovi vnímať a zapamätať si osobitnú kombináciu, ako to Súdny dvor spresnil v bode 35 rozsudku z 24. júna 2004, Heidelberger Bauchemie ( C‑49/02 , EU:C:2004:384 ).

59

Je však treba uviesť, že odvolací senát oprávnene konštatoval, že grafické vyjadrenie sporných ochranných známok predstavovalo jednoducho postavenie dvoch farieb vedľa seba bez formy alebo obrysov umožňujúce viacero rozličných kombinácií dvoch farieb.

60

Na druhej strane sa treba domnievať, že odvolací senát rovnako oprávnene dospel k záveru, že opisy sprevádzajúce grafické vyjadrenie každej zo sporných ochranných známok neposkytli doplňujúce spresnenie týkajúce sa systematického usporiadania spájajúceho farby vopred určeným a ustáleným spôsobom a zakazujúceho vznik viacerých rozličných kombinácií týchto farieb, tak ako to vyžaduje rozsudok z 24. júna 2004, Heidelberger Bauchemie ( C‑49/02 , EU:C:2004:384 ).

61

Tieto závery nespochybňujú rôzne argumenty uvádzané žalobkyňou, ktorú v konaní podporuje združenie, ktoré je vedľajším účastníkom konania.

64

Usporiadanie dvoch farieb totiž nemôže byť vopred a ustálene určené, nielen z dôvodu rôznych proporcií medzi týmito farbami, ale takisto z dôvodu rôzneho postavenia týchto farieb, prítomných v tom istom pomere, v priestore.

65

Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenie združenia, ktoré je vedľajším účastníkom konania, podľa ktorého vertikálne postavenie dvoch farebných pruhov vedľa seba, modrého vľavo a strieborného vpravo, v približne zhodných pomeroch, predstavuje jediné systematické usporiadanie spájajúce farby vopred určeným a ustáleným spôsobom, treba ho zamietnuť. V bodoch 54 až 60 vyššie bolo totiž jasne uvedené, že v predmetnom prípade grafické vyjadrenie dvoch farieb vedľa seba sprevádzané informáciou o ich vzájomnom percentuálnom pomere je nedostatočné na definovanie ich systematického usporiadania. Treba ďalej konštatovať, že žalobkyňa priložila k svojim prihláškam, podaným na základe rozlišovacej spôsobilosti získanej používaním sporných ochranných známok, dôkazy, v ktorých boli vyobrazené veľmi odlišnými spôsobmi oproti vertikálnemu postaveniu dvoch farieb vedľa seba, ktoré sa nachádzalo v grafickom vyjadrení pripojenom k uvedeným prihláškam.

66

Samotná žalobkyňa teda uviedla, že sporné ochranné známky, teda farebné ochranné známky per se , definované abstraktne, poskytujú ochranu pokrývajúcu rôzne usporiadania modrej a striebornej farby, a nielen usporiadanie tvorené dvoma rovnakými vertikálnymi pruhmi, z ktorých je modrý vľavo a strieborný vpravo, ako to tvrdí združenie, ktoré je vedľajším účastníkom konania. Žalobkyňa tak uznala, že grafické vyjadrenie sporných ochranných známok, tak ako bolo zapísané, umožňuje viacero reprodukcií, ktoré nie sú vopred určené ani ustálené.

70

Po štvrté to, že v predmetnom prípade odvolací senát uplatnil rozsudok z 24. júna 2004, Heidelberger Bauchemie ( C‑49/02 , EU:C:2004:384 ), neznamená, na rozdiel od toho, čo tvrdia žalobkyňa a združenie, ktoré je vedľajším účastníkom konania, že by sa popierala existencia alebo zapísateľná povaha tohto typu ochranných známok v rozpore s článkom 4 nariadenia č. 207/2009, zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2424 zo 16. decembra 2015, ktorým sa mení nariadenie č. 207/2009 a nariadenie č. 2868/95, a zrušuje nariadenie Komisie (ES) č. 2869/95 o poplatkoch splatných Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) ( Ú. v. EÚ L 341, 2015, s. 21 ), podľa ktorého môžu tvoriť ochranné známky Európskej únie všetky označenia, najmä slová vrátane mien osôb alebo kresby, písmená, čísla, farby, forma výrobku alebo balenie výrobku alebo zvuky, za podmienky, že tieto označenia majú schopnosť jednak odlíšiť výrobky alebo služby jedného podniku od výrobkov iného podniku a jednak byť zaregistrované v registri ochranných známok Európskej únie spôsobom, ktorý umožní príslušným orgánom a verejnosti určiť presne a jasne predmet, na ktorý sa vzťahuje ochrana poskytovaná majiteľom týchto ochranných známok. Toto nariadenie bude účinné až od 1. októbra 2017.

71

Na tento účel totiž stačí, aby majiteľ ochrannej známky predložil grafické vyjadrenie ochrannej známky zodpovedajúce presne predmetu ochrany, v prípade ktorej chce, aby mu bola priznaná. Nemôže však predložiť grafické vyjadrenie s úmyslom získať širšiu ochranu, ako je tá, ktorú poskytuje uvedené vyobrazenie alebo ktorá mu nezodpovedá, v priamom rozpore s pravidlom „to, čo vidíš, dostaneš“.

75

Navyše, ako oprávnene zdôrazňuje vedľajší účastník konania, ochranná známka tvorená farbou ako takou môže byť umiestnená bez obrysov na celú plochu výrobkov, ktorých sa týka, nezávisle od ich formy a balenia, čo tak však nie je v prípade obrazových ochranných známok [pozri v tomto zmysle rozsudok z 28. januára 2015, Enercon/ÚHVT (Stupnica piatich odtieňov zelenej farby), T‑655/13 , neuverejnený, EU:T:2015:49 , bod 16 ]. Podnik si teda zachová vždy záujem zaregistrovať ochrannú známku tvorenú farbou vzhľadom na širšiu ochranu, ktorá vyplýva z tohto typu ochranných známok oproti ochrane, ktorá vyplýva z obrazovej ochrannej známky.

76

V druhom rade žalobkyňa po prvé tvrdí, že povinnosť poskytnúť výslovný opis, tak ako ho formuloval odvolací senát v bode 50 napadnutého rozhodnutia vo veci T‑101/15 a v bode 49 napadnutého rozhodnutia vo veci T‑102/15, nevyplýva ani z uplatniteľnej právnej úpravy, ani z judikatúry, po druhé v judikatúre sa nikdy nerozhodlo, že predmetom tohto opisu musí byť skutočné používanie predmetnej ochrannej známky a po tretie, že takáto požiadavka, uplatňovaná výlučne na ochranné známky tvorené farbou ako takou, znamená porušenie zásady rovnosti zaobchádzania. Odvolací senát tak vytvoril dodatočnú podmienku týkajúcu sa zápisu len ochranných známok tvorených farbou ako takou, ktorú nestanovuje článok 4 nariadenia č. 207/2009.

77

Najprv treba spresniť, že odvolací senát netvrdil v napadnutých rozhodnutiach, že existuje povinnosť poskytnúť výslovný opis prihlasovanej ochrannej známky. Uviedol len to, že výslovný opis bol nevyhnutný „v predmetnom prípade“.

81

Platí to najmä v prípade, keď systematické usporiadanie spájajúce farby vopred určeným a ustáleným spôsobom nevyplýva z grafického vyjadrenia a keď teda toto vyjadrenie neumožňuje definovať jasne predmet ochrany, ako to bolo už uvedené v bode 59 vyššie.

82

V dôsledku toho sa odvolací senát oprávnene domnieval v bode 50 napadnutého rozhodnutia vo veci T‑101/15 a v bode 49 napadnutého rozhodnutia vo veci T‑102/15, že bolo treba v predmetnom prípade poskytnúť výslovný opis systematického usporiadania spájajúceho farby stálym a vopred určeným spôsobom.

83

Po druhé kritika žalobkyne, podľa ktorej odvolací senát vyžadoval, aby bolo predmetom opisu skutočné používanie predmetnej ochrannej známky v budúcnosti, musí byť takisto zamietnutá.

Požiadavka, aby ochranná známka pozostávajúca z kombinácie dvoch alebo viacerých farieb mala systematické usporiadanie spájajúce farby vopred určeným a ustáleným spôsobom totiž neznamená požiadavku definovať skutočné používanie prihlasovanej ochrannej známky. Abstraktná povaha takejto ochrannej známky, ako aj obmedzená inherentná kapacita farieb sprostredkovať akýkoľvek presný význam, a teda informovať o obchodnom pôvode výrobku alebo služby, si vyžadujú, aby predmet ochrany vyplývajúcej z predmetnej ochrannej známky bol definovaný s príslušným stupňom presnosti. Ochranné známky tvorené farbou ako takou sa odlišujú teda od iných typov ochranných známok, ktoré sú svojou povahou presnejšie a vo väčšej miere môžu sprostredkovať význam. Preto vzhľadom na povahu a inherentné vlastnosti ochranných známok tvorených farbou ako takou požiadavka, aby predmet ochrany vyplývajúcej z takýchto ochranných známok bol definovaný s príslušným stupňom presnosti, nemôže predstavovať porušenie zásady rovnosti.

86

Po tretie, pokiaľ ide o údajné porušenie zásady rovnosti zaobchádzania, treba dodať, že ochranné známky tvorené farbou ako takou nie sú obmedzené ani v priestore, ani formou, na rozdiel od trojrozmerných ochranných známok, ani obrysmi na rozdiel od obrazových ochranných známok, a prejavujú sa vizuálnym spôsobom, a nie zvukom alebo písmenami, ako zvukové alebo slovné ochranné známky.

87

V kombinácii farieb je jediným možným umiestnením v priestore bez obrysov postavenie vedľa seba v rôznych usporiadaniach. Jediné spresnenia, ktoré možno poskytnúť, sú teda špecifické vplyvy dotknutých farieb a pomer, v akom sa navzájom prezentujú. Takéto vyobrazenie spôsobuje, že predmet ochrany vyplývajúcej z ochrannej známky je príliš široký, čo je len ťažko zlučiteľné požiadavkou disponibility farieb a v dôsledku toho musí byť spresnený pri podaní prihlášky, pokiaľ ide o systematické usporiadanie spájajúce farby vopred určeným a ustáleným spôsobom.

91

Preto prvá časť prvého žalobného dôvodu musí byť zamietnutá ako celok.

O druhej časti založenej na porušení zásady rovnosti zaobchádzania

92

Na úvod treba spresniť, že žalobkyňa sa neodvoláva výslovne na porušenie zásady rovnosti zaobchádzania v rámci svojej žaloby, ale výlučne v rámci repliky, a to odkazom na argumenty rozvinuté v stanovisku konzultanta, ako aj v rámci svojich pripomienok k vyjadreniu združenia, ktoré je vedľajším účastníkom konania, v bodoch venovaných zásade proporcionality.

93

V prvom rade, pokiaľ ide o porovnanie s ostatnými typmi ochranných známok, ako už bolo analyzované v bodoch 85 až 88 vyššie, z povahy ochrannej známky tvorenej kombináciou farieb ako takých, bez obrysov alebo formy, vyplýva, že na to, aby bol presný predmet jej ochrany jasný a vnímateľný pre spotrebiteľov a hospodárske subjekty a spĺňal takto svoju podstatnú funkciu označenia pôvodu, pričom nemôže poskytovať neproporcionálne konkurenčné výhody, jeho grafické vyjadrenie alebo opis, ktorý ho sprevádza, musia vykresliť presné odtiene predmetných farieb, pomer medzi nimi, ako aj ich usporiadanie v priestore. Tento stupeň presnosti sa požaduje z dôvodu, že ochranná známka tvorená farbou ako takou ma takú vlastnosť, že je inherentne menej presná, pričom táto jej vlastnosť ju odlišuje od iných typov ochranných známok. Preto je rozdielne zaobchádzanie odôvodnené vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bode 95 vyššie.

97

V druhom rade, pokiaľ ide o porovnanie so skoršou praxou EUIPO týkajúcou sa ochranných známok tvorených farbou ako takou, stačí pripomenúť, že rozhodnutia, ktoré prijímajú odvolacie senáty podľa nariadenia č. 207/2009 v súvislosti so zápisom označenia ako ochrannej známky Európskej únie, patria do výkonu viazanej právomoci, a nie do diskrečnej právomoci. Preto sa zákonnosť rozhodnutí odvolacích senátov musí posúdiť iba na základe tohto nariadenia tak, ako ho vykladá súd, a nie na základe rozhodovacej praxe predchádzajúcej týmto rozhodnutiam (rozsudok z 15. septembra 2005, BioID/ÚHVT, C‑37/03 P , EU:C:2005:547 , bod 47 ).

98

V tejto súvislosti sa v predmetnom prípade nemožno odvolávať na žiadne porušenie tejto praxe. Z bodu 69 vyššie totiž vyplýva, že požiadavka systematického usporiadania, tak ako ju opisuje rozsudok z 24. júna 2004, Heidelberger Bauchemie ( C‑49/02 , EU:C:2004:384 ), uvedenému pravidlu v ničom neprotiprečí. Naopak treba konštatovať, že takáto požiadavka vyplýva priamo zo znenia bodu smerníc EUIPO, na ktorý sa žalobkyňa odvolávala.

102

Po druhé sa žalobkyňa odvoláva na prax EUIPO po vydaní rozsudku z 24. júna 2004, Heidelberger Bauchemie ( C‑49/02 , EU:C:2004:384 ), z ktorého vyplýva, že táto prax pripúšťa na základe pravidla „to, čo vidíš, dostaneš“, prihlášky ochranných známok Európskej únie tvorených kombináciou farieb ako takých, podobných ako sú sporné ochranné známky, a na uznanie oprávnenosti takýchto prihlášok niektorými rozhodnutiami odvolacích senátov.

103

V tejto súvislosti, ako to už bolo pripomenuté v bode 99 vyššie, žalobkyňa sa nemôže odvolávať vo svoj prospech na prípadnú nezákonnosť, ktorá bola spáchaná v prospech inej osoby [pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 22. marca 2017, Intercontinental Exchange Holdings/EUIPO (BRENT INDEX), T‑430/16 , neuverejnený, EU:T:2017:198 , bod 45 a citovanú judikatúru].

104

107

Pokiaľ ide o túto časť prvého žalobného dôvodu, treba uviesť, že žalobkyňa sa neodvoláva výslovne na porušenie zásady proporcionality v rámci svojej žaloby, ale urobila tak po prvýkrát v rámci svojej repliky. V tejto súvislosti, na rozdiel od toho, čo tvrdí EUIPO, treba uznať túto časť prvého žalobného dôvodu ako prípustnú. Pokiaľ ide totiž o výhradu prezentovanú po prvýkrát v štádiu repliky, treba pripomenúť, že zo znenia ustanovení článku 76 písm. d) a článku 84 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu vyplýva, že návrh na začatie konania musí obsahovať predmet konania a zhrnutie dôvodov, na ktorých je tento návrh založený, a že uvádzanie nových dôvodov je prípustné počas konania len vtedy, ak sú tieto dôvody založené na nových právnych a skutkových okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania. Dôvod, ktorý predstavuje rozšírenie dôvodu uvedeného skôr, či už priamo alebo nepriamo, v pôvodnej žalobe v danom konaní a ktorý úzko súvisí s týmto dôvodom, však musí byť vyhlásený za prípustný. Analogické riešenie platí aj pre výhradu uvádzanú na podporu žalobného dôvodu (pozri v tomto zmysle a analogicky rozsudok z 21. marca 2002, Joynson/Komisia, T‑231/99 , EU:T:2002:84 , bod 156 ).

108

V predmetnom prípade výhrada týkajúca sa neproporcionálnej povahy výsledkov, ku ktorým vedie to, že EUIPO uplatňuje rozsudok z 24. júna 2004, Heidelberger Bauchemie ( C‑49/02 , EU:C:2004:384 ), pokiaľ ide o súlad grafického vyjadrenia ochrannej známky tvorenej farbou ako takou s článkom 4 nariadenia č. 207/2009, vyplýva nepriamo jednak z tvrdení žalobkyne týkajúcich sa nie nevyhnutnej povahy výslovného opisu, ktorý sprevádza grafické vyjadrenie sporných ochranných známok a jednak z neexistencie zákonnej požiadavky v tomto zmysle, ktoré už boli uplatňované v štádiu žaloby.

Na druhej strane, pokiaľ ide o kritiku, podľa ktorej výklad rozsudku z 24. júna 2004, Heidelberger Bauchemie ( C‑49/02 , EU:C:2004:384 ), favorizovaný odvolacím senátom, znamená príliš striktné uplatnenie podmienok uplatniteľných na grafické vyjadrenie ochranných známok tvorených farbou ako takou vzhľadom na ciele sledované týmito podmienkami a zbytočne vysokú úroveň požiadaviek, treba pripomenúť, že zásada proporcionality vyžaduje, aby akty inštitúcií Únie nepresahovali hranice toho, čo je vhodné a potrebné na dosiahnutie legitímnych cieľov sledovaných predmetnou právnou úpravou, pričom platí, že keď je výber medzi viacerými vhodnými opatreniami, treba využiť to, ktoré je najmenej obmedzujúce a že spôsobené nevýhody nesmú byť neprimerané vzhľadom na sledované ciele (rozsudky z 12. júla 2001, Jippes a i., C‑189/01 , EU:C:2001:420 , bod 81 , a z 22. januára 2013, Sky Österreich, C‑283/11 , EU:C:2013:28 , bod 50 ).

112

Po prvé, ako bolo uvedené v bodoch 41, 43 a 44 vyššie, hlavné ciele sledované článkom 4 nariadenia č. 207/2009 sú najmä zabezpečiť funkciu ochrannej známky Európskej únie spočívajúcu v uvedení pôvodu, čo predpokladá, že ju možno vnímať presne, ustálene a trvalo, v zabezpečení právnej istoty, čo predpokladá definovanie presného cieľa ochrany poskytovanej ochrannou známkou Európskej únie jej majiteľovi, ako aj príslušným orgánom a iným hospodárskym subjektom a brániť všeobecný záujem neobmedzovať neoprávnene disponibilitu farieb a to, aby právo ochranných známok Európskej únie nebolo obchádzané s cieľom získania neoprávnenej konkurenčnej výhody.

116

Okrem toho, keby EUIPO súhlasil s tým, že bude chrániť kombináciu dvoch alebo viacerých farieb umožňujúcich de facto mnohé rozličné kombinácie, tento prístup by znamenal poskytnúť ochranu, ktorá by bola neproporcionálna vzhľadom na cieľ sledovaný právom ochranných známok, ktorým je zabezpečiť funkciu uvedenia pôvodu výrobkov v obchodnej praxi v záujme spotrebiteľov.

117

Po štvrté združenie, ktoré je vedľajším účastníkom konania, uvádza, že porušenie zásady proporcionality je o to flagrantnejšie, že nové nariadenie 2015/2424 upustilo od požiadavky grafického vyjadrenia a zaviedlo do nariadenia č. 207/2009 článok 4 písm. b) (teraz článok 4 písm. b) nariadenia 2017/1001), ktorý odteraz stanovuje jednoduchú požiadavku, aby označenie bolo takej povahy, že je vyobrazené „spôsobom, ktorý príslušným orgánom a verejnosti umožňuje jednoznačne a presne určiť predmet ochrany poskytnutej majiteľovi ochrannej známky“.

118

V tejto súvislosti, hoci článok 4 písm. b) nariadenia č. 207/2009, zmeneného nariadením 2015/2424, nie je v predmetnom prípade uplatniteľný, stačí konštatovať, že takýto argument spočíva na nesprávnom výklade tohto ustanovenia. Nové znenie článku 4 nariadenia č. 207/2009, ktorého cieľom je skôr posilniť právnu istotu, je totiž reštriktívnejšie ako pôvodný text, keďže integruje výslovne do jeho znenia ciele definované v rozsudkoch z 12. decembra 2002, Sieckmann ( C‑273/00 , EU:C:2002:748 ), a z 24. júna 2004, Heidelberger Bauchemie ( C‑49/02 , EU:C:2004:384 ), a je teda úplne v súlade s touto judikatúrou, ako aj jej uplatnením odvolacím senátom v napadnutých rozhodnutiach.

V rámci tohto žalobného dôvodu žalobkyňa, ktorú podporuje združenie, ktoré je vedľajším účastníkom konania, vytýka odvolaciemu senátu, že dospel jednak k záveru, že to, že prieskumový pracovník uznal, ba dokonca navrhol formuláciu opisu, v rámci podávania prihlášok sporných ochranných známok, nemôže založiť legitímnu dôveru a jednak, že ustálená prax EUIPO buď neexistovala, alebo nepredstavovala také elementy, ktoré by mohli založiť legitímnu dôveru.

122

Nakoniec sa žalobkyňa domnieva, že EUIPO tým, že zapísal sporné ochranné známky na základe ich rozlišovacej spôsobilosti získanej používaním, sa implicitne vyjadril k súladu uvedených ochranných známok s článkom 4 nariadenia č. 207/2009.

123

EUIPO a vedľajší účastník konania tieto tvrdenia spochybňujú.

124

Okrem toho z judikatúry vyplýva, že ak sa chce žalobkyňa odvolávať na zásadu ochrany legitímnej dôvery, musí preukázať dôvodné očakávanie vyvolané presnými uisteniami, ktoré jej poskytol správny orgán, ktoré spôsobujú pochopiteľný zmätok v úsudku osoby podliehajúcej súdnej právomoci, ktorá konala v dobrej viere a preukázala všetku náležitú starostlivosť vyžadovanú od bežne uvedomelého subjektu [pozri rozsudok z 9. septembra 2011, dm‑drogerie markt/ÚHVT – Distribuciones Mylar (dm), T‑36/09 , EU:T:2011:449 , bod 114 a citovanú judikatúru].

128

V predmetnom prípade v bode 29 napadnutých rozhodnutí sa odvolací senát v prvom rade domnieval, že žalobkyňa sa nemôže odvolávať na zásadu ochrany legitímnej dôvery, keďže návrhy opisu, ktoré poskytol prieskumový pracovník pri podávaní prihlášky nepredstavovali presné, nepodmienečné a súhlasné informácie, ktoré by mohli zakladať u žalobkyne dôvodné očakávania, pokiaľ ide o platnosť zápisu sporných ochranných známok.

129

Pokiaľ ide o prvú spornú ochrannú známku, zo spisu však vyplýva, že prieskumový pracovník žiadal od zástupcu žalobkyne v rámci telefonických kontaktov, ku ktorým došlo medzi 11. augustom a 3. septembrom 2004, aby spresnila prihlášku tak, že zohľadní podmienky zápisu opísané v rozsudku z 24. júna 2004, Heidelberger Bauchemie ( C‑49/02 , EU:C:2004:384 ), a najmä aby dodala informácie týkajúce sa pomeru predmetných dvoch farieb a spôsobu, ako tieto farby vyzerajú. V nadväznosti na túto žiadosť prieskumového pracovníka žalobkyňa predložila 11. októbra 2004 opis uvedený v bode 3 vyššie a prvá sporná ochranná známka bola zapísaná 25. júla 2005.

133

Po prvé, hoci prieskumový pracovník dvakrát akceptoval dva opisy, ktoré neboli v súlade s požiadavkami uvedenými v rozsudku z 24. júna 2004, Heidelberger Bauchemie ( C‑49/02 , EU:C:2004:384 ), takéto okolnosti nemôžu brániť tomu, aby boli sporné ochranné známky vyhlásené za neplatné, ak ich zápis bol vykonaný v rozpore s jedným z absolútnych dôvodov zamietnutia stanovených v článku 7 nariadenia č. 207/2009.

134

Po druhé, aj keby bolo možné informácie poskytnuté prieskumovým pracovníkom považovať za presné a nepodmienenčné uistenia, z judikatúry pripomenutej v bode 126 vyššie vyplýva, že keďže takéto uistenia neboli v súlade s uplatniteľnými ustanoveniami, nemohli založiť legitímnu dôveru.

