C-527/16
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62016CA0527
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2018399SK.01000402.xml
5.11.2018
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 399/4
Rozsudok
Súdneho dvora (prvá komora) zo 6. septembra 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgerichtshof – Rakúsko) – Salzburger Gebietskrankenkasse, Bundesminister für Arbeit, Soziales und Konsumentenschutz
(Vec C-527/16) ( 1 )
((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Sociálne zabezpečenie - Nariadenie (ES) č. 987/2009 - Článok 5 a článok 19 ods. 2 - Pracovníci vyslaní do iného členského štátu, ako je členský štát, v ktorom zamestnávateľ zvyčajne vykonáva svoju činnosť - Vydanie potvrdení A1 členským štátom pôvodu po tom, čo hostiteľský členský štát konštatoval, že pracovníci podliehajú jeho systému sociálneho poistenia - Stanovisko správnej komisie - Neoprávnené vydanie potvrdení A1 - Konštatovanie - Záväzná povaha a retroaktívny účinok týchto potvrdení - Nariadenie (ES) č. 883/2004 - Príslušné právne predpisy - Článok 12 ods. 1 - Pojem osoba „vyslaná, aby nahradila inú osobu“))
(2018/C 399/05)
Jazyk konania: nemčina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Verwaltungsgerichtshof
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobcovia: Salzburger Gebietskrankenkasse, Bundesminister für Arbeit, Soziales und Konsumentenschutz
za účasti: Alpenrind GmbH, Martin-Meat Szolgáltató és Kereskedelmi Kft, Martimpex-Meat Kft, Pensionsversicherungsanstalt, Allgemeine Unfallversicherungsanstalt
Výrok
rozsudku
1.
Článok 5 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 987/2009 zo 16. septembra 2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES) č. 883/2004, zmeneného nariadením Komisie (EÚ) č. 1244/2010 z 9. decembra 2010, v spojení s článkom 19 ods. 2 nariadenia č. 987/2009, zmeneného nariadením č. 1244/2010, sa má vykladať v tom zmysle, že potvrdenie A1 vydané príslušnou inštitúciou členského štátu na základe článku 12 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia, zmeneného nariadením č. 1244/2010, zaväzuje nielen inštitúcie členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva, ale aj súdy tohto členského štátu.
2.
Článok 5 ods. 1 nariadenia č. 987/2009, zmeneného nariadením č. 1244/2010, v spojení s článkom 19 ods. 2 nariadenia č. 987/2009, zmeneného nariadením č. 1244/2010, sa má vykladať v tom zmysle, že potvrdenie A1, vydané príslušnou inštitúciou členského štátu na základe článku 12 ods. 1 nariadenia č. 883/2004, zmeneného nariadením č. 1244/2010, zaväzuje jednak inštitúcie sociálneho zabezpečenia členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva, ako aj súdy tohto členského štátu, pokým toto potvrdenie nie je zrušené alebo vyhlásené za neplatné členským štátom, v ktorom bolo vydané, aj keď sa príslušné orgány tohto posledného uvedeného členského štátu a členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva, obrátili na správnu komisiu pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia, ktorá rozhodla, že toto potvrdenie bolo vydané neoprávnene a má sa zrušiť.
Článok 5 ods. 1 nariadenia č. 987/2009, zmeneného nariadením č. 1244/2010, v spojení s článkom 19 ods. 2 nariadenia č. 987/2009, zmeneného nariadením č. 1244/2010, sa má vykladať v tom zmysle, že potvrdenie A1, vydané príslušnou inštitúciou členského štátu na základe článku 12 ods. 1 nariadenia č. 883/2004, zmeneného nariadením č. 1244/2010, zaväzuje jednak inštitúcie sociálneho zabezpečenia členského štátu, v ktorom sa činnosť vykonáva, ako aj súdy tohto členského štátu, prípadne aj retroaktívne, a to aj vtedy, ak toto potvrdenie bolo vydané až po tom, čo tento členský štát určil, že na dotknutého zamestnanca sa vzťahuje povinné poistenie podľa jeho právnych predpisov.
3.
Článok 12 ods. 1 nariadenia č. 883/2004, zmeneného nariadením č. 1244/2010, sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade, ak zamestnanec, ktorý je vyslaný svojím zamestnávateľom, aby vykonával prácu v inom členskom štáte, je nahradený iným vyslaným pracovníkom iného zamestnávateľa, sa tento posledný uvedený zamestnanec musí považovať za osobu, ktorá je „vyslaná, aby nahradila inú osobu“ v zmysle tohto ustanovenia, takže nemôže využiť osobitné pravidlo stanovené v uvedenom ustanovení, aby aj naďalej podliehal právnym predpisom členského štátu, v ktorom jeho zamestnávateľ zvyčajne vykonáva svoje činnosti.
Skutočnosť, že zamestnávatelia oboch dotknutých zamestnancov majú svoje sídla v tom istom členskom štáte, alebo skutočnosť, že majú akékoľvek osobné alebo organizačné prepojenie, nie sú v tomto ohľade relevantné.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 14, 16.1.2017 .