C-591/16

Lundbeck Ltd

proti

Európskej komisii

„Odvolanie – Hospodárska súťaž – Kartely (článok 101 ZFEÚ a článok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore) – Antidepresíva – Dohody o urovnaní patentových sporov uzatvorené medzi výrobcom pôvodných originálnych liekov, ktorý je majiteľom týchto patentov, a výrobcami generických liekov – Pojem potenciálna hospodárska súťaž – Pojem obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa – Predvídateľnosť protisúťažnej povahy správania – Predaje, ktoré sa majú zohľadniť na účely výpočtu výšky pokuty“

Obsah

I. Úvod

III. Konanie na Súdnom dvore a návrhy účastníkov konania

IV. Posúdenie

A. O existencii porušenia článku 101 ZFEÚ (prvý až štvrtý odvolací dôvod)

1. O existencii potenciálnej hospodárskej súťaže medzi spoločnosťou Lundbeck a výrobcami generických liekov (štvrtý odvolací dôvod)

a) O údajnej existencii zákonných prekážok vstupu na trh s citalopramom, ktoré predstavujú patenty spoločnosti Lundbeck

b) O údajných pochybeniach, ktorých sa dopustil Všeobecný súd pri posudzovaní dôkazov predložených Komisiou na účely preukázania existencie potenciálnej hospodárskej súťaže medzi spoločnosťou Lundbeck a výrobcami generických liekov

4) O údajnej novosti sankcionovania dohôd o urovnaní patentových sporov

5) Návrh

b) O údajnom pochybení vyplývajúcom zo záveru Všeobecného súdu, podľa ktorého päť zo šiestich dohôd prekračovalo rozsah patentov spoločnosti Lundbeck (druhý odvolací dôvod)

c) O údajnom pochybení zakladajúcom sa na kvalifikácii niektorých sporných dohôd ako obmedzení hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa aj za predpokladu, že prekročili rozsah sporných patentov (tretí odvolací dôvod)

B. O pokutách (piaty a šiesty odvolací dôvod)

1. O potvrdení pokút zo strany Všeobecného súdu (piaty odvolací dôvod)

C. Návrh

V. Trovy

VI. Návrh

I. Úvod

1.

Medzi hospodárskou súťažou a právami duševného vlastníctva existujú často určité rozpory, pretože tieto práva s cieľom podnietiť výskum a vývoj udeľujú vynálezcom určité výhradné privilégiá. Toto je tiež zásada patentového práva. Aby sa však podporil technický pokrok a hospodársky rozvoj vo všeobecnosti, musia sa vynálezy po uplynutí doby platnosti patentových práv stať voľnými, aby ich mohol využívať každý.

5.

Podľa názoru Komisie, ktorý potvrdil Všeobecný súd v rozsudku napadnutom týmto odvolaním, ( 7 ) to bol práve prípad šiestich dohôd týkajúcich sa antidepresíva citalopram, ktoré uzavrel výrobca pôvodného originálneho lieku, spoločnosť Lundbeck, s viacerými výrobcami generických liekov. V rámci svojho odvolania Lundbeck naopak tvrdí, že táto analýza vychádza z viacerých nesprávnych právnych posúdení a že predmetné dohody nemohli byť sankcionované na základe práva hospodárskej súťaže.

6.

Prejednávaná vec tak patrí do kontextu veci, v ktorej bol vydaný rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i. ( 8 ), v ktorom Súdny dvor stanovil kritériá, pre ktoré dohoda o urovnaní sporu medzi majiteľom farmaceutického patentu a výrobcom generických liekov môže odporovať právu Únie v oblasti hospodárskej súťaže, a tzv. vecí „Servier“, v súčasnosti prejednávaných pred Súdnym dvorom, v ktorých Európska komisia konštatovala, že dohody o urovnaní patentových sporov predstavujú porušenie práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže. ( 9 )

II. Okolnosti predchádzajúce sporu

A. Skutkový stav a správne konanie

9.

Lundbeck postupne vyvinula iné, účinnejšie postupy na výrobu citalopramu, v súvislosti s ktorými požiadala o patenty a často ich aj získala vo viacerých krajinách EHP, ako aj prostredníctvom Zmluvy o patentovej spolupráci u Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO) a na Európskom patentovom úrade (EPÚ). Lundbeck získala konkrétne v rokoch 2001 až 2003 patenty na výrobu citalopramu postupmi s využitím amidu a jódu, ako aj na výrobu citalopramu prostredníctvom kryštalizácie a filmovej destilácie (ďalej len „sporné patenty“). ( 13 )

10.

Napokon Lundbeck plánovala uviesť na trh koncom roka 2002 alebo začiatkom roka 2003 nové antidepresívum – Cipralex – založené na ÚFL s názvom escitalopram (alebo S‑citalopram). Tento nový liek bol určený pre tých istých pacientov, ktorí mohli byť liečení patentovaným liekom Cipramil od spoločnosti Lundbeck, ktorý bol založený na ÚFL citalopram. ÚFL escitalopram bola chránená patentmi platnými minimálne do roku 2012. ( 14 )

2.

Dohody uzavreté medzi spoločnosťou Lundbeck a výrobcami generických liekov

14.

Po druhé Lundbeck uzavrela dve dohody so spoločnosťami Arrow Generics Ltd a Resolution Chemicals Ltd, ktoré ovládala spoločnosť Arrow Group A/S (ďalej spoločne len „Arrow“), pričom prvá dohoda, ktorá sa týkala územia Spojeného kráľovstva, nadobudla účinnosť 24. januára 2002 a jej platnosť skončila 20. októbra 2003. Táto prvá dohoda v podstate stanovila, že Arrow sa zaväzuje, že nebude vyrábať, predávať alebo používať citalopram, ktorý podľa názoru spoločnosti Lundbeck porušuje jej práva duševného vlastníctva, výmenou za prevody finančných prostriedkov od spoločnosti Lundbeck vo výške 6,8 milióna libier šterlingov (GBP), a že Arrow odovzdá spoločnosti Lundbeck svoje zásoby citalopramu. ( 17 )

15.

Druhá dohoda, ktorú Lundbeck uzavrela so spoločnosťou Arrow a ktorá sa týkala územia Dánska, nadobudla účinnosť 3. júna 2002 a jej platnosť skončila 1. apríla 2003. Podľa tejto druhej dohody Arrow súhlasila s tým, že ukončí akýkoľvek dovoz, výrobu, produkciu, predaj alebo iné uvádzanie výrobkov obsahujúcich citalopram na trh, ktorý podľa spoločnosti Lundbeck porušuje jej práva duševného vlastníctva, výmenou za prevod finančných prostriedkov od spoločnosti Lundbeck vo výške 500000 amerických dolárov (USD) a Lundbeck odkúpi zásoby citalopramu od spoločnosti Arrow za cenu 147000 USD. ( 18 )

16.

Po tretie Lundbeck uzavrela dohodu so spoločnosťou Alpharma ApS, ktorá sa neskôr zmenila na Xellia Pharmaceuticals ApS a ktorú ovládala spoločnosť Alpharma Inc., pričom túto poslednú uvedenú spoločnosť ovládala spoločnosť A.L. Industrier AS (ďalej spoločne len „Alpharma“). Táto dohoda, ktorá nadobudla účinnosť 22. februára 2002 a jej platnosť skončila 30. júna 2003, sa týkala všetkých členských štátov Únie, Nórska a Švajčiarska, a v podstate stanovila, že Alpharma a jej dcérske spoločnosti zrušia, zastavia a upustia od akéhokoľvek dovozu, výroby alebo predaja farmaceutických výrobkov obsahujúcich citalopram výmenou za prevod 12 miliónov USD zo strany spoločnosti Lundbeck, a že Alpharma odovzdá spoločnosti Lundbeck svoje zásoby generického citalopramu. ( 19 )

19.

Pokiaľ ide o Lundbeck, Komisia jej uložila štyri samostatné pokuty, keďže sa domnievala, že šesť sporných dohôd viedlo k štyrom rôznym porušeniam. Pokuta uložená spoločnosti Lundbeck A/S v celkovej výške 93766000 eur, za ktorú do výšky 5306000 eur zodpovedala spoločne a nerozdielne so spoločnosťou Lundbeck Ltd, sa teda skladala z týchto súm:

–

19893000 eur, z toho 5306000 eur spoločne a nerozdielne so spoločnosťou Lundbeck Ltd, za dohody uzatvorené so spoločnosťou Merck (GUK), ktoré boli považované za jediné a nepretržité porušenie trvajúce od 24. januára 2002 do 1. novembra 2003,

–

12951000 eur za dve dohody uzavreté so spoločnosťou Arrow, ktoré boli považované za jediné a nepretržité porušenie trvajúce od 24. januára 2002 do 20. októbra 2003,

Návrhom z 30. augusta 2013 podala Lundbeck na Všeobecný súd žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia sporného rozhodnutia a subsidiárne zrušenia alebo zníženia pokút, ktoré jej boli uložené. Návrhy spoločnosti Lundbeck podporovala v konaní na Všeobecnom súde European Federation of Pharmaceutical Industries and Associations (Európska federácia farmaceutického priemyslu a farmaceutických združení, ďalej len „EFPIA“).

21.