135

Po tretie zápis ochrannej známky Európskej únie, či už mu predchádzali alebo nie diskusie týkajúce sa prvkov, ktoré treba poskytnúť na účely zaistenia správnosti a úplnosti prihlášky, nemôže chrániť majiteľa uvedenej ochrannej známky pred rizikom, že táto ochranná známka bude vyhlásená za neplatnú na základe článku 52 ods. 1 nariadenia č. 207/2009. Z judikatúry uvedenej v bode 126 vyššie totiž vyplýva, že požiadavka právnej istoty predstavujúca všeobecný záujem sledovaný týmto ustanovením, prevažuje nevyhnutne nad prípadnou legitímnou dôverou a záujmom súkromnej povahy, ktorý by si mohol prípadne uplatňovať majiteľ ochrannej známky Európskej únie.

V tejto súvislosti, ako to už bolo pripomenuté v bodoch 98 a 99 vyššie, bol EUIPO povinný vykonať svoje právomoci v súlade so všeobecnými zásadami práva Únie. Hoci vzhľadom na zásady rovnosti zaobchádzania a riadnej správy veci verejných je EUIPO povinný zohľadňovať už prijaté rozhodnutia o podobných prihláškach a s mimoriadnou pozornosťou skúmať, či je alebo nie je potrebné rozhodnúť rovnako, uplatnenie týchto zásad musí byť uvedené do súladu so zásadou zákonnosti. Preto sa osoba, ktorá podá prihlášku označenia ako ochrannej známky Európskej únie, nemôže vo svoj prospech odvolávať na nezákonnosť vykonanú v prospech inej osoby, aby získala totožné rozhodnutie. Navyše z dôvodov právnej istoty a konkrétne riadnej správy vecí verejných musí byť skúmanie akejkoľvek prihlášky veľmi prísne a úplné, aby sa predišlo tomu, že ochranné známky budú zapísané neoprávnene. Takéto preskúmanie sa tak musí vykonať v každom konkrétnom prípade. Zápis označenia ako ochrannej známky Európskej únie totiž závisí od osobitných kritérií uplatniteľných v rámci skutkových okolností daného prípadu, ktorých účelom je preveriť, či sa na predmetné označenie nevzťahuje dôvod pre zamietnutie zápisu [pozri rozsudok z 12. decembra 2014, Comptoir d’Épicure/ÚHVT – A‑Rosa Akademie (da rosa), T‑405/13 , neuverejnený, EU:T:2014:1072 , bod 63 a citovanú judikatúru].

139

Z toho vyplýva, že odvolací senát oprávnene dospel k záveru, že žalobkyňa sa nemôže odvolávať na podporu údajného porušenia zásady ochrany legitímnej dôvery na skoršie rozhodnutia EUIPO (pozri v tomto zmysle rozsudok z 12. decembra 2014, da rosa, T‑405/13 , neuverejnený, EU:T:2014:1072 , bod 64 a citovanú judikatúru).

143

V treťom rade, pokiaľ ide o to, že združenie, ktoré je vedľajším účastníkom konania, sa odvoláva na smernice EUIPO, už bolo rozhodnuté, že nič neumožňuje domnievať sa, že tieto smernice EUIPO by mali mať prednosť pred právnou úpravou Únie uplatniteľnou v danej oblasti (pozri v tomto zmysle rozsudok z 25. marca 2009, BUDWEISER, T‑191/07 , EU:T:2009:83 , bod 48 ).

144

Zo všetkého vyššie uvedeného vyplýva, že odvolací senát oprávnene dospel k záveru, že žalobkyňa sa nemohla odvolávať na zásadu ochrany legitímnej dôvery.

145

Druhý žalobný dôvod preto treba zamietnuť. Žalobu treba zamietnuť ako celok bez toho, aby sa bolo treba vyjadriť k prípustnosti druhého žalobného návrhu žalobkyne.

VŠEOBECNÝ SÚD (druhá komora)

rozhodol takto:

1.

Žaloba sa zamieta.

2.

Red Bull GmbH je povinná nahradiť trovy konania, vrátane trov, ktoré vynaložil Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) a Optimum Mark sp. z o.o.

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: angličtina.