C-564/16
ECLI:EU:C:2018:41
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62016CC0564
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
62016CC0564
NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
MELCHIOR WATHELET
prednesené 25. januára 2018 ( 1 )
Vec C‑564/16 P
Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo
(EUIPO)
proti
Puma SE
„Odvolanie – Ochranná známka Európskej únie – Nariadenie (ES) č. 207/2009 – Článok 8 ods. 5 – Námietkové konanie – Relatívne dôvody zamietnutia – Nariadenie (ES) č. 2868/95 – Pravidlo 19 a pravidlo 50 ods. 1 – Pojem ‚dobré meno‘ – Dôkazná hodnota predchádzajúcich rozhodnutí EUIPO uznávajúcich dobré meno skoršej ochrannej známky – Pojem ‚predchádzajúca rozhodovacia prax‘ – Povinnosť odôvodnenia – Procesné povinnosti odvolacích senátov EUIPO“
I. Úvod
1.
Svojím odvolaním sa Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (EUIPO) domáha zrušenia rozsudku Všeobecného súdu Európskej únie z 9. septembra 2016, Puma/EUIPO – Gemma Group (Zobrazenie skáčucej mačkovitej šelmy) (T‑159/15, ďalej len „napadnutý rozsudok“, EU:T:2016:457 ), ktorým tento súd zrušil rozhodnutie piateho odvolacieho senátu EUIPO z 19. decembra 2014 (vec R 1207/2014‑5) týkajúce sa námietkového konania medzi spoločnosťami Puma SE ( 2 ) a Gemma Group Srl ( 3 ) (ďalej len „sporné rozhodnutie“).
2.
Otázka, ktorá je hlavným predmetom odvolania, môže mať praktický význam pre vedenie námietkových konaní začatých z dôvodu upraveného v článku 8 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke [Európskej únie] ( 4 ). V zásade je totiž potrebné určiť, či majiteľ ochrannej známky, ktorý na jej základe podáva námietku proti zápisu novej ochrannej známky, môže odôvodniť svoje podanie len samotným odkazom na tú skutočnosť, že dobré meno jeho ochrannej známky už EUIPO uznal vo svojich rozhodnutiach, ktoré sa netýkali tých istých účastníkov konania.
II. Právny rámec
A.
3.
Podľa článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 „na základe námietky majiteľa skoršej ochrannej známky v zmysle odseku 2 ochranná známka, o ktorej zápis sa žiada, nebude zapísaná, ak je zhodná alebo podobná so skoršou ochrannou známkou a má byť zapísaná pre tovary alebo služby, ktoré nie sú podobné s tovarmi alebo službami, pre ktoré je skoršia ochranná známka zapísaná, kde v prípade skoršej ochrannej známky [Európskej únie] má táto ochranná známka v [Únii] dobré meno a v prípade skoršej národnej ochrannej známky ochranná známka má dobré meno v príslušnom členskom štáte a tam, kde používanie bez náležitého dôvodu ochrannej známky, o ktorej zápis sa žiada, by neprávom v rozpore s dobrými mravmi využívalo alebo narúšalo rozlišovaciu spôsobilosť alebo poškodzovalo dobré meno skoršej ochrannej známky.“
4.
Medzi ustanovenia hlavy VII nariadenia č. 207/2009 s názvom „Opravné prostriedky“ patrí článok 63 ods. 2, ktorý znie:
„Pri preskúmavaní odvolania odvolací senát vyzve účastníkov konania tak často, ako to bude potrebné, aby predložili pripomienky v lehote určenej odvolacím senátom k oznámeniam ostatných účastníkov konania alebo k tým, ktoré vydá samotný odvolací senát.“
5.
Podľa článku 75 nariadenia č. 207/2009 „v rozhodnutiach [EUIPO] sú uvedené dôvody, z ktorých sa vychádzalo. Vychádza sa z dôvodov alebo dôkazov, ku ktorým mali príslušní účastníci konania možnosť predložiť svoje pripomienky“.
6.
Článok 76 nariadenia č. 207/2009 spresňuje:
„1. V konaniach pred [EUIPO tento] preskúma skutočnosti ex offo ; v konaniach týkajúcich sa relatívnych dôvodov zamietnutia zápisu sa však [EUIPO] pri svojom skúmaní obmedzí na dôvody, dôkazy a návrhy predložené účastníkmi konania.
2. [EUIPO] nemusí zobrať do úvahy skutočnosti ani dôkazy, ktoré účastníci konania nepredložili včas.“
7.
Napokon podľa článku 78 ods. 1 nariadenia č. 207/2009:
„1. V rámci každého konania pred [EUIPO] je súčasťou spôsobu poskytovania alebo získavania dôkazov:
…
c)
predloženie dokladov a dôkazov;
…“
B.
Nariadenie (ES) č. 2868/95
8.
Podľa pravidla 19 ods. 2 nariadenia Komisie (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva ( 5 ):
„V lehote uvedenej v odseku 1 namietajúca strana predloží aj dôkaz existencie, platnosti a rozsahu ochrany svojej staršej známky [svojej skoršej ochrannej známky alebo práva – neoficiálny preklad ], ako aj dôkaz svojej oprávnenosti podať námietky. Namietajúca strana predloží najmä tento dôkaz:
a)
ak sa námietky zakladajú na ochrannej známke, ktorá nie je ochrannou známkou Spoločenstva, ako dôkaz o jej udelení alebo zapísaní sa predloží:
i)
ak známka ešte nie je zapísaná, kópia príslušného potvrdenia o podaní alebo podobný dokument vydaný úradom, na ktorom bola podaná prihláška ochrannej známky, alebo
ii)
ak je ochranná známka zapísaná, kópiu príslušného potvrdenia o zápise a podľa potreby posledného potvrdenia o obnovení, v ktorom je uvedené, že lehota ochrany ochrannej značky [známky – neoficiálny preklad ] je dlhšia ako lehota uvedená v odseku 1, a všetky jej predĺženia alebo rovnocenné dokumenty vydané úradom, ktorý ochrannú známku zapísal;
b)
ak sa námietky zakladajú na všeobecne známej známke podľa článku 8 ods. 2 písm. c) nariadenia, dôkaz o tom, že táto známka je všeobecne známa na príslušnom území;
c)
ak sa námietky zakladajú na známke s dobrým menom podľa článku 8 ods. 5 nariadenia, okrem dôkazov uvedených v písm. a) tohto odseku, dôkaz o tom, že známka má dobré meno, ako aj dôkazy alebo argumenty, z ktorých vyplýva, že neopodstatnené používanie známky by nečestným spôsobom využívalo výhody známky s dobrým menom alebo by narúšalo osobitné postavenie alebo dobré meno staršej ochrannej známky [nečestne ťažilo z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena skoršej ochrannej známky alebo sa spôsobuje tejto ochrannej známke ujma – neoficiálny preklad ];
…“
9.
Podľa pravidla 50 ods. 1 nariadenia č. 2868/95:
„Pokiaľ nie je stanovené inak, tak ustanovenia týkajúce sa konania predtým ako útvar, ktorý prijal rozhodnutie, voči ktorému sa podáva odvolanie [konania pred orgánom, ktorý vydal napadnuté rozhodnutie, – neoficiálny preklad ] sa uplatňujú na odvolacie konania mutatis mutandis .
V prípade, ak sa odvolanie týka rozhodnutia prijatého v námietkovom konaní, článok 78a nariadenia sa nevzťahuje na lehoty stanovené podľa článku 61 ods. 2 nariadenia.
Ak je odvolanie zamerané proti rozhodnutiu oddelenia námietok [námietkového oddelenia – neoficiálny preklad ], výbor [odvolací senát – neoficiálny preklad ] obmedzí svoje preskúmanie odvolania na skutočnosti a dôkazy predložené v lehote, ktorú stanovilo oddelenie námietok [námietkové oddelenie – neoficiálny preklad ] v súlade s nariadením a týmito pravidlami, ak komisia [odvolací senát – neoficiálny preklad ] nezváži, že by sa mali vziať do úvahy ďalšie [alebo doplňujúce – neoficiálny preklad ] skutočnosti a dôkazy podľa článku [76] ods. 2 nariadenia [č. 207/2009].“
III. Okolnosti predchádzajúce sporu
10.
Gemma Group podala 14. februára 2013 na EUIPO prihlášku ochrannej známky Európskej únie podľa nariadenia č. 207/2009.
11.
Prihláška ochrannej známky bola podaná na zápis tohto obrazového označenia modrej farby:
12.
Výrobky, pre ktoré sa zápis ochrannej známky žiada, patria do triedy 7 v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení tovarov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení a zodpovedajú tomuto popisu: „Drevoobrábacie stroje; stroje na spracovanie hliníka; stroje na spracovanie PVC“.
13.
Prihláška ochrannej známky Európskej únie bola zverejnená vo Vestníku ochranných známok Spoločenstva č. 66/2013 z 8. apríla 2013.
14.
Žalobkyňa, spoločnosť Puma, podala 8. júla 2013 na základe článku 41 nariadenia č. 207/2009 námietku proti zápisu prihlasovanej ochrannej známky pre všetky výrobky uvedené v bode 12 vyššie. Dôvodom námietky bol dôvod uvedený v článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009.
15.
Námietka bola založená najmä na týchto skorších ochranných známkach:
–
medzinárodná obrazová ochranná známka vyobrazená nižšie, zapísaná 30. septembra 1983 pod číslom 480105, obnovená do roku 2023, s účinkami v krajinách Beneluxu, v Českej republike, vo Francúzsku, v Chorvátsku, v Taliansku, v Maďarsku, v Rakúsku, v Portugalsku, v Rumunsku, na Slovensku a v Slovinsku, označujúca výrobky patriace do tried 18, 25 a 28 a ktoré pre každú z týchto tried zodpovedajú tomuto opisu:
–
trieda 18: „Tašky cez rameno a cestovné tašky, kufre a cestovné tašky, najmä na športové potreby a odevy“,
–
trieda 25: „Odevy, vysoká obuv, topánky a papuče“,
–
trieda 28: „Hry, hračky; posilňovacie zariadenia, gymnastické a športové potreby (nezahrnuté do iných tried), vrátane športových lôpt“:
–
medzinárodná obrazová ochranná známka vyobrazená nižšie, zapísaná 17. júna 1992 pod číslom 593987 a obnovená do roku 2022, s účinkami v krajinách Beneluxu, v Bulharsku, v Českej republike, v Estónsku, v Grécku, v Španielsku, vo Francúzsku, v Chorvátsku, v Taliansku, na Cypre, v Lotyšsku, v Litve, v Maďarsku, v Rakúsku, v Poľsku, v Portugalsku, v Rumunsku, v Slovinsku a na Slovensku, vo Fínsku, v Spojenom kráľovstve, označujúca najmä nižšie vymenované výrobky patriace do tried 18, 25 a 28 a ktoré pre každú z týchto tried zodpovedajú tomuto popisu:
–
trieda 18: „Výrobky z kože a/alebo jej imitácie (zaradené v tejto triede); kabelky a iné puzdrá, ktoré nie sú prispôsobené tovarom, ktorý majú obsahovať, ako aj malé predmety z kože, najmä peňaženky, náprsné tašky, puzdrá na kľúče; kabelky, tašky na doklady (aktovky), úložné a nákupné tašky, aktovky a školské tašky, turistické batohy, ruksaky, vrecká, športové tašky, cestovné tašky a úložné cestovné tašky a cestovné tašky z kože a jej imitácie, koženky, tkaniny a textilné materiály alebo náhrady za kožu; kožené cestovné tašky; traky (remienky); zvieracie kože; lodné kufre a kufre; dáždniky, slnečníky a vychádzkové palice; biče a sedlárske výrobky“;
–
trieda 25: „Odevy, obuv a pokrývky hlavy; súčasti a komponenty obuvi, podrážky, protizápachové a ortopedické vložky do obuvi, podpätky, sáry čižiem; protišmykové pomôcky na obuv, skoby a hroty; podšívky, vrecká na odevy; korzetové výrobky; pracovná obuv, papuče, šlapky a tkané papuče; hotové predmety pre obuv, vychádzková, športová a voľnočasová, tréningová, joggingová, gymnastická, kúpacia a fyziologická obuv (zaradené v tejto triede), obuv na tenis; gamaše a chrániče predkolenia, kožené gamaše a chrániče predkolenia, legíny, ovinovačky, gamaše na cvičenie; tréningové oblečenie, gymnastické dresy, futbalové trenírky a tričká, tenisové tričká a krátke nohavice, plavky a plážové oblečenie, pánske spodky a plavky a dámske plavky, vrátane dvojdielnych, športové a vychádzkové oblečenie (vrátane pleteného oblečenia a z džersej), aj pre fyzický tréning, jogging alebo vytrvalostný beh a gymnastické cvičenia, šortky a lýtkové nohavice na šport, pleteniny, svetre, tričká, teplákové bundy, tenisové a lyžiarske oblečenie; tepláky a vychádzkové oblečenie, tepláková súprava do každého počasia, pančuchy (pančuchové nohavice pre mužov), futbalové ponožky, rukavice, vrátané kožených rukavíc, a jej imitácie alebo koženky, klobúky a čiapky, gumičky do vlasov, čelenky do vlasov a čelenky proti poteniu, šatky, šály, šatky na hlavu, šatky na krk, opasky, kabáty a vetrovky, plášte do dažďa, kabáty, montérky, saká, sukne, lýtkové nohavice a nohavice, pulóvre a spojené koordinované komplety viacerých častí odevov a spodnej bielizne; spodná bielizeň“,
–
trieda 28: „Hry, hračky, vrátane zmenšenín topánok a lôpt (užívaných ako hračky); cvičebné stroje a zariadenia na tréning, gymnastické a športové predmety (zaradené v tejto triede); lyžiarska výstroj, tenisová výstroj a rybárska výstroj; lyže, viazanie na lyže, lyžiarske palice; lyžiarske hrany, obaly na lyže; lopty a balóny, vrátane športových lôpt a balónov a lôpt a balónov na hranie; činky, gule, disky, oštepy; tenisové rakety, pingpongové rakety a stolnotenisové rakety, badmintonové a squashové rakety, kriketové pálky, golfové palice, hokejky; tenisové a loptičky a zariadenie na hádzanie loptičiek; kolieskové korčule a korčule, kombinácia topánok na kolieskové korčule, aj s posilnenými vložkami; stoly pre stolný tenis; gymnastické kuželky, športové kruhy, športové siete, bránky a siete na loptičky; športové rukavice (príslušenstvo hry); bábiky, oblečenie pre bábiky, topánky pre bábiky, klobúčiky a čiapky pre bábiky, opasky pre bábiky, zásterky pre bábiky; nákolenníky, chrániče na lakte, chrániče členkov a legíny na šport; ozdoby na vianočný stromček“:
16.
Na podporu svojej námietky založenej na článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 sa Puma odvoláva na dobré meno skorších ochranných známok vo všetkých členských štátoch a pre všetky výrobky vymenované v bode 15 vyššie.
17.
Námietkové oddelenie 10. marca 2014 zamietlo námietku v celom rozsahu. Námietkové oddelenie síce uznalo istý stupeň podobnosti medzi spornými označeniami, ale čo sa týka dobrého mena skoršej ochrannej známky č. 593987, konštatovalo, že z dôvodov hospodárnosti konania nebolo potrebné preskúmať dôkazy predložené žalobkyňou na účely preukázania jej rozsiahleho používania a jej dobrého mena, a že sa pri preskúmaní vychádzalo z domnienky, v zmysle ktorej má dotknutá skoršia ochranná známka „vyššiu rozlišovaciu spôsobilosť“. Na základe tohto predpokladu dospelo námietkové oddelenie k záveru, že v prejednávanej veci sa nepreukázala súvislosť, ktorú vyžaduje článok 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009.
18.
Žalobkyňa podala 7. mája 2014 proti tomuto rozhodnutiu odvolanie na EUIPO podľa článkov 58 až 64 nariadenia č. 207/2009.
19.
Sporným rozhodnutím piaty odvolací senát EUIPO odvolanie zamietol.
20.
Po prvé konštatoval, že skoršie ochranné známky a prihlasovaná ochranná známka sa do určitej miery z vizuálneho hľadiska podobali a používali ten istý pojem „skáčucej mačkovitej šelmy evokujúcej pumu“.
21.
Po druhé odvolací senát odmietol tvrdenie žalobkyne, v zmysle ktorého námietkové oddelenie potvrdilo existenciu dobrého mena skorších ochranných známok, keďže sa námietkové oddelenie v záujme hospodárnosti konania v skutočnosti uspokojilo s tvrdením, že v prejednávanej veci nebolo potrebné zaoberať sa dôkazmi týkajúcimi sa dobrého mena, ktoré predložila žalobkyňa, a že pri preskúmaní sa vychádzalo z domnienky, že skoršia ochranná známka č. 593987 mala „vyššiu rozlišovaciu spôsobilosť“. Odvolací senát následne preskúmal a zamietol dôkazy preukazujúce dobré meno skorších ochranných známok týkajúcich sa tovarov uvedených v bode 15 týchto návrhov.
22.
Po tretie sa odvolací senát domnieval, že aj keby sa dobré meno skorších ochranných známok muselo považovať za preukázané, námietku založenú na článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 by bolo potrebné zamietnuť, pretože neboli splnené ani ďalšie podmienky, konkrétne existencia neoprávneného prospechu z rozlišovacej spôsobilosti alebo dobrého mena skorších ochranných známok alebo spôsobené poškodenie.
IV. Konanie pred Všeobecným súdom a napadnutý rozsudok
23.
Puma návrhom predloženým do kancelárie Všeobecného súdu 1. apríla 2015 podala žalobu o zrušenie sporného rozhodnutia.
24.
Puma na podporu svojej žaloby v podstate uviedla tri žalobné dôvody, založené po prvé na porušení zásad právnej istoty a riadnej správy vecí verejných v rozsahu, v akom odvolací senát zamietol dôkazy týkajúce sa dobrého mena skorších ochranných známok a dospel k záveru, že ich dobré meno sa nepreukázalo, po druhé na porušení článkov 75 a 76 nariadenia č. 207/2009 v rozsahu, v akom odvolací senát preskúmal dôkazy týkajúce sa dobrého mena skorších ochranných známok, zatiaľ čo námietkové oddelenie neuskutočnilo takéto preskúmanie, a po tretie na porušení článku 8 ods. 5 uvedeného nariadenia.
25.
Svojím prvým žalobným dôvodom Puma v podstate namieta, že odvolací senát porušil zásadu právnej istoty a zásadu riadnej správy vecí verejných, keď zamietol dôkazy žalobkyne o dobrom mene skorších ochranných známok a tiež sa odchýlil od svojej rozhodovacej praxe v oblasti dobrého mena skorších ochranných známok. Na podporu tohto žalobného dôvodu Puma uvádza v konaní na Všeobecnom súde dve tvrdenia: prvé tvrdenie sa týka skutočnosti, že odvolací senát odmietol zohľadniť dôkazy, ktoré neboli preložené do jazyka konania, a druhé tvrdenie sa týka okolnosti, že odvolací senát sa odchýlil od svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxe.
26.
Všeobecný súd odmietol niektoré obrazové znázornenia, ktoré predložila Puma, ako neprípustné, pretože boli po prvýkrát predložené až v konaní pred týmto súdom, a následne preskúmal dve tvrdenia, ktoré Puma uviedla v rámci svojho prvého žalobného dôvodu. Pripomenul obsah práva na riadnu správu vecí verejných, ktoré zahŕňa najmä povinnosť administratívneho orgánu odôvodniť svoje rozhodnutia, pričom cieľom tejto povinnosti odôvodnenia je na jednej strane umožniť dotknutým osobám oboznámiť sa s dôvodmi prijatého opatrenia, aby mohli chrániť svoje práva, a na druhej strane umožniť súdu Únie preskúmať zákonnosť rozhodnutia.
27.
Všeobecný súd zdôraznil, že Súdny dvor vo svojej judikatúre týkajúcej sa zásad rovnosti zaobchádzania a práva na riadnu správu veci verejných, najmä v rozsudku z 10. marca 2011, Agencja Wydawnicza Technopol/ÚHVT ( C‑51/10 P , EU:C:2011:139 ), spresnil, že EUIPO je povinný v rámci pokynov o prihláške ochrannej známky Európskej únie prihliadať na skôr prijaté rozhodnutia o podobných prihláškach a s mimoriadnou pozornosťou skúmať, či je alebo nie je potrebné rozhodnúť rovnako, ale zásady rovnosti zaobchádzania a riadnej správy vecí verejných musia byť uvedené do súladu s požiadavkou dodržiavania zákonnosti. Všeobecný súd ďalej pripomenul, že z tohto dôvodu sa osoba, ktorá podá prihlášku označenia ako ochrannej známky, nemôže vo svoj prospech odvolávať na prípadnú nezákonnosť, ku ktorej došlo voči inej osobe, aby tak dosiahla rovnaké rozhodnutie. Navyše z dôvodov právnej istoty a konkrétne riadnej správy vecí verejných musí byť skúmanie akejkoľvek prihlášky veľmi prísne a úplné, aby sa predišlo tomu, že ochranné známky budú zapísané nenáležite. Takéto preskúmanie sa musí vykonať v každom konkrétnom prípade, pretože zápis označenia ako ochrannej známky závisí od špecifických kritérií uplatniteľných v rámci skutkových okolností konkrétneho prípadu, ktoré majú potvrdiť, či sa na dotknuté označenie vzťahuje niektorý z dôvodov zamietnutia.
28.
Čo sa týka prvého tvrdenia Pumy, ktoré uviedla na podporu svojho prvého žalobného dôvodu, Všeobecný súd ho v súlade s pravidlom 19 nariadenia č. 2868/95 zamietol s odôvodnením, že odvolací senát správne dospel k záveru, že dôkazy, ktoré neboli predložené v jazyku konania, nemôžu byť zohľadnené.
29.
V súvislosti s druhým tvrdením Pumy, v rámci ktorého uviedla, že odvolací senát sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď sa odchýlil od rozhodovacej praxe EUIPO a judikatúry Všeobecného súdu, Všeobecný súd najskôr pripomenul obsah troch nedávnych rozhodnutí EUIPO, v ktorých potvrdil existenciu uvedeného dobrého mena, pričom Všeobecný súd v tejto súvislosti poukázal aj na dôkazy, ktoré Puma v týchto konaniach predložila na podporu dobrého mena jej skorších ochranných známok. Všeobecný súd napokon v bode 31 napadnutého rozsudku konštatoval, že Puma riadne poukázala na tieto rozhodnutia počas konania pred odvolacím senátom, ktorý ich však nepreskúmal a dokonca ich ani nespomenul v spornom rozhodnutí, pričom tento senát sa uspokojil iba s pripomenutím, že EUIPO nebol viazaný svojou prechádzajúcou rozhodovacou praxou. Všeobecný súd navyše zdôraznil, že konštatovania EUIPO v týchto troch rozhodnutiach potvrdzovali aj viaceré rozhodnutia vnútroštátnych úradov, ktoré predložila Puma.
30.
Všeobecný súd teda na jednej strane konštatoval, že EUIPO vo svojich troch nedávnych rozhodnutiach potvrdil dobré meno skorších ochranných známok a na druhej strane že určenie dobrého mena ochrannej známky je skutkovým zistením, ktoré nezávisí od prihlasovanej ochrannej známky.
31.
Všeobecný súd dospel v bode 34 napadnutého rozsudku k záveru, že „v zmysle judikatúry…, podľa ktorej je EUIPO povinný zohľadňovať už prijaté rozhodnutia o podobných prihláškach a s mimoriadnou pozornosťou skúmať, či je alebo nie je potrebné rozhodnúť rovnako, a pokiaľ ide o jeho povinnosť odôvodnenia, odvolací senát sa nemôže odkloniť od rozhodovacej praxe EUIPO bez toho, aby neposkytol aspoň vysvetlenie dôvodov, ktoré ho viedli k tomu, že fakty o dobrom mene skorších ochranných známok vykonaných v týchto rozhodnutiach neboli alebo už neboli relevantné. Odvolací senát totiž neuvádza žiadny odkaz na zníženie tohto dobrého mena od vyššie uvedených nedávnych rozhodnutí, ani prípadnú nezákonnosť tejto rozhodovacej praxe.“
32.
Všeobecný súd v tejto súvislosti odmietol tvrdenie EUIPO, v zmysle ktorého sa tieto rozhodnutia nemohli zohľadniť, pretože žiadne z nich neobsahovalo dôkazy o dobrom mene skorších ochranných známok, ktoré boli predložené v rámci týchto konaní, pričom spresnil, že odvolací senát má počas preskúmania odvolania zameraného proti rozhodnutiu námietkového oddelenia možnosť voľnej úvahy, ktorú mu priznáva pravidlo 50 ods. 1 tretí pododsek nariadenia č. 2868/95 v súvislosti s rozhodnutím, či je alebo nie je potrebné zohľadniť nové alebo dodatočné skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli predložené v lehotách stanovených námietkovým oddelením.
33.
Všeobecný súd s ohľadom na okolnosti v prejednávanej veci v bodoch 37 a 38 napadnutého rozsudku spresnil, že „v zmysle svojej nedávnej rozhodovacej praxe, opierajúcej sa o množstvo relatívne početných rozhodnutí vnútroštátnych úradov a rozsudku Všeobecného súdu, mal odvolací senát v súlade so zásadou riadnej správy vecí verejných,… buď vyžadovať od žalobkyne, aby predložila dodatočné dôkazy dobrého mena skorších ochranných známok – aj keby ich odvolací senát odmietol – ako mu to umožňuje pravidlo 50 ods. 1 tretí pododsek nariadenia č. 2868/95, alebo uviesť dôvody, pre ktoré si myslí, že konštatované skutočnosti v týchto skorších rozhodnutiach o dobrom mene skorších ochranných známok sa v prejednávanom konaní musia zamietnuť. Toto bolo o to viac potrebné, že určité z týchto rozhodnutí uvádzajú veľmi detailným spôsobom dôkazy, na ktorých sú založené ich posúdenia dobrého mena skorších ochranných známok, a táto ich existencia mala zaujať pozornosť odvolacieho senátu.“ Všeobecný súd preto vyhovel prvému žalobnému dôvodu Pumy, keď rozhodol, že EUIPO porušil zásadu riadnej správy vecí verejných a najmä svoju povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia.
34.
Všeobecný súd ďalej rozhodol, že vzhľadom na tú skutočnosť, že sila dobrého mena skorších ochranných známok sa zohľadní pri celkovom posúdení existencie ujmy podľa článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009, a ku ktorej sa odvolací senát vyjadril subsidiárne v spornom rozhodnutí, mohlo mať nesprávne právne posúdenie, ktorého sa dopustil odvolací senát, určujúci vplyv na výsledok námietky. Keďže však uvedený odvolací senát nevykonal úplné preskúmanie dobrého mena skorších ochranných známok, Všeobecný súd sa nepovažoval za príslušný pre rozhodnutie o žalobnom dôvode založenom na porušení článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009.
35.
Všeobecný súd preto v bode 44 napadnutého rozsudku vyhovel prvému žalobnému dôvodu Pumy a zrušil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom zamietlo námietku žalobkyne, bez potreby preskúmať ostatné žalobné dôvody, ktoré uviedla.
V. Návrhy účastníkov konania a konanie pred Súdnym dvorom
36.
EUIPO sa svojím odvolaním domáha, aby Súdny dvor zrušil napadnutý rozsudok a Pume uložil povinnosť nahradiť trovy konania. Puma navrhuje, aby Súdny dvor zamietol odvolanie a zaviazal EUIPO na náhradu trov konania.
37.
Účastníci konania vyjadrili svoje stanoviská písomne a ústne na pojednávaní 14. decembra 2017.
VI. O odvolaní
38.
Na podporu svojho odvolania EUIPO uvádza dva odvolacie dôvody. Prvý odvolací dôvod je založený na porušení článku 76 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 a zásady riadnej správy veci verejných v spojení s pravidlom 19 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 2868/95 a článkom 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009. Druhý odvolací dôvod je založený na porušení pravidla 50 ods. 1 nariadenia č. 2868/95 a článku 76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009.
39.
Tieto dva odvolacie dôvody odôvodňuje štyrmi tvrdeniami, ktoré spresňuje v troch bodoch. Aj napriek tomu, že takýto postup nie je práve najprehľadnejší, namietané body rozsudku sú uvedené jednoznačne. Tieto výhrady umožňujú určiť tri časti prvého odvolacieho dôvodu.
40.
Po prvé v bode 31 napadnutého rozsudku Všeobecný súd nezohľadnil procesné postavenie a povinnosti EUIPO v konaní inter partes , keď konštatoval, že Puma „riadne poukázala“ na tri predchádzajúce rozhodnutia EUIPO s cieľom preukázať dobré meno ochranných známok Puma v súlade s požiadavkami pravidla 19 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 2868/95.
41.
Po druhé Všeobecný súd v bode 34 napadnutého rozsudku nesprávne pochopil kontradiktórnu povahu konaní inter partes a pojmu „dobré meno“ v zmysle článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009, keď predchádzajúce rozhodnutia EUIPO posúdil ako „rozhodovaciu prax“. Dopustil sa nesprávneho právneho posúdenia, keď odvolaciemu senátu EUIPO uložil povinnosť vysvetliť, prečo neprihliadal na konštatovania týkajúce sa dobrého mena ochranných známok Puma uvedené v predchádzajúcich rozhodnutiach.
42.
Po tretie v bode 37 napadnutého rozsudku Všeobecný súd nemohol dospieť k záveru, že odvolací senát EUIPO mal subsidiárne z úradnej moci povinnosť vyzvať Pumu, aby predložila dodatočné dôkazy o dobrom mene, na ktoré sa odvolávala. Všeobecný súd tak porušil zásadu kontradiktórnosti, ktorou sa spravujú konania inter partes podľa článku 76 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 a zásadu riadnej správy vecí verejných. Táto tretia časť sa pripája k výhrade uvedenej v rámci druhého odvolacieho dôvodu na základe článku 76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009, ktorý sa uplatní v súlade s pravidlom 50 ods. 1 nariadenia č. 2868/95. Tieto časti odvolania budú teda predmetom spoločného preskúmania v rámci druhého odvolacieho dôvodu.
A.
O prvých dvoch častiach prvého odvolacieho dôvodu založeného na porušení článku 76 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 a zásady riadnej správy vecí verejných v spojení s pravidlom 19 ods. 2 písm. c) nariadenia č. 2868/95 a článkom 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009
43.
Prvé dve časti prvého odvolacieho dôvodu preskúmam spoločne, pretože sa obe v zásade týkajú rozhodovacej praxe EUIPO v oblasti preukazovania dobrého mena ochrannej známky.
44.
Predovšetkým treba zdôrazniť, že EUIPO nespochybňuje možnosť, aby sa namietajúca strana odvolávala na predchádzajúcu rozhodovaciu prax, ale skutočnosť, že skoršie rozhodnutie možno zohľadniť bez toho, aby namietajúca osoba spolu s odkazom uviedla aj jednoznačné a správne referencie na dokumenty, ktoré boli predložené v rámci konania, v ktorom bolo toto rozhodnutie vydané a v jazyku nového konania. ( 6 )
45.
Ak by sa postupovalo podľa tejto teórie, poprela by sa dôkazná sila konštatovaní uvedených v predchádzajúcom rozhodnutí a následne by sa judikatúre týkajúcej sa predchádzajúcej rozhodovacej praxe odňala podstatná časť jej významu, pretože namietajúca osoba by nemohla využiť hospodárny postup pri označení už predložených dôkazov a preukazovaní ich relevantnosti v novom námietkovom konaní.
46.
Povaha „dobrého mena“ skoršej ochrannej známky v zmysle článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009 je dokonale zlučiteľná s povinnosťou EUIPO prihliadať na svoju predchádzajúcu rozhodujúcu prax, tak ako ju potvrdil Súdny dvor v súvislosti s inými dôvodmi zamietnutia zápisu, či už absolútnymi ( 7 ) alebo relatívnymi ( 8 ).
47.
V skutočnosti nevidím dôvody, prečo by sa zásada rovnakého zaobchádzania a zásada riadnej správy vecí verejných, v zmysle ktorých má EUIPO podľa judikatúry Súdneho dvora povinnosť „zohľadňovať už prijaté rozhodnutia o podobných prihláškach a s mimoriadnou pozornosťou skúmať, či je alebo nie je potrebné rozhodnúť rovnako“ ( 9 ), nemali uplatniť v rámci pôsobnosti článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009.
1. O povahe „dobrého mena“
48.
V prvom rade ochranná známka má podľa práva Únie dobré meno, ak ju pozná podstatná časť príslušnej verejnosti, ktorú zaujímajú tovary a služby označené touto ochrannou známkou, na veľkej časti územia Európskej únie. ( 10 )
49.
Ide teda o faktické zistenie: „dobré meno“ je reálnou záležitosťou. ( 11 ) Súdny dvor navyše toto konštatovanie implicitne, ale jednoznačne uznal, keď v rámci jedného odvolacieho konania rozhodol, že konštatovanie nadobudnutia dobrého mena skoršou ochrannou známkou patrí do oblasti posúdenia skutkového stavu vykonávaného Všeobecným súdom. ( 12 )
50.
Pripájam sa teda k posúdeniu Všeobecného súdu v bode 33 napadnutého rozsudku, v zmysle ktorého určenie dobrého mena skorších ochranných známok, na ktoré poukazuje Puma, je skutkovým zistením, ktoré nezávisí od prihlasovanej ochrannej známky v rámci sporného postupu o zápis ochrannej známky.
51.
Hoci sa zdá, že EUIPO už mal počas predchádzajúcich konaní možnosť uznať, že určitá ochranná známka mala dobré meno v zmysle článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009, toto konštatovanie treba považovať za skutkové zistenie. Dôkazné prvky, z ktorých EUIPO vychádzal pri vyššie uvedenom posúdení, sa tak v zásade musia uviesť v odôvodnení predchádzajúceho rozhodnutia. „Povinnosť EUIPO odôvodniť svoje rozhodnutia v zmysle článku 75 prvej vety nariadenia č. 207/2009 má [totiž] rovnaký rozsah, ako povinnosť vyplývajúca z článku 296 druhého odseku ZFEÚ, ktorý vyžaduje, aby z odôvodnenia jasne a jednoznačne vyplývali úvahy autora aktu takým spôsobom, aby sa dotknutým osobám umožnilo oboznámiť sa s dôvodmi prijatého opatrenia, a aby mal súd možnosť vykonať svoje preskúmanie…“. ( 13 ) Pre splnenie tejto požiadavky sa vyžaduje, aby sa dôkazy, ktorými sa má preukázať, že majiteľ skoršej ochrannej známky má právo na „dobré meno“, nevyhnutne uvádzali viac či menej jednoznačne v rozhodnutí EUIPO, ktorým sa konštatuje táto skutočnosť. Tieto dôkazy sa už teda nevyžadujú v rámci neskoršieho námietkového konania, pretože sa uvádzajú v predchádzajúcom rozhodnutí EUIPO na podporu jeho záveru. Toto rozhodnutie samo osebe stačí.
52.
Všeobecný súd teda bez toho, aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, mohol v bodoch 30 a 31 napadnutého rozsudku prijať odkaz Pumy na tri predchádzajúce rozhodnutia, ktorý uviedla vo svojom podaní obsahujúcom námietky, ako relevantnú referenciu, a to nielen z hľadiska potvrdenia dobrého mena skorších ochranných známok v rámci týchto konaní, ale aj ako dôkazy, ktoré Puma v rámci týchto konaní predložila.
2. O význame konania inter partes pre zohľadnenie predchádzajúcej rozhodovacej praxe
53.
Ďalej na rozdiel od tvrdenia, ktoré uvádza EUIPO na podporu svojho prvého odvolacieho dôvodu, zohľadnenie predchádzajúcej rozhodovacej praxe týkajúcej sa dobrého mena ochrannej známky neodporuje kontradiktórnej povahe námietkového konania, a nie je ani v rozpore s osobitou povahou rozhodnutia prijatého v konkrétnom námietkovom konaní. ( 14 )
54.
Súdny dvor totiž v súvislosti s úpravou povinnosti EUIPO zohľadniť predchádzajúcu rozhodovaciu prax vyslovil dve spresnenia. Na jednej strane „musia byť zásady rovného zaobchádzania a riadnej správy vecí verejných uvedené do súladu s požiadavkou dodržiavania zákonnosti“. ( 15 ) Na druhej strane „z dôvodov právnej istoty a konkrétne riadnej správy vecí verejných, musí byť skúmanie akejkoľvek prihlášky veľmi prísne a úplné, aby sa predišlo tomu, že ochranné známky budú zapísané nenáležite… Toto skúmanie sa musí vykonať v každom konkrétnom prípade “. ( 16 )
55.
V súlade s týmito zásadami sa osoba, ktorá namieta zápis označenia ako ochrannej známky, nemôže vo svoj prospech odvolávať na nezákonnosť, ku ktorej prípadne došlo v prospech tretej osoby, aby tak získala totožné rozhodnutie, ( 17 ) rovnako ako sa osoba, ktorá podá námietky voči zápisu ochrannej známky, nemôže vo svoj prospech odvolávať na prípadnú nezákonnosť vykonanú v minulosti, aby tak získala totožné rozhodnutie.
56.
To znamená, že ak môže majiteľ ochrannej známky na podporu svojej námietky odkázať na rozhodovaciu prax EUIPO v oblasti dobrého mena ochrannej známky, môže prihlasovateľ túto prax spochybňovať alebo kritizovať jej relevantnosť v prejednávanej veci. Odkaz na predchádzajúcu rozhodovaciu prax totiž nezbavuje prihlasovateľa práva spochybniť dôkazy predložené na podporu námietky.
57.
V každom prípade, bez ohľadu na to, či medzi účastníkmi konania prebehla diskusia, EUIPO bude povinný prihliadať na uvedené rozhodnutie resp. rozhodnutia a s mimoriadnou pozornosťou skúmať, či je alebo nie je potrebné rozhodnúť rovnako, ako aj odôvodniť svoje rozhodnutie, nič menej, nič viac.
58.
V skutočnosti ide iba o uplatnenie povinnosti odôvodnenia, ktorá EUIPO vyplýva z článku 75 nariadenia č. 207/2009. Teda aj napriek tomu, že EUIPO nie je povinný uviesť všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, z jeho odôvodnenia musia jasne a jednoznačne vyplývať úvahy, z ktorých vychádzal, aby sa dotknutým osobám umožnilo oboznámiť sa s dôvodmi prijatého opatrenia a príslušnému súdu sa poskytla možnosť vykonať jeho posúdenie. ( 18 ) Z toho vyplýva, že v prípade, ak boli skutkové okolnosti a právne úvahy, ktoré majú zásadný význam v celkovej štruktúre sporného rozhodnutia, dostatočne vysvetlené, EUIPO už nie je povinný uvádzať osobitné odôvodnenie, aby vysvetlil, prečo v porovnaní so skoršími rozhodnutiami, na ktoré poukazuje niektorý z účastníkov konania, prijal svoje rozhodnutie ( 19 ).
59.
Všeobecný súd sa preto nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 34 napadnutého rozsudku rozhodol, že odvolací senát sa nesmel odchýliť od rozhodovacej praxe EUIPO bez toho, aby uviedol akékoľvek vysvetlenie, prečo dospel k záveru, že skutkové zistenia týkajúce sa dobrého mena skorších ochranných známok uvedené v týchto rozhodnutiach nie sú alebo už nie sú relevantné.
60.
Vzhľadom na vyššie skutočnosti je potrebné konštatovať, že tvrdenia uvádzané v rámci prvých dvoch častí prvého odvolacieho dôvodu sú nedôvodné.
B.
O tretej časti prvého odvolacieho dôvodu založeného na porušení článku 76 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 a zásady riadnej správy vecí verejných, ako aj o druhom odvolacom dôvode založenom na porušení pravidla 50 ods. 1 nariadenia č. 2868/95 v spojení s článkom 76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009
61.
Tretia časť prvého odvolacieho dôvodu a druhý odvolací dôvod, ktoré uvádza EUIPO na podporu svojho odvolania, sa týkajú bodu 37 napadnutého rozsudku, v zmysle ktorého Všeobecný súd v podstate rozhodol, že ak odvolací senát EUIPO neuviedol dôvody, na základe ktorých sa domnieval, že zistenia uvedené v jeho predchádzajúcich rozhodnutiach je potrebné odmietnuť, „mal v súlade so zásadou riadnej správy vecí verejných… vyžadovať od [Pumy], aby predložila dodatočné dôkazy dobrého mena skorších ochranných známok“.
62.
EUIPO sa domnieva, že Všeobecný súd porušil zásadu kontradiktórnosti, ktorou sa spravujú konania inter partes podľa článku 76 ods. 1 nariadenia č. 207/2009, a zásadu riadnej správy vecí verejných, pretože uložil takúto „subsidiárnu“ povinnosť. Taktiež mal porušiť „zároveň článok 76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009, ktorý sa v prejednávanej veci uplatní v súlade s pravidlom 50 ods. 1 nariadenia č. 2868/95“. ( 20 )
63.
Je pravda, že nemožno opomenúť rozlišovanie upravené v článku 76 ods. 1 nariadenia č. 207/2009. Toto ustanovenie síce stanovuje, že EUIPO preskúma skutočnosti z úradnej moci, ale spresňuje, že v konaniach týkajúcich sa relatívnych dôvodov zamietnutia zápisu, ku ktorým patrí aj dôvod uvedený v článku 8 ods. 5 nariadenia č. 207/2009, sa preskúmanie obmedzí na dôvody, dôkazy a návrhy predložené účastníkmi konania. Článok 76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 spresňuje, že EUIPO „ nemusí zobrať do úvahy skutočnosti ani dôkazy, ktoré účastníci konania nepredložili včas“. ( 21 )
64.
Na základe článku 76 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 pravidlo 50 ods. 1 tretí pododsek nariadenia č. 2868/95 stanovuje, že v rámci konania o odvolaní, ktoré sa týka rozhodnutia námietkového oddelenia, odvolací senát „obmedzí svoje preskúmanie odvolania na skutočnosti a dôkazy predložené v lehote, ktorú stanovilo oddelenie námietok [námietkové oddelenie – neoficiálny preklad ]…, ak komisia [odvolací senát – neoficiálny preklad ] nezváži, že by sa mali vziať do úvahy ďalšie [alebo doplňujúce – neoficiálny preklad ] skutočnosti a dôkazy podľa článku [76] ods. 2 nariadenia [č. 207/2009]“.
65.
Podľa Súdneho dvora „predloženie skutočností a dôkazov účastníkmi konania zostáva [teda] možným po uplynutí lehôt, ktorým je podriadené takéto predloženie, za uplatnenia ustanovení nariadenia [č. 207/2009] a… nič nezakazuje [EUIPO] zohľadniť skutočnosti a dôkazy takto oneskorene označené alebo predložené “ ( 22 ). Inými slovami, tieto rôzne ustanovenia prenechávajú odvolacím senátom EUIPO právomoc rozhodnúť, či je alebo nie je potrebné zohľadniť nové alebo ďalšie skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli predložené v lehote, ktorú stanovilo námietkové oddelenie ( 23 ) pod podmienkou, že dôkazy už boli predložené v lehote, ktorú stanovil EUIPO. ( 24 )
66.
Ide teda o možnosť EUIPO a nie o jeho povinnosť: účastníci konania „nem[ajú] bezpodmienečné právo na to, aby [skutočnosti a dôkazy uvedené a predložené po uplynutí stanovených lehôt], boli zo strany odvolacieho senátu [EUIPO] zohľadnené, keďže naopak, odvolací senát disponuje širokou mierou voľnej úvahy na posúdenie, či je pristúpenie k takémuto zohľadneniu na účel rozhodnutia, ktoré má vydať, potrebné alebo nie“. ( 25 )
67.
Na rozdiel od výkladu napadnutého rozsudku, ktorý navrhuje EUIPO, si nemyslím, že Všeobecný súd zmenil možnosť, ktorú EUIPO priznáva článok 76 nariadenia č. 207/2009 a pravidlo 50 ods. 1 nariadenia č. 2868/95, prihliadať aj na dôkazy, ktoré účastníci konania nepredložili včas, na povinnosť vyzvať na predloženie takýchto dôkazov. Povinnosť, ktorú formuloval Všeobecný súd v bode 37 napadnutého rozsudku, totiž nevyplýva z vyššie uvedených ustanovení, ale je založená na zásade riadnej správy veci verejných a konkrétne na povinnosti odôvodnenia, ktorá je jej súčasťou. ( 26 )
68.
Všeobecný súd odkazuje na pravidlo 50 ods. 1 tretí pododsek nariadenia č. 2868/95 iba v rozsahu, v akom toto ustanovenie „pripúšťa“ výzvu na predloženie ďalších dôkazov. Nemyslím si však, že by tvrdeniu Všeobecného súdu bolo možné z tohto hľadiska vytýkať nesprávne právne posúdenie.
69.
Pravidlo 50 ods. 1 tretí pododsek nariadenia č. 2868/95 totiž výslovne priznáva odvolaciemu senátu EUIPO právo, aby prihliadal aj na nové skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli predložené včas. Článok 63 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 však odvolaciemu senátu EUIPO umožňuje, aby účastníkov konania vyzval „ tak často, ako to bude potrebné , aby predložili pripomienky v lehote určenej odvolacím senátom k oznámeniam ostatných účastníkov konania“. ( 27 ) Okrem toho článok 78 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009 upravuje tiež možnosť vyzvať na predloženie dokladov a dôkazov v „rámci každého konania pred [EUIPO]“.
70.
Za týchto podmienok s ohľadom na povinnosť odôvodnenia, ktorá zaväzuje EUIPO na základe zásady riadnej správy veci verejných a ktorú explicitne stanovuje článok 75 nariadenia č. 207/2009, mohol Všeobecný súd konštatovať, bez toho aby sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, že odvolací senát EUIPO „mal v súlade so zásadou riadnej správy vecí verejných“ vyžadovať od majiteľa skorších ochranných známok, aby predložil dodatočné dôkazy o ich dobrom mene, ak to bolo potrebné na účely odchýlenia sa od záverov prijatých v predchádzajúcich rozhodnutiach a svoje rozhodnutie primeraným spôsobom odôvodniť. V tomto prípade ide iba o využitie možnosti upravenej v článku 63 ods. 2 nariadenia č. 207/2009.
71.
Okrem toho pravidlo, ktoré stanovil Všeobecný súd, zabezpečuje tiež dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania, pretože článok 75 nariadenia č. 207/2009 zakazuje EUIPO, aby vo svojich rozhodnutiach vychádzal z dôvodov, ku ktorým účastníci konania nemali možnosť predložiť svoje vyjadrenie. Ak EUIPO vyzve odporcu, aby predložil dodatočné dôkazy, musí poskytnúť navrhovateľovi možnosť vyjadriť sa k predmetu týchto dôkazov.
72.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti treba konštatovať, že tvrdenia uvádzané v rámci tretej časti prvého odvolacieho dôvodu a v rámci druhého odvolacieho dôvodu sú nedôvodné. Oba žalobné dôvody sa preto musia zamietnuť v celom rozsahu.
73.
Subsidiárne , ak by Súdny dvor považoval výrok uvedený v bode 37 napadnutého rozsudku za nesprávne právne posúdenie v rozsahu, v akom sa Všeobecný súd odvolal na pravidlo 50 ods. 1 tretí pododsek nariadenia č. 2868/95, zásada riadnej správy vecí verejných v spojení s článkom 63 ods. 2 a článkom 78 ods. 1 písm. c) nariadenia č. 207/2009 podľa môjho názoru v každom prípade dostatočne odôvodňuje výrok napadnutého rozsudku. Za týchto okolností by pochybenie Všeobecného súdu nebolo dostatočným dôvodom pre zrušenie napadnutého rozsudku. ( 28 )
74.
Keďže za týchto podmienok prvé dve časti prvého odvolacieho dôvodu, ktoré uviedol EUIPO na podporu svojho odvolania, neodôvodňujú zrušenie napadnutého rozsudku, je tiež potrebné zamietnuť odvolanie ako celok.
VII. O trovách
75.
Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora uplatniteľného na základe článku 184 ods. 1 toho istého poriadku na konanie o odvolaní účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Puma navrhla zaviazať EUIPO na náhradu trov konania a EUIPO nemal úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania.
VIII. Návrh
76.
Vzhľadom na predchádzajúce úvahy navrhujem, aby Súdny dvor rozhodol takto:
–
zamietol odvolanie a
–
uložil Úradu Európskej únie pre duševné vlastníctvo povinnosť nahradiť trovy konania.
( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.
( 2 ) Ďalej len „Puma“.
( 3 ) Ďalej len „Gemma Group“.
( 4 ) Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1 .
( 5 ) Ú. v. ES L 303, 1995, s. 1 ; Mim. vyd. 17/001, s. 189; zmenené nariadením Komisie (ES) č. 1041/2005 z 29. júna 2005 ( Ú. v. EÚ L 172, 2005, s. 4 ).
( 6 ) Pozri bod 29 odvolania.
( 7 ) V súvislosti s článkom 7 ods. 1 písm. c) nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva ( Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1 ; Mim. vyd. 17/001, s. 146), pozri rozsudok z 10. marca 2011, Agencja Wydawnicza Technopol/ÚHVT ( C‑51/10 P , EU:C:2011:139 , bod 73 až 77 ).
( 8 ) V súvislosti s posúdením riadneho používania skoršej ochrannej známky pozri napríklad rozsudok zo 17. júla 2014, Reber Holding/ÚHVT ( C‑141/13 P , neuverejnený, EU:C:2014:2089 , body 45 a 46 ).
( 9 ) Rozsudok z 10. marca 2011, Agencja Wydawnicza Technopol/ÚHVT ( C‑51/10 P , EU:C:2011:139 , body 73 a 74 ). Pozri tiež rozsudok zo 17. júla 2014, Reber Holding/ÚHVT ( C‑141/13 P , neuverejnený, EU:C:2014:2089 , bod 45 ), ako aj uznesenia z 12. decembra 2013, Getty Images (US)/ÚHVT ( C‑70/13 P , neuverejnené, EU:C:2013:875 , body 41 a 42 ), a z 11. septembra 2014, Think Schuhwerk/ÚHVT ( C‑521/13 P , EU:C:2014:2222 , bod 57 ).
( 10 ) V tomto zmysle pozri rozsudok z 3. septembra 2015, Iron & Smith ( C‑125/14 , EU:C:2015:539 , bod 17 ). Pozri tiež rozsudky zo 14. septembra 1999, General Motors ( C‑375/97 , EU:C:1999:408 ), ako aj zo 6. októbra 2009, PAGO International ( C‑301/07 , EU:C:2009:611 , bod 30 ). Súdny dvor výslovne v bode 16 svojho rozsudku z 3. septembra 2015, Iron & Smith ( C‑125/14 , EU:C:2015:539 ) uznal, že pojem „dobré meno v [Únii] “ malo rovnaký význam v nariadení o ochrannej známke Európskej únie (či už v nariadení č. 207/2009, alebo v nariadení č. 40/94) a v smernici o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok [v prejednávanej veci smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok ( Ú. v. EÚ L 299, 2008, s. 25 )]. V právnej teórii, AZÉMA, J., Marques renommées et marques notoires en droit européen et en droit français. In: Marques notoires et de haute renommée – Well‑know and Famous Trademarks . L.G.D.J.‑Schulthess, 2011, s. 23 – 36, osobitne s. 27.
( 11 ) Pozri SANCHO GARGALLO, I.: Alcance de la protección de la marca notoria en la jurisprudencia comunitaria. In: Morral Soldevila, R. (dir.), Problemas actuales de derecho de la propriedad industrial . Thomson Reuters‑Civitas, 2011, s. 141 – 155, osobitne s. 141.
( 12 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. januára 2016, Hesse/ÚHVT ( C‑50/15 P , EU:C:2016:34 , bod 29 ).
( 13 ) Uznesenie zo 14. apríla 2016, KS Sports/EUIPO ( C‑480/15 P , neuverejnené, EU:C:2016:266 , bod 32 ). V tomto uznesení sa Súdny dvor v jedinom bode vyjadruje k všetkým svojim rozhodnutiam, ktoré vyhlásil v súvislosti s podobnými ustanoveniami nariadenia č. 40/94 a Zmluvy o ES vo svojom rozsudku z 21. októbra 2004, KWS Saat/ÚHVT ( C‑447/02 P , EU:C:2004:649 , body 63 až 65 ).
( 14 ) Pozri body 22, 51 až 53 odvolania.
( 15 ) Rozsudok z 10. marca 2011, Agencja Wydawnicza Technopol/ÚHVT ( C‑51/10 P , EU:C:2011:139 , bod 75 ). Pozri tiež rozsudok zo 17. júla 2014, Reber Holding/ÚHVT ( C‑141/13 P , neuverejnený, EU:C:2014:2089 , bod 45 ), ako aj uznesenia z 12. decembra 2013, Getty Images (US)/ÚHVT ( C‑70/13 P , neuverejnené, EU:C:2013:875 , bod 43 ), a z 11. septembra 2014, Think Schuhwerk/ÚHVT ( C‑521/13 P , EU:C:2014:2222 , bod 57 ).
( 16 ) Rozsudok z 10. marca 2011, Agencja Wydawnicza Technopol/ÚHVT ( C‑51/10 P , EU:C:2011:139 , bod 77 ), kurzívou zvýraznil generálny advokát. Pozri tiež uznesenia z 12. decembra 2013, Getty Images (US)/ÚHVT ( C‑70/13 P , neuverejnené, EU:C:2013:875 , bod 44 ); z 11. septembra 2014, Think Schuhwerk/ÚHVT ( C‑521/13 P , EU:C:2014:2222 , bod 57 ), a zo 14. apríla 2016, KS Sports/EUIPO ( C‑480/15 P , neuverejnené, EU:C:2016:266 , bod 37 ).
( 17 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 10. marca 2011, Agencja Wydawnicza Technopol/ÚHVT ( C‑51/10 P , EU:C:2011:139 , bod 76 ), a uznesenie z 12. decembra 2013, Getty Images (US)/ÚHVT ( C‑70/13 P , neuverejnené, EU:C:2013:875 , bod 43 ).
( 18 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. marca 2016, Naazneen Investments/ÚHVT ( C‑252/15 P , neuverejnený, EU:C:2016:178 , body 28 a 29 ), a uznesenie zo 14. apríla 2016, KS Sports/EUIPO ( C‑480/15 P , neuverejnené, EU:C:2016:266 , bod 32 a citovaná judikatúra).
( 19 ) Pozri v tomto zmysle uznesenie zo 14. apríla 2016, KS Sports/EUIPO ( C‑480/15 P , neuverejnené, EU:C:2016:266 , bod 38 ).
( 20 ) Bod 65 odvolania.
( 21 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát.
( 22 ) Rozsudok z 13. marca 2007, ÚHVT/Kaul ( C‑29/05 P , EU:C:2007:162 , bod 42 ); kurzívou zvýraznil generálny advokát.
( 23 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. októbra 2013, Rintisch/ÚHVT ( C‑120/12 P , EU:C:2013:638 , bod 32 ).
( 24 ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. júla 2016, EUIPO/Grau Ferrer ( C‑597/14 P , EU:C:2016:579 , body 25 až 27 ).
( 25 ) Rozsudok z 13. marca 2007, ÚHVT/Kaul ( C‑29/05 P , EU:C:2007:162 , bod 63 ). Pozri tiež rozsudok z 18. decembra 2008, Les éditions Albert René ( C‑16/06 P , EU:C:2008:739 , bod 142 ).
( 26 ) Všeobecný súd, ktorý odkazuje na body 18 a 20 napadnutého rozsudku, ktoré sa týkajú výslovne článku 41 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie a povinnosti odôvodnenia, ktorú stanovuje.
( 27 ) Kurzívou zvýraznil generálny advokát.
( ) Pozri v tomto zmysle rozsudok z 21. júla 2016, EUIPO/Grau Ferrer ( C‑597/14 P , EU:C:2016:579 , bod 29 ).