T-153/15

62015TJ0153

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (siedma komora)

z 26. októbra 2016 ( *1 )

„Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika — Reštriktívne opatrenia prijaté voči Sýrii — Zmrazenie finančných prostriedkov — Zrušenie predchádzajúcich aktov rozsudkom Všeobecného súdu — Nové akty, ktorými sa mená žalobcov zaraďujú do zoznamov — Žaloba o neplatnosť — Článok 76 písm. d) rokovacieho poriadku — Obsah žaloby — Prípustnosť — Povinnosť odôvodnenia — Dôkazné bremeno — Právo vlastniť majetok — Sloboda podnikania“

Vo veci T‑153/15,

Mohamad Hamcho , bydliskom v Damasku (Sýria),

ktorej predmetom je žaloba podaná na základe článku 263 ZFEÚ, smerujúca k zrušeniu vykonávacieho rozhodnutia Rady 2015/117/SZBP z 26. januára 2015, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii ( Ú. v. EÚ L 20, s. 85 ), a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) 2015/108 z 26. januára 2015, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 36/2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii ( Ú. v. EÚ L 20, s. 2 ), v rozsahu, v akom boli mená žalobcov zaradené na zoznam osôb a subjektov, na ktoré sa vzťahujú reštriktívne opatrenia,

VŠEOBECNÝ SÚD (siedma komora),

na poradách v zložení: predseda komory M. van der Woude, sudcovia I. Ulloa Rubio (spravodajca) a A. Marcoulli,

tajomník: E. Coulon,

vyhlásil tento

Rozsudok

Mená osôb zodpovedných za násilné represie voči sýrskemu civilnému obyvateľstvu, ako aj mená a názvy fyzických a právnických osôb a subjektov, ktoré sú s nimi spojené, sú uvedené v prílohe k rozhodnutiu 2011/273. Podľa článku 5 ods. 1 tohto rozhodnutia Rada môže zmeniť túto prílohu na návrh členského štátu alebo vysokého predstaviteľa Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Mená žalobcov v ňom neboli uvedené.

4

Vzhľadom na to, že niektoré z reštriktívnych opatrení prijatých voči Sýrskej arabskej republike patria do pôsobnosti Zmluvy o FEÚ, Rada prijala nariadenie (EÚ) č. 442/2011 z 9. mája 2011 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii ( Ú. v. EÚ L 121, s. 1 ). Toto nariadenie je v podstate totožné s rozhodnutím 2011/273, ale upravuje možnosti uvoľnenia zmrazených finančných prostriedkov. Zoznam osôb, subjektov a orgánov identifikovaných buď ako zodpovedné za predmetné represie, alebo ako s týmito zodpovednými osobami, subjektmi a orgánmi spojené, ktorý je uvedený v prílohe II k uvedenému nariadeniu, je totožný so zoznamom uvedeným v prílohe k rozhodnutiu 2011/273. Mená žalobcov v ňom teda neboli uvedené. Podľa článku 14 ods. 1 a 4 nariadenia č. 442/2011, ak Rada rozhodne, že sa na fyzickú alebo právnickú osobu, subjekt alebo orgán vzťahujú predmetné reštriktívne opatrenia, príslušne zmení a doplní prílohu II a okrem toho pravidelne, najmenej raz za 12 mesiacov, preskúma zoznam v nej uvedený.

1. Predchádzajúce konanie týkajúce sa žalobcov

5

Vykonávacím rozhodnutím 2011/302/SZBP z 23. mája 2011, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2011/273 ( Ú. v. EÚ L 136, s. 91 ), Rada zmenila a doplnila rozhodnutie 2011/273 najmä s cieľom, aby sa dotknuté reštriktívne opatrenia vzťahovali aj na ďalšie osoby a subjekty. Meno pána Hamcha bolo zaradené na zoznam uvedený v prílohe k tomuto rozhodnutiu, a to v riadku 19 tabuľky tvoriacej túto prílohu. Tento riadok obsahoval rôzne údaje, vrátane údajov týkajúcich sa dátumu zaradenia jeho mena na uvedený zoznam, v danom prípade 23. mája 2011, jeho dátumu narodenia a čísla pasu, ako aj tieto dôvody:

8

V ten istý deň Rada prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 611/2011, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 442/2011 ( Ú. v. EÚ L 164, s. 1 ). Názov spoločnosti Hamcho International bol zaradený na zoznam uvedený v prílohe II k tomuto nariadeniu s tými istými údajmi a dôvodmi, aké boli uvedené v prílohe k vykonávaciemu rozhodnutiu 2011/367.

9

Rozhodnutím 2011/782/SZBP z 1. decembra 2011 o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2011/273/SZBP ( Ú. v. EÚ L 319, s. 56 ), Rada vzhľadom na závažnosť situácie v Sýrii považovala za potrebné uložiť ďalšie reštriktívne opatrenia. V záujme prehľadnosti sa opatrenia uložené rozhodnutím 2011/273 a dodatočné opatrenia zlúčili do jedného právneho nástroja. Toto rozhodnutie spresňuje, že stanovené opatrenia sa uplatňujú aj voči „osobám, ktoré profitujú z režimu alebo ho podporujú“. Mená žalobcov boli uvedené v zozname prílohy I k rozhodnutiu 2011/782, a to meno pána Hamcha v riadku 19 tabuľky A a názov Hamcho International v riadku 3 tabuľky B, s tými istými informáciami a dôvodmi, aké boli uvedené v prílohe k rozhodnutiu 2011/273, ktoré sa vykonáva vykonávacími rozhodnutiami 2011/302 a 2011/367.

10

Nariadenie č. 442/2011 bolo nahradené nariadením Rady (EÚ) č. 36/2012 z 18. januára 2012 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Sýrii, ktorým sa zrušuje nariadenie č. 442/2011 ( Ú. v. EÚ L 16, s. 1 ). Mená žalobcov boli uvedené v zozname prílohy II k nariadeniu č. 36/2012 s tými istými informáciami a dôvodmi, aké boli uvedené v prílohe II k nariadeniu č. 442/2011, ktoré sa vykonáva vykonávacími nariadeniami č. 504/2011 a č. 611/2011.

Rozhodnutím Rady 2012/739/SZBP z 29. novembra 2012 o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii a o zrušení rozhodnutia 2011/782 ( Ú. v. EÚ L 330, s. 21 ) sa predmetné reštriktívne opatrenia zlúčili do jedného právneho nástroja. Mená žalobcov boli uvedené v zozname prílohy I k rozhodnutiu 2012/739, a to meno pána Hamcha v riadku 18 tabuľky A a názov Hamcho International v riadku 3 tabuľky B, s tými istými informáciami a dôvodmi, aké boli uvedené v rozhodnutí 2011/782, ktoré sa vykonáva vykonávacím rozhodnutím 2012/172.

14

Dňa 31. mája 2013 Rada prijala rozhodnutie 2013/255/SZBP o reštriktívnych opatreniach voči Sýrii ( Ú. v. EÚ L 147, s. 14 ). Mená žalobcov boli uvedené v zozname prílohy I k tomuto rozhodnutiu, a to meno pána Hamcha v riadku 18 tabuľky A a názov Hamcho International v riadku 3 tabuľky B, s tými istými informáciami a dôvodmi, aké boli uvedené v prílohe k rozhodnutiu 2012/739.

15

Vyjadreniami prispôsobujúcimi návrhy podané do kancelárie Všeobecného súdu 22. júna 2012, 7. januára a 24. júna 2013 žalobcovia požadovali tiež zrušenie najmä vykonávacieho rozhodnutia 2012/172, vykonávacieho nariadenia č. 266/2012, rozhodnutia 2012/739, vykonávacieho rozhodnutia Rady 2013/185/SZBP z 22. apríla 2013, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2012/739 ( Ú. v. EÚ L 111, s. 77 ), vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 363/2013 z 22. apríla 2013, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 36/2012 ( Ú. v. EÚ L 111, 2013, s. 1 ), a rozhodnutia 2013/255.

16

19

Listom z 15. januára 2015 advokáti žalobcov požiadali Radu, aby upustila od opätovného zaradenia ich mien na sporné zoznamy a spochybnili všetky informácie a dokumenty, ktoré podľa Rady odôvodňovali toto nové zaradenie.

20

Dňa 26. januára 2015 Rada prijala vykonávacie rozhodnutie 2015/117/SZBP, ktorým sa vykonáva rozhodnutie 2013/255 ( Ú. v. EÚ L 20, 2015, s. 85 ). V ten istý deň Rada prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/108, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 36/2012 ( Ú. v. EÚ L 20, 2015, s. 2 ). Týmito aktmi boli mená žalobcov znova zaradené na sporné zoznamy.

21

Konkrétne meno pána Hamcha bolo znova zaradené do riadku 18 tabuľky obsahujúcej predmetné zoznamy, pod názvom „A. Osoby“, pričom toto opätovné zaradenie sa zakladalo na týchto dôvodoch:

Konanie a návrhy účastníkov konania

24

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 27. marca 2015 podali žalobcovia túto žalobu o neplatnosť napadnutých aktov.

25

Samostatným podaním doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 27. marca 2015 podali žalobcovia na základe článku 76a ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu z 2. mája 1991 žiadosť o skrátené súdne konanie.

26

Všeobecný súd (siedma komora) na základe článku 106 ods. 3 rokovacieho poriadku rozhodol, že sa rozhodne bez ústnej časti konania.

30

Žalobcovia navrhujú, aby Všeobecný súd:

—

nariadil „pripojenie spisového materiálu týkajúceho sa konania T‑43/12“,

—

Rada navrhuje, aby Všeobecný súd:

—

zamietol žalobu,

—

uložil žalobcom povinnosť nahradiť trovy konania.

Právny stav

Na druhej strane je potrebné uviesť, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že podľa pravidiel, ktoré upravujú prejednávanie vecí na Všeobecnom súde, sú účastníci konania chránení proti zneužívaniu procesných dokumentov, takže účastníci konania v jednej veci nemajú právo používať procesné podania iných účastníkov, ktoré im boli sprístupnené len na účel ich vlastnej obrany v rámci uvedenej veci (pozri uznesenie z 15. októbra 2009, Hangzhou Duralamp Electronics/Rada, T‑459/07 , EU:T:2009:403 , bod 13 a citovanú judikatúru).

35

Okrem toho z ustálenej judikatúry tiež vyplýva, že okrem výnimočných prípadov, kedy by sprístupnenie dokumentu mohlo ohroziť riadny výkon spravodlivosti, môžu účastníci konania voľne sprístupňovať svoje vlastné vyjadrenia tretím osobám v tomto konaní. V rovnakom zmysle a s tou istou výhradou by mohol účastník konania súhlasiť s tým, že vyjadrenie, ktoré predložil v rámci tohto konania, môže byť použité iným účastníkom tohto konania v rámci iného konania (pozri uznesenie z 15. októbra 2009, Hangzhou Duralamp Electronics/Rada, T‑459/07 , EU:T:2009:403 , bod 14 a citovanú judikatúru).

36

Napokon len ak by Všeobecný súd dospel k záveru, že obsah spisu týkajúceho sa veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 13. novembra 2014, Hamcho a Hamcho International I ( T‑43/12 , neuverejnený, EU:T:2014:946 ), by mohol byť užitočný na účel vyriešenia prejednávaného sporu, mohol by nariadiť jeho predloženie prostredníctvom opatrenia na zabezpečenie priebehu konania podľa článku 89 rokovacieho poriadku (pozri v tomto zmysle uznesenie z 15. októbra 2009, Hangzhou Duralamp Electronics/Rada, T‑459/07 , EU:T:2009:403 , bod 15 ).

40

Napriek tomu, že predmetom tak veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 13. novembra 2014, Hamcho a Hamcho International I ( T‑43/12 , neuverejnený, EU:T:2014:946 ), ako aj tejto veci je zaradenie mien tých istých žalobcov na zoznamy reštriktívnych opatrení, ktoré Rada prijala voči Sýrskej arabskej republike, treba však konštatovať, že tieto dve veci sa týkajú rôznych aktov a odôvodnenie Rady uvedené v jednom a v druhom prípade, ako aj dôkazy predložené na podporu uvedených zaradení na zoznam, sú pre každú z týchto vecí špecifické. Okrem toho je potrebné uviesť, že žalobcovia nespresnili konkrétne informácie v spise, ktoré by im umožňovali vykonať ich právo na obhajobu. Preto sa treba domnievať, že žalobcami požadované pripojenie spisu týkajúceho sa veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 13. novembra 2014, Hamcho a Hamcho International I ( T‑43/12 , neuverejnený, EU:T:2014:946 ), nemôže doplniť informácie relevantné pre posúdenie dôvodnosti aktov napadnutých v tejto veci. Vzhľadom na judikatúru citovanú v bode 36 vyššie teda nie je odôvodnené nijaké opatrenie na zabezpečenie priebehu konania.

41

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy nie je potrebné nariadiť, aby sa spis týkajúci sa veci, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 13. novembra 2014, Hamcho a Hamcho International I ( T‑43/12 , neuverejnený, EU:T:2014:946 ), vložil do spisu tejto veci.

42

Prvý žalobný návrh treba teda zamietnuť.

Po druhé, pokiaľ ide o návrh, ktorého cieľom je možnosť predložiť nové písomnosti v rámci predloženia repliky, článok 85 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku stanovuje, že žalobcovi môže byť výnimočne povolené predložiť dôkazy alebo označiť dôkazy, ktoré navrhujú vykonať, aj po prvej výmene vyjadrení, ak je omeškanie s ich predložením odôvodnené.

46

V tomto prípade nie je možné povoliť predloženie nových písomností, keďže vyplýva z čisto špekulatívnej žiadosti a týka sa predloženia budúcich a hypotetických dôkazov, ktoré žalobcovia ešte nepredložili. Žalobcovia tiež v rozpore s požiadavkou článku 85 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku neodôvodnili omeškanie predloženia doplňujúcich písomností k žalobe.

47

Po tretie, pokiaľ ide o časť návrhu týkajúcu sa navrhovania svedkov, treba pripomenúť, že v súlade s článkom 88 ods. 2 rokovacieho poriadku ak je tento návrh podaný po prvej výmene vyjadrení, účastník konania, ktorý návrh podáva, musí uviesť dôvody, pre ktoré ho nemohol podať skôr.

