← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·9.11.2017

C-217/16

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62016CA0217

C_2018005SK.01000801.xml

8.1.2018

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 5/8

Rozsudok

Súdneho dvora (tretia komora) z 9. novembra 2017 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Efeteo Athinon – Grécko) – Európska komisia/Dimos Zagoriou

(Vec C-217/16) ( 1 )

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Rozhodnutie Európskej komisie, ktoré sa týka vrátenia poskytnutých súm a je vykonateľné - Článok 299 ZFEÚ - Nútený výkon - Vykonávacie opatrenia - Určenie príslušného vnútroštátneho súdu vo veciach exekučných sporov - Určenie subjektu povinného na plnenie peňažného záväzku - Podmienky uplatnenia vnútroštátnych procesných pravidiel - Procesná autonómia členských štátov - Zásady ekvivalencie a efektivity))

(2018/C 005/10)

Jazyk konania: gréčtina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Efeteo Athinon

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Európska komisia

Žalovaný: Dimos Zagoriou

Výrok

rozsudku

1.

Článok 299 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že tento článok neurčuje výber príslušného vnútroštátneho právneho poriadku, pokiaľ ide o žaloby súvisiace s výkonom právnych aktov Európskej komisie, ktoré v súlade s uvedeným článkom ukladajú vykonateľný peňažný záväzok osobám iným, než sú štáty, keďže toto určenie patrí do vnútroštátneho práva podľa zásady procesnej autonómie za predpokladu, že nemá negatívny vplyv na uplatniteľnosť a účinnosť práva Únie.

Vnútroštátnemu súdu prináleží určiť, či sa uplatnenie vnútroštátnych procesných pravidiel na žaloby súvisiace s výkonom právnych aktov uvedených v článku 299 ZFEÚ uskutočňuje nediskriminačným spôsobom vo vzťahu ku konaniam, v ktorých sa rozhoduje o vnútroštátnych sporoch rovnakého druhu a podľa pravidiel, ktoré nesťažujú vymáhanie súm, ktorých sa týkajú tieto právne akty, viac než v porovnateľných prípadoch týkajúcich sa uplatnenia obdobných vnútroštátnych ustanovení.

2.

Článok 299 ZFEÚ, ako aj nariadenie Rady (EHS) č. 2052/88 z 24. júna 1988 o úlohách štrukturálnych fondov a ich účinnosti a o koordinácii ich činností navzájom, ako aj s činnosťami Európskej investičnej banky a inými existujúcimi finančnými nástrojmi [ neoficiálny preklad ] ( Ú. v. ES L 185, 1988, s. 9 ), nariadenie Rady (EHS) č. 4253/88 z 19. decembra 1988, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 2052/88, pokiaľ ide o koordináciu činností jednotlivých štrukturálnych fondov navzájom, ako aj s operáciami Európskej investičnej banky a inými existujúcimi finančnými nástrojmi [ neoficiálny preklad ] ( Ú. v. ES L 374, 1988, s. 1 ), a nariadenie Rady (EHS) č. 4256/88 z 19. decembra 1988, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 2052/88, pokiaľ ide o usmerňovaciu sekciu Európskeho poľnohospodárskeho usmerňovacieho a záručného fondu (EPUZF) [ neoficiálny preklad ] ( Ú. v. ES L 374, 1988, s. 25 ), sa majú vykladať v tom zmysle, že za okolností, o aké ide vo veci samej, neurčujú osoby, voči ktorým môže byť vedený nútený výkon podľa rozhodnutia Európskej komisie, ktoré sa týka vrátenia poskytnutých súm a je vykonateľné.

Tieto osoby musí za predpokladu dodržania zásad ekvivalencie a efektivity určiť vnútroštátne právo.

( 1 ) Ú. v. EÚ C 222, 20.6.2016 .

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Zhrnutie C-217/16 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik