C-327/16

62016CC0327

NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA

MELCHIOR WATHELET

prednesené 15. novembra 2017 ( 1 )

Spojené veci C‑327/16 a C‑421/16

Marc Jacob

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Conseil d’État (Francúzsko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Dane – Zlúčenia, rozdelenia, prevody majetku a výmeny akcií medzi spoločnosťami rôznych členských štátov – Smernica 90/434/EHS – Článok 8 – Mechanizmus odkladu zdanenia – Daňová právomoc štátu bydliska – Premiestnenie daňového domicilu – Vplyv – Sloboda usadiť sa – Článok 49 ZFEÚ – Odpočítanie daňových strát – Rozdielne zaobchádzanie s porovnateľnými zdaniteľnými transakciami podľa toho, či si daňovník uplatnil alebo neuplatnil právo usadiť sa v inom členskom štáte – Odôvodnenie – Zachovanie rozdelenia daňovej právomoci medzi členské štáty“

I. Úvod

1.

Tieto prejudiciálne otázky, ktoré do kancelárie Súdneho dvora podala 10. júna 2016 ( 2 ) a 28. júla 2016 ( 3 ) Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko), sa týkajú výkladu článku 8 smernice Rady 90/434/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania pri zlúčeniach, rozdeleniach, prevodoch majetku a výmene akcií týkajúcich sa spoločností rôznych členských štátov ( 4 ).

2.

5.

Francúzska vláda v roku 2000 tento systém odkladu zdanenia nahradila systémom časového posunu zdanenia, podľa ktorého sa všetky podmienky zdanenia určia v čase prevodu cenných papierov bez ohľadu na to, či ide o určenie zdaniteľného základu dane alebo stanovenie výšky dlžnej dane. Podľa pána Jacoba francúzska vláda práve vtedy súbežne zaviedla systém exit tax , t. j. systém „zdaňovania pri odchode z krajiny“.

6.

Tieto pojmy „časový posun“ alebo „odklad zdanenia“ treba odlíšiť od pojmu „odklad výberu dane“, ktorý údajne znamená, že všetky podmienky zdanenia (stanovenie základu dane z kapitálového zisku a sadzby dane) sa stanovia v deň výmeny akcií alebo cenných papierov, pričom samotné zaplatenie takto určenej dane sa odloží do okamihu nasledujúceho prevodu akcií alebo cenných papierov. Tento mechanizmus predstavuje jeden z hlavných prvkov prípadov, v ktorých bola vydaná judikatúra rozpracovaná v rozsudkoch z 29. novembra 2011, National Grid Indus ( C‑371/10 , EU:C:2011:785 ); z 23. januára 2014, DMC ( C‑164/12 , EU:C:2014:20 ); z 21. mája 2015, Verder LabTec ( C‑657/13 , EU:C:2015:331 ), a z 21. decembra 2016, Komisia/Portugalsko ( C‑503/14 , EU:C:2016:979 ).

II. Právny rámec

A.

„… keďže zlúčenia, prevody majetku a výmeny akcií vo vzťahu k spoločnostiam rôznych členských krajín môžu byť nevyhnutné v spoločenstve, aby sa vytvorili podmienky podobné podmienkam medzinárodného [vnútorného – neoficiálny preklad ] trhu a aby sa takto zabezpečilo vytvorenie a účinné fungovanie spoločného trhu; keďže takýmto operáciám by nemali brániť obmedzenia, nevýhody alebo skreslenia vyplývajúce najmä z daňových ustanovení členských krajín; keďže je preto nevyhnutné zaviesť vo vzťahu k takýmto operáciám daňové pravidlá, ktoré budú neutrálne z hľadiska konkurencie [hospodárskej súťaže – neoficiálny preklad ], aby sa podniky mohli prispôsobiť požiadavkám spoločného trhu, aby sa zvýšila ich produktivita a zlepšila sa konkurencieschopnosť na medzinárodnej úrovni;

…

… keďže spoločný daňový systém by sa mal vyhnúť ukladaniu daní v súvislosti so zlučovaním, rozdeľovaním, prevodom majetku alebo výmenou akcií pri súčasnej ochrane finančných záujmov štátu prevádzanej alebo nadobudnutej spoločnosti;

…

… keďže systém odkladania zdaňovania kapitálových ziskov v súvislosti s prevedeným majetkom až do ich [jeho – neoficiálny preklad ] skutočného predaja, uplatňovaný voči majetku, ktorý sa prevádza na takú materskú organizáciu, umožňuje výnimky zo zdanenia príslušných kapitálových ziskov, pričom súčasne zaručuje ich konečné zdanenie členským štátom prevádzajúcej spoločnosti k dátumu ich predaja [vzniku – neoficiálny preklad ].“

9.

Zmluvné právo

10.

Článok 18 zmluvy medzi Francúzskom a Belgickom z 10. marca 1964 o zamedzení dvojitého zdanenia a stanovení pravidiel vzájomnej administratívnej a právnej pomoci v oblasti daní z príjmov stanovuje:

„Ak sa v predchádzajúcich článkoch tejto zmluvy nestanovuje inak, príjmy rezidentov jedného zo zmluvných štátov sú zdaniteľné len v tomto štáte.“

11.

Článok 13 ods. 3 a 4 Zmluvy medzi vládou Francúzskej republiky, vládou Veľkej Británie a Severného Írska podpísanej v Londýne 22. mája 1968 o zamedzení dvojitého zdanenia a predchádzaní daňovým únikom v oblasti daní z príjmov (ďalej len „francúzsko‑britská zmluva“) stanovuje:

C.

Francúzske právo

12.

Podľa článku 92 B ods. II bod 1 code général des impôts (Všeobecný daňový zákonník, ďalej len „CGI“) v znení, ktoré sa uplatňovalo na kapitálové zisky, na ktoré sa vzťahuje odklad zdanenia k 1. januáru 2000:

„1. Od 1. januára 1992, resp. od 1. januára 1991 v prípade prevodov cenných papierov na spoločnosť podliehajúcu dani z príjmov právnických osôb, zdanenie kapitálového zisku vzniknutého v prípade výmeny cenných papierov následkom verejnej ponuky, zlúčenia, rozdelenia, pohltenia spoločného investičného fondu investičnou spoločnosťou s variabilným kapitálom, uskutočnených v súlade s platnou právnou úpravou alebo z prevodu cenných papierov na spoločnosť podliehajúcu dani z príjmov právnických osôb, môže byť odložené dovtedy, kým dôjde k prevodu alebo spätnému nákupu cenných papierov získaných pri výmene. …“

13.

Podľa článku 164 B ods. I písm. f) CGI v znení platnom v roku 1999 ( 8 ) sa za príjmy z francúzskeho zdroja považujú „kapitálové zisky uvedené v článku 160 vyplývajúce z prevodu akcionárskych podielov v spoločnostiach so sídlom vo Francúzsku“.

15.

Článok 244a B CGI v znení, ktoré sa uplatňovalo na prevod cenných papierov v roku 1999 ( 9 ), stanovoval:

„Výnosy z prevodov akcionárskych podielov uvedených v článku 160, uskutočnených fyzickými osobami, ktoré nemajú daňový domicil vo Francúzsku v zmysle článku 4 B, alebo právnickými osobami alebo inštitúciami bez ohľadu na ich formu, ktoré majú sídlo mimo územia Francúzska, sa priznávajú a zdaňujú podľa podmienok stanovených v článku 160.“

III. Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

A.

Dňa 21. decembra 2007 previedol všetky cenné papiere, ktoré vlastnil v spoločnosti Dubocage Développement. Na kapitálový zisk, na ktorý sa vzťahoval odklad zdanenia, bola po tomto prevode vyrubená daň za rok 2007 vo výške 1342384 eur s úrokmi z omeškania a 10 % navýšením.

19.

Tribunal administratif de Montreuil (Správny súd Montreuil, Francúzsko) 8. júna 2012 rozhodol o oslobodení od povinnosti zaplatiť tieto sumy, avšak Cour administrative d’appel de Versailles (Odvolací správny súd Versailles) rozsudkom z 28. mája 2015, vydaným na základe odvolania ministra financií a verejného rozpočtu, zrušil uvedený rozsudok a potvrdil sporné zdanenie. Pán Jacob 1. októbra 2015 podal dovolanie na Conseil d’État (Štátna rada).

20.

Conseil d’État (Štátna rada) uvádza, že z uplatniteľných ustanovení CGI vyplýva, že ich jediným účinkom je umožniť, ako výnimku z pravidla, podľa ktorého skutočnosť zakladajúca zdanenie kapitálového zisku vzniká v priebehu roka jeho vytvorenia, priznať a zaúčtovať kapitálový zisk z výmeny v roku jeho vytvorenia a zdaniť ho v roku, v priebehu ktorého došlo k udalosti, ktorá ukončuje odklad zdanenia, ktorou je v danom prípade prevod cenných papierov získaných pri výmene. Podľa Conseil d’État (Štátna rada) okolnosť, že daňovník medzitým presunul svoj daňový domicil do iného štátu, nemá vplyv na právomoc, ktorou disponuje štát, ktorého rezidentom bol v čase vzniku kapitálového zisku z výmeny, zdaniť tento zisk v okamihu konečného prevodu cenných papierov získaných pri výmene.

21.

Majú sa ustanovenia článku 8 smernice [90/434] vykladať v tom zmysle, že zakazujú, v prípade výmeny cenných papierov patriacej do pôsobnosti smernice, aby bol kapitálový zisk z výmeny cenných papierov, ktorý je považovaný za zdaniteľný, zdanený členským štátom, v ktorom má daňovník bydlisko v čase tejto výmeny, pokiaľ si daňovník k dátumu prevodu cenných papierov získaných pri tejto výmene, ku ktorému je kapitálový zisk z výmeny skutočne zdanený, presunul svoj daňový domicil do iného členského štátu?“

B.

Vec C‑421/16

23.

Pán Lassus je od roku 1997 britským daňovým rezidentom. Dňa 7. decembra 1999 previedol na luxemburskú spoločnosť Gemplus International cenné papiere ( 11 ) francúzskej spoločnosti Gemplus Associates ( 12 ) a výmenou za to získal cenné papiere prvej z uvedených spoločností. ( 13 ) Pri tejto výmene mu vznikol zisk 17814460 eur, na ktorý sa uplatnil odklad zdanenia na základe dotknutých právnych predpisov. ( 14 ) V nadväznosti na výmenu pán Lassus nadobudol ďalšie cenné papiere spoločnosti Gemplus International.

24.

Vnútroštátny súd ďalej usudzuje, že dotknutá vnútroštátna právna úprava má ten účinok, že ako výnimku z pravidla, podľa ktorého okolnosť zakladajúca zdanenie kapitálového zisku vzniká v priebehu roka jeho vytvorenia, umožňuje priznať a zaúčtovať kapitálový zisk z výmeny cenných papierov v roku jeho vytvorenia a zdaniť ho v roku, v priebehu ktorého došlo k okolnosti, ktorá ukončuje odklad zdanenia, a to k prevodu cenných papierov získaných pri výmene. V tomto kontexte okolnosť, že kapitálový zisk z nasledujúceho prevodu získaných cenných papierov je zdaniteľný v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom bol zisk z vymenených cenných papierov zdaniteľný pri výmene, nemá podľa uvedenej právnej úpravy žiadny vplyv na právomoc tohto posledného členského štátu ( 17 ) zdaniť v okamihu konečného prevodu cenných papierov získaných pri výmene kapitálový zisk z vymenených cenných papierov.

28.

Pán Lassus však takýto výklad spochybňuje.

29.

Po prvé tvrdí jednak to, že mechanizmus odkladu zdanenia zavedený vnútroštátnou legislatívou odporuje článku 8 smernice 90/434 vzhľadom na to, že tento článok stanovuje ako skutočnosť zakladajúcu zdanenie prevod získaných cenných papierov a nie výmenu cenných papierov, ktorá má charakter prechodnej, daňovo neutrálnej transakcie. Pán Lassus okrem iného tvrdí, že v prejednávanej veci francúzsky daňový úrad ku dňu tohto prevodu stratil svoju daňovú právomoc a že transakcia prevodu patrí do daňovej právomoci Spojeného kráľovstva.

30.

Za predpokladu, že je zdaniteľný, môže byť kapitálový zisk z výmeny cenných papierov zdanený štátom, ktorý mal v čase výmeny právomoc zdaniť ho, hoci prevod cenných papierov získaných pri tejto výmene patrí do daňovej právomoci iného členského štátu?

3.

Ak bude odpoveď [na predchádzajúce otázky] taká, že smernica [90/434] nebráni tomu, aby sa kapitálový zisk vyplývajúci z výmeny cenných papierov zdanil v čase nasledujúceho prevodu cenných papierov získaných pri výmene, a to aj v prípade, že obe transakcie nepatria do daňovej právomoci toho istého členského štátu, môže členský štát, v ktorom došlo k odkladu zdanenia kapitálového zisku, zdaniť pri tomto prevode kapitálový zisk, na ktorý sa pôvodne uplatnil daňový odklad, s výhradou uplatniteľných ustanovení dvojstrannej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, a to bez toho, aby zohľadnil výsledok prevodu, keď je týmto výsledkom strata? Táto otázka sa kladie tak z hľadiska smernice [90/434], ako aj z hľadiska slobody usadiť sa zaručenej článkom [49 ZFEÚ], a vzťahuje sa na prípad, keď by sa daňovníkovi s daňovým domicilom vo Francúzsku pri výmene cenných papierov mohlo po prevode týchto cenných papierov priznať, za podmienok uvedených v bode 4 tohto rozhodnutia ( 18 ), odpočítanie kapitálovej straty z prevodu.

4.

Ak bude odpoveď na tretiu otázku taká, že treba zohľadniť kapitálovú stratu z prevodu cenných papierov získaných pri výmene, musí členský štát, v ktorom vznikol kapitálový zisk, odpočítať z tohto zisku kapitálovú stratu z prevodu, alebo v prípade, že prevod nepatrí do jeho daňovej právomoci, musí upustiť od zdanenia kapitálového zisku z výmeny?

Rozhodnutím predsedu Súdneho dvora z 10. novembra 2016 podľa článku 54 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora sa veci Jacob (C‑327/16) a Lassus (C‑421/16) spojili na účely ústneho konania a rozsudku.

34.

Pán Jacob, francúzska vláda, švédska vláda, ako aj Komisia predniesli ústne pripomienky na pojednávaní, ktoré sa konalo 13. septembra 2017.

V. O právomoci Súdneho dvora vo veci Jacob (C‑327/16)

35.

Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vo veci Jacob (C‑327/16) vyplýva, že skutkové okolnosti predchádzajúce sporu vo veci samej sa týkajú transakcií výmeny akcií medzi spoločnosťami so sídlom v jednom a tom istom členskom štáte, čo tieto spoločnosti apriórne vylučovalo z pôsobnosti smernice 90/434 ( 19 ), a teda išlo o výhradne vnútroštátnu situáciu.

39.

Ak sa teda prejudiciálne otázky položené vnútroštátnymi súdmi týkajú výkladu ustanovení práva Únie, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť. Na základe tejto judikatúry Súdny dvor niekoľkokrát vyhlásil, že má právomoc rozhodovať o návrhoch na začatie prejudiciálneho konania týkajúcich sa výkladu ustanovení práva Únie v situáciách, v ktorých sa skutkový stav vo veci samej nachádzal mimo priamu pôsobnosť práva Únie, avšak v ktorých sa ustanovenia práva Únie stali uplatniteľné prostredníctvom vnútroštátneho právneho poriadku, ktorý ich potvrdil a prispôsobil riešenia čisto vnútroštátnych situácií riešeniam upraveným právom Únie.

40.

V takých prípadoch totiž existuje konkrétny záujem Európskej únie na tom, aby sa s cieľom predchádzať budúcim rozdielnym výkladom vykladali ustanovenia alebo pojmy prevzaté z práva Únie jednotne, a to bez ohľadu na podmienky, za ktorých sa majú uplatniť. ( 20 )

41.

Pokiaľ ide o návrh na začatie prejudiciálneho konania vo veci Jacob (C‑327/16), keďže z odpovede Conseil d’État (Štátna rada) z 1. augusta 2016 ( 21 ) vyplýva, že francúzsky zákonodarca sa rozhodol uplatniť na vnútroštátne situácie a situácie upravené článkom 8 smernice 90/434 rovnaké zaobchádzanie, treba konštatovať, že Súdny dvor je príslušný odpovedať na položené otázky týkajúce sa tohto článku.

Rakúska vláda poznamenáva, že to vyplýva zo systematiky smernice 90/434. Podľa jej názoru táto smernica nestanovuje žiadne pravidlo pre „prípady, keď členský štát z dôvodu prevodu stráca právo zdaniť cenné papiere nadobudnutej spoločnosti bez toho, aby sa náhradou za to vzťahovalo toto právo zdanenia na nové zdaniteľné cenné papiere nadobúdajúcej spoločnosti, a keď sa predmetnému členskému štátu poskytuje dostatočná legislatívna a regulačná voľnosť, ktorá nie je obmedzená smernicou, pričom však daňové opatrenia členských štátov musia byť zlučiteľné so základnými slobodami“. Podľa rakúskej vlády ide o takýto prípad aj v prejednávanej veci, kedy na základe francúzsko‑britskej [daňovej] zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia má Francúzsko právo zdaniť kapitálové zisky vzniknuté do okamihu výmeny cenných papierov. Prostredníctvom tejto transakcie sa cenné papiere nadobúdajúcej luxemburskej spoločnosti pri výmene odovzdali akcionárovi s bydliskom v Spojenom kráľovstve. Tieto cenné papiere získané pri výmene môžu byť zdanené len v Spojenom kráľovstve, a teda nie vo Francúzsku“.

45.

Domnievam sa, že obmedzenie pôsobnosti smernice 90/434, ktorého sa dovoláva rakúska vláda, nie je nijako podopretá ani doslovným znením, ani systematikou tejto smernice.

46.

Z článku 1 smernice 90/434 jednoznačne vyplýva, že každý členský štát uplatňuje túto smernicu pri „operáciách zlúčenia, rozdelenia, prevodu aktív a výmene akcií spoločností dvoch alebo niekoľkých členských štátov“. Pritom je nesporné, že operácia dotknutá vo veci Lassus (C‑421/16) je cezhraničnou operáciou spoločností dvoch členských štátov, v danom prípade Francúzskej republiky a Luxemburského veľkovojvodstva.

O prvej prejudiciálnej otázke

49.

Svojou prvou otázkou v prejednávaných veciach sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či článok 8 smernice 90/434 bráni právnej úprave členského štátu, podľa ktorej má výmena akcií alebo cenných papierov za následok odklad zdanenia kapitálového zisku priznaného a zaúčtovaného pri výmene, a to až do roku, v priebehu ktorého nastane skutočnosť, ktorá ukončí odklad zdanenia a ktorou je v danom prípade nasledujúci prevod týchto akcií alebo cenných papierov.

50.

Hoci francúzsky zákonodarca uprednostnil mechanizmus odkladu zdanenia ( 24 ), podľa ktorého sa základ dane z kapitálového zisku z cenných papierov stanovuje pri výmene cenných papierov a zdanenie kapitálového zisku, ako aj výber dane sa uskutočnia až v okamihu nasledujúceho prevodu cenných papierov získaných výmenou. Páni Jacob a Lassus sa domnievajú, že článok 8 smernice 90/434 vyžaduje mechanizmus časového posunu zdanenia, aby sa dodržala zásada daňovej neutrality uvedená v tejto smernici. ( 25 )

51.

Článok 8 ods. 1 smernice 90/434 totiž stanovuje, že výmena akcií alebo iných cenných papierov [ sama osebe – neoficiálny preklad ] nevedie k zdaneniu. ( 28 ) Z toho vyplýva, že prostredníctvom tejto požiadavky daňovej neutrality vo vzťahu k výmene akcií alebo cenných papierov má táto smernica zabezpečiť, ako vyplýva aj z jej prvého a štvrtého odôvodnenia, aby obmedzenia, nevýhody alebo skreslenia vyplývajúce najmä z daňových ustanovení členských krajín nebránili výmene akcií alebo cenných papierov spoločností z rôznych členských štátov. ( 29 )

55.

Napriek tejto požiadavke daňovej neutrality stanovenej článkom 8 ods. 1 smernice 90/434 však článok 8 ods. 2 druhý pododsek uvedenej smernice stanovuje, že členským štátom sa umožňuje ( 30 )„zdanenie ziskov pochádzajúcich z nasledujúcich prevodov prebratých cenných papierov rovnakým spôsobom, ako zisk vznikajúci z prevodu cenných papierov existujúcich pred nadobudnutím“.

56.

Hoci teda článok 8 ods. 1 smernice 90/434 zakazuje zdaňovanie operácie výmeny akcií v okamihu výmeny, z článku 8 ods. 2 druhého pododseku uvedenej smernice vyplýva, že tieto ustanovenia nestanovujú konečné oslobodenie od dane z kapitálového zisku vzniknutého z tejto výmeny. ( 31 )

57.

60.

Priznanie kapitálového zisku pri výmene cenných papierov a odklad jeho zdanenia až do nasledujúceho prevodu vymenených cenných papierov totiž nemožno považovať za rovnocenné zdaneniu, ktoré zakazuje článok 8 ods. 1 smernice 90/434. Tento mechanizmus nemá za následok nevýhody v oblasti peňažného toku, ktoré by z neho vyplynuli, ak by sa daň z kapitálových ziskov, priznaných pri výmene akcií alebo iných cenných papierov, musela zaplatiť ešte pred ich dosiahnutím.

61.

Vzhľadom na neexistenciu právnej úpravy Únie o uplatňovaní článku 8 ods. 2 druhého pododseku smernice 90/434 je vecou právneho poriadku každého členského štátu, aby stanovil procesné pravidlá, ktoré majú zabezpečiť ochranu práv, ktoré daňovníkom vyplývajú okrem iného z článku 8 uvedenej smernice, podľa zásady procesnej autonómie členských štátov a pod podmienkou, že takéto pravidlá nie sú menej priaznivé, ako pravidlá upravujúce obdobné situácie vnútroštátnej povahy (zásada ekvivalencie), a že nevedú k praktickej nemožnosti alebo nadmernému sťaženiu výkonu práv priznaných právnym poriadkom Únie (zásada efektivity). ( 35 )

62.

V tejto súvislosti musia byť podrobné pravidlá uplatňovania článku 8 ods. 2 druhého pododseku smernice 90/434 upravené vnútroštátnym a zmluvným právom, transparentné a koherentné, aby sa daňovníkom zabezpečila právna istota, dosiahnutie čoho prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

65.

Na druhú otázku, ktorú položil vnútroštátny súd, treba odpovedať so zreteľom na moju odpoveď na prvú otázku, že kapitálový zisk priznaný pri výmene cenných papierov môže byť zdanený pri nasledujúcom prevode týchto cenných papierov.

66.

Rád by som spresnil, že druhá otázka sa týka možnosti zdaniť kapitálový zisk vyplývajúci z výmeny cenných papierov pri nasledujúcom prevode týchto cenných papierov, a nie možnosti zdaniť prípadný kapitálový zisk, ktorý by vyplynul z nasledujúceho prevodu týchto cenných papierov. ( 36 )

67.

Smernica 90/434 zavádza pre výmeny cenných papierov spoločností z rôznych členských štátov daňové pravidlá, ktoré sú z hľadiska hospodárskej súťaže neutrálne, aby sa podniky mohli prispôsobiť požiadavkám spoločného trhu a aby sa zabránilo sa tomu, že takýmto operáciám budú brániť obmedzenia, nevýhody alebo skreslenia vyplývajúce najmä z daňových ustanovení členských štátov. ( 37 )

71.

Inak povedané daňová pôsobnosť členských štátov v čase prevodu cenných papierov, ktoré boli predmetom výmeny, nemá vplyv na právo druhého členského štátu zdaniť v rámci svojej daňovej právomoci vzniknutý kapitálový zisk v čase výmeny cenných papierov, ( 41 ) a to aj v prípade, že sa tieto cenné papiere prevedú až následne. Takáto možnosť nemá žiadny vplyv na daňovú neutralitu výmeny cenných papierov a súčasne rešpektuje záujmy členského štátu, v ktorom bol dosiahnutý kapitálový zisk z výmeny cenných papierov. ( 42 )

72.

Z tohto dôvodu sa domnievam, že článok 8 ods. 1 a článok 8 ods. 2 druhý pododsek smernice 90/434 ( 43 ) sa má vykladať v tom zmysle, že kapitálový zisk z výmeny cenných papierov má byť zdanený členským štátom, ktorý mal právomoc zdaniť tento kapitálový zisk v čase transakcie výmeny, a to pri nasledujúcom prevode týchto cenných papierov, hoci nasledujúci prevod vymenených cenných papierov by mohol patriť do daňovej právomoci druhého členského štátu.

C.

O tretej prejudiciálnej otázke

76.

Zdôrazňujem, že napriek skutočnosti, že vnútroštátny súd vo svojej odpovedi na žiadosť Súdneho dvora o objasnenie potvrdil, že článok 92 B a článok 160 CGI sa „za rovnakých podmienok uplatňujú na transakcie výmeny akcií, ku ktorým došlo medzi francúzskymi spoločnosťami, medzi spoločnosťami rôznych členských štátov alebo tretích štátov“ ( 44 ), vo svojom návrhu na začatie prejudiciálneho konania uviedol, že podľa tvrdenia pána Lassusa mu francúzsky daňový úrad odmietol odpočítať kapitálovú stratu z prevodu, ktorý uskutočnil v roku 2002, z kapitálového zisku, na ktorý sa v roku 1999 uplatnil odklad zdanenia, čiže v lehote do piatich rokov uvedenej v článku 160 ods. I štvrtom pododseku CGI, a to s odôvodnením, že tomu bráni rozdelenie daňovej právomoci medzi Francúzskom a Spojeným kráľovstvom.

77.

Francúzska vláda sa totiž domnieva, že v rozsudku z 29. novembra 2011, National Grid Indus ( C‑371/10 , EU:C:2011:785 , bod 56 ), Súdny dvor už uznal, že nezohľadnenie kapitálových strát, ku ktorým došlo po premiestnení miesta skutočného vedenia spoločnosti, členským štátom pôvodu nemožno vzhľadom na cieľ vyváženého rozdelenia daňovej právomoci medzi členské štáty, sledovaný predmetnou právnou úpravou, považovať za neprimerané. ( 45 )

78.

Pokiaľ ide o smernicu 90/434, nielenže neharmonizuje kritériá rozdelenia daňovej právomoci medzi členské štáty a jej článok 8 ods. 2 druhý pododsek neobsahuje žiadne ustanovenie týkajúce sa podmienok prípadného zdanenia vymenených cenných papierov pri ich nasledujúcom prevode, ale ani neupravuje právo, resp. povinnosť odpočítať prípadné kapitálové straty vyplývajúce z nasledujúceho prevodu vymenených cenných papierov.

82.

Francúzska vláda sa v tejto súvislosti domnieva, že spôsoby zdanenia kapitálového zisku z výmeny cenných papierov, ktoré nezohľadňujú prípadnú kapitálovú stratu dosiahnutú pri nasledujúcom prevode vymenených cenných papierov, keď tento prevod nepatrí do jeho daňovej pôsobnosti, sú odôvodnené cieľom vyváženého rozdelenia daňovej právomoci medzi členské štáty. ( 51 )

83.

Komisia zastáva názor, že [Francúzska republika] „je povinná zohľadniť kapitálovú stratu z prevodu cenných papierov vymenených v roku 1999, pretože vtedy mala daňovú právomoc …. Odkedy sa teda na základe ustanovení preberajúcich smernicu [90/434], ktorá poskytuje možnosť odložiť zdanenie kapitálových ziskov z výmeny, [Francúzska republika] rozhodla rovnako zaobchádzať s akcionármi rezidentmi a akcionármi nerezidentmi, nemôže vychádzať zo zmluvne dohodnutých pravidiel rozdelenia daňovej právomoci medzi členské štáty, keď odmieta priznať právo na odpočítanie kapitálovej straty z príslušného prevodu daňovníkovi, ktorý si uplatnil právo usadiť sa v inom členskom štáte, zatiaľ čo daňovníkovi rezidentovi sa takáto výhoda poskytne. Pokiaľ ide totiž o pôvodne odložené zdanenie, ako aj o zohľadnenie kapitálovej straty z akcií, ktorých zdanenie sa odložilo, uplatní sa daňová právomoc iba jedného členského štátu, a to daňová právomoc [Francúzskej republiky]“ ( 52 ).

84.

Zachovanie rozdelenia daňovej právomoci medzi členské štáty je legitímnym cieľom uznaným Súdnym dvorom. ( 53 )

88.

V rozsudku z 21. mája 2015, Verder LabTec ( C‑657/13 , EU:C:2015:331 , bod 48 ), Súdny dvor rozhodol, že je primerané, keď členský štát na účely zachovania výkonu svojej daňovej právomoci určí sumu dlžnej dane zo skrytých rezerv vytvorených na jeho území súvisiacich s majetkom prevádzaným mimo jeho územia v okamihu, keď jeho daňová právomoc vo vzťahu k predmetnému majetku prestáva existovať, v prejednávanej veci v okamihu prevodu predmetného majetku mimo územia tohto členského štátu. Pokiaľ ide o zaplatenie takej dane, Súdny dvor v bode 49 tohto rozsudku dodal, že zdaniteľnej osobe treba ponechať, aby si vybrala na jednej strane medzi okamžitým zaplatením tejto dane a na druhej strane odkladom zaplatenia spolu s prípadnými úrokmi podľa príslušnej vnútroštátnej právnej úpravy. ( 56 )

89.

Súdny dvor ďalej rozhodol, že prípadné nezohľadnenie strát hostiteľským členským štátom však členskému štátu pôvodu neukladá žiadnu povinnosť v okamihu realizácie dotknutých aktív prehodnotiť daňový dlh, ktorý bol definitívne stanovený v okamihu, keď dotknutá spoločnosť z dôvodu premiestnenia miesta svojho skutočného vedenia prestala byť v poslednom uvedenom členskom štáte zdaniteľnou osobou. ( 57 ) Prípadné nezohľadnenie strát hostiteľským členským štátom však členskému štátu pôvodu neukladá žiadnu povinnosť v okamihu realizácie dotknutých aktív prehodnotiť daňový dlh, ktorý bol definitívne stanovený v okamihu, keď dotknutá spoločnosť z dôvodu premiestnenia miesta svojho skutočného vedenia prestala byť v poslednom uvedenom členskom štáte zdaniteľnou osobou.

93.

Za týchto okolností sa domnievam, že zachovanie rozdelenia daňovej právomoci neodôvodňuje rozdielne zaobchádzanie so zdaniteľnými osobami rezidentmi a zdaniteľnými osobami nerezidentmi, lebo daňovú právomoc mala iba francúzska vláda.

94.

Následkom toho by členský štát pôvodu nemal zdaniteľnej osobe, ktorá si uplatnila právo usadiť sa v inom členskom štáte, odmietnuť priznať právo na odpočítanie dosiahnutých kapitálových strát podľa vnútroštátnych právnych predpisov, ( 62 ) keďže zdaniteľnej osobe rezidentovi by takúto výhodu poskytol.

95.

Na tretiu otázku vnútroštátneho súdu položenú vo veci Lassus (C‑421/16) treba odpovedať tak, že článok 49 ZFEÚ bráni tomu, aby členský štát, v ktorom sa na kapitálový zisk z výmeny uplatnil odklad zdanenia v súlade s článkom 8 ods. 2 druhým pododsekom smernice 90/434, zdanil tento kapitálový zisk pri nasledujúcom prevode vymenených cenných papierov a pritom nezohľadnil kapitálové straty, ku ktorým došlo po výmene, hoci zdaniteľnej osobe rezidentovi sa takáto výhoda pravdepodobne poskytne. Skutočnosť, že nasledujúci prevod vymenených cenných papierov nie je v daňovej pôsobnosti tohto členského štátu, neodôvodňuje takéto diskriminačné správanie.

98.

Hoci vnútroštátny právny poriadok stanovuje mechanizmus odkladu zdanenia kapitálového zisku priznaného pri výmene cenných papierov, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 90/434, do nasledujúceho prevodu týchto cenných papierov a tento vnútroštátny právny poriadok stanovuje zohľadnenie kapitálových strát, ktoré po výmene cenných papierov vznikli zdaniteľným osobám rezidentom, členský štát musí v súlade s článkom 49 ZFEÚ poskytnúť rovnakú výhodu zdaniteľným osobám nerezidentom. Táto povinnosť neukladá členskému štátu pôvodu upustiť od zdanenia kapitálového zisku z výmeny, pokiaľ nasledujúci prevod vymenených cenných papierov nebude patriť do jeho daňovej právomoci.

E.

O piatej prejudiciálnej otázke

99.

Svojou piatou otázkou vo veci Lassus (C‑421/16), položenou pre prípad, že odpoveď na tretiu a štvrtú otázku bude znieť tak, že kapitálovú stratu z prevodu treba odpočítať z kapitálového zisku z výmeny cenných papierov, sa vnútroštátny súd v podstate pýta na podmienky takéhoto zdanenia.

Vzhľadom na vyššie uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor odpovedal na prejudiciálne otázky, ktoré položila Conseil d’État (Štátna rada, Francúzsko), takto:

—

Článok 8 ods. 1 a článok 8 ods. 2 druhý pododsek smernice Rady 90/434/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania pri zlúčeniach, rozdeleniach, prevodoch majetku a výmene akcií týkajúcich sa spoločností rôznych členských štátov nebránia mechanizmu odkladu zdanenia kapitálového zisku, priznaného pri výmene cenných papierov patriacej do pôsobnosti uvedenej smernice, do nasledujúceho prevodu týchto cenných papierov.

—

Článok 8 ods. 1 a článok 8 ods. 2 druhý pododsek smernice 90/434 treba vykladať v tom zmysle, že kapitálový zisk z výmeny cenných papierov môže byť pri ich nasledujúcom prevode zdanený v členskom štáte, ktorý má právomoc zdaniť tento kapitálový zisk, pri výmene cenných papierov, aj keď by nasledujúci prevod vymenených cenných papierov mohol patriť do daňovej právomoci druhého členského štátu.

—

( 2 ) Vo veci Jacob (C‑327/16).

( 3 ) Vo veci Lassus (C‑421/16).

( 4 ) Ú. v. ES L 225, 1990, s. 1 ; Mim. vyd. 09/001, s. 142. článok 8 tejto smernice bol zmenený smernicou Rady 2005/19/ES zo 17. februára 2005 ( Ú. v. EÚ L 58, 2005, s. 19 ). Smernica 90/434 bola neskôr zrušená smernicou Rady 2009/133/ES z 19. októbra 2009 o spoločnom systéme zdaňovania, uplatniteľnom pri zlučovaní, rozdeľovaní, čiastočnom rozdeľovaní, prevode aktív a výmene akcií spoločností rôznych členských štátov a pri premiestnení sídla SE alebo SCE medzi členskými štátmi ( Ú. v. EÚ L 310, 2009, s. 34 ). Znenie článku 8 ods. 1 a znenie článku 8 ods. 2 druhého pododseku smernice 90/434 sú však takmer zhodné so znením článku 8 ods. 1 a 6 tej istej smernice, ako bola zmenená smernicou 2005/19, ako aj so znením článku 8 ods. 1 a 6 smernice 2009/133.

( 5 ) Založenému na daňovom základe stanovenom v čase výmeny.

( 6 ) Zo spisu vnútroštátneho súdu podaného do kancelárie Súdneho dvora podľa všetkého vyplýva, že ďalšie podmienky zdanenia kapitálového zisku, najmä sadzba dane, sa určujú ku dňu nasledujúceho prevodu. Svojou prvou prejudiciálnou otázkou totiž Conseil d’État (Štátna rada) odkazuje na „kapitálový zisk z výmeny, [ktorý] sa stanovuje a zaúčtováva pri výmene cenných papierov a zdaňuje sa v priebehu roka, v ktorom nastane skutočnosť, ktorá ukončí odklad zdanenia“. Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 7 ) Podľa vnútroštátneho súdu toto ustanovenie „zákona predovšetkým umožnilo odpočítať z kapitálového zisku, na ktorý sa predtým uplatnil odklad zdanenia, kapitálovú stratu pri zdanení tohto kapitálového zisku za rok, v priebehu ktorého nastane skutočnosť, ktorá ukončí odklad zdanenia“.

( 14 ) Článok 160 ods. 1b a článok 92 B Všeobecného daňového zákonníka (CGI).

( 15 ) Na spoločnosť Sagem.

( 16 ) Kapitálový zisk, ktorý pánovi Lassusovi vznikol 7. decembra 1999, je v súlade s článkom 13 ods. 4 francúzsko‑britskej daňovej zmluvy zdaniteľný vo Francúzsku, hoci od roku 1997 má pán Lassus bydlisko v Spojenom kráľovstve.

( 17 ) V danom prípade Francúzskej republiky.

( 18 ) Pozri bod 13 vyššie.

( 19 ) Článok 1 smernice 90/434 totiž stanovuje:

( 25 ) Pozri bod 4 vyššie týkajúci sa rozdielu medzi odkladom zdanenia a časovým posunom zdanenia. Pozri tiež bod 6 vyššie týkajúci pojmu „odklad výberu dane“. Podľa pána Jacoba mechanizmus odkladu zdanenia stanovený francúzskou právnou úpravou predstavuje porušenie zásady daňovej neutrality, ktorá vedie k tomu, že výmena cenných papierov sa sama osebe považuje za „skutočnosť zakladajúcu zdanenie“, „lebo sa pri nej bude musieť priznať kapitálový zisk zodpovedajúci zhodnoteniu cenných papierov prevedených v súvislosti s výmenou, pričom na priznaní tohto kapitálového zisku sa zakladá právo zdanenia prislúchajúce štátu, ktorého rezidentom bola v tom čase dotknutá osoba“.

( 26 ) „Okrem toho zmena podstaty prejudiciálnych otázok na žiadosť jedného z účastníkov konania alebo odpoveď na doplňujúce otázky uvedené účastníkmi konania vo veci samej v ich pripomienkach by bola nezlučiteľná s úlohou zverenou Súdnemu dvoru článkom 267 ZFEÚ, ako aj s povinnosťou Súdneho dvora zabezpečiť vládam členských štátov a oprávneným subjektom možnosť predložiť pripomienky v súlade s článkom 23 Štatútu Súdneho dvora vzhľadom na to, že podľa tohto ustanovenia sa oprávneným subjektom doručujú iba vnútroštátne rozhodnutia o začatí prejudiciálneho konania“. Pozri moje návrhy vo veci Ehrmann ( C‑609/12 , EU:C:2013:746 , bod 27 a citovaná judikatúra).

( 29 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 11. decembra 2008, A.T. ( C‑285/07 , EU:C:2008:705 , bod 21 ).

( 30 ) Hoci je totiž znenie článku 8 ods. 1 smernice 90/434 kogentné, znenie jeho odseku 2 druhého pododseku, ktorý členským štátom umožňuje zdaniť zisk vyplývajúci z neskoršieho prevodu cenných papierov, je zasa zreteľne fakultatívne.

( 31 ) Pozri analogicky rozsudok z 19. decembra 2012, 3D I ( C‑207/11 , EU:C:2012:818 , bod 28 ), ktorý sa týka článkov 4 a 9 smernice 90/434. Podľa generálneho advokáta Jääskinena je cieľom tejto smernice „dosiahnuť daňovú neutralitu vytvorením spoločného systému odkladu dane z kapitálových ziskov súvisiacich… s cezhraničn[ou] výmenou akcií. K zdaneniu dochádza až v okamihu skutočného prevodu majetku alebo akcií.“ Tento generálny advokát usudzuje, že „zásada daňovej neutrality“ sa týka len daňového zaobchádzania ku dňu cezhraničnej výmeny akcií, a nie k inému okamihu – návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Jääskinen vo veci 3D I ( C‑207/11 , EU:C:2012:433 , bod 37 a 39 ). Podľa názoru, ktorý vyslovila generálna advokátka Sharpston, smernica 90/434 „stanovuje spoločný daňový systém pri… a výmene akcií medzi spoločnosťami v rôznych členských štátoch. Jej cieľom je zamedziť ukladaniu daní v súvislosti s takými operáciami a súčasne chrániť finančné záujmy členského štátu, v ktorom vznikne daňové zaťaženie. V súvislosti s výmenou akcií stanovuje, že pridelenie cenných papierov predstavujúcich základné imanie nadobúdajúcej spoločnosti akcionárovi nadobudnutej spoločnosti „samo osebe nemá viesť k zdaneniu príjmu, zisku alebo kapitálového zisku tohto akcionára“, pričom umožňuje, aby členské štáty zdaňovali „zisky pochádzajúce z nasledujúcich prevodov prebratých cenných papierov rovnakým spôsobom, ako zisk vznikajúci z prevodu cenných papierov existujúcich pred nadobudnutím“ – pozri bod 3 návrhov, ktoré predniesla generálna advokátka Sharpston vo veci A.T. ( C‑285/07 , EU:C:2008:608 ).

( 35 ) Pozri analogicky rozsudok z 8. marca 2017, Euro Park Service ( C‑14/16 , EU:C:2017:177 , bod 36 ).

( 36 ) Vo veci Jacob (C‑327/16) v čase výmeny cenných papierov podľa ustanovení článku 92 B ods. II a článku 160 ods. Ib bodu 4 CGI mal pán Jacob bydlisko a podliehal dani vo Francúzsku. Po tejto výmene a pred prevodom dotknutých cenných papierov premiestnil svoj daňový domicil inde. Vo veci Lassus (C‑421/16) pán Lassus podliehal vo Francúzsku dani z kapitálového zisku z výmeny v roku 1999 podľa článku 13 ods. 4 písm. a) a b) francúzsko‑britskej daňovej zmluvy, hoci od roku 1997 mal bydlisko v Spojenom kráľovstve. Podľa francúzskej vlády totiž „na základe ustanovení článku 164 B v spojení s ustanoveniami článku 244a B CGI platnými v čase výmeny cenných papierov zo 7. decembra 1999 sú dosiahnuté kapitálové zisky z postúpenia príslušných práv na spoločnosti so sídlom vo Francúzsku príjmami z francúzskeho zdroja, ktoré sú podľa podrobných pravidiel stanovených v článku 160 CGI zdaniteľné vo Francúzsku, aj keď príjemca týchto kapitálových ziskov nemal vo Francúzsku daňový domicil. …Článok 13 ods. 4 francúzsko‑britskej daňovej zmluvy však potvrdzuje toto rozdelenie daňovej právomoci medzi Francúzskom a Spojeným kráľovstvom“. Naopak podľa francúzskej vlády samotná transakcia prevodu cenných papierov, konkrétne cenných papierov luxemburskej spoločnosti Gemplus International, nepatrí k prípadom upraveným článkami 164 B a 244a B CGI a článkom 13 ods. 4 francúzsko‑britskej daňovej zmluvy, lebo tento prevod sa podľa jej názoru týkal cenných papierov luxemburskej spoločnosti vlastnených fyzickou osobou s daňovým bydliskom v Spojenom kráľovstve. Treba poznamenať, že pán Lassus tvrdil v konaní pred Conseil d’État (Štátna rada), že nasledujúci prevod vymenených cenných papierov spadá pod daňovú pôsobnosť vlády Spojeného kráľovstva, čo nemá žiadny vplyv na právomoc francúzskej vlády zdaniť predmetný kapitálový zisk.

( 43 ) Francúzska vláda, fínska vláda, švédska vláda, ako aj Komisia sa domnievajú, že článok 8 smernice 90/434 nezakazuje, aby kapitálový zisk z výmeny cenných papierov zdanil členský štát, v ktorom má zdaniteľná osoba v čase výmeny cenných papierov bydlisko, napriek tomu, že si táto zdaniteľná osoba ku dňu nasledujúceho prevodu cenných papierov premiestnila svoje daňové bydlisko. Pán Jacob sa domnieva, že článok 8 smernice 90/434 treba vykladať v tom zmysle, že v prípade transakcie výmeny cenných papierov patriacej do pôsobnosti smernice, vzniká jediná skutočnosť zakladajúca zdanenie v deň prevodu cenných papierov získaných pri výmene. Pán Jacob sa preto sa domnieva, že pravidlá daňovej teritoriality by sa mali posudzovať k uvedenému dňu na základe ustanovení vnútroštátneho práva členských štátov a prípadných daňových zmlúv uzavretých medzi nimi.

( 44 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 46 ) Podľa názoru Komisie „je zrejmé, že prevodca, ktorý si neuplatní právo usadiť sa, môže mať nárok na úplnú náhradu kapitálového zisku z výmeny, na ktorý sa pôvodne uplatnil odklad zdanenia, prostredníctvom odpočítania kapitálovej straty z príslušného prevodu. Ak si naopak uplatní právo usadiť sa v Spojenom kráľovstve, ako to urobil daňovník vo veci [Lassus (C‑421/16)], zohľadnenie kapitálovej straty z prevodu je značne obmedzené z dôvodu uskutočnenia výpočtov na základe pravidiel, ktoré by sa vo výlučne na vnútroštátnej úrovni neuplatnili“.

( 47 ) Konkrétne ide o článok 160 ods. I štvrtý pododsek CGI. Takéto rozdielne zaobchádzanie s porovnateľnými zdaniteľnými transakciami nevyplýva zo znenia predmetných ustanovení.

( 48 ) Rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/Portugalsko ( C‑503/14 , EU:C:2016:979 , bod 46 a citovaná judikatúra).

( 49 ) Francúzska vláda „ nespochybňuje , že pri takýchto spôsoboch zdaňovania kapitálového zisku z výmeny cenných papierov sa napokon rozdielne zaobchádza s transakciami výmeny cenných papierov uskutočnenými nerezidentmi alebo tuzemskými rezidentmi, ktorí sa v čase prevodu vymenených cenných papierov stali nerezidentmi, v porovnaní s transakciami výmeny cenných papierov uskutočnených tuzemskými rezidentmi, v prípade ktorých sa prípadná kapitálová strata dosiahnutá pri nasledujúcom prevode vymenených cenných papierov odpočíta na účely splatnej dane od kapitálového zisku z výmeny“. Kurzívou zvýraznil generálny advokát.

( 50 ) Rozsudok z 29. novembra 2011, National Grid Indus ( C‑371/10 , EU:C:2011:785 , bod 42 a citovaná judikatúra).

( 57 ) Rozsudok z 29. novembra 2011, National Grid Indus ( C‑371/10 , EU:C:2011:785 , bod 61 ). Pozri tiež rozsudok z 21. decembra 2016, Komisia/Portugalsko ( C‑503/14 , EU:C:2016:979 , bod 55 ). O premiestnení sídla správy poručníckeho fondu pozri analogicky rozsudok zo 14. septembra 2017, Trustees of the P Panayi Accumulation & Maintenance Settlements ( C‑646/15 , EU:C:2017:682 , bod 58 ), a návrhy, ktoré predniesla generálna advokátka Kokott vo veci Trustees of the P Panayi Accumulation & Maintenance Settlements ( C‑646/15 , EU:C:2016:1000 , body 61 až 65 ). V bode 58 rozsudku z 29. novembra 2011, National Grid Indus ( C‑371/10 , EU:C:2011:785 ), Súdny dvor rozhodol, že „v prípade, že v situácii, o akú ide [v tejto veci], sa zisky spoločnosti, ktorá premiestnila miesto svojho skutočného vedenia, po tomto premiestnení zdania iba v hostiteľskom členskom štáte v súlade so zásadou daňovej teritoriality spojenej s časovým prvkom v súvislosti s vyššie uvedenou väzbou medzi aktívami spoločnosti a jej zdaniteľnými ziskami, a teda z dôvodu symetrie medzi právom zdaniť zisky a možnosťou odpočítať straty má posledný uvedený členský štát vo svojom daňovom systéme zohľadniť výkyvy hodnoty aktív dotknutej spoločnosti, ku ktorým došlo odo dňa, keď členský štát pôvodu prišiel o akúkoľvek daňovú väzbu s uvedenou spoločnosťou“.

( 58 ) Pozri tiež analogicky rozsudky z 21. mája 2015, Verder LabTec ( C‑657/13 , EU:C:2015:331 ), a z 21. decembra 2016, Komisia/Portugalsko ( C‑503/14 , EU:C:2016:979 ).

( 59 ) Treba pripomenúť, že zo spisu vnútroštátneho súdu podaného do kancelárie Súdneho dvora vyplýva, že podmienky zdanenia kapitálového zisku, ako napr. daňová sadzba, sa určujú ku dňu nasledujúceho prevodu vymenených cenných papierov.