T-122/15
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62015TN0122
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2015178SK.01001701.xml
1.6.2015
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 178/17
Žaloba podaná 12. marca 2015 – Landeskreditbank Baden-Württemberg/ECB
(Vec T-122/15)
(2015/C 178/18)
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Landeskreditbank Baden-Württemberg – Förderbank (Karlsruhe, Nemecko) (v zastúpení: A. Glos, K. Lackhoff a M. Benzing, Rechtsanwälte)
Žalovaná: Európska centrálna banka
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil rozhodnutie Európskej centrálnej banky z 5. januára 2015 (spisová značka ECB/SSM/15/1 – 0SK1ILSPWNVBNQWU0W18/3) a zároveň rozhodol o zachovaní účinkov vyplývajúcich z nahradenia rozhodnutia ECB z 1. septembra 2014 (spisová značka ECB/SSM/14/1 – 0SK1ILSPWNVBNQWU0W18/1),
—
uložil žalovanej povinnosť nahradiť trovy konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza päť žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod založený na tom, že ECB pri posúdení osobitných okolností uplatnila nesprávne kritérium.
—
Žalobkyňa v tomto žalobnom dôvode tvrdí, že ECB pri posúdení, či sa má žalobkyňa aj napriek tomu, že spĺňa kritérium veľkosti, kvalifikovať s ohľadom na osobitné okolnosti uvedené v článku 6 ods. 4 druhého pododseku nariadenia (EÚ) č. 1024/2013 ( 1 ) v spojení s článkom 70 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 468/2014 ( 2 ) ako menej významná inštitúcia, vychádzala zo štyroch rôznych a nezlučiteľných kritérií. Každé z uvedených kritérií je samé osebe nesprávne.
—
Žalobkyňa ďalej uvádza, že podľa článku 70 ods. 1 nariadenia č. 468/2014 závisí existencia osobitných okolností v podstatnej miere od toho, či sú dané „osobitné skutkové okolnosti“, na základe ktorých je „neprimerané“ posúdiť inštitúciu ako významnú a teda ju podrobiť centrálnemu prudenciálnemu dohľadu ECB. Žalobkyňa za „neprimerané“ v zmysle článku 70 ods. 1 nariadenia č. 468/2014 považuje posúdenie inštitúcie ako významnej na základe jediného kritéria založeného na jej veľkosti, hoci takéto posúdenie nie je pre uskutočnenie cieľov nariadenia č. 1024/2013 nevyhnutné a postačoval by dohľad vykonávaný príslušným vnútroštátnym orgánom, ktorý podlieha makroprudenciálnemu dohľadu ECB.
2.
Druhý žalobný dôvod založený na zjavne nesprávnom posúdení skutkových okolností
—
V tomto žalobnom dôvode žalobkyňa tvrdí, že s ohľadom na skutočnosti, ktoré uviedla na pojednávaní a pred administratívnym revíznym výborom, pre uskutočnenie cieľov nariadenia č. 1024/2013 ju nie je vôbec potrebné kvalifikovať ako významnú inštitúciu a zároveň jej posúdenie ako menej významnej inštitúcie je v celom rozsahu zlučiteľné so zásadami nariadenia č. 1024/2013. Posúdenie ECB v zmysle ktorého neexistujú osobitné skutočnosti je nesprávne.
3.
Tretí žalobný dôvod založený na porušení povinnosti odôvodnenia
—
Žalobkyňa tvrdí, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nie je koherentné a vnútorne si odporuje. ECB uvádza celkovo štyri kritériá posúdenia, ktoré navzájom nesúvisia a nie sú zlučiteľné.
—
Z napadnutého rozhodnutia nevyplývajú hlavné dôvody. Skutočnosti, ktoré uviedla ECB sa naopak obmedzujú na jednoduché konštatovania a popretia.
—
Rozhodnutie sa nezaoberá ani tvrdeniami, ktoré žalobkyňa uviedla v priebehu správneho konania. ECB predovšetkým neuvádza dôvody, prečo skutkové a právne okolnosti uvádzané žalobkyňou nepostačujú na vyvrátenie domnienky podľa článku 6 ods. 4 druhého pododseku nariadenia č. 1024/2013.
4.
Štvrtý žalobný dôvod založený na zneužití právomoci z dôvodu, že ECB neuplatnila svoju voľnú úvahu
—
V rámci tohto žalobného dôvodu žalobkyňa namieta, že ECB porušila svoju povinnosť uplatniť v prejednávanej veci voľnú úvahu, ktorá jej vyplýva z článku 6 ods. 4 nariadenia č. 1024/2013 a článku 70 nariadenia č. 468/2014. ECB týmto spôsobom zneužila svoju právomoc.
5.
Piaty žalobný dôvod založený na porušení povinnosti preskúmať a zohľadniť všetky vo veci relevantné skutočnosti
—
Žalobkyňa v tomto žalobnom dôvode tvrdí, že ECB porušila svoju povinnosť v rámci uplatnenia voľnej úvahy riadne a nezávislým spôsobom preskúmať a zohľadniť všetky skutkové a právne okolnosti prejednávanej veci. Predovšetkým nezohľadnila skutkové a právne okolnosti uvádzané žalobkyňou.
( 1 ) Nariadenie Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami ( Ú. v. EÚ L 287, s. 63 ).
( 2 ) Nariadenie Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014 zo 16. apríla 2014 o rámci pre spoluprácu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu medzi Európskou centrálnou bankou, príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a určenými vnútroštátnymi orgánmi (nariadenie o rámci JMD) ( Ú. v. EÚ L 141, s. 1 ).