← Späť na vyhľadávanie
Všeobecný súd Európskej únie·11.1.2015

T-10/15

MeníVracia na ďalšie konanie
Súd
Všeobecný súd Európskej únie
IČS
62015TN0010

C_2015073SK.01004801.xml

2.3.2015

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 73/48

Odvolanie podané 11. januára 2015: Carlo De Nicola proti rozsudku Súdu pre verejnú službu z 11. novembra 2014 vo veci F-52/11, De Nicola/EIB

(Vec T-10/15 P)

(2015/C 073/60)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Odvolateľ: C. De Nicola (Strassen, Luxembursko) (v zastúpení: L. Isola, advokát)

Ďalší účastník konania: Európska investičná banka

Návrhy

Odvolateľ navrhuje, aby Všeobecný súd čiastočne zmenil napadnutý rozsudok tým, že zruší body 2 a 3 výroku a body 5, 7, 14, 16-21, 24-27, 29, 32, 35-37, 39-43, 46-55, 57-59, 62-66, 68-69, 73-74, 76-77, 87-91, 93, 95-100, 103, 106-107, 109-112, 117, 120, 124, 142, 144-145, 148-153, 161-170, 175-182 a 184-193 napadnutého rozsudku. Vrátil vec inej komore Súdu pre verejnú službu, aby v rámci iného zloženia opätovne rozhodol o zrušených bodoch, po tom, ako rozhodol o vyžiadanom lekárskom posudku. Odvolateľ si vyhradzuje právo predložiť akýkoľvek dôkazný prostriedok, priamy dôkaz alebo dôkaz o opaku, ktorý bude potrebný v súvislosti s protiargumentmi odporkyne, a predložiť akýkoľvek iný dokument, ktorý považuje za potrebný k vyvráteniu protiargumentov. Uložil odporkyni povinnosť nahradiť trovy konania.

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojho odvolania odvolateľ uvádza tieto dôvody:

1.

Nedostatok odôvodnenia sporných opatrení.

2.

Pokiaľ ide o zrušenie akýchkoľvek súvisiacich aktov a aktov, ktoré použila vyšetrovacia komisia, odvolateľ spochybňuje rozhodnutie o prípustnosti, keďže sa návrh týkal konkrétne všetkých zbytočne vyžiadaných aktov použitých vyšetrovacou komisiou.

3.

Pokiaľ ide o návrh na konštatovanie psychického obťažovania, odvolateľ spochybňuje rozsudok Súdu pre verejnú službu z dôvodu nepresvedčivého odôvodnenia v tom zmysle, že konštatovanie porušenia zmluvnej povinnosti voči odvolateľovi určite nepredstavuje príkaz určený EIB a nie je ani nezáväzným autoritatívnym vyhlásením.

4.

Pokiaľ ide o návrh na uloženie povinnosti skončiť s psychickým obťažovaním, odvolateľ uvádza, že údajný zákaz vydania príkazu nemôže byť absolútny, ale musí nevyhnutne skončiť v prípade správania sa, ktorým sa narušuje dôstojnosť dotyčnej osoby a základné práva.

5.

Pokiaľ ide o návrh na náhradu škody vzniknutej v dôsledku psychického obťažovania, odvolateľ zdôrazňuje, že Súd pre verejnú službu na jednej strane vzal spať svoje podania určené vyšetrovacej komisii a na strane druhej uviedol, že EIB nemá žiadnu povinnosť konať, pretože nebol na tento účel vydaný odsudzujúci rozsudok a rozhodnutie vyšetrovacej komisie nie je záväzné a nie je ani procesnou požiadavkou.

6.

Pokiaľ ide o návrh na náhradu škody ako taký, odvolateľ tvrdí, že mu Súd pre verejnú službu neprávom vytýka, že nenamietol žiadne nesprávne právne posúdenia a namieta platbu a odôvodnenie náhrady stanovenej na 3 000 eur.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie T-10/15 – Všeobecný súd Európskej únie | AI Pravnik