48

Rada bez toho, aby vzniesla formálnu námietku podľa článku 130 ods. 1 rokovacieho poriadku, vyjadruje pochybnosti týkajúce sa prípustnosti návrhu na zrušenie podaného žalobcami, a to na základe porušenia článku 76 písm. d) rokovacieho poriadku. Tvrdí predovšetkým, že žaloba je nepresná a nedostatočne podrobná a kritizuje skutočnosť, že žalobcovia sa obmedzili len na systematické odkazovanie na prílohy ich žaloby a na vec, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 13. novembra 2014, Hamcho a Hamcho International I ( T‑43/12 , neuverejnený, EU:T:2014:946 ). Podľa Rady tieto odkazy nemôžu kompenzovať formálne a vecné nedostatky žaloby.

51

Žalobcovia neuvádzajú nijaké tvrdenie proti tvrdeniam o neprípustnosti uplatneným Radou.

52

Je potrebné uviesť, že podľa článku 76 ods. 1 písm. d) rokovacieho poriadku musí žaloba uvádzať predmet konania a stručné zhrnutie uvedených dôvodov. Tieto informácie musia byť dostatočne jasné a presné, aby umožnili žalovanému pripraviť svoju obranu a Všeobecnému súdu rozhodnúť o žalobe, a to prípadne bez ďalších podporných informácií. Na účely zabezpečenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti je na to, aby bola žaloba prípustná, potrebné, aby podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých sa zakladá, vyplývali prinajmenšom stručne, ale súvislým a pochopiteľným spôsobom z textu samotnej žaloby (uznesenie z 11. januára 2013, Charron Inox a Almet/Komisia a Rada, T‑445/11 a T‑88/12 , neuverejnené, EU:T:2013:4 , bod 57 ).

53

O prvom žalobnom dôvode založenom na porušení povinnosti odôvodnenia

56

Žalobcovia v rámci prvého žalobného dôvodu tvrdia, že Rada nepredložila nijaké odôvodnenie alebo písomnosť, ktoré by boli skutočne odlišné alebo nové vo vzťahu k odôvodneniu a písomnostiam, ktoré už Všeobecný súd zohľadnil na účely rozsudku z 13. novembra 2014, Hamcho a Hamcho International I ( T‑43/12 , neuverejnený, EU:T:2014:946 ).

57

Podľa ustálenej judikatúry povinnosť odôvodnenia aktu spôsobujúceho ujmu vyplýva zo zásady dodržiavania práva na obhajobu a jej cieľom je jednak poskytnúť dotknutej osobe dostatočné informácie na to, aby zistila, či je akt dôvodný, prípadne či má vadu, ktorá by umožnila napadnúť jeho platnosť na súde Únie, a jednak umožniť tomuto súdu vykonať preskúmanie zákonnosti tohto aktu (pozri rozsudok z 13. septembra 2013, Makhlouf/Rada, T‑383/11 , EU:T:2013:431 , bod 60 a citovanú judikatúru).

58

Požiadavka odôvodnenia sa však musí posúdiť vo vzťahu k okolnostiam prejednávanej veci, najmä obsahu aktu, povahe uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý môžu mať adresáti na tom, aby dostali vysvetlenia (pozri rozsudok z 13. septembra 2013, Makhlouf/Rada, T‑383/11 , EU:T:2013:431 , bod 64 a citovanú judikatúru).

62

Nevyžaduje sa, aby v odôvodnení boli presne uvedené všetky relevantné právne a skutkové okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky uvedeného článku 296 ZFEÚ, sa má posudzovať nielen s ohľadom na jeho znenie, ale tiež s ohľadom na jeho kontext, ako aj s ohľadom na všetky právne predpisy upravujúce dotknutú oblasť (pozri rozsudok z 13. septembra 2013, Makhlouf/Rada, T‑383/11 , EU:T:2013:431 , bod 65 a citovanú judikatúru).

63

Konkrétne akt spôsobujúci ujmu je dostatočne odôvodnený vtedy, pokiaľ bol prijatý v kontexte, ktorý je dotknutej osobe známy a umožňuje jej pochopiť dosah opatrenia prijatého vo vzťahu k nej (pozri rozsudok z 13. septembra 2013, Makhlouf/Rada, T‑383/11 , EU:T:2013:431 , bod 66 a citovanú judikatúru).

64

Po prvé, pokiaľ ide o tvrdenie žalobcov, podľa ktorého odôvodnenie, ktoré Rada použila na zdôvodnenie zaradenia ich mien do napadnutých aktov, je rovnaké ako odôvodnenie, o ktoré sa opierali akty zrušené rozsudkom z 13. novembra 2014, Hamcho a Hamcho International I ( T‑43/12 , neuverejnený, EU:T:2014:946 ), je potrebné uviesť, že takéto tvrdenie možno len zamietnuť ako neúčinné. Z bodu 108 rozsudku z 13. novembra 2014, Hamcho a Hamcho International I ( T‑43/12 , neuverejnený, EU:T:2014:946 ), totiž vyplýva, že Rada má v rámci nového preskúmania možnosť znova zaradiť mená žalobcov na zoznamy reštriktívnych opatrení na základe dostatočne právne podložených dôvodov. Rozhodnutie o opätovnom zaradení prijaté na základe tých istých dôvodov, aké boli použité pri prvom zaradení, môže byť preto postačujúce na odôvodnenie uvedeného zaradenia, ak sú uvedené dôvody z právneho hľadiska dostatočne podložené dôkazmi predloženými Radou.

67

70

Žalobcovia v prejednávanej veci namietajú skutočnosť, že dokumenty predložené na podporu odôvodnenia aktov napadnutých v rámci tejto veci sú novými dokumentmi. Spochybňujú tiež ich dôkaznú silu a domnievajú sa, že z právneho hľadiska dostatočne nepodporujú napadnuté akty.

71

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že povinnosť odôvodniť akt je podstatnou formálnou náležitosťou, ktorú treba odlíšiť od otázky dôvodnosti dôvodov, ktorá patrí do zákonnosti sporného aktu z vecného hľadiska. Odôvodnenie aktu je totiž formálnym vyjadrením dôvodov, na ktorých toto rozhodnutie spočíva. Pokiaľ sa tieto dôvody vyznačujú chybami, je nimi postihnutá zákonnosť aktu z vecného hľadiska, ale nie jeho odôvodnenie, ktoré môže byť dostatočné, aj keď obsahuje chybné dôvody (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. novembra 2012, Rada/Bamba, C‑417/11 , EU:C:2012:718 , bod 60 ).

72

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba zamietnuť žalobný dôvod založený na porušení povinnosti odôvodnenia. Pokiaľ ide o dôvodnosť dôvodov, ktoré Rada uviedla vo vzťahu k žalobcom, argumentáciu predloženú v tejto súvislosti treba posúdiť v rámci odlišného žalobného dôvodu.

Podľa ustálenej judikatúry účinnosť súdneho preskúmania zaručená v článku 47 Charty základných práv Európskej únie predovšetkým vyžaduje, aby sa súd Únie pri preskúmaní zákonnosti dôvodov, o ktoré sa opiera rozhodnutie zapísať meno určitej osoby na zoznamy osôb, na ktoré sa vzťahujú sankcie, alebo ho na nich ponechať, uistil o tom, či sa toto rozhodnutie opiera o dostatočne silný skutkový základ. To predpokladá overenie skutočností uvádzaných v zhrnutí dôvodov, o ktoré sa uvedené rozhodnutie opiera, tak, aby súdne preskúmanie nebolo obmedzené len na abstraktné posúdenie pravdepodobnosti uvádzaných dôvodov, ale aby sa týkalo otázky, či sú tieto dôvody, alebo aspoň jeden z nich, ktorý je sám osebe dostatočný na odôvodnenie tohto rozhodnutia, podložené (rozsudok z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P , EU:C:2013:518 , bod 119 ).

76

V prípade pochybností prináleží príslušnému orgánu Únie, aby preukázal dôvodnosť dôvodov uplatňovaných proti dotknutej osobe, pričom táto osoba nie je povinná predložiť opačné dôkazy svedčiace o neexistencii dôvodnosti uvedených dôvodov. Je potrebné, aby boli dôvody použité proti dotknutej osobe podložené informáciami a dôkazmi zo strany predmetného orgánu. Ak tieto skutočnosti neumožňujú rozhodnúť o dôvodnosti niektorého z dôvodov, súd Únie ho nemôže prijať ako dôvod na rozhodnutie o predmetnom zaradení do zoznamu alebo o zachovaní predmetného zaradenia do zoznamu (rozsudok z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P , EU:C:2013:518 , body 121 až 123 ).

V druhom rade, pokiaľ ide o výhrady uvedené v bodoch 50 a 51 žaloby, po prvé treba uviesť, že žalobcovia kritizujú irelevantnosť písomností, na základe ktorých Rada trvá na stanovisku, že pán Hamcho je švagor Mahera al‑Asada. Zdôrazňujú, že tento aspekt už zamietla samotná Rada.

80

Hoci je iste pravda, že Rada predložila žalobcom výstrižok z novín, z ktorého je zrejmé, že pán Hamcho je švagrom Mahera al‑Asada, pričom Rada už týmto dôvodom neodôvodňuje opätovné zaradenie jeho mena na zoznam, nič to nemení na skutočnosti, že táto dokumentácia obsahuje ďalšie rovnako užitočné informácie na podporu nového odôvodnenia použitého voči žalobcom, a to že pán Hamcho je významný sýrsky podnikateľ, ktorý má blízke vzťahy s kľúčovými predstaviteľmi režimu, ako je Maher al‑Asad, a je vlastníkom Hamcho International, veľkej sýrskej holdingovej spoločnosti pôsobiacej vo viacerých sýrskych priemyselných odvetviach. Okrem toho Rada v bode 12 svojho vyjadrenia k žalobe pripomína, že na účely podloženia dôvodov uvedených v napadnutých aktoch nevychádzala z informácie, že pán Hamcho je švagor Mahera al‑Asada.

81

Preto sa treba domnievať, že uvedený výstrižok je v rozpore s tvrdením žalobcov relevantný na účely podloženia dôvodov opätovného zaradenia ich mien na sporné zoznamy.

82

84

V prejednávanej veci je potrebné uviesť, že znenia výňatkov, ktoré predložila Rada, najmä tých, ktoré sú súčasťou dokumentov pod značkami RELEX MD 342/14 a RELEX MD 66/15, umožňujú konštatovať, že informácie v nich uvedené nie sú vágne a abstraktné, ako tvrdia žalobcovia, ale sú naopak konkrétne a presné. Uvedené informácie totiž preukazujú konkrétne údaje užitočné na účely opisu pána Hamcha ako významného podnikateľa prepojeného s kľúčovými predstaviteľmi sýrskeho režimu, vrátane Mahera al‑Asada. Uvedené informácie taktiež spresňujú jeho hospodársku a reprezentatívnu funkciu, ktorú vykonáva a ktorá ho spája s uvedeným režimom, a to v rámci predsedníctva bilaterálnych obchodných rád pre oblasť Číny, generálneho sekretariátu Obchodnej komory v Damasku a predstavenstva Hamcho International, veľkej sýrskej holdingovej spoločnosti pôsobiacej vo väčšine odvetví sýrskeho hospodárstva.

85

Je potrebné osobitne poznamenať, že:

—

—

napokon v článku uverejnenom 12. januára 2015 na internetovej stránke „The Syria Report“ sa uvádza, že začiatkom decembra 2014 minister hospodárstva vymenoval žalobcu za generálneho sekretára Obchodnej komory v Damasku a že žalobca má blízke vzťahy s Maherom al‑Assadom a je hlavným akcionárom Hamcho International, skupiny pôsobiacej v odvetví informatiky. Tento článok uvádza, že dôvod radikálnej zmeny v správnej rade tejto komory vyplýva z viacerých faktorov, akým je napríklad politický postoj niektorých podnikateľov voči režimu.

86

Z toho vyplýva, že argumentáciu žalobcov, podľa ktorej dokumentácia predložená Radou obsahuje len vágne a abstraktné tvrdenia, nemožno prijať.

87

Ďalej, pokiaľ ide o neidentifikovanie primárnych zdrojov informácií uvedených v článkoch z tlače predložených Radou, ktorým v dôsledku toho chýba dôkazná sila, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry sa činnosť Súdneho dvora a Všeobecného súdu riadi zásadou voľného posúdenia dôkazov a jediným kritériom na posúdenie hodnoty predložených dôkazov je ich dôveryhodnosť. Navyše na účely posúdenia dôkaznej sily dokumentu je potrebné v prvom rade overiť vierohodnosť informácie, ktorú obsahuje a zohľadniť najmä pôvod dokumentu, okolnosti jeho vypracovania, jeho adresáta a položiť si otázku, či sa vzhľadom na svoj obsah javí zmysluplný a dôveryhodný (pozri v tomto zmysle rozsudok z 27. septembra 2012, Shell Petroleum a i./Komisia, T‑343/06 , EU:T:2012:478 , bod 161 a citovanú judikatúru).

90

Z toho vyplýva, že argumentáciu žalobcov týkajúcu sa nedostatku dôkaznej sily informácií predložených Radou, ktorý vyplýva z neuvedenia primárnych zdrojov informácií, treba zamietnuť.

91

Po tretie žalobcovia odkazujú na článok, ktorý Rada predložila v rámci dokumentu pod značkou RELEX MD 343/14, uverejnený v novembri 2013 v časopise Le Commerce du Levant , na podporu svojho tvrdenia, že uvedený článok „vyvracia“ domnienku Rady, podľa ktorej možno obchodný úspech žalobcov vysvetliť iba ich blízkym vzťahom so sýrskym režimom a ich podporou poskytovanou tomuto režimu.

92

V tejto súvislosti treba jednak uviesť, že žalobcovia opäť nie sú schopní vysvetliť, ako by uvedený článok mohol „vyvrátiť“ kritizovanú domnienku. V každom prípade sa tiež treba domnievať, rovnako ako Rada, že článok uverejnený v dokumente pod značkou RELEX MD 343/14 nielen že nespochybňuje uvedenú domnienku, ale môže ju podporiť, a to v rozsahu, v akom sa v ňom popri ďalších aspektoch zdôrazňuje skutočnosť, že záujmy najmocnejších sýrskych podnikateľov, vrátane Mohammada Hamcha, „sú tak závislé od moci, že sa považujú za neoddeliteľnú súčasť súčasného režimu“ (pozri v tejto súvislosti stranu 227 in fine ). Tvrdenie žalobcov treba preto zamietnuť.

V tejto súvislosti treba po prvé uviesť, že ako už bolo uvedené v bode 66 vyššie, z rozsudku z 13. novembra 2014, Hamcho a Hamcho International I ( T‑43/12 , neuverejnený, EU:T:2014:946 ), vyplýva, že Rada má v rámci nového preskúmania možnosť znova zaradiť mená žalobcov na zoznamy reštriktívnych opatrení na základe dostatočne právne podložených dôvodov. V tomto kontexte skutočnosť, že Rada znova zaradila mená žalobcov na sporné zoznamy, nemôže sama osebe poukazovať na zneužívajúcu a nezákonnú vôľu tejto inštitúcie vo vzťahu k žalobcom.

96

Po druhé ak by sa mal Všeobecný súd domnievať, že žalobcovia sa svojím tvrdením v skutočnosti snažia spochybniť dostatočne podložený a odôvodnený charakter opätovného zaradenia ich mien na sporné zoznamy, treba pripomenúť, že podľa judikatúry Súdneho dvora sa posúdenie dôvodnosti zaradenia na zoznam musí vykonať preskúmaním dôkazov nie izolovane, ale v kontexte, do ktorého patria (pozri v tomto zmysle rozsudky z 18. júla 2013, Komisia a i./Kadi, C‑584/10 P, C‑593/10 P a C‑595/10 P , EU:C:2013:518 , bod 102 , a z 28. novembra 2013, Rada/Manufacturing Support & Procurement Kala Naft, C‑348/12 P , EU:C:2013:776 , bod 70 ).

97

Okrem toho vzhľadom na situáciu v Sýrii Rada uniesla dôkazné bremeno, ktoré jej prislúcha, ak súdu Únie predložila súbor dostatočne konkrétnych, presných a zhodujúcich sa nepriamych dôkazov umožňujúcich preukázať existenciu dostatočného spojenia medzi osobou, proti ktorej je namierené opatrenie, ktorým sa zmrazujú finančné prostriedky, a dotknutým režimom (rozsudok z 21. apríla 2015, Anbouba/Rada, C‑630/13 P , EU:C:2015:247 , bod 53 ).

101

Navyše podľa judikatúry pokiaľ ide o rozhodnutie o prijatí reštriktívnych opatrení, ak sa súd Únie vzhľadom na ich preventívnu povahu domnieva, že aspoň jeden z uvedených dôvodov je dostatočne presný a konkrétny, je podložený a predstavuje sám osebe dostatočný základ tohto rozhodnutia, skutočnosť, že ostatné z týchto dôvodov túto požiadavku nespĺňajú, nemôže odôvodiť zrušenie uvedeného rozhodnutia (pozri rozsudok z 28. novembra 2013, Rada/Manufacturing Support & Procurement Kala Naft, C‑348/12 P , EU:C:2013:776 , bod 72 a citovanú judikatúru).

102

Všeobecný súd sa v každom prípade domnieva, že s prihliadnutím na informácie vyplývajúce z dokumentov analyzovaných v bodoch 83 až 88 vyššie a z konkrétneho politického a hospodárskeho kontextu Sýrie sa Rada mohla oprávnene domnievať, že pán Hamcho je jedným z hlavných podnikateľov v Sýrii a že z dôvodu jeho hospodárskej a reprezentatívnej funkcie by nemohol tak prosperovať, keby nebol prepojený s režimom.

103

105

Okrem toho treba uviesť, že ak chce súd Únie vykonať realistické preskúmanie reštriktívnych opatrení, ktoré Rada zaviedla voči žalobcovi, v rámci svojho posúdenia musí nutne vziať do úvahy kontext Sýrskej arabskej republiky (pozri v tomto zmysle návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bot vo veci Anbouba/Rada, C‑605/13 P , EU:C:2015:2 , bod 205 ).

106

V prejednávanej veci Rada predložila žalobcom prostredníctvom dokumentu pod značkou RELEX MD 343/14 článok uverejnený v časopise Le Commerce du Levant . Tento článok opisuje všeobecný kontext, v ktorom pôsobia významní sýrski podnikatelia, jedným z ktorých je aj pán Hamcho. Konkrétne tento článok predovšetkým konštatuje, že záujmy najmocnejších sýrskych podnikateľov sú tak závislé od moci v Sýrii, že sa považujú za neoddeliteľnú súčasť súčasného režimu. Ako sa Rada vyjadrila v liste z 19. decembra 2014 adresovanom žalobcom, tento aspekt ilustruje aj autoritárska povaha sýrskeho režimu, ktorý vykonáva prísnu kontrolu nad sýrskym hospodárstvom a jeho aktérmi.

