C-554/16

proti

Bundesminister für Land‑, Forst‑, Umwelt und Wasserwirtschaft

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgerichtshof (Najvyšší správny súd, Rakúsko)]

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Poľnohospodárstvo – Článok 117 nariadenia (ES) č. 73/2009 – Rozhodnutie Komisie 2001/672/ES v znení rozhodnutia 2010/300/EÚ – Prémia na dojčiace kravy – Premiestňovanie hovädzieho dobytka z rôznych fariem na pastviny v horských oblastiach – Lehota na predloženie informácií, ktoré podliehajú oznamovacej povinnosti – Účinky zmeškania lehoty na oprávnenie získať prémiu“

I. Úvod

1.

A.

Právo Únie

4.

Rámec práva Únie v tomto prípade tvoria nariadenie č. 1760/2000 ( 2 ) o identifikácii a registrácii hovädzieho dobytka, rozhodnutie Komisie 2001/672/ES v znení rozhodnutia 2010/300/EÚ ( 3 ), ktoré bolo prijaté na základe článku 7 tohto nariadenia, ako aj nariadenie (ES) č. 73/2009 ( 4 ) o priamych platbách v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky s jeho vykonávacími nariadeniami (ES) č. 1121/2009 ( 5 ) a (ES) č. 1122/2009 ( 6 ).

– Nariadenie č. 1760/2000 a rozhodnutie 2001/672

5.

ušné štítky, na individuálnu identifikáciu zvierat;

b)

počítačové databázy,

c)

pasy zvierat;

d)

—

akonáhle bude počítačová databáza funkčná v plnom rozsahu, oznamuje príslušnému orgánu všetky pohyby do podniku a z podniku a všetky narodenia a úmrtia, spolu s dátumami týchto udalostí, v lehote stanovenej členským štátom od troch do siedmich dní od výskytu udalosti. Avšak, na žiadosť členského štátu a v súlade s postupom uvedeným v článku 23 (2), môže Komisia stanoviť okolnosti, za ktorých môžu členské štáty predĺžiť maximálnu lehotu a stanoviť osobitné pravidlá, ktoré sa uplatňujú na pohyb hovädzieho dobytka, keď sa vypúšťa na letnú pastvu v rozdielnych horských oblastiach.“

8.

Na základe článku 7 ods. 1 druhej zarážky druhej vety nariadenia č. 1760/2000 vydala Komisia rozhodnutie 2001/672 o ustanovení zvláštnych pravidiel pri vyháňaní na letné pastviny.

9.

Na úvod treba poukázať na odôvodnenie 3 tohto rozhodnutia:

„Údaje uvedené v zozname uvedenom v odseku 2 sa oznámia príslušnému orgánu v súlade s článkom 7 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1760/2000 najneskôr 15 dní po dátume premiestnenia hovädzieho dobytka na pastvinu.“

12.

Podľa odôvodnenia 5 tohto rozhodnutia je zmena článku 2 ods. 4 rozhodnutia 2001/672 založená na nasledujúcej úvahe:

„Zvieratá, ktoré sú premiestňované z rôznych fariem na tie isté letné pastviny v horských oblastiach, tam za určitých podmienok prichádzajú za viac než sedem dní. S cieľom znížiť nadbytočnú administratívnu záťaž by sa mali časové lehoty stanovené v rozhodnutí 2001/672/ES prispôsobiť tak, aby sa táto praktická skutočnosť zohľadnila a zároveň nebola ohrozená vysledovateľnosť.“

– Nariadenie č. 73/2009

13.

Článok 111 nariadenia č. 73/2009 upravuje v tejto súvislosti prémiu na dojčiace kravy:

„1. Poľnohospodár, ktorý chová vo svojom podniku dojčiace kravy, sa môže na základe žiadosti uchádzať o prémiu na chov dojčiacich kráv („prémia na dojčiace kravy“). Táto prémia sa poskytuje v rozsahu individuálnych stropov vo forme ročnej prémie na kalendárny rok a na poľnohospodára.

2. Prémia na dojčiace kravy sa poskytuje každému poľnohospodárovi:

a)

…

b)

– Nariadenie č. 1121/2009

18.

Nariadenie č. 1121/2009 ustanovuje podrobné pravidlá uplatňovania režimov podpory pre poľnohospodárov ustanovené v hlave IV nariadenia č. 73/2009. K tomu patrí prémia na dojčiace kravy, ktorá je upravená v článku 111 uvedeného nariadenia.

19.

Článok 61 nariadenia č. 1121/2009 upravuje pravidlá o chovnom období, ktoré je podľa článku 111 ods. 2 druhého pododseku nariadenia č. 73/2009 podmienkou prémie pre dojčiace kravy:

„Šesťmesačné chovné obdobie ustanovené v článku 111 ods. 2 druhom pododseku nariadenia (ES) č. 73/2009 sa začína dňom nasledujúcim po dni, keď bola predložená žiadosť.

„3. Bez toho, aby boli dotknuté články 65 a 66, ak počet deklarovaných zvierat v žiadosti o poskytnutie pomoci presahuje počet stanovený ako výsledok administratívnych kontrol alebo kontrol na mieste, pomoc sa vypočíta na základe stanovených zvierat.

4. Ak sa zistia nezrovnalosti s ohľadom na systém identifikácie a registrácie hovädzieho dobytka, uplatňuje sa toto:

a)

hovädzí dobytok, ktorý stratil jeden z dvoch ušných štítkov, sa považuje za určený za predpokladu, že je jasne a individuálne identifikovateľný ostatnými prvkami systému identifikácie a registrácie hovädzieho dobytka;

b)

pokiaľ sa zistené nezrovnalosti týkajú nesprávnych položiek v registri alebo pasov zvierat, dotknuté zviera sa považuje za neurčené, iba ak sa takéto chyby zistia v prípade najmenej dvoch kontrol počas 24 mesiacov. Vo všetkých ostatných prípadoch sa dotknuté zvieratá považujú za neurčené po prvom zistení nezrovnalostí.

Podľa § 13 ods. 1 rakúskeho nariadenia o priamych platbách sa za žiadateľa považuje poľnohospodár, ktorý 1. januára, 16. marca alebo 10. apríla chová dojčiace kravy, na ktoré možno poskytnúť prémiu, a za jeho podnik je predložená jednotná žiadosť za príslušný rok. Podľa odseku 2 tohto paragrafu obdobie chovu ustanovené v článku 111 ods. 2 nariadenia č. 73/2009 začína 2. januára, 17. marca pre dojčiace kravy, ktoré pribudli od 1. januára príslušného roka, a 11. apríla pre dojčiace kravy, ktoré pribudli po 16. januári príslušného roka.

24.

Podľa § 6 ods. 5 rakúskeho nariadenia o identifikácii hovädzieho dobytka ( 8 ) možno oznámenie o vyhnaní na letnú pastvinu doručiť poštou alebo online. Ostatné oznámenia sa okrem toho môžu uskutočniť aj telefonicky. Podľa ods. 6 tohto paragrafu je pre dodržanie lehoty na oznámenie o vyhnaní na pastvinu rozhodujúce doručenie.

III. Konanie vo veci samej a konanie pred Súdnym dvorom

25.

Žalobkyňa v konaní vo veci samej je EP Agrarhandel GmbH. Časť jej stáda kráv bola 17. júna 2011 vyhnaná na pastvinu v horskej oblasti. Hlásenie o vyhnaní na horskú pastvinu podala EP Agrarhandel GmbH na pošte 30. júna 2011. Príslušnému orgánu bolo podľa pečiatky o doručení doručené 7. júla 2011.

1.

Bráni článok 2 ods. 4 rozhodnutia 2001/672/ES, zmeneného rozhodnutím 2010/300/EÚ, takému vnútroštátnemu ustanoveniu, ako je § 6 ods. 6 nariadenia spolkového ministra poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, životného prostredia a vodného hospodárstva o identifikácii a registrácii hovädzieho dobytka, ktoré pre dodržanie všetkých lehôt, na ktoré sa toto ustanovenie vzťahuje, a teda aj lehotu na oznámenie vyháňania na letné pastviny, označuje ako rozhodujúce doručenie príslušného oznámenia?

2.

Aké účinky má článok 117 druhý odsek nariadenia Rady (ES) č. 73/2009 na oprávnenie získať prémiu za hovädzí dobytok, ktorého vyhnanie na letnú pastvinu bolo v zmysle článku 2 ods. 4 rozhodnutia Komisie oznámené s oneskorením?

3.

Treba v prípade, že oneskorené oznámenie vyhnania na letné pastviny podľa článku 117 druhého odseku nariadenia č. 73/2009 nevedie k strate oprávnenia získať prémiu, uložiť sankcie z dôvodu oneskoreného oznámenia?

Predmetom prvej prejudiciálnej otázky je výklad formulácie „údaje… sa oznámia príslušnému orgánu… najneskôr 15 dní po dátume premiestnenia hovädzieho dobytka na pastvinu“, ktorá je obsahom článku 2 ods. 4 rozhodnutia 2001/672. Vnútroštátny súd sa chce dozvedieť, či sa tým myslí to, že údaje musia byť v tejto lehote doručené príslušnému orgánu, alebo či postačuje včasné odoslanie. Obe ďalšie prejudiciálne otázky sa týkajú právnych dôsledkov prípadného oneskoreného oznámenia. Pomocou druhej prejudiciálnej otázky chce vnútroštátny súd zistiť, či článok 117 druhý odsek nariadenia č. 73/2009 spôsobuje, že zvieratá sa napriek oneskorenému oznámeniu považujú za zvieratá, na ktoré možno poskytnúť prémiu, a treťou prejudiciálnou otázkou, či potom z dôvodu oneskoreného oznámenia treba uložiť sankcie.

32.

Najprv treba upozorniť na to, že pri odpovedi na prejudiciálne otázky treba zohľadniť súvislosť medzi článkom 2 ods. 4 rozhodnutia 2001/672 a článkom 117 nariadenia č. 73/2009, ako aj ciele úpravy, ku ktorej patria.

33.

Nariadenie č. 73/2009 stanovuje spoločné pravidlá režimov priamej podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky. Jedna z týchto priamych platieb, prémia na dojčiace kravy, slúži na podporu príjmov podnikov, ktoré chovajú teľatá na mäso, a dopĺňa jednotnú platbu nezávislú od výroby, ktorá sa v zásade poskytuje. Prémia na dojčiace kravy sa podľa článku 117 prvého odseku tohto nariadenia priznáva na zvieratá, ktoré sú identifikované a registrované v súlade s nariadením č. 1760/2000.

34.

O spôsoboch dodržania lehoty podľa článku 2 ods. 4 rozhodnutia 2001/672 (prvá otázka)

37.

Svojou prvou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd chce dozvedieť, či článok 2 ods. 4 rozhodnutia 2001/672 bráni takej vnútroštátnej úprave, ako je § 6 ods. 6 rakúskeho nariadenia z roku 2008 o identifikácii hovädzieho dobytka, podľa ktorého musí byť oznámenie o vyhnaní hovädzieho dobytka na letné pastviny príslušnému orgánu doručené v lehote 15 dní.

38.

V prejednávanom prípade lehota začala vyhnaním na pastvinu dňa 17. júna 2011, takže začala plynúť 18. júna 2011 o 00.00 hod. a skončila 4. júla 2011 o 24.00 hod. ( 11 ) Keď, ako Rakúska republika, označíme ako rozhodujúce doručenie oznámenia (7. júla 2011), potom bolo oznámenie oneskorené. Keď, naopak, spolu s EP Agrarhandel GmbH a Komisiou označíme ako rozhodujúce odoslanie oznámenia (30. júna 2011), potom sa oznámenie uskutočnilo včas.

39.

42.

Znenie článku 2 ods. 4 rozhodnutia 2001/672 v nemeckom jazyku („sind… zu übermitteln“) svedčí podľa môjho názoru skôr v prospech toho, že rozhodujúce je doručenie oznámenia v stanovenej lehote. Proces prenosu totiž začína odoslaním a ukončí sa až doručením informácie. Podobne je to v prípade formulácií „mitteilen“ (oznámiť), resp. „unterrichten“ (informovať) v zmysle francúzskej („sont communiquées“), talianskej („sono comunicate“), španielskej („se comunicará“) a holandskej („worden meegedeelt“) jazykovej verzie.

43.

Treba však priznať, že tieto pojmy sú vyjadrené všeobecne, a preto je ich výklad možný. ( 15 ) Ukazuje to už rozsudok Borgmann, v ktorom Súdny dvor zastával názor, že formulácie „übermitteln“ (odovzdať informáciu), resp. „unterrichten“ (informovať) „naznačovali skôr to, že údaje musia byť odoslané pred uplynutím lehoty“, avšak pri svojom výklade sa neobmedzil na analýzu znenia. ( 16 )

44.

Objasnenie nevyplýva ani z kontextu, v ktorom článok 2 ods. 4 rozhodnutia 2001/672 používa slovo „sa oznámia“. Na jednej strane by sme sa mohli domnievať, že výslovné uvedenie adresáta („sa oznámia príslušnému orgánu“) sa má považovať za dôkaz, že oznámenie musí byť orgánu aj doručené. ( 17 ) Na druhej strane by sa formulácia „najneskôr do 15 dní po“ dala chápať ako odkaz na to, že ešte aj v 15. deň musí existovať možnosť informácie úspešne oznámiť. V tejto súvislosti treba zase vziať do úvahy, že portugalské jazykové znenie („no prazo de 15 dias“, t. j. v lehote 15 dní) je formulované v inom zmysle a článok 2 ods. 4 rozhodnutia 2001/672 nestanovuje, že oznámenie sa musí uskutočniť poštou. Ako príklad uvádza § 6 ods. 5 rakúskeho nariadenia z roku 2008 o identifikácii hovädzieho dobytka, informácie možno skôr doručiť online alebo telefonicky.

Je pravda, že formulácia „[majiteľ zvierat] oznamuje príslušnému orgánu…“, ktorá je tam použitá, tiež nie je jednoznačná. ( 19 ) Pomocou tejto systematiky je však jasné, že stanovenie lehoty 15 dní predstavuje osobitnú výnimku zo zásady podľa článku 7 ods. 1 druhej zarážky prvej vety nariadenia č. 1760/2000. Podľa nej platí, že lehota na oznámenie pohybov zvierat sa pohybuje od 3 do maximálne 7 dní. Pre článok 2 ods. 4 rozhodnutia 2001/672 z toho vyplýva zásada striktného výkladu v súlade so všeobecnou zásadou, že výnimky treba vykladať striktne. ( 20 )

48.

Táto systematika svedčí ďalej v prospech toho, že spôsoby dodržania lehoty v článku 2 ods. 4 rozhodnutia 2001/672 a článku 7 ods. 1 nariadenia č. 1760/2000 sa majú vykladať jednotne. Keby sme ako rozhodujúce označili odoslanie oznámenia, potom by to bolo v rozpore s právomocou priznanou členským štátom stanoviť maximálnu lehotu „od troch do siedmich dní“. Možnosti vplyvu členských štátov by boli fakticky zneutralizované rozdielnou dĺžkou poštovej prepravy. Keby sme, naopak, označili ako rozhodujúce doručenie oznámenia, členské štáty by v skutočnosti museli využiť priestor na právnu úpravu. To, že v tomto prípade dodržanie lehoty pre majiteľov zvierat nie je nemožné, potvrdzuje napríklad § 6 ods. 5 rakúskeho nariadenia z roku 2008 o identifikácii hovädzieho dobytka, podľa ktorého sa oznámenia, pre ktoré platí táto krátka lehota, je možné doručiť nielen poštou, ale aj online alebo telefonicky.

49.

Článok 2 ods. 4 rozhodnutia 2001/672 okrem toho vo svojom pôvodnom znení vyžadoval doručenie oznámenia v stanovenej lehote. Pretože sa údaje „do vnútroštátnej databázy hovädzieho dobytka“ museli „uviesť najneskôr sedem dní po premiestnení… na pastvinu“, logicky si to vyžadovalo doručenie údajov pred uplynutím tejto lehoty. Na rozdiel od Komisie je podľa môjho názoru neprípustný výklad a contrario , podľa ktorého odstránenie formulácie „uvedené do databázy“ znamená, že teraz postačuje odoslanie oznámenia v lehote 15 dní.

53.

Z toho vyplýva, že systematika článku 2 ods. 4 rozhodnutia 2001/672 svedčí v prospech toho, že oznámenie musí byť rovnako ako predtým v stanovenej lehote doručené príslušnému orgánu.

3. O účele úpravy

54.

Tento výklad podporujú ciele, ktoré sledujú rozhodnutie 2001/672 a nariadenie č. 1760/2000.

55.

Na rozdiel od Komisie si nemyslím ani to, že majiteľom zvierat sa tým neprávom ukladá neúnosné riziko včasného doručenia oznámenia. S ohľadom na význam, ktorý aktuálnosť vnútroštátneho registra zohráva pre ochranu zdravia verejnosti, transparentnosť a stabilitu trhu s hovädzím mäsom, je akceptovateľné, že majitelia zvierat odošlú údaje, ktoré podliehajú oznamovacej povinnosti, poštou alebo iným spôsobom v takom čase, aby boli orgánu doručené v stanovenej lehote. Oznámenie je možné odoslať od okamihu vyhnania na pastviny. Keď majiteľ zvierat čaká na odoslanie oznámenia poštou tak dlho, že nie je isté včasné doručenie, treba od neho očakávať prinajmenšom to, že údaje oznámi orgánu online. Na túto možnosť výslovne poukazuje § 6 ods. 5 rakúskeho nariadenia z roku 2008 o identifikácii hovädzieho dobytka. Okrem toho, mimoriadne okolnosti vedúce k zmeškaniu lehoty sa zohľadnia na strane právneho nástupcu. ( 23 ) Na základe uvedených dôvodov si tiež nemyslím, že zásada zákazu diskriminácie prikazuje označiť ako rozhodujúce odoslanie oznámenia ( 24 ).

58.

60.

Predĺžením lehoty na 15 dní sa má predísť nadbytočnej administratívnej záťaži, ktorá majiteľovi zvierat a orgánu vzniká viacerými paralelnými oznámeniami. Nie je však potrebné označiť ako rozhodujúce odoslanie oznámenia, aby sa vyhovelo tomuto účelu. Ako už bolo uvedené, ani článok 2 ods. 4 rozhodnutia 2001/672, ani článok 7 nariadenia č. 1760/2000 nestanovujú povinnosť, že oznámenie treba odoslať poštou. Existuje skôr možnosť oznámiť informácie online alebo telefonicky. ( 27 ) Ale aj v prípade, že sa majiteľ zvierat rozhodne pre odoslanie poštou, je lehota 15 dní stanovená tak, že zostáva dostatok času na včasné doručenie.

4. Predbežný záver

61.

V súlade s predchádzajúcimi úvahami sa má článok 2 ods. 4 rozhodnutia 2001/67 vykladať v tom zmysle, že oznámenie o premiestnení na letné pastviny má byť príslušnému orgánu doručené do 15 dní po premiestnení zvierat na pastvinu. To znamená, že vnútroštátna úprava, ktorá to stanovuje, nie je v rozpore s právom Únie.

62.

64.

Druhou prejudiciálnou otázkou sa vnútroštátny súd chce dozvedieť predovšetkým to, či v takom prípade, o aký ide v konaní vo veci samej, možno podľa článku 117 druhého odseku nariadenia č. 73/2009 poskytnúť prémiu na zvieratá, hoci ich premiestnenie na letné pastviny nebolo v zmysle článku 2 ods. 4 rozhodnutia 2001/672 oznámené včas.

65.

Vzhľadom na to, že Komisia a vnútroštátny súd vyjadrujú pochybnosti, či oneskorené oznámenie premiestnenia na letné pastviny vôbec podľa článku 117 prvého odseku nariadenia č. 73/2009 vedie k strate možnosti poskytnúť prémiu, treba sa najprv zaoberať týmto hľadiskom (o tom v časti 1). Keď totiž oneskorené oznámenie nemá žiadny vplyv na možnosť získať prémiu, nevzniká otázka týkajúca sa uplatnenia článku 117 druhého odseku nariadenia č. 73/2009 (o tom v časti 2). V prípade, že oneskorené oznámenie v zásade vedie k strate prémie a nevzťahuje sa naň uvedená výnimka, je nutné objasniť, či je tento záver v rozpore so zásadou proporcionality (o tom v časti 3).

1. O uplatnení článku 117 prvého odseku nariadenia č. 73/2009

66.

V prospech toho svedčí v prvom rade skutočnosť, že v článku 7 nariadenia č. 1760/2000 sú oznamovacie lehoty formulované kogentne a možnosti stanoviť dlhšiu lehotu sú presne stanovené a obmedzené. ( 29 ) Rozhodnutie 2001/672 v znení rozhodnutia 2010/300 síce predlžuje lehotu na 15 dní, ale tiež je v ňom použitá kogentná formulácia. Stanovuje, že údaje „sa oznámia najneskôr 15 dní po dátume premiestnenia hovädzieho dobytka na pastvinu“. Presné uvedenie týchto možností by však nemalo žiadnu praktickú účinnosť, keby sa majitelia zvierat mohli rozhodnúť, že nedodržia tieto oznamovacie lehoty. ( 30 )

70.

Tento záver podporuje aj článok 117 druhý odsek nariadenia č. 73/2009 ako taký. Podľa neho sa zviera považuje za zviera, na ktoré možno poskytnúť platbu, „aj vtedy“, ak sa informácie podliehajúce oznamovacej povinnosti nahlásili príslušnému orgánu v prvý deň retenčného obdobia príslušného zvieraťa. Z toho je možné odvodiť, že na hovädzí dobytok možno podľa článku 117 prvého odseku nariadenia č. 73/2009 v zásade poskytnúť platbu iba v prípade, ak sa informácie podliehajúce oznamovacej povinnosti nahlásili v inom čase, konkrétne v tom, ktorý je stanovený v článku 7 nariadenia č. 1760/2000. Protichodný záver, podľa ktorého čas oznámenia neovplyvňuje možnosť získať odmenu, nie je presvedčivý, pretože nahlásenie by sa potom mohlo kedykoľvek uskutočniť dodatočne. Článok 117 druhý odsek by však potom bol zbytočný.

71.

Tento výklad potvrdzujú ciele sledované rozhodnutím 2001/672 a nariadením č. 1760/2000, ktoré boli uvedené v bode 56. Na účely dosiahnutia týchto cieľov je nevyhnutné, aby bol systém identifikácie a registrácie hovädzieho dobytka, ako konštatoval Súdny dvor, účinný a úplne spoľahlivý tak, aby bolo umožnené rýchlo v prípade infekcie umožnené účinne zistiť pôvod zvieraťa. ( 31 ) To však nie je možné, ak majiteľ zvierat nenahlási v stanovených lehotách do elektronickej databázy premiestnenie svojho hovädzieho dobytka. Keby možnosť poskytnúť platbu podľa článku 117 nariadenia č. 73/2009 nezávisela od dodržania lehoty, majitelia zvierat nemajú žiadnu finančnú motiváciu, aby svoje záväzky splnili v stanovenej lehote. ( 32 )

74.

Námietky, ktoré Komisia uvádza proti prevzatiu tejto judikatúry, nepresvedčia z nasledujúcich dôvodov.

75.

Najprv treba konštatovať, že nemôže vzniknúť rozdiel, že v danom prípade ide o porážkovú prémiu a v tomto o prémiu na dojčiace kravy. Rozsudok Súdneho dvora sa totiž opiera o znenie článku 21 nariadenia č. 1254/1999 ( 38 ). ( 39 ) Toto ustanovenie takmer v rovnakej podobe ako článok 117 prvý odsek nariadenia č. 73/2009 stanovuje, že možnosť poskytnúť prémiu závisí od dodržania ustanovení dnešného nariadenia č. 1760/2000. ( 40 ) Navyše uvedené ustanovenia neupravujú túto podmienku napríklad osobitne pre porážkovú prémiu, resp. prémiu na dojčiace kravy, ale ide o všeobecné ustanovenia, ktoré sa uplatnia na všetky platby podľa príslušného oddielu. Patria k nim tak prémie na dojčiace kravy, ako aj porážková prémia. ( 41 )

76.

Treba zamietnuť aj námietku, že v tomto prípade je iný výsledok, pretože oznámenie o premiestnení na pastviny na rozdiel od oznámenia „o pohybe zvierat z podniku alebo do podniku“ nemá konštitutívnu, ale iba predbežnú povahu pre počet dobytka a s ohľadom na porážku a okamžitú spotrebu je menej dôležité.

80.

Na záver treba konštatovať, že oneskorené oznámenie premiestnenia na letné pastviny vedie k tomu, že príslušné zvieratá nie sú podľa článku 117 prvého odseku nariadenia č. 73/2009 zaregistrované v súlade s nariadením č. 1760/2000, a teda v zásade nemožno na ne poskytnúť prémiu.

2. O uplatnení článku 117 druhého odseku nariadenia č. 73/2009

81.

Na základe uvedených skutočností treba objasniť, či článok 117 druhý odsek nariadenia č. 73/2009 vedie v takom prípade, ako je ten prejednávaný, k tomu, že zvieratá sa výnimočne môžu predsa považovať za zvieratá, na ktoré možno poskytnúť prémiu. Bolo by to podmienené tým, že údaje, ktoré podliehajú oznamovacej povinnosti, boli príslušnému orgánu oznámené v prvý deň retenčného obdobia predmetného zvieraťa.

82.

85.

V dôsledku toho sa na záver predkladá otázka, či je článok 117 nariadenia č. 73/2009 v súlade so zásadou proporcionality, pokiaľ z toho vyplýva strata prémie za dojčiace kravy ako dôsledok oneskoreného oznámenia vyhnania na letné pastviny.

86.

Keďže má zákonodarca Únie v oblasti poľnohospodárskej politiky diskrečnú právomoc zodpovedajúcu politickej zodpovednosti, ktorá pre neho vyplýva z článkov 40 ZFEÚ až 43 ZFEÚ, kontrola proporcionality zo strany Súdneho dvora sa obmedzuje na posúdenie otázky, či zákonodarca očividne prekročil hranice svojej diskrečnej právomoci. ( 46 )

87.

V tejto súvislosti je najprv nutné uviesť, že pokiaľ zákonodarca Únie – ako v článku 117 prvom odseku nariadenia č. 73/2009 – stanoví podmienky oprávnenia na poskytnutie pomoci, vylúčenie spôsobené nedodržaním jednej z týchto podmienok nie je sankciou, ale obyčajným následkom nedodržania zákonom stanovených podmienok. ( 47 )

4. Predbežný záver

91.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy treba na druhú prejudiciálnu otázku odpovedať takto:

Článok 117 druhý odsek nariadenia č. 73/2009 sa má vykladať v tom zmysle, že v prípade oneskoreného oznámenia o vyhnaní na letné pastviny, ktoré sa uskutoční po začiatku retenčného obdobia, nevedie k tomu, že zvieratá, ktoré boli nahlásené oneskorene, sa napriek tomu považujú za zvieratá, na ktoré možno poskytnúť prémiu.

C.

O sankciách (tretia otázka)

95.

To znamená, že na tretiu otázku by sa malo odpovedať v tom zmysle, že v prípade, že oneskorené oznámenie vyhnania na letné pastviny podľa článku 117 druhého odseku nariadenia č. 73/2009 nevedie k strate oprávnenia získať prémiu, zníženie platieb alebo vylúčenie z nároku na ne, na základe článku 21 nariadenia č. 73/2009, článku 65 nariadenia č. 1122/2009, článku 23 nariadenia č. 73/2009, článkov 70 až 72 nariadenia č. 1122/2009 a podľa článku 23 nariadenia č. 1122/2009 sa nepoužije, keď oneskorene oznámené informácie sú fakticky správne.

V. Návrh

96.

Vzhľadom na uvedené úvahy navrhujem, aby Súdny dvor na prejudiciálne otázky, ktoré položil Verwaltungsgerichtshof (Najvyšší správny súd, Rakúsko), odpovedal takto:

1.

( 4 ) Nariadenie Rady z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1782/2003 ( Ú. v. EÚ L 30, 2009, s. 16 ), v znení vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 785/2011 z 5. augusta 2011 ( Ú. v. EÚ L 203, 2011, s. 10 ).

( 5 ) Nariadenie Komisie z 29. októbra 2009, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o režimy podpory pre poľnohospodárov ustanovené v hlavách IV a V ( Ú. v. EÚ L 316, 2009, s. 27 ) v znení vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 1368/2011 z 21. decembra 2011 ( Ú. v. EÚ L 341, 2011, s. 33 ).

( 6 ) Nariadenie Komisie z 30. novembra 2009, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o krížové plnenie, moduláciu a integrovaný správny a kontrolný systém v rámci schém priamej podpory pre poľnohospodárov ustanovených uvedeným nariadením, ako aj podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o krížové plnenie v rámci schémy podpory ustanovenej pre odvetvie vinohradníctva a vinárstva ( Ú. v. EÚ L 316, 2009, s. 65 ) v znení vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 1368/2011 z 21. decembra 2011 ( Ú. v. EÚ L 341, 2011, s. 33 ).

( 7 ) Verordnung des Bundesministers für Land‑ und Forstwirtschaft, Umwelt und Wasserwirtschaft über Direktzahlungen im Rahmen der gemeinsamen Agrarpolitik, BGBl. II Nr. 491/2009 (nariadenie spolkového ministra poľnohospodárstva a lesného hospodárstva, životného prostredia a vodného hospodárstva o priamych platbách v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky, BGBl II č. 491/2009; ďalej len „nariadenie o priamych platbách“).

( 14 ) Pozri rozsudok z 28. marca 1985, Komisia/Taliansko ( 272/83 , EU:C:1985:147 , bod 27 ), moje návrhy vo veci Skoma‑Lux ( C‑161/06 , EU:C:2007:525 , bod 55 ) a ďalej návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Saugmandsgaard Øe vo veci Swiss International Air Lines ( C‑272/15 , EU:C:2016:573 , bod 32 ).

( 15 ) V tomto zmysle návrhy generálneho advokáta Tizzana vo veci Borgmann ( C‑1/02 , EU:C:2003:393 , bod 44 ) k článku 5 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 1392/2001 z 9. júla 2001, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá pre uplatňovanie nariadenia Rady (EHS) č. 3950/92, ktorým sa zaviedol dodatočný poplatok pre sektor mlieka a mliečnych výrobkov ( Ú. v. ES L 187, 2001, s. 19 ; Mim. vyd. 03/033, s. 104), v jeho nemeckej („übermittelt“), francúzskej („communique“), talianskej („trasmette“), portugalskej („comunicará“) a španielskej („transmitirá“) verzii.

( 16 ) Pozri rozsudok z 1. apríla 2004, Borgmann ( C‑1/02 , EU:C:2004:202 , body 23 až 25 ).

( 17 ) Pozri v tomto smere návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Poiares Maduro vo veci Toeters a Verberk ( C‑171/03 , EU:C:2004:341 , bod 33 ).

( 18 ) Pozri rozsudok zo 17. mája 2017, ERGO Poisťovňa ( C‑48/16 , EU:C:2017:377 , bod 37 a citovanú judikatúru), ako aj rozsudky z 9. marca 2000, EKW und Wein & Co ( C‑437/97 , EU:C:2000:110 , bod 42 ), a z 1.apríla 2004, Borgmann ( C‑1/02 , EU:C:2004:202 , bod 25 ).

( 19 ) Pozri aj francúzske („signale“), anglické („report“), talianske („comunica“), španielske („informar“), portugalské („notificar“) a holandské („stelt… in kennis“) znenie formulácie.

( 26 ) Rozsudok z 24. mája 2007, Maatschap Schonewille‑Prins ( C‑45/05 , EU:C:2007:296 , bod 41 ).

( 27 ) Pozri body 48 a 57 vyššie.

( 28 ) Pozri rozsudok z 24. mája 2007, Maatschap Schonewille‑Prins ( C‑45/05 , EU:C:2007:296 , bod 32 ).

( 29 ) Pozri úvodnú časť vety článku 7 ods. 1 („...každý majiteľ zvierat“), prvú vetu druhej zarážky („v lehote stanovenej členským štátom od troch do siedmich dní “) a tiež označenie lehoty ako „maximálna lehota“ v druhej vete. Ďalej pozri rozsudok z 24. mája 2007, Maatschap Schonewille‑Prins ( C‑45/05 , EU:C:2007:296 , bod 36 ).

( 30 ) Pozri rozsudok z 24. mája 2007, Maatschap Schonewille‑Prins ( C‑45/05 , EU:C:2007:296 , bod 37 ).

( 31 ) Rozsudok z 24. mája 2007, Maatschap Schonewille‑Prins ( C‑45/05 , EU:C:2007:296 , bod 41 ).

( 38 ) Nariadenie Rady (ES) č. 1254/1999 zo 17. mája 1999 o spoločnej organizácii trhu s hovädzím a teľacím mäsom ( Ú. v. ES L 160, 1999, s. 21 ; Mim. vyd. 03/025, s. 339).

( 39 ) Pozri rozsudok z 24. mája 2007, Maatschap Schonewille‑Prins ( C‑45/05 , EU:C:2007:296 , body 29 až 35 ).

( 40 ) Článok 21 nariadenia č. 1254/1999 v znení relevantnom pre rozsudok Maatschap Schonewille‑Prins stanovuje: „Ak má podľa tejto kapitoly vzniknúť za určité zviera nárok na náhradu, je potrebné ho identifikovať a zaregistrovať podľa nariadenia (ES) č. 1760/2000“.

( 41 ) Článok 21 nariadenia č. 1254/1999 je súčasťou kapitoly 1 (články 3 až 25). Preto platí pre prémiu za dojčiace kravy a pre porážkovú prémiu (článok 6, resp. článok 11). Článok 117 prvý odsek nariadenia č. 73/2009 platí pre „priame platby podľa tohto oddielu“, a tým pre všetky prémie podľa oddielu 11 (články 108 až 119). Patrí k nim tak prémia za dojčiace kravy, ako aj porážková prémia (článok 111, resp. článok 116).

( 42 ) Pozri rozsudok z 24. mája 2007, Maatschap Schonewille‑Prins ( C‑45/05 , EU:C:2007:296 , bod 26 ).

( 43 ) Článok 2 bod 21 nariadenia č. 1122/2009, článok 61 nariadenia č. 1121/2009, článok 111 ods. 2 druhý pododsek nariadenia č. 73/2009.

( 50 ) Článok 23 nariadenia č. 1122/2009.

( 51 ) Článok 21 nariadenia č. 73/2009, článok 65 nariadenia č. 1122/2009.

( ) Článok 23 nariadenia č. 73/2009, články 70 až 72 nariadenia č. 1122/2009.