T-168/15
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62015TN0168
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2015245SK.01002901.xml
27.7.2015
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 245/29
Žaloba podaná 1. apríla 2015 – Helénska republika/Komisia
(Vec T-168/15)
(2015/C 245/35)
Jazyk konania: gréčtina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Helénska republika (v zastúpení: G. Kanellopoulos, E. Leftheriotou a Α. Ε. Vasilopoulou)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil vykonávacie rozhodnutie Komisie z 26. januára 2015 oznámené pod číslom C(2015) 252 final „o znížení priebežných platieb týkajúcich sa gréckeho programu rozvoja vidieka na roky 2007 – 2013 a výdavkov za obdobia od 1. januára 2014 do 31. marca 2014 a od 1. apríla 2014 do 30. júna 2014, CCI 2007 GR 06 RPO 001“ vo výške 2 75 118,75 eura a 2 9 40 050 eur.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza päť žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod založený na skutočnosti, že prijatím napadnutého rozhodnutia bol nesprávne vyložený a uplatnený článok 16 ods. 4 nariadenia Komisie č. 883/2006 z 21. júna 2006 ( 1 ) , bola porušená právomoc Komisie ratione temporis , ako aj podstatné náležitosti konania stanovené v uvedenom ustanovení.
2.
Druhý žalobný dôvod založený na skutočnosti, že napadnuté rozhodnutie bolo prijaté na základe nesprávneho výkladu a uplatnenia článku 41 ods. 1 nariadenia č. 1306/2013 ( 2 ) .
3.
Tretí žalobný dôvod založený na skutočnosti, že Komisia nesprávne vyložila a uplatnila článok 26 ods. 5 a článok 27 ods. 3 a 4 nariadenia č. 1290/2005 ( 3 ) a článok 36 ods. 5 a článok 41 ods. 3 nariadenia č. 1306/2013, ako aj na porušení zásady ne bis in idem , zásady legitímnych očakávaní, zásady kontradiktórnosti a práva Helénskej republiky na obhajobu.
4.
Štvrtý žalobný dôvod založený na skutočnosti, že rozhodnutie Komisie bolo prijaté na základe nesprávneho výkladu a uplatnenia článku 27 ods. 4 nariadenia č. 1290/2005 a článku 41 ods. 3 nariadenia č. 1306/2013 a porušenia zásady proporcionality.
5.
Piaty žalobný dôvod založený na skutočnosti, že napadnuté rozhodnutie bolo prijaté na základe nesprávneho výkladu a uplatnenia článku 27 ods. 4 nariadenia č. 1290/2005 a článku 41 ods. 3 nariadenia č. 1306/2013 a porušenia pojmu vyššia moc a výnimočných okolností.
( 1 ) Nariadenie Komisie (ES) č. 883/2006 z 21. júna 2006 o podrobných podmienkach uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1290/2005, pokiaľ ide o vedenie účtov platobných agentúr, vyhlásenia o výdavkoch a príjmoch a podmienky úhrady výdavkov z fondov EPZF a EPFRV ( Ú. v. EÚ L 171, s. 1 ).
( 2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 ( Ú. v. EÚ L 347, s. 549 ).
( 3 ) Nariadenie Rady (ES) č. 1290/2005 z 21. júna 2005 o financovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky ( Ú. v. EÚ L 209, s. 1 ).