107

Okrem toho treba uviesť, že sýrska podnikateľská komunita bola predmetom mnohých ďalších článkov v tlači pochádzajúcich z rôznych zdrojov, ktoré Rada predložila v prílohe k svojmu vyjadreniu k žalobe. Tieto články uvádzajú, že sýrsku hospodársku elitu tvoria z veľkej časti podnikatelia vybraní Baššárom al‑Asadom a jeho širokou rodinou a že táto elita prosperovala získavaním výhod od režimu. V prejednávanej veci je potrebné uviesť, rovnako ako Rada a v rozpore s tvrdením žalobcov, že táto dokumentácia je prípustná, keďže jej cieľom nie je odôvodniť ex post sporné akty, ale preukázať, že odôvodnenie týchto aktov bolo vzhľadom na kontext, v ktorom boli prijaté, dostatočné (pozri v tomto zmysle rozsudok z 15. novembra 2012, Rada/Bamba, C‑417/11 P , EU:C:2012:718 , bod 62 ).

111

Bez toho, aby bolo potrebné posúdiť dôkazy predložené Radou, treba v dôsledku toho konštatovať, že názov Hamcho International, holdingovej spoločnosti, ktorú vlastní pán Hamcho, bol správne zaradený na sporné zoznamy.

112

Druhú časť druhého žalobného dôvodu, ako aj žalobný dôvod v celom rozsahu treba teda zamietnuť.

O treťom žalobnom dôvode založenom na porušení práva vlastniť majetok a práva na hospodársku slobodu

113

Podľa ustálenej judikatúry v oblasti reštriktívnych opatrení predpokladom účinnosti súdneho preskúmania, ktoré sa musí týkať najmä zákonnosti dôvodov, na ktorých sa zakladá zapísanie mena fyzickej osoby alebo názvu právnickej osoby do zoznamu adresátov uvedených opatrení, je skutočnosť, že orgán Únie má povinnosť oznámiť tieto dôvody dotknutej fyzickej alebo právnickej osobe v čo najširšej možnej miere, buď v okamihu, keď sa o tomto zapísaní rozhodne, alebo prinajmenšom čo najrýchlejšie po tom, čo sa o ňom rozhodlo, aby sa tejto fyzickej alebo právnickej osobe umožnil výkon jej práva podať žalobu v stanovených lehotách (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. septembra 2008, Kadi a Al Barakaat International Foundation/Rada a Komisia, C‑402/05 P a C‑415/05 P , EU:C:2008:461 , bod 336 ).

117

Dodržanie tejto povinnosti oznámiť uvedené dôvody je totiž nevyhnutné na to, aby sa adresátom reštriktívnych opatrení umožnilo brániť svoje práva za najlepších možných podmienok a rozhodnúť pri plnej znalosti veci, či je potrebné obrátiť sa na súd Únie (pozri v tomto zmysle rozsudky z 15. októbra 1987, Heylens a i., 222/86 , EU:C:1987:442 , bod 15 , a zo 4. februára 2014, Syrian Lebanese Commercial Bank/Rada, T‑174/12 a T‑80/13 , EU:T:2014:52 , bod 132 ).

118

V prejednávanej veci treba uviesť, že ako vyplýva z bodov 18, 19 a 23 vyššie, Rada listom z 19. decembra 2014 vopred oznámila žalobcom dôvody a dôkazy na podporu opätovného zaradenia ich mien na sporné zoznamy, pričom im stanovila lehotu na predloženie prípadných pripomienok. Žalobcovia namietali toto opätovné zaradenie 15. januára 2015. Rada následne rozhodla o opätovnom zaradení ich mien na sporné zoznamy, pričom svoje rozhodnutie, napadnuté akty a nové informácie týkajúce sa žalobcov im oznámila listom z 27. januára 2015. Rade preto nemožno vytýkať, že sa dopustila porušenia práva žalobcov na obhajobu.

122

Napadnuté akty totiž stanovujú možnosť povoliť používanie zmrazených finančných prostriedkov na pokrytie základných potrieb alebo splnenie si určitých záväzkov a poskytnutie osobitného povolenia umožňujúceho uvoľniť zmrazenie finančných prostriedkov, iných finančných aktív alebo iných hospodárskych zdrojov a pravidelne prehodnocovať zloženie zoznamov, aby sa zaistilo, že osoby a subjekty, ktoré už nezodpovedajú kritériám na zaradenie do zoznamu, budú z neho vyradené (pozri v tomto zmysle rozsudok z 13. septembra 2013, Makhlouf/Rada, T‑383/11 , EU:T:2013:431 , body 102 a 105 ).

123

Napokon pokiaľ ide o údajné obmedzenia hospodárskej slobody žalobcov, ktorá je zakotvená v článku 16 Charty základných práv, tieto obmedzenia nemožno z rovnakých dôvodov, aké boli uvedené v bodoch 119 a 120 vyššie v súvislosti s právom vlastniť majetok, považovať za neprimerané.

124

Z toho vyplýva, že Rada neporušila právo vlastniť majetok a právo na hospodársku slobodu žalobcov.

VŠEOBECNÝ SÚD (siedma komora),

rozhodol a vyhlásil:

1.

Žaloba sa zamieta.

2.

Mohamad Hamcho a Hamcho International sa zaväzujú znášať vlastné trovy konania, ako aj nahradiť trovy konania Rady Európskej únie v rámci tohto konania a v rámci konania o nariadení predbežného opatrenia.