← Späť na vyhľadávanie
Všeobecný súd Európskej únie·15.1.2015

T-17/15

Potvrdzuje
Súd
Všeobecný súd Európskej únie
IČS
62015TN0017

C_2015081SK.01002701.xml

9.3.2015

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 81/27

Žaloba podaná 15. januára 2015 – Taliansko/Komisia

(Vec T-17/15)

(2015/C 081/35)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Talianska republika (v zastúpení: P. Gentili, avvocato dello Stato, G. Palmieri, splnomocnená zástupkyňa)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil oznámenie o verejnom výberovom konaní EPSO/AD/294/14 – Administrátori (AD 6) v oblasti ochrany údajov,

zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza sedem žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na poručení článkov 263, 264, 266 ZFEÚ.

Komisia nerešpektovala záväznosť rozsudku Súdneho dvora vo veci C-566/10 P, ktorý vyhlásil za nezákonné oznámenia o výberových konaniach, ktoré obmedzujú jazyky, ktoré môžu uchádzači verejných výberových konaní Únie uviesť ako druhý jazyk, len na angličtinu, francúzštinu a nemčinu.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na porušení článku 342 ZFEÚ, článkov 1 a 6 nariadenia č. 1/58.

V tejto súvislosti žalobkyňa uvádza, že obmedzením počtu jazykov na tri, ktoré si uchádzači v rámci verejných výberových konaní Únie môžu vybrať ako druhý jazyk, Komisia prakticky zaviedla nové pravidlo týkajúce sa jazykov inštitúcií, zasahujúc tak do výlučnej právomoci Rady v tejto oblasti.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na porušení článkov 12 ES, teraz článok 18 ZFEÚ, článku 22 Charty základných práv Európskej únie, článku 6 ods. 3 ZEÚ, článku 1 ods. 2 a 3 prílohy III Služobného poriadku úradníkov, článkov 1 a 6 nariadenia č. 1/58, článku 1d ods. 1 a ods. 6, článku 27 ods. 2 a článku 28 písm. f) Služobného poriadku úradníkov.

V tejto súvislosti žalobkyňa uvádza, že jazykové obmedzenie zavedené Komisiou je diskriminačné, pretože uvedené ustanovenia zakazujú ukladať občanom Európskej Únie a úradníkom inštitúcií jazykové obmedzenia, ktoré nie sú stanovené všeobecným a objektívnym spôsobom vnútornými predpismi inštitúcií uvedených v článku 6 vyššie uvedeného nariadenia č. 1/58, zatiaľ neprijatého a zakazujú zaviesť zavedenie takýchto obmedzení v prípade neexistencie osobitného a odôvodneného záujmu služby.

4.

Štvrtý žalobný dôvod založený na porušení článku 6 ods. 3 ZEÚ v rozsahu, v akom zakotvuje zásadu ochrany legitímnych očakávaní ako základné právo vyplývajúce z ústavných tradícií spoločných členským štátom.

V tejto súvislosti žalobkyňa uvádza, že Komisia porušila očakávania občanov pokiaľ ide o možnosť voľby akéhokoľvek jazyka Únie ako druhého jazyka, čo bolo možné až do roku 2007 a ako Súdny dvor opätovne potvrdil v rámci svojej právomoci vo svojom rozsudku vo veci C-566/10 P.

5.

Piaty žalobný dôvod založený na zneužití právomoci a porušení hmotnoprávnych noriem súvisiacich s povahou a účelov výberových konaní, najmä článku 1d ods. 1 a ods. 6, článku, článku 28 písm. f), článku 27 ods.2, článku 34 ods. 3 a článku 45 ods. 1 Služobného poriadku úradníkov ako aj na porušení zásady proporcionality.

V tejto súvislosti žalobkyňa uvádza, že predbežným a všeobecným obmedzením jazykov, ktoré si možno vybrať ako druhý jazyk, na tri, Komisia v skutočnosti predčasne pristúpila k overovaniu jazykových znalostí uchádzačov v štádiu oznámenia a podmienok prijatia, čo sa malo uskutočniť až v rámci výberového konania. Z toho vyplýva, že jazykové znalosti sa tak stali rozhodujúcimi v porovnaní s odbornými znalosťami.

6.

Šiesty žalobný dôvod založený na porušení článkov 18 a 24 ods. 4 ZFEÚ, článku 22 Charty základných práv Európskej Únie, článku 2 nariadenia č. 1/58 a článku 1d ods. 1 a 6 Služobného poriadku úradníkov.

V tejto súvislosti žalobkyňa uvádza, že stanovením podmienky, že žiadosti o pracovné miesto musia byť povinne zaslané v angličtine, francúzštine alebo nemčine a že Epso zasiela uchádzačom v tom istom jazyku oznámenia týkajúce sa priebehu výberového konania, bolo porušené právo občanov Európskej únie komunikovať v ich vlastnom jazyku s inštitúciami a došlo k ďalšej diskriminácii osôb, ktoré nemajú dostatočnú znalosť týchto troch jazykov.

7.

Siedmy žalobný dôvod založený na porušení článkov 1 a 6 nariadenia č. 1/58, článku 1d ods. 1 a 6 a čl. 28 písm. f) Služobného poriadku úradníkov, článku 1 ods. 1 písm. f) prílohy III Služobného poriadku úradníkov a článku 296 ods. 2 ZFEÚ (nedostatok odôvodnenia) ako aj na porušení zásady proporcionality a na skreslení skutkových okolností.

V tejto súvislosti žalobkyňa uvádza, že Komisia odôvodnila toto obmedzenie na tri jazyky požiadavkou, aby novo zamestnané osoby boli ihneď schopné komunikovať v rámci inštitúcií. Toto odôvodnenie skresľuje skutkové okolnosti, keďže sa nezdá, že by tieto tri dotknuté jazyky boli najpoužívanejšie, toto odôvodnenie je okrem toho neproporčné vo vzťahu k obmedzeniu základného práva, akým je zákaz jazykovej diskriminácie, ak existujú menej obmedzujúce možnosti na zabezpečenie rýchlej komunikácie v rámci inštitúcií.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie T-17/15 – Všeobecný súd Európskej únie | AI Pravnik