T-582/15
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62015TN0582
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2016016SK.01004001.xml
18.1.2016
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 16/40
Žaloba podaná 11. septembra 2015 – Silver Plastics a Johannes Reifenhäuser/Komisia
(Vec T-582/15)
(2016/C 016/50)
Jazyk konania: nemčina
Účastníci konania
Žalobkyne: Silver Plastics GmbH & Co. KG (Troisdorf, Nemecko) a Johannes Reifenhäuser Holding GmbH & Co. KG (Troisdorf) (v zastúpení: Rechtsanwälte M. Wirtz, S. Möller a W. Carstensen)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyne navrhujú, aby Všeobecný súd:
—
zrušil rozhodnutie Európskej komisie z 24. júna 2015 (vec AT.39563) v rozsahu, v akom sa týka žalobkýň,
—
podporne znížil pokutu uloženú žalobkyniam spoločne a nerozdielne na sumu, ktorá nepresahuje 10 % obratu žalobkyne v prvom rade v poslednom ukončenom účtovnom roku pred prijatím rozhodnutia o uložení pokuty, a to vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyne netvoria hospodársku jednotku,
—
podporne znížil pokutu uloženú žalobkyniam spoločne a nerozdielne na sumu, ktorá nepresahuje 10 % obratu žalobkyne v prvom alebo v druhom rade, a to s prihliadnutím na uskutočnené oddelenie výrobného podniku,
—
podporne znížil pokutu uloženú žalobkyniam spoločne a nerozdielne za oblasť severozápadnej Európy tým, že stanoví základnú sumu pokuty iba na základe obratov dosiahnutých z plastových podnosov z penového polystyrénu,
—
podporne znížil pokutu uloženú žalobkyniam spoločne a nerozdielne za oblasť severozápadnej Európy stanovením samostatných pokút pre rady plastových podnosov z penového polystyrénu a polypropylénu zohľadňujúc rôzne obdobia porušenia,
—
podporne znížil pokutu uloženú žalobkyniam spoločne a nerozdielne tým, že zníži podiel obratu použitého pri stanovení základnej sumy pokuty na koeficient, ktorý primerane odzrkadľuje skutočnosť, že praktiky žalobkyne v prvom rade v oblasti severozápadnej Európy a vo Francúzsku, či podporne iba v oblasti severozápadnej Európy, mali byť považované iba za výmenu informácií, a nie za hard-core dohody o cenách a tým, že sa vzdá hard-core príplatku za oblasť severozápadnej Európy a/alebo Francúzsko,
—
podporne znížil pokutu uloženú žalobkyniam spoločne a nerozdielne tým, že stanoví pokutu za severozápadnú Európu len na základe predajov dosiahnutých v Nemecku,
—
podporne znížil pokutu uloženú žalobkyniam spoločne a nerozdielne za oblasť severozápadnej Európy tým, že sa vzdá hard-core príplatku, podporne zníži hard-core príplatok zohľadňujúc okolnosť, že porušenia v oblasti severozápadnej Európy boli podstatne menej spôsobilé narušiť hospodársku súťaž v porovnaní s porušeniami v ostatných geografických oblastiach,
—
podporne znížil pokutu uloženú žalobkyniam spoločne a nerozdielne za oblasti severozápadnej Európy a Francúzska na primeranú výšku,
—
zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Žalobkyne navrhujú čiastočne zrušiť rozhodnutie Komisie C(2015) 4336 final z 24. júna 2015 v konaní podľa článku 101 ZFEÚ, ako aj podľa článku 53 Dohody o EHP (vec AT.39563 – Potravinové obaly pre maloobchodný predaj).
Na podporu svojej žaloby uvádzajú žalobkyne sedem žalobných dôvodov.
1.
Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 7 ods. 1 a článku 23 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1/2003 ( 1 ) v spojení s článkom 101 ods. 1 ZFEÚ
Žalobkyne tvrdia, že Komisia nesprávne charakterizovala praktiky žalobkyne v prvom rade používané v geografickej oblasti severozápadnej Európy ako hard-core dohody o cenách v podobe jediného pokračujúceho porušenia týkajúceho sa výroby a predaja polystyrénových a polypropylénových plastových podnosov pre potravinársky priemysel.
2.
Druhý žalobný dôvod je založený na porušení článku 296 ods. 2 ZFEÚ a článku 2 nariadenia (ES) č. 1/2003 v spojení so zásadou preskúmania skutočností ex offo
Na tomto mieste žalobkyne tvrdia, že Komisia neuniesla dôkazné bremeno, ktoré na nej spočíva, a nesplnila svoju povinnosť uviesť dostatočné odôvodnenie.
3.
Tretí žalobný dôvod je založený na porušení procesných práv chránených ako základné práva podľa článku 6 ods. 1, 2 a 3 písm. d) EDĽP a článku 47 ods. 2, článku 48 a článku 52 Charty základných práv Európskej únie
Žalobkyne namietajú porušenie ich práva na rovnosť zbraní a na spravodlivé konanie tým, že predvolanie a výsluch svedkov navrhnutých žalobkyňami, ako aj výsluch svedka predvolaného proti nim, bol napriek početným žiadostiam zamietnutý.
4.
Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení bodov 24, 25 a 26 oznámenia o zhovievavosti ( 2 )
Žalobkyne ďalej tvrdia, že sa im nepriznalo zníženie pokuty za predloženie dôkazov k údajným porušeniam v oblasti severozápadnej Európy, hoci podmienky pre také zníženie boli splnené.
5.
Piaty žalobný dôvod je založený na porušení článku 23 ods. 2 prvej a druhej vety nariadenia (ES) č. 1/2003 v spojení s článkom 101 ods. 1 ZFEÚ
Komisia nesprávne vychádzala z toho, že žalobkyne tvoria hospodársku jednotku, a tým podnik v zmysle vyššie uvedených ustanovení.
6.
Šiesty žalobný dôvod je založený na porušení článku 23 ods. 2 druhej vety nariadenia (ES) č. 1/2003
Žalobkyne tvrdia, že tým, že Komisia v čase rozhodnutia o pokute nezohľadnila právne ukončenie účasti žalobkyne v druhom rade v podniku Reifenhäuser GmbH & Co. KG a pri stanovení pokuty zahrnula obraty tohto oddeleného podniku, prekročila zákonom predpísanú hornú hranicu pokuty vo výške 10 % obratu dotknutého podniku.
7.
Siedmy žalobný dôvod je založený na porušení článku 23 ods. 2 prvej vety písm. a) a článku 23 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1/2003 v spojení s bodmi 19, 20 a 25 usmernení k metóde stanovenia pokút ( 3 ) a so zásadou rovnakého zaobchádzania
Na tomto mieste sa uvádza, že pre všetky kartely, ktorých sa týka rozhodnutie o uložení pokuty a pre všetky dotknuté podniky bol stanovený jednotný podiel na obrate vo výške 16 % pre stanovenie základnej sumy a jednotný hard-core príplatok vo výške 16 %, hoci sa štruktúry každého z kartelov, ako aj individuálna účasť podnikov, od seba značne odlišovali, čo žalobkyne znevýhodnilo.
( 1 ) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy ( Ú. v. ES L 1, s. 1 ; Mim. vyd. 08/002, s. 205).
( 2 ) Oznámenie Komisie o oslobodení od pokút a znížení pokút v kartelových prípadoch ( Ú. v. ES C 45, 2002, s. 3 ; Mim. vyd. 08/2002, s. 155).
( 3 ) Usmernenia k metóde stanovenia pokút uložených podľa článku 23 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 1/2003 ( Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2 ).