← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·26.7.2017

C-112/16

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62016CA0112

C_2017309SK.01000901.xml

18.9.2017

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 309/9

Rozsudok

Súdneho dvora (štvrtá komora) z 26. júla 2017 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Consiglio di Stato – Taliansko) – Persidera SpA/Autorità per le Garanzie nelle Comunicazioni, Ministero dello Sviluppo Economico delle Infrastrutture e dei Trasporti

(Vec C-112/16) ( 1 )

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Elektronické komunikácie - Telekomunikačné služby - Smernice 2002/20/ES, 2002/21/ES a 2002/77/ES - Rovnosť zaobchádzania - Stanovenie počtu digitálnych rádiových frekvencií, ktoré sa majú prideliť každému držiteľovi analógových rádiových frekvencií - Zohľadnenie analógových rádiových frekvencií, ktoré boli doposiaľ využívané nezákonne - Zhoda medzi počtom analógových rádiových frekvencií v držbe a počtom získaných digitálnych rádiových frekvencií))

(2017/C 309/11)

Jazyk konania: taliančina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Consiglio di Stato

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Persidera SpA

Žalovaní: Autorità per le Garanzie nelle Comunicazioni, Ministero dello Sviluppo Economico delle Infrastrutture e dei Trasporti

za účasti: Radiotelevisione italiana SpA (RAI), Reti Televisive Italiane SpA (RTI), Elettronica Industriale SpA, Television Broadcasting System Spa, Premiata Ditta Borghini e Stocchetti di Torino Srl, Rete A SpA, Centro Europa 7 Srl, Prima TV SpA, Sky Italia Srl, Elemedia SpA

Výrok

rozsudku

1.

Článok 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby (rámcová smernica), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009, články 3, 5 a 7 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné siete a služby (smernica o povolení), zmenenej smernicou 2009/140, ako aj články 2 a 4 smernice Komisie 2002/77/ES zo 16. septembra 2002 o hospodárskej súťaži na trhoch elektronických komunikačných sietí a služieb, sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá na účely prechodu z existujúcich analógových staníc na digitálne siete zohľadňuje nezákonne spravované analógové stanice, pokiaľ vedie k zachovaniu, či dokonca posilneniu neoprávnenej konkurenčnej výhody.

2.

Zásada zákazu diskriminácie a zásada proporcionality sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá za použitia toho istého kritéria prechodu vedie k proporcionálne významnejšiemu zníženiu počtu pridelených digitálnych sietí vo vzťahu k počtu prevádzkovaných analógových staníc na ujmu prevádzkovateľa v porovnaní s jeho konkurentmi, ak nie je objektívne odôvodnená a primeraná svojmu cieľu. Kontinuita televíznej ponuky predstavuje legitímny cieľ, ktorým možno odôvodniť také rozdielne zaobchádzanie. Ustanovenie vedúce k prideleniu vyššieho počtu digitálnych rádiových frekvencií prevádzkovateľom, ktorí už pôsobia na trhu, než je počet, ktorý by postačoval na zabezpečenie kontinuity ich televíznej ponuky, by však išlo nad rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie uvedeného cieľa, a bolo by teda neprimerané.

( 1 ) Ú. v. EÚ C 175, 17.5.2016 .

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Zhrnutie C-112/16 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik