C-39/16
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62016CA0039
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2017437SK.01000601.xml
18.12.2017
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 437/6
Rozsudok
Súdneho dvora (piata komora) z 26. októbra 2017 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rechtbank van eerste aanleg te Antwerpen – Belgicko) – Argenta Spaarbank NV/Belgische Staat
(Vec C-39/16) ( 1 )
((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Daň z príjmov právnických osôb - Smernica 90/435/EHS - Článok 1 ods. 2 a článok 4 ods. 2 - Materské a dcérske spoločnosti v rozličných členských štátoch - Spoločný systém zdaňovania - Odpočítateľnosť zdaniteľného zisku materskej spoločnosti - Vnútroštátne ustanovenia, ktoré majú odstrániť dvojité zdanenie ziskov rozdeľovaných dcérskymi spoločnosťami - Nezohľadnenie existencie súvislosti medzi úrokmi pôžičiek a financovaním podielov, z ktorých sa vyplatili dividendy))
(2017/C 437/08)
Jazyk konania: holandčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Rechtbank van eerste aanleg te Antwerpen
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyňa: Argenta Spaarbank NV
Žalovaný: Belgische Staat
Výrok
rozsudku
1.
Článok 4 ods. 2 smernice Rady 90/435/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnemu ustanoveniu, akým je článok 198 bod 10 zákonníka o dani z príjmov z roku 1992, zosúladeného kráľovským nariadením z 10. apríla 1992 a potvrdeného zákonom z 12. júna 1992, na základe ktorého nie sú úroky z pôžičky zaplatené materskou spoločnosťou odpočítateľné zo zdaniteľného zisku tejto materskej spoločnosti až do výšky rovnajúcej sa dividendám, na ktoré sa už uplatňuje daňové odpočítanie, a ktoré uvedená materská spoločnosť dostane za podiely na základnom imaní dcérskych spoločností držané kratšie ako jeden rok, hoci tieto úroky nesúvisia s financovaním týchto podielov.
2.
Článok 1 ods. 2 smernice 90/435 sa má vykladať v tom zmysle, že neumožňuje členským štátom, aby uplatnili vnútroštátne ustanovenie, akým je článok 198 bod 10 WIB 1992 zákonníka o dani z príjmov z roku 1992, zosúladeného kráľovským nariadením z 10. apríla 1992 a potvrdeného zákonom z 12. júna 1992 v rozsahu, v akom prekračuje mieru, ktorá je potrebná na zamedzenie daňových únikov a zneužívanie daňového režimu.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 136, 18.4.2016 .