Napadnutým rozsudkom Všeobecný súd zamietol žalobu v celom rozsahu a uložil spoločnosti Lundbeck povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii, zatiaľ čo EFPIA bola povinná znášať svoje vlastné trovy konania.

III. Konanie na Súdnom dvore a návrhy účastníkov konania

22.

Podaním z 18. novembra 2016 podala Lundbeck proti napadnutému rozsudku odvolanie, pričom v jej návrhoch ju naďalej podporuje EFPIA.

26.

Po podaní všetkých písomností jednotlivými účastníkmi konania sa písomná časť konania v tejto veci skončila 13. novembra 2017, pričom všetky tieto písomnosti mali takmer 300 strán bez príloh, napadnutého rozsudku a sporného rozhodnutia, čím výrazne prekročili, najmä pokiaľ ide o písomnosti spoločnosti Lundbeck a Komisie, rozsah, ktorý odporúčajú Praktické pokyny pre účastníkov konania v konaniach pred Súdnym dvorom.

27.

Rozhodnutím Súdneho dvora z 27. novembra 2018 bola táto vec pridelená štvrtej komore, ktorá rozhodovala v nadväznosti na spoločné pojednávanie pre päť ďalších odvolaní podaných proti rozsudkom Všeobecného súdu, ktorými boli zamietnuté žaloby proti spornému rozhodnutiu. ( 25 )

28.

Lundbeck navrhuje, aby Súdny dvor

–

v prípade potreby vrátil vec Všeobecnému súdu na rozhodnutie v súlade s rozsudkom Súdneho dvora,

–

prijal akékoľvek ďalšie opatrenie, ktoré bude považovať za vhodné.

29.

EFPIA navrhuje, aby Súdny dvor

30.

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor

–

zamietol odvolanie v celom rozsahu, a

–

uložil odvolateľkám povinnosť nahradiť trovy konania.

33.

Dňa 30. januára 2020 vydal Súdny dvor rozsudok vo veci Generics (UK) a i. ( 26 ) Dňa 7. februára 2020 bolo na základe článku 62 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora umožnené účastníkom tohto konania písomne sa vyjadriť k prípadnému vplyvu uvedeného rozsudku na odvolacie dôvody uvádzané v tejto veci, ktoré sa týkajú existencie potenciálnej hospodárskej súťaže medzi spoločnosťou Lundbeck a výrobcami generických liekov, ktorí boli účastníkmi sporných dohôd, ako aj kvalifikácie týchto dohôd ako obmedzení hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa. Odpovede na túto otázku boli Súdnemu dvoru doručené 6. marca 2020.

IV. Posúdenie

34.

Svojimi odvolacími dôvodmi odvolateľky kritizujú závery Všeobecného súdu, pokiaľ ide o existenciu porušenia článku 101 ZFEÚ (časť A) a primeranosť pokuty uloženej zo strany Komisie (časť B).

A. O existencii porušenia článku 101 ZFEÚ (prvý až štvrtý odvolací dôvod)

37.

Štvrtý odvolací dôvod odvolateliek sa skladá z viacerých častí.

38.

V prvom rade odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď nezohľadnil skutočnosť, že patenty spoločnosti Lundbeck predstavovali zákonné prekážky vstupu na trh s citalopramom, ktoré vylučovali akýkoľvek konkurenčný vzťah medzi spoločnosťou Lundbeck a výrobcami generických liekov [pozri ďalej písm. a)].

39.

Odvolateľky ďalej tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil pochybení pri posudzovaní dôkazov predložených Komisiou na preukázanie existencie potenciálnej hospodárskej súťaže medzi spoločnosťou Lundbeck a týmito výrobcami [pozri ďalej písm. b)].

42.

Komisia na úvod namieta, že niektoré zo sporných patentov ešte neboli v čase uzavretia niektorých sporných dohôd udelené, ale boli len v štádiu žiadosti alebo preskúmania príslušnými orgánmi. ( 28 )

43.

Touto námietkou sa však netreba ďalej zaoberať, keďže v každom prípade nemôže uspieť argumentácia odvolateliek, že sporné patenty predstavovali neprekonateľné zákonné prekážky vstupu výrobcov generických liekov na trh, aj keď tieto patenty boli v čase uzavretia sporných dohôd už udelené.

44.

47.

Ako však Súdny dvor nedávno konštatoval vo svojom rozsudku vo veci Generics (UK) a i., v situácii, akou je tá v prejednávanej veci, keď ide o posúdenie potenciálneho konkurenčného vzťahu medzi výrobcom pôvodných originálnych liekov, ktorý je majiteľom patentu na výrobný postup účinnej zložky, ktorý sa stal voľným na jednej strane, a výrobcami generických liekov, ktorí sa chystajú vstúpiť na trh s liekom obsahujúcim túto účinnú zložku na strane druhej, existencia patentu, ktorý chráni výrobný postup uvedenej zložky, sa nemôže sama osebe považovať za neprekonateľnú prekážku.

48.

Existencia takéhoto patentu na výrobný postup teda nebráni tomu, aby sa za „potenciálneho konkurenta“ výrobcu dotknutého originálneho lieku považoval výrobca generických liekov, ktorý má skutočne pevné odhodlanie, ako aj schopnosť vstúpiť na trh a ktorý sa svojimi krokmi ukazuje byť pripravený spochybniť platnosť tohto patentu a prevziať riziko, že pri svojom vstupe na trh bude čeliť žalobe pre porušenie práv z patentu podanej majiteľom tohto patentu. ( 32 )

49.

Skutočnosť, že existencia patentu na liek nepredstavuje neprekonateľnú prekážku vstupu výrobcu generickej verzie tohto lieku na trh, sa vysvetľuje najmä tým, že domnienka platnosti patentov je len automatickým dôsledkom podania žiadosti a následne udelenia patentu jeho majiteľovi, a teda vôbec neinformuje o výsledku prípadného sporu týkajúceho sa platnosti tohto patentu. ( 33 ) Odvolateľky preto nesprávne tvrdia, že možnosť budúceho vyhlásenia patentu za neplatný nie je relevantná na účely konštatovania potenciálneho konkurenčného vzťahu medzi majiteľom patentu a inými hospodárskymi subjektmi.

53.

Podstatou patentového práva je preto skutočnosť, že napriek domnienke platnosti patentov môže istota vo vzťahu k tejto platnosti, ako aj k otázke, či konkurenčné výrobky porušujú patenty, existovať iba po preskúmaní týchto otázok príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a súdmi.

54.

V tomto kontexte sú spory a súdne konania medzi výrobcami pôvodných originálnych liekov a výrobcami generických verzií týchto liekov často súčasťou prípravy vstupu generických liekov na trh. Okrem toho, keďže na získanie povolenia na uvedenie na trh (ďalej len „PUT“) pre generický liek sa nevyžaduje preukázať, že tento liek neporušuje prípadné patentové práva výrobcu pôvodného originálneho lieku, ( 41 ) neistota týkajúca sa platnosti patentu a určenia, či generický liek porušuje tieto patenty, môže pretrvávať aj po vstupe takéhoto lieku na trh.

55.

V dôsledku toho nemožno tvrdiť, že tzv. „rizikové“ uvedenie generického lieku na trh, ktoré môže viesť k žalobe pre porušenie práv podanej majiteľom patentu na pôvodný originálny liek, nepredstavuje skutočnú a konkrétnu možnosť vstupu na trh pre výrobcu generických liekov, pokiaľ ešte existujú patentové práva na pôvodný originálny liek.

59.

Je pravda, že orgán hospodárskej súťaže nesmie ignorovať akúkoľvek otázku týkajúcu sa patentového práva, ktorá by mohla mať vplyv na konštatovanie existencie takéhoto konkurenčného vzťahu, pretože prípadné patenty chrániace originálny liek alebo jeden z jeho výrobných postupov sú nepochybne súčasťou hospodárskeho a právneho kontextu charakteristického pre konkurenčné vzťahy medzi majiteľmi týchto patentov a výrobcami generických liekov. Posúdenie práv udeľovaných patentom vykonané orgánom hospodárskej súťaže však nesmie spočívať v preskúmaní sily patentu alebo pravdepodobnosti, s akou by spor medzi jeho majiteľom a výrobcom generických liekov mohol viesť ku konštatovaniu, že patent je platný a porušovaný. Toto posúdenie sa musí skôr týkať otázky, či napriek existencii tohto patentu má výrobca generických liekov skutočné a konkrétne možnosti vstúpiť na trh v relevantnom čase. ( 45 )

60.

Na tento účel tak treba zohľadniť okrem skutočnosti, že patent na výrobný postup nebráni vstupu liekov vyrobených podľa iných postupov na trh, najmä skutočnosť, že neistota týkajúca sa platnosti patentov vzťahujúcich sa na lieky je základnou vlastnosťou farmaceutického odvetvia; že domnienka platnosti patentu na pôvodný originálny liek nie je rovnocenná s domnienkou nezákonnosti generickej verzie tohto lieku, ktorá bola platne uvedená na trh; že patent nezaručuje ochranu proti žalobám o neplatnosť; že takéto žaloby, a najmä tzv. „rizikové“ uvedenie generického lieku na trh, ako aj súdne konania, ktoré vyvolalo, sa bežne uskutočňujú vo fáze, ktorá predchádza alebo bezprostredne nasleduje po vstupe takéhoto generického lieku na trh. ( 46 )

64.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že Všeobecný súd sa nedopustil pochybenia, keď konštatoval, že sporné patenty nepredstavujú neprekonateľné prekážky vstupu výrobcov generík citalopramu na trh a že na účely preukázania existencie potenciálneho konkurenčného vzťahu medzi spoločnosťou Lundbeck a týmito výrobcami Komisia nebola povinná preukázať, že títo výrobcovia generických liekov môžu vstúpiť na trh bez toho, aby porušili prípadné patentové práva spoločnosti Lundbeck.

65.

Prvú časť štvrtého odvolacieho dôvodu treba preto zamietnuť.

b)

O údajných pochybeniach, ktorých sa dopustil Všeobecný súd pri posudzovaní dôkazov predložených Komisiou na účely preukázania existencie potenciálnej hospodárskej súťaže medzi spoločnosťou Lundbeck a výrobcami generických liekov

69.

Je nepochybne pravda, že odvolateľky uvádzajú niekoľko tvrdení týkajúcich sa posúdenia skutkového stavu zo strany Všeobecného súdu, ktoré sú s výnimkou prípadu skreslenia dôkazov, ktoré sa v prejednávanej veci nenamieta a nie je ani zjavné, v štádiu odvolania neprípustné. ( 50 )

70.

Treba však konštatovať, že jadro argumentácie odvolateliek sa týka metodiky uplatnenej zo strany Komisie a Všeobecného súdu s cieľom dospieť k záveru o existencii potenciálnej hospodárskej súťaže medzi spoločnosťou Lundbeck a výrobcami generických liekov v čase uzatvorenia sporných dohôd, čo navyše ilustrujú aj samotné odpovede Komisie na tvrdenia odvolateliek. Ide teda o právne otázky, ktoré podliehajú preskúmaniu Súdnym dvorom v rámci odvolania.

71.

Odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd nesprávne potvrdil prístup Komisie vychádzajúci predovšetkým zo skutočností svedčiacich o subjektívnom posúdení sily svojich patentov zo strany spoločnosti Lundbeck, na základe ktorého dospela k záveru o existencii potenciálnej hospodárskej súťaže medzi touto spoločnosťou a výrobcami generických liekov, pričom tým nezohľadnila množstvo objektívnych dôkazov, ktoré mohli preukázať neexistenciu takéhoto potenciálneho konkurenčného vzťahu.

75.

Ako totiž správne zdôrazňuje Komisia, Všeobecný súd v bode 142 napadnutého rozsudku výslovne uviedol, že odvolateľky nesprávne tvrdia, že Komisia preukázala existenciu potenciálnej hospodárskej súťaže medzi spoločnosťou Lundbeck a výrobcami generických liekov „takmer výlučne“ na základe subjektívnych hodnotení sily svojich patentov zo strany tejto spoločnosti.

76.

Všeobecný súd ďalej v tom istom bode 142 napadnutého rozsudku konštatoval, že Komisia v prípade každého z výrobcov alebo predajcov generických liekov dôkladne preskúmala skutočné a konkrétne možnosti jeho vstupu na trh, pričom vychádzala z objektívnych skutočností, akými sú najmä už vynaložené investície, kroky podniknuté s cieľom získať PUT a zmluvy o dodávkach uzatvorené s ich dodávateľmi ÚFL. Navyše Všeobecný súd v bode 144 napadnutého rozsudku vychádzal aj z iných objektívnych skutočností, akými sú samotná existencia sporných dohôd a platieb vykonaných spoločnosťou Lundbeck v prospech výrobcov generických liekov, aby dospel k záveru, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne preukázala existenciu potenciálnej hospodárskej súťaže medzi týmito subjektmi.

77.

Takýto postup je teda v súlade s kritériami stanovenými Súdnym dvorom na účely posúdenia potenciálnej hospodárskej súťaže existujúcej medzi majiteľom patentu na liek a výrobcom generickej verzie tohto lieku.

81.

Všeobecný súd teda mohol bez toho, aby sa dopustil pochybenia, zohľadniť najmä v bode 145 napadnutého rozsudku, ktorý odvolateľky spochybnili, okrem iných skutočností aj skutočnosť, že Lundbeck mala pochybnosti o platnosti svojich patentov, aby dospel k záveru, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne preukázala existenciu potenciálnej hospodárskej súťaže medzi spoločnosťou Lundbeck a výrobcami generických liekov.

82.

Odvolateľky však po tretie tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil pochybenia, keď vzhľadom na dokumenty, o ktoré sa opieral, dospel k záveru, že Lundbeck mala pochybnosti o platnosti svojich patentov, hoci išlo o dokumenty vyhotovené v období po uzavretí sporných dohôd. Podľa odvolateliek tak Všeobecný súd nesprávne, rozporuplne a svojvoľne pripustil dôkazy pochádzajúce z obdobia po uzavretí sporných dohôd v neprospech odvolateliek, hoci takéto neskoršie dôkazy odmietol zohľadniť vtedy, keď boli predkladané v ich prospech.

83.

Táto argumentácia je však tiež nedôvodná.

87.

V dôsledku toho sa Všeobecný súd na rozdiel od tvrdení odvolateliek nedopustil pochybenia ani nepreniesol dôkazné bremeno, keď sa v bode 254 napadnutého rozsudku opieral o dôkazy pochádzajúce z obdobia po uzavretí sporných dohôd, aby dospel k záveru, že Lundbeck mala pochybnosti o platnosti sporných patentov, pričom tvrdil, že Lundbeck nepredložila nijaký dôkaz, ktorý by umožnil vysvetliť, v akom zmysle bol ich dovtedajší názor na túto otázku odlišný.

88.

Dokumenty, ktorých zohľadnenie zo strany Všeobecného súdu spochybňujú odvolateľky, boli totiž interné dokumenty spoločnosti Lundbeck. ( 57 ) Nešlo teda o dokumenty vyhotovené v období po uzavretí sporných dohôd na účely obrany spoločnosti Lundbeck v konaní pred Komisiou, čo by mohlo narušiť ich vierohodnosť. ( 58 ) Všeobecný súd preto mohol konštatovať bez toho, aby sa dopustil pochybenia alebo prenesenia dôkazného bremena, že v prípade neexistencie dôkazov, ktoré by mohli preukázať, že Lundbeck mala dôvody v tejto súvislosti radikálne zmeniť svoj postoj po uzatvorení sporných dohôd, bolo vierohodné, že tieto dokumenty vyjadrovali tiež vnímanie sily svojich patentov zo strany tejto spoločnosti v čase uzatvorenia uvedených dohôd.

89.

Na druhej strane odvolateľky tiež nesprávne tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil pochybenia, keď v bodoch 136 a 143 až 146 napadnutého rozsudku odmietol zohľadniť skutočnosti uvádzané spoločnosťou Lundbeck na účely preukázania, že výrobcovia generických liekov porušili jej patenty, že získala súdne príkazy, resp. iné neodkladné opatrenia vo veciach porušovania patentov, alebo že EPÚ v roku 2009 potvrdil platnosť patentu na kryštalizáciu vo všetkých relevantných aspektoch.

Na rozdiel od názoru odvolateliek totiž bez ohľadu na otázku, či je to tak v prejednávanej veci, skutočnosť, že vnímanie určitej skutočnosti zo strany hospodárskeho subjektu v čase uzavretia dohody sa následne javí ako nedôvodné, nie je dôvodom, prečo predmetné vnímanie nemožno zohľadniť na účely posúdenia potenciálnej hospodárskej súťaže v relevantnom čase. Myšlienka odvolateliek, podľa ktorej sa hospodárske subjekty mohli v danom čase „subjektívne“ a „nesprávne“ domnievať, že sú potenciálni konkurenti, zatiaľ čo neskôr sa mohlo ukázať, že „objektívne“ v tom čase neboli potenciálnymi konkurentmi, nemá totiž žiadny právny základ. Táto myšlienka nezohľadňuje skutočnosť, že hospodárske subjekty konajú v danom čase nevyhnutne na základe toho, ako v tom čase vnímajú realitu, a že toto konanie zase dotvára realitu, čím prispievajú k existencii alebo naopak neexistencii potenciálnej hospodárskej súťaže. Ak teda na základe súboru dôkazov možno dospieť k záveru, že v danom čase existoval potenciálny konkurenčný vzťah, neskoršia udalosť alebo okolnosť nemôže dodatočne vyvrátiť existenciu tejto potenciálnej hospodárskej súťaže v posudzovanom čase.

92.

Okrem toho Všeobecný súd v každom prípade pre prijatie záveru o existencii potenciálnej hospodárskej súťaže v prejednávanej veci nevychádzal len z možnosti vyhlásenia neplatnosti patentu na kryštalizáciu alebo z vnímania účastníkov sporných dohôd v tejto súvislosti, ale zo súboru okolností. Podobne nie je potrebné určiť, či Všeobecný súd v bode 146 napadnutého rozsudku správne konštatoval, že v čase uzatvorenia sporných dohôd nebolo na návrh spoločnosti Lundbeck nariadené nijaké neodkladné opatrenie, čo odvolateľky spochybňujú. Existencia takýchto neodkladných opatrení totiž v žiadnom prípade nemôže vyvrátiť záver o existencii potenciálnej hospodárskej súťaže medzi výrobcom pôvodných originálnych liekov a výrobcami generických liekov, voči ktorým sú nariadené takéto opatrenia na návrh tohto výrobcu. ( 59 )

95.

Vo štvrtej až siedmej časti štvrtého odvolacieho dôvodu odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil pochybení tým, že v bodoch 207 až 330 napadnutého rozsudku potvrdil zistenia Komisie týkajúce sa existencie potenciálneho konkurenčného vzťahu medzi spoločnosťou Lundbeck a každým z dotknutých výrobcov generických liekov na každom území dotknutom spornými dohodami.

96.

Komisia znova tvrdí, že táto argumentácia je neprípustná, pretože sa snaží spochybniť skutkové závery Všeobecného súdu a dosiahnuť to, aby Súdny dvor opätovne preskúmal dôkazy predložené v konaní na Všeobecnom súde. Hoci totiž odvolateľky uvádzajú okolnosti skutkovej povahy, ktorých preskúmanie prináleží iba Všeobecnému súdu, z ich argumentácie však vyplýva, že kritizujú aj metodologické chyby, ktorých sa údajne dopustil Všeobecný súd pri svojom preskúmaní potenciálnej hospodárskej súťaže medzi spoločnosťou Lundbeck a každým z výrobcov generických liekov, čo je v štádiu odvolania prípustné.

97.

Pokiaľ však ide o vecnú stránku, argumentácia odvolateliek nemôže uspieť, keďže sa jednak vo veľkej miere prekrýva s kritikou metodiky, ktorá už bola zamietnutá pri preskúmaní predchádzajúcich častí tohto odvolacieho dôvodu, a jednak v zostávajúcej časti sa tiež javí ako nedôvodná.

101.

Napokon po tretie odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd nesprávne potvrdil zistenia Komisie týkajúce sa existencie potenciálnej hospodárskej súťaže medzi spoločnosťou Lundbeck a výrobcami generických liekov, hoci títo výrobcovia podali žiadosti o PUT, resp. získali PUT pre svoje výrobky v časti krajín dotknutých spornými dohodami až počas doby platnosti týchto dohôd alebo po uplynutí ich platnosti.

102.

V tejto súvislosti treba poznamenať, že Všeobecný súd najmä v bodoch 168 až 182 napadnutého rozsudku dôkladne preskúmal, či skutočnosť, že výrobca generických liekov ešte nezískal PUT pre trh v určitej krajine, bráni existencii potenciálnej hospodárskej súťaže medzi týmto výrobcom a majiteľom patentu na originálny liek, ktorý sa už predáva na relevantnom geografickom trhu. Navyše Všeobecný súd v uvedených bodoch analyzoval situáciu každého z výrobcov generických liekov, ktorí boli účastníkmi sporných dohôd, z hľadiska PUT pre geografické trhy dotknuté týmito dohodami.

103.

Všeobecný súd tak v prvom rade konštatoval, že skutočnosť, že výrobca generických liekov ešte nezískal PUT pre svoj výrobok v danom štáte, nebráni existencii potenciálnej hospodárskej súťaže medzi týmto výrobcom a výrobcom pôvodných originálnych liekov, ktorý už pôsobí v dotknutej geografickej oblasti, pretože potenciálna hospodárska súťaž zahŕňa okrem iného činnosti výrobcov generických liekov vykonávané s cieľom získať PUT, ako aj uskutočniť všetky administratívne a obchodné kroky, ktoré sú nevyhnutné na prípravu ich vstupu na trh. ( 62 ) Ako ďalej uvádza Všeobecný súd, hoci úspešné skončenie postupu na získanie PUT je nevyhnutným predpokladom existencie skutočnej hospodárskej súťaže, kroky smerujúce k jeho získaniu, ktoré urobí podnik, ktorý sa už dlho vážne pripravuje na vstup na trh, predstavujú potenciálnu hospodársku súťaž. ( 63 )

107.

Všeobecný súd ďalej konštatoval, že v prejednávanej veci sa výrobcovia generických liekov nielenže už dlho vážne pripravovali na svoj vstup na trh, ale navyše už získali PUT alebo uskutočňovali potrebné kroky na jeho získanie v krátkodobom alebo strednodobom horizonte. V tejto súvislosti Všeobecný súd preskúmal osobitne situáciu každého z dotknutých výrobcov generických liekov a dospel k záveru, že každý z nich mal skutočné a konkrétne možnosti získať PUT, a tak vstúpiť na trh s citalopramom vo viacerých krajinách EHP, najmä prostredníctvom postupu vzájomného uznávania upraveného smernicou 2001/83, ( 64 ) v dostatočne krátkej lehote na to, aby vyvíjal konkurenčný tlak na Lundbeck. ( 65 )

108.

Odvolateľky nespochybňujú skutočnosti, o ktoré sa Všeobecný súd opieral, keď dospel k tomuto záveru, ani nenamietajú, že došlo ku skresleniu, ale len tvrdia, že výrobcovia generických liekov podali žiadosti o PUT, resp. získali PUT pre svoje výrobky v časti krajín dotknutých spornými dohodami až počas doby platnosti týchto dohôd alebo po uplynutí ich platnosti.

109.

Na základe tej istej argumentácie odvolateľky vo svojej odpovedi na otázku týkajúcu sa vplyvu rozsudku Súdneho dvora vo veci Generics (UK) a i. ( 66 ) na konanie v prejednávanej veci tvrdia, ( 67 ) že kritérium stanovené Súdnym dvorom v uvedenom rozsudku, na základe ktorého tento posledný uvedený konštatoval existenciu potenciálnej hospodárskej súťaže medzi majiteľom patentu na liek a výrobcami generických liekov uvedeného lieku, nie je v prejednávanej veci splnené.

113.

Za týchto podmienok treba zamietnuť aj štvrtú až siedmu časť štvrtého odvolacieho dôvodu, ako aj tento odvolací dôvod ako celok.

2.

O kvalifikácii dohôd medzi spoločnosťou Lundbeck a výrobcami generických liekov ako obmedzení hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa (prvý až tretí odvolací dôvod)

114.

V prvých troch odvolacích dôvodoch odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil pochybení tým, že sporné dohody kvalifikoval ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.

a)

O kvalifikácii dohôd prekračujúcich pôsobnosť patentu ako obmedzení hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa (prvý odvolací dôvod)

118.

Podľa názoru odvolateliek sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že sporné dohody obmedzovali hospodársku súťaž z hľadiska ich cieľa, aj keď obmedzenia, ktoré uložili výrobcom generických liekov, neprekračovali rámec pôsobnosti sporných patentov. Podľa odvolateliek tak dohodu ukladajúcu obmedzenia porovnateľné s obmedzeniami, ktoré by mohol majiteľ patentu dosiahnuť prostredníctvom súdnych rozhodnutí, nemožno vzhľadom na jej povahu považovať za škodlivú pre hospodársku súťaž. Takáto dohoda totiž vyjadruje len výsadu majiteľa patentu udržať mimo trhu výrobky porušujúce patenty.

119.

Dohoda o urovnaní patentových sporov môže predstavovať o to menej obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, že urovnanie patentového sporu zmierom je legitímnym a bežným spôsobom predchádzania sporom.

123.

V dôsledku toho Všeobecný súd konštatoval, že odvolateľky uzatvorením sporných dohôd vymenili neistotu týkajúcu sa výsledku takýchto sporov za istotou, že výrobcovia generických liekov nevstúpia na trh, a to za opačné platby v značnej výške, čím počas doby platnosti týchto dohôd vylúčili akúkoľvek, a to aj potenciálnu hospodársku súťaž na trhu. ( 70 )

124.

Všeobecný súd preto dospel k záveru, že nemožno prijať „kritérium pôsobnosti patentu“, podľa ktorého zmluvné obmedzenia, ktoré spadajú do časovej, územnej a vecnej pôsobnosti práv majiteľa patentu, neporušujú právo hospodárskej súťaže. Podľa Všeobecného súdu totiž na jednej strane toto kritérium vedie k domnienke, že generický liek porušuje patent výrobcu pôvodných originálnych liekov, hoci otázka, či generický liek porušuje, alebo neporušuje patenty, nie je vyriešená. Na druhej strane podľa Všeobecného súdu toto kritérium vychádza z predpokladu, že každý patent uplatnený v rámci dohody o urovnaní by sa v prípade spochybnenia jeho platnosti považoval za platný, hoci tento predpoklad nemá v právnej úprave ani v praxi nijakú oporu.

125.

Podľa Všeobecného súdu tak skutočnosť, že Komisia sa domnievala, že niektoré obmedzenia obsiahnuté v sporných dohodách môžu spadať do pôsobnosti patentov spoločnosti Lundbeck, znamená len to, že odvolateľky by mohli dosiahnuť porovnateľné obmedzenia prostredníctvom súdnych rozhodnutí vydaných na základe uplatnenia ich patentov, pokiaľ by mali úspech v konaniach na príslušných vnútroštátnych súdoch. Preto aj keď sporné dohody obsahovali aj obmedzenia, ktoré mohli spadať do pôsobnosti patentov odvolateliek, tieto dohody prekračovali osobitný predmet ich práv duševného vlastníctva, ktoré síce zahŕňajú právo brániť sa proti porušovaniu patentov, ale nezahŕňajú právo uzavrieť dohody, na základe ktorých skutoční alebo potenciálni konkurenti dostanú platby, aby nevstúpili na trh. ( 71 )

129.

Ak totiž tento prevod nemá zo strany výrobcu generických liekov inú protihodnotu ako jeho záväzok, že nevstúpi na trh a nebude napádať patent, naznačuje to v prípade neexistencie iného prijateľného vysvetlenia, že to nebolo jeho vnímanie sily patentu, ale perspektíva tohto prevodu hodnoty, ktorá ho viedla k upusteniu od vstupu na trh a napádania patentu.

130.

V dôsledku toho nemožno tvrdiť, že uzavretie takejto dohody patrí do výkonu právomocí majiteľa patentu, ktoré mu vyplývajú z predmetu tohto patentu, ani že zodpovedá na strane výrobcov generických liekov výlučne uznaniu patentových práv ich majiteľa, o ktorých sa predpokladá, že sú platné. Domnienka platnosti patentu totiž nijako nenaznačuje výsledok prípadného sporu týkajúceho sa platnosti tohto patentu, pričom dohoda, prostredníctvom ktorej účastníci odstránia neistotu v tejto súvislosti prevodom hodnoty v prospech výrobcu generických liekov, zodpovedá vylúčeniu potenciálnej hospodárskej súťaže, ktorá by existovala v prípade neexistencie tejto dohody. ( 73 )

131.

Žiadne z tvrdení uvádzaných odvolateľkami v tomto konaní nemôže preukázať, že Všeobecný súd nesprávne potvrdil posúdenie Komisie, podľa ktorého sporné dohody v prejednávanej veci predstavovali takéto obmedzenia hospodárskej súťaže, pričom ich cieľom bolo dosiahnuť, aby sa výrobcovia generických liekov zaviazali, že počas dohodnutej doby nevstúpia do hospodárskej súťaže výmenou za platbu od spoločnosti Lundbeck, ktorej protihodnotou bol len uvedený záväzok.

134.

Odvolateľky namiesto toho, aby uviedli akúkoľvek konkrétnu skutočnosť, ktorá by mohla poskytnúť vysvetlenie v súvislosti s týmito platbami ako alternatívu k vysvetleniu Komisie a Všeobecného súdu, sa totiž obmedzujú na tvrdenie, že uvedené platby sa vysvetľujú nerovnováhou rizík medzi spoločnosťou Lundbeck a výrobcami generických liekov. Ak by totiž títo výrobcovia vstúpili na trh v rozpore s patentmi spoločnosti Lundbeck, náhrada škody, ktorú by Lundbeck mohla získať na základe víťazstva v súdnom konaní, by nikdy nestačila na kompenzáciu vzniknutých strát, čo vysvetľuje jej ochotu vykonať sporné platby.

135.

Ako Všeobecný súd správne vysvetlil v bodoch 379 až 387 napadnutého rozsudku, skutočnosť, že uzavretie dohody je pre jej účastníkov racionálnym a výhodným riešením z ekonomického a obchodného hľadiska, nie je dôvodom na to, aby sa na takúto dohodu nevzťahoval článok 101 ZFEÚ. Podobne je úlohou orgánov verejnej moci a nie súkromných podnikov, aby zabezpečili dodržiavanie právnych predpisov. ( 76 ) Takýmto podnikom teda neprináleží, aby sa snažili prekonať údajnú nedostatočnú právnu úpravu uzatváraním protisúťažných dohôd a samy tak vykonávali spravodlivosť. ( 77 ) Preto „nerovnováha rizík“, na ktorú sa odvolávajú odvolateľky, rovnako ako prípadné nedostatky vo vnútroštátnych patentových právach nemôžu, aj keby sa potvrdili, odôvodniť dohody zakladajúce sa na tom, že hospodársky subjekt zaplatí svojim konkurentom za to, že nevstúpia na trh.

2) O „kontrafaktuálnom scenári“

136.

Bez ohľadu na to, či takáto analýza môže vykazovať podobnosť s tzv. „kontrafaktuálnou“ analýzou vývoja, ku ktorému by došlo v prípade neexistencie dohody, a či je potrebné pristúpiť k takejto kontrafaktuálnej analýze v prípadoch, keď ide o dohody predstavujúce obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, stačí konštatovať, že Všeobecný súd v napadnutom rozsudku podrobne preskúmal, či výrobcovia generických liekov mali v čase uzatvorenia sporných dohôd skutočné a konkrétne možnosti vstúpiť na trh, čo umožňuje dospieť k záveru, že tieto možnosti boli uvedenými dohodami vylúčené. ( 80 )

140.

Navyše je nesprávne tvrdiť, ako to urobili odvolateľky, že analýza kontrafaktuálnej situácie by odhalila, že skutočnosť, že výrobcovia generických liekov nevstúpili na trh, nevyplývala zo sporných dohôd, ale z existencie patentov spoločnosti Lundbeck, ktoré bránili vstupu výrobkov porušujúcich patenty na trh. Takáto argumentácia totiž nezohľadňuje skutočnosť, že v čase uzatvorenia sporných dohôd existovala neistota, pokiaľ ide o platnosť sporných patentov, a neistota v otázke, či výrobky výrobcov generických liekov porušujú tieto patenty. Ako však konštatoval Súdny dvor v rozsudku vo veci Generics (UK) a i. ( 81 ), práve táto neistota počas svojho trvania prispieva k existencii prinajmenšom potenciálnej konkurencie medzi majiteľom patentu na liek a výrobcom, ktorý chce uviesť na trh generickú verziu tohto lieku.

141.

Ak sa teda preukáže, že cieľom dohody je odstrániť túto neistotu, možno dospieť k záveru, že predstavuje obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, pretože nahrádza situáciu, keď účastníci dohody autonómne posúdia riziká a šance vyplývajúce z tejto neistoty, zosúladeným postupom, ktorý je výsledkom praktickej spolupráce medzi týmito účastníkmi. ( 82 ) Práve na základe analýzy tohto aspektu Všeobecný súd dospel ku konštatovaniu, že sporné dohody v prejednávanej veci predstavovali obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa. ( 83 )

Po tretie odvolateľky vo svojej odpovedi na otázku týkajúcu sa vplyvu rozsudku vo veci Generics (UK) a i. na toto konanie ( 85 ) tvrdia, že analýza Súdneho dvora v uvedenom rozsudku, podľa ktorej dohody, o aké ide v uvedenej veci, môžu predstavovať obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, sa zakladá predovšetkým na existencii ustanovení o zákaze spochybnenia patentov, o ktoré ide v uvedených dohodách. Keďže však sporné dohody v prejednávanej veci neobsahovali takéto ustanovenia o zákaze spochybnenia, Všeobecný súd pochybil, keď tieto dohody kvalifikoval ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa. Neexistencia ustanovení o zákaze spochybnenia patentov v sporných dohodách totiž preukazuje, že skutočnosť, že výrobcovia generických liekov nespochybnili sporné patenty, nevyplývala z týchto dohôd, ale z autonómneho posúdenia sily patentov spoločnosti Lundbeck zo strany výrobcov generických liekov.

145.

Ani túto argumentáciu však nemožno prijať.

146.

Bez ohľadu na to, či dohody, o aké išlo vo veci Generics (UK) a i., obsahovali výslovné ustanovenia o zákaze spochybnenia dotknutého patentu alebo či povinnosť nespochybniť uvedený patent vyplývala len z kontextu a všeobecnej štruktúry týchto dohôd, ( 86 ) treba konštatovať, že v každom prípade v prejednávanej veci neexistencia výslovných ustanovení o zákaze spochybnenia patentov v sporných dohodách nie je skutočnosťou, ktorá by mohla zmeniť posúdenie Všeobecného súdu, podľa ktorého tieto dohody predstavovali obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.

147.

4) O údajnej novosti sankcionovania dohôd o urovnaní patentových sporov

150.

Po štvrté sa odvolateľky domnievajú, že keďže sporné dohody sledovali legitímny cieľ urovnania patentového sporu, nemožno ich jednoducho prirovnať k neskrývaným dohodám o vylúčení z trhu, ktoré majú dostatočný stupeň škodlivosti pre hospodársku súťaž na to, aby sa považovali za obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa. Uvedené platí o to viac vzhľadom na to, že v čase uzatvorenia sporných dohôd prevládala veľká neistota, pokiaľ ide o vnímanie dohôd o urovnaní v patentovej oblasti z hľadiska práva hospodárskej súťaže.

151.

Ani táto argumentácia nie je presvedčivá.

152.

155.

Na rozdiel od názoru odvolateliek, skutočnosť, že prejednávaná vec je prvým prípadom, v ktorom Komisia uplatnila článok 101 ZFEÚ na dohody o urovnaní patentových sporov vo farmaceutickej oblasti medzi výrobcom pôvodných originálnych liekov a výrobcami generických liekov, nie je dôvodom na to, aby sa tieto dohody nemohli kvalifikovať ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa v zmysle tohto ustanovenia.

156.

Ako Všeobecný súd správne konštatoval v bodoch 438 a 774 napadnutého rozsudku, na kvalifikáciu dohody ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa nie je potrebné, aby dohody toho istého typu už boli v minulosti sankcionované. Úloha skúseností, a teda predvídateľnosť v tejto súvislosti, sa totiž netýka, ako správne vysvetlil Všeobecný súd, konkrétnej kategórie dohôd v určitom odvetví, ale skutočnosti, že je preukázané, že určité formy zosúladeného správania, ako je napríklad vylúčenie konkurentov z trhu, sú vo všeobecnosti a vzhľadom na nadobudnuté skúsenosti do tej miery spôsobilé mať negatívne účinky na hospodársku súťaž, že nie je potrebné preukazovať ich účinky v konkrétnom posudzovanom prípade.

157.

Všeobecný súd okrem toho v bodoch 752 a 775 napadnutého rozsudku rovnako správne uviedol, že judikatúra na kvalifikáciu dohody ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa v zmysle článku 101 ZFEÚ nevyžaduje, aby dohoda musela byť na prvý pohľad alebo bez akejkoľvek pochybnosti dostatočne škodlivá pre hospodársku súťaž bez toho, aby došlo k podrobnému preskúmaniu jej obsahu, účelu a hospodárskeho a právneho kontextu, ktorého je súčasťou. ( 95 )

V rámci svojho druhého odvolacieho dôvodu odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil pochybení, keď konštatoval, že päť zo šiestich sporných dohôd prekračovalo rozsah patentov spoločnosti Lundbeck, keďže nezakazovali len predaj citalopramu, ktorý mohol porušovať výrobné postupy chránené spornými patentmi, ale aj predaj akéhokoľvek druhu citalopramu bez ohľadu na spôsob jeho výroby.

160.

Na úvod treba konštatovať, že tento odvolací dôvod je neúčinný a neprípustný.

161.

Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora totiž vyplýva, že tvrdenia smerujúce proti odôvodneniu, ktoré bolo v rozhodnutí Všeobecného súdu uvedené len pre doplnenie, nemôžu viesť k zrušeniu tohto rozhodnutia a sú teda neúčinné. ( 96 )

162.

Neúčinnosť uvedených tvrdení v prvostupňovom konaní navyše nie je spochybnená tým, že Komisia zohľadnila skutočnosť, že sporné dohody obsahovali obmedzenia prekračujúce rozsah sporných patentov, tak pri konštatovaní protisúťažnej povahy týchto dohôd, ako aj pri stanovení výšky pokút. Všeobecný súd totiž výslovne uviedol, že táto skutočnosť predstavovala v spornom rozhodnutí relevantný, no nie rozhodujúci faktor na účely preukázania existencie obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa v zmysle článku 101 ZFEÚ, ako aj na účely určenia výšky pokút. ( 98 )

166.

Okrem toho treba konštatovať, podobne ako to urobila Komisia, že druhý odvolací dôvod je v každom prípade neprípustný.

167.

Odvolateľky totiž uvádzajú, že ich argumentácia je založená na tvrdení, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď pri analýze otázky, či obmedzenia uložené spornými dohodami prekročili rozsah sporných patentov, neuplatnil vhodné právne kritérium. Tvrdia teda, že Všeobecný súd mal so zreteľom na zásady zmluvného práva v každom z právnych poriadkov dotknutých spornými dohodami analyzovať, či skutočne zodpovedá zhode vôle spoločnosti Lundbeck a výrobcov generických liekov zakázať týmto výrobcom vstúpiť na dotknuté trhy s akýmkoľvek druhom citalopramu, a nielen s citalopramom, ktorý podľa názoru spoločnosti Lundbeck porušoval jej patenty.

168.

V rámci svojho tretieho odvolacieho dôvodu odvolateľky tvrdia, že aj keby Súdny dvor rozhodol, že niektoré zo sporných dohôd prekračovali rámec pôsobnosti sporných patentov tým, že zakazovali predaj akéhokoľvek generického citalopramu, jednako Všeobecný súd dospel k nesprávnemu záveru, že tieto dohody predstavovali obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.

171.

Na podporu tohto tvrdenia odvolateľky odkazujú na svoje úvahy uvádzané na podporu ich prvého odvolacieho dôvodu. Odvolateľky teda tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil pochybení, keď sporné dohody kvalifikoval ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, pretože dostatočne nezohľadnil kontext týchto dohôd, a to najmä nerovnováhu rizík medzi spoločnosťou Lundbeck a výrobcami generických liekov, nepreskúmal tzv. „kontrafaktuálny scenár“ a nesprávne konštatoval, že uvedené dohody mali dostatočný stupeň škodlivosti pre hospodársku súťaž na to, aby sa považovali za obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, najmä vzhľadom na pochybnosti, ktoré spočiatku mali KFST a samotná Komisia v tejto súvislosti.

172.

Keďže tieto tvrdenia už boli zamietnuté v rámci preskúmania prvého odvolacieho dôvodu vyššie ( 100 ), tretí odvolací dôvod tiež nemôže uspieť.

B. O pokutách (piaty a šiesty odvolací dôvod)

a)

O „úrovni zavinenia“ vyžadovanej na uloženie pokuty

175.

Odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd neuplatnil správne kritérium, pokiaľ ide o „úroveň zavinenia“ vyžadovanú na uloženie pokuty v práve hospodárskej súťaže. Je pravda, že Všeobecný súd v bode 762 napadnutého rozsudku uviedol, že podľa judikatúry Súdneho dvora je uloženie takejto pokuty možné iba vtedy, ak podnik „nemôže nevedieť o protisúťažnej povahe svojho konania“. Všeobecný súd však následne neuplatnil toto kritérium na účely určenia zavinenia spoločnosti Lundbeck, ale naopak v bode 777 napadnutého rozsudku len uviedol, že Lundbeck „mohla primerane vnímať“ sporné dohody ako dohody, ktoré sú v rozpore s článkom 101 ZFEÚ, čím nesprávne znížil úroveň zavinenia vyžadovanú na uloženie pokuty.

176.

Na úvod treba uviesť, že z judikatúry Súdneho dvora uvádzanej Všeobecným súdom v bode 762 napadnutého rozsudku vyplýva, že pokiaľ ide o otázku, či k porušeniu práva hospodárskej súťaže došlo úmyselne alebo z nedbanlivosti a či ho z tohto dôvodu možno postihovať pokutou podľa článku 23 nariadenia (ES) č. 1/2003 ( 101 ), táto podmienka je splnená, pokiaľ dotknutý podnik nemôže nevedieť o protisúťažnej povahe svojho správania, či už by si uvedomoval porušovanie súťažných pravidiel Zmluvy, alebo nie. Konkrétne skutočnosť, že by dotknutý podnik z právneho hľadiska nesprávne vymedzil svoje správanie, z ktorého vychádza konštatovanie porušenia, nemôže mať za následok jeho oslobodenie od uloženia pokuty. ( 102 )

180.

Z toho vyplýva, že prvú časť piateho odvolacieho dôvodu treba zamietnuť.

b)

O otázke, či Lundbeck nemohla nevedieť o protisúťažnej povahe svojho správania

181.

Odvolateľky navyše zastávajú názor, že Všeobecný súd nerešpektoval dôkazný štandard vyžadovaný na uloženie pokuty, pretože dôkazy uvádzané Všeobecným súdom nemôžu preukázať, že Lundbeck nemohla nevedieť o protisúťažnej povahe svojho správania.

185.

V druhom rade treba konštatovať, že nie je zrejmé, v čom Všeobecný súd skreslil tri dokumenty (a nie dva, ako uvádzajú odvolateľky) uvedené v bode 776 napadnutého rozsudku, keď tieto dokumenty zohľadnil v rámci svojho preskúmania toho, či Lundbeck nemohla nevedieť o protisúťažnej povahe svojho správania:

–

po prvé teda Všeobecný súd v bode 776 napadnutého rozsudku odkazuje na odôvodnenie 190 sporného rozhodnutia na podporu svojho tvrdenia, že niektorí výrobcovia generických liekov si uvedomovali, že dohody podobné sporným dohodám sú protiprávne, a z tohto dôvodu odmietli uzavrieť také dohody. V tomto odôvodnení 190 sporného rozhodnutia sa spomína e‑mail adresovaný spoločnosti Lundbeck zo strany spoločnosti NM Pharma, ktorý bol zaradený v dokumente spoločnosti Lundbeck s názvom „Generic citalopram update 04 09 2002“, z ktorého vyplýva, že NM Pharma odmietla pozvanie spoločnosti Lundbeck na stretnutie, pričom uviedla, že jej politika v oblasti hospodárskej súťaže („Antitrust Policy“) jej zakazuje nadviazať ďalšie rokovania so spoločnosťou Lundbeck. Všeobecný súd teda bez toho, aby sa dopustil skreslenia, mohol vychádzať z tohto dokumentu ako zo skutočnosti, ktorá môže podporiť konštatovanie, že Lundbeck nemohla nevedieť o protisúťažnej povahe svojho správania,

–

po druhé Všeobecný súd v bode 776 napadnutého rozsudku uvádza e‑mail od zamestnanca spoločnosti Lundbeck, ktorý sa spomína v odôvodnení 265 sporného rozhodnutia. V tomto dokumente dotknutý zamestnanec uvádza, že je protiprávne dohodnúť sa na predajných cenách, a namieta proti návrhu, ktorý predložila Lundbeck spoločnosti Merck (GUK) s cieľom dohodnúť sa počas rokovaní, ktoré predchádzali ich vzájomnej dohode vzťahujúcej sa na Spojené kráľovstvo, najmä pokiaľ ide o predajnú cenu citalopramu, ktorý mala Lundbeck dodávať spoločnosti Merck (GUK) na základe uvedenej dohody. Z toho vyplýva, že Všeobecný súd tiež bez toho, aby sa dopustil skreslenia, mohol zaradiť tento dokument medzi dôkazy, ktoré mohli preukázať, že Lundbeck nemohla nevedieť o protisúťažnej povahe svojho správania,

188.

V týchto úvahách pritom Všeobecný súd podrobne vysvetlil, prečo dospel k záveru, že Lundbeck mohla dôvodne predpokladať protisúťažnú povahu svojho správania. Všeobecný súd tak v bode 764 napadnutého rozsudku predovšetkým uviedol, že nebolo nepredvídateľné, že dohody, prostredníctvom ktorých sa výrobcovi pôvodných originálnych liekov podarilo počas určitého obdobia vylúčiť potenciálnych konkurentov z trhu na základe opačných platieb v značnej výške, mohli odporovať článku 101 ods. 1 ZFEÚ bez ohľadu na to, či prekračovali rámec pôsobnosti patentov tohto výrobcu.

189.

Okrem toho, ako správne uvádza Komisia, z viacerých bodov napadnutého rozsudku vyplýva, že Všeobecný súd potvrdil posúdenie Komisie týkajúce sa rôznych skutkových okolností, ktoré okrem skutočností uvedených v bode 776 napadnutého rozsudku mohli preukázať, že Lundbeck nemohla nevedieť o protisúťažnej povahe svojho správania alebo že dokonca vedela o tejto protisúťažnej povahe. ( 104 ) Odvolateľky však v rámci tohto odvolania nespochybňujú skutkové posúdenia, ktoré vykonal Všeobecný súd, a tiež sa nezdá, že by Všeobecný súd skreslil relevantné skutkové okolnosti.

190.

Za týchto podmienok treba druhú časť piateho odvolacieho dôvodu takisto zamietnuť.

193.

Táto argumentácia nemôže uspieť.

194.

Je pravda, že z judikatúry, na ktorú sa odvolávajú odvolateľky, vyplýva, že hoci zásadu zákonnosti trestných činov a trestov, ktorá je teraz zakotvená v článku 49 Charty základných práv Európskej únie, nemožno vykladať v tom zmysle, že vylučuje postupné ujasňovanie pravidiel trestnej zodpovednosti, táto zásada však bráni retroaktívnemu uplatneniu výkladu normy stanovujúcej porušenie zo strany súdov, ktorého výsledok nebolo odôvodnene možné v čase spáchania porušenia predvídať najmä vzhľadom na výklad, ktorého sa v danej dobe pridŕžala judikatúra týkajúca sa dotknutého právneho ustanovenia. ( 105 )

195.

Treba však konštatovať, že Všeobecný súd sa nedopustil žiadneho pochybenia tým, že uplatnil takto stanovené kritérium predvídateľnosti na okolnosti prejednávanej veci, a konštatoval, že v tejto veci zásada zákonnosti trestných činov a trestov nebráni uloženiu sankcie za sporné dohody na základe článku 101 ZFEÚ.

199.

Na druhej strane z vyššie rozvinutých úvah tiež vyplýva, že odvolateľky nemôžu tvrdiť, že pozadie sporných dohôd z hľadiska patentového práva ich mohlo viesť k presvedčeniu, že tieto dohody boli chránené pred uplatňovaním práva hospodárskej súťaže. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora totiž vyplýva, že na súdny zmier, ako aj na podmienky výkonu práva duševného vlastníctva sa môžu vzťahovať zákazy stanovené v článku 101 ZFEÚ. ( 108 )

200.

Na rozdiel od tvrdení odvolateliek teda Všeobecný súd v bodoch 766 až 770 napadnutého rozsudku správne uviedol, že skutočnosť, že sporné dohody boli v prejednávanej veci uzavreté vo forme dohôd o urovnaní týkajúcich sa práv duševného vlastníctva, neznamená, že odvolateľky sa môžu domnievať, že protiprávnosť týchto dohôd z hľadiska práva hospodárskej súťaže bola úplne nová alebo nepredvídateľná.

201.

Okrem toho na rozdiel od názoru odvolateliek, skutočnosť, že prejednávaná vec je prvým prípadom, v ktorom Komisia uplatnila článok 101 ZFEÚ na dohody o urovnaní patentových sporov vo farmaceutickej oblasti medzi výrobcom pôvodných originálnych liekov a výrobcami generických liekov, nie je dôvodom na to, aby toto uplatnenie predstavovalo „úplne novú orientáciu“, ktorú nemožno považovať za postupné objasňovanie podmienok uplatnenia tohto ustanovenia v zmysle judikatúry uvedenej v bode 194 vyššie. Ako už totiž bolo uvedené, na kvalifikáciu dohody ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa sa nevyžaduje, aby dohody toho istého typu už boli v minulosti sankcionované, ani aby dohoda musela byť na prvý pohľad alebo bez akejkoľvek pochybnosti dostatočne škodlivá pre hospodársku súťaž. ( 109 )

205.

Na rozdiel od toho, čo zrejme naznačujú odvolateľky, toto vysvetlenie neobsahuje ani vecné pochybenia. Ako už bolo uvedené, ( 112 ) protisúťažná povaha dohody nemusí byť na prvý pohľad, resp. bez akejkoľvek pochybnosti zjavná, aby takúto dohodu bolo možné kvalifikovať ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa. V dôsledku toho skutočnosť, že Komisia musela vykonať podrobné prešetrovanie predtým, ako kvalifikovala určité konania za obmedzenia hospodárskej súťaže, nemôže znamenať, že protisúťažný charakter takýchto konaní nie je predvídateľný pre hospodárske subjekty, ktoré sa ich zúčastňujú. Platí to o to viac, ako správne poznamenáva Komisia, že na rozdiel od tohto orgánu, ktorý musí najprv prešetriť skutkový stav, sú zúčastnené hospodárske subjekty plne oboznámené s týmito skutočnosťami. V prejednávanej veci teda Lundbeck na rozdiel od Komisie už od začiatku vedela, že jej platby v prospech výrobcov generických liekov stanovené spornými dohodami nemali inú protihodnotu než to, že títo výrobcovia nevstúpili na trh so svojimi výrobkami.

206.

Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že tretiu časť piateho odvolacieho dôvodu treba tiež zamietnuť, v dôsledku čoho treba zamietnuť aj piaty odvolací dôvod ako celok.

2.

O potvrdení výpočtu výšky pokút zo strany Všeobecného súdu (šiesty odvolací dôvod)

209.

Komisia preto pri výpočte každej pokuty zohľadnila predaje citalopramu spoločnosti Lundbeck na geografických trhoch dotknutých každým z týchto štyroch porušení.

210.

V rámci prvej časti svojho šiesteho odvolacieho dôvodu odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že potvrdil platnosť tejto metódy výpočtu výšky pokút.

211.

Podľa odvolateliek Komisia nesprávne zahrnula do výpočtu výšky pokút všetky predaje citalopramu spoločnosti Lundbeck uskutočnené počas doby platnosti sporných dohôd v geografických oblastiach dotknutých týmito dohodami, ( 116 ) hoci na niektoré z týchto predajov sa predmetné dohody nevzťahovali. Dôvodom je skutočnosť, že výrobcovia generických liekov nemohli preniknúť na trhy niektorých členských štátov počas doby platnosti sporných dohôd, pretože na jednej strane získali PUT vo veľkom počte týchto štátov až po skončení platnosti dohôd, a na druhej strane patent na molekulu citalopramu zostal v Rakúsku platný počas veľkej časti doby ich platnosti, pretože zanikol až v apríli 2003.

214.

Na rozdiel od názoru odvolateliek tieto konštatovania neobsahujú žiadne nesprávne právne posúdenie.

215.

Odvolateľky tvrdia, že ich názor je podporený bodmi 6 a 13 usmernení z roku 2006, podľa ktorých „kombinácia hodnoty predaja v súvislosti s porušením a trvaním sa považuje za vhodnú hodnotu na vyhodnotenie ekonomického významu porušenia, ako aj relatívneho podielu každého podniku na porušení“, takže Komisia pri uplatnení predmetnej metódy výpočtu vychádza „z hodnoty predaja tovaru alebo služieb podniku, s ktorými porušenie priamo alebo nepriamo súvisí v príslušnej geografickej oblasti“ ( 117 ).

216.

Argumentácia odvolateliek, podľa ktorej predaje citalopramu spoločnosťou Lundbeck počas doby platnosti sporných dohôd v štátoch, na ktoré sa vzťahovala pôsobnosť týchto dohôd, môže predstavovať predaje „súvisiace s porušením“ v zmysle týchto ustanovení len vtedy, keď výrobcovia generických liekov získali PUT pre svoje výrobky v každom z dotknutých štátov, však nemôže uspieť. To isté platí pre argumentáciu založenú na údajnej nemožnosti predávať generickú verziu citalopramu v Rakúsku počas určitej časti doby platnosti dohôd z dôvodu existencie patentu, ktorý sa vzťahoval na ÚFL tohto lieku.

220.

V prejednávanej veci sa zakladal cieľ sporných dohôd, ako to Komisia konštatovala v odôvodnení 1325 sporného rozhodnutia a pripomenula na pojednávaní v tejto veci, konkrétne na ochrane predajov citalopramu spoločnosti Lundbeck v geografickom priestore, na ktorý sa vzťahovala každá zo sporných dohôd.

221.

Ako totiž bolo konštatované vyššie, Lundbeck týmito dohodami odstránila riziko vstupu výrobcov generických liekov na všetky dotknuté trhy tým, že ich prostredníctvom platieb motivovala k tomu, aby sa počas dohodnutých období vzdali úsilia pripraviť a uskutočniť vstup na tieto trhy so svojimi výrobkami. ( 121 ) V dôsledku toho Lundbeck spornými dohodami vylúčila potenciálnu hospodársku súťaž výrobcov generických liekov v súvislosti s citalopramom. ( 122 )

222.

Ako však Všeobecný súd správne konštatoval v napadnutom rozsudku, skutočnosť, že výrobca generických liekov ešte nezískal PUT pre svoj výrobok v danom štáte, nebráni existencii potenciálnej hospodárskej súťaže medzi týmto výrobcom a výrobcom pôvodných originálnych liekov, ktorý už pôsobí v dotknutej geografickej oblasti. Okrem toho Všeobecný súd konštatoval, že v prejednávanej veci sa výrobcovia generických liekov nielenže už dlho vážne pripravovali na svoj vstup na trh, ale navyše už získali PUT alebo uskutočňovali potrebné kroky na jeho získanie v krátkodobom alebo strednodobom horizonte. Preto každý z výrobcov alebo predajcov generických liekov mal skutočné a konkrétne možnosti získať PUT, a tak vstúpiť na trh s citalopramom vo viacerých krajinách EHP v dostatočne krátkej lehote na to, aby vyvíjali konkurenčný tlak na Lundbeck. ( 123 )

225.

Ako totiž vyplýva z judikatúry citovanej vyššie ( 127 ), na to, aby bolo možné zohľadniť predaje na účely výpočtu výšky pokuty uloženej podniku, nie je rozhodujúce, či je preukázané, že každá vykázaná obchodná transakcia je skutočne dôsledkom príslušnej kartelovej dohody. Naopak je postačujúce, že takouto transakciou bolo zamýšľané alebo spôsobené narušenie hospodárskej súťaže na dotknutom trhu, kde sa tieto transakcie uskutočnili. V takomto prípade sa do výpočtu výšky pokuty zahrnie v zásade hodnota všetkých predajov uskutočnených na tomto trhu. ( 128 )

226.

Uvedené platí bez ohľadu na to, či na určitom trhu bola vylúčená skutočná hospodárska súťaž alebo, tak ako v prejednávanej veci, potenciálna hospodárska súťaž. Ako konštatoval Všeobecný súd, ak by bolo možné zaplatiť konkurentom, aby zastavili alebo spomalili proces prípravy ich vstupu na trh, skutočná hospodárska súťaž by nikdy nevznikla alebo by bola značne spomalená. ( 129 ) Komisia preto na pojednávaní v prejednávanej veci správne uviedla, že stanovisko zakladajúce sa na tvrdení, že pokuty možno uložiť len za obdobie, za ktoré Komisia môže preukázať, že je isté, že potenciálna hospodárska súťaž sa mohla zmeniť na skutočnú hospodársku súťaž, treba zamietnuť.

227.

Prijatie takéhoto stanoviska by bolo totiž úplne v rozpore s potrebným účinkom článku 101 ZFEÚ, pretože by umožnilo podnikom beztrestne vylúčiť potenciálnu hospodársku súťaž z dôvodu, že sa nepreukázalo, že predaje uskutočnené na trhu dotknutom týmto vylúčením boli skutočne ovplyvnené predmetným porušením, a teda ich možno zohľadniť na účely výpočtu výšky pokuty.

231.

Všeobecný súd v uvedenom bode 816 napadnutého rozsudku vysvetlil, že okolnosti veci E.ON Ruhrgas a E.ON/Komisia neboli porovnateľné s okolnosťami prejednávanej veci, pretože vo veci E.ON Ruhrgas a E.ON/Komisia nebola možná nijaká hospodárska súťaž, a to aj napriek tomu, že protisúťažná dohoda počas určitej časti posudzovaného obdobia neexistovala z dôvodu vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá vytvárala situáciu faktického monopolu. Podľa Všeobecného súdu však v prejednávanej veci odvolateľky nepreukázali, že v prípade neexistencie sporných dohôd by hospodárska súťaž, hoci aj potenciálna, medzi nimi a výrobcami alebo predajcami generických liekov nebola možná alebo že by neexistovala.

232.

Podľa odvolateliek tieto konštatovania nevyvracajú tvrdenie, podľa ktorého výrobcovia generických liekov, tak ako dotknutí prevádzkovatelia vo veci E.ON Ruhrgas a E.ON/Komisia, v skutočnosti nemohli konkurovať spoločnosti Lundbeck na trhoch štátov, v ktorých nezískali PUT. Ďalej uvádzajú, že tvrdenie, podľa ktorého príprava na získanie PUT už predstavuje existenciu potenciálnej hospodárskej súťaže, nemôže v tejto súvislosti uspieť, pretože vo veci E.ON Ruhrgas a E.ON/Komisia sa ani možnosť prípravy na vstup na trh nepovažovala za dôkaz existencie potenciálnej hospodárskej súťaže v období, počas ktorého existencia monopolu ešte bránila dotknutým subjektom vstúpiť na predmetný trh. ( 134 )

233.

Ako však v podstate zdôrazňuje Komisia, situácia, v ktorej právna úprava alebo skutková okolnosť bránia akejkoľvek hospodárskej súťaži, hoci aj potenciálnej, na trhu, nie je porovnateľná so situáciou, v ktorej je trh otvorený hospodárskej súťaži, aj keď subjekty, ktoré chcú vstúpiť na tento trh, musia na tento účel splniť určité podmienky, ako je napríklad podmienka získania PUT pre svoje výrobky.

236.

Po tretie, pokiaľ ide o tvrdenie odvolateliek, podľa ktorého účinky porušenia môžu byť, dokonca aj v prípade porušenia z hľadiska cieľa, relevantné na účely výpočtu výšky pokút, ( 138 ) stačí konštatovať, že podľa bodu 22 usmernení z roku 2006 Komisia nezohľadňuje účinky, ale uskutočnenie alebo neuskutočnenie porušenia, a že v prejednávanej veci odvolateľky nespochybňujú konštatovania Všeobecného súdu, podľa ktorých sporné dohody boli vykonané. ( 139 )

237.

Okrem toho a v každom prípade nie je nijako preukázané, že v prejednávanej veci sporné dohody nemali účinky v obdobiach, počas ktorých výrobcovia generických liekov ešte nemali PUT pre svoje výrobky. Možno však o tom prinajmenšom pochybovať, keďže bolo preukázané, že cieľom týchto dohôd bolo práve vylúčiť počas dohodnutých období potenciálnu hospodársku súťaž medzi spoločnosťou Lundbeck a výrobcami generických liekov tým, že Lundbeck týchto výrobcov motivovala k tomu, aby sa vzdali svojho úsilia na účely prípravy ich vstupu na trh, a teda na účely získania PUT. ( 140 )

238.

Z toho vyplýva, že prvú časť šiesteho odvolacieho dôvodu treba zamietnuť.

241.

V rámci druhej časti svojho šiesteho odvolacieho dôvodu odvolateľky tvrdia, že Všeobecný súd sa dopustil pochybení, keď potvrdil sadzbu závažnosti, ktorú stanovila Komisia.

242.

Skôr, ako sa budem zaoberať touto argumentáciou, je potrebné pripomenúť, že iba Všeobecný súd má právomoc preskúmať spôsob, akým Komisia v každom konkrétnom prípade posúdila závažnosť protiprávnych konaní. V rámci odvolania je predmetom preskúmania vykonávaného Súdnym dvorom na jednej strane preskúmanie toho, do akej miery Všeobecný súd z právneho hľadiska správne zohľadnil všetky faktory podstatné na posúdenie závažnosti správania určeného s ohľadom na článok 101 ZFEÚ a článok 23 nariadenia č. 1/2003, a na druhej strane overenie toho, či Všeobecný súd v právom požadovanom rozsahu odpovedal na všetky tvrdenia uvádzané na podporu návrhu na zrušenie pokuty alebo na zníženie jej výšky. ( 143 )

243.

Okrem toho Súdny dvor v prípade, že v rámci konania o odvolaní rozhoduje o právnych otázkach, nemôže z dôvodu spravodlivého zaobchádzania nahradiť svojím posúdením posúdenie Všeobecného súdu rozhodujúceho v rámci výkonu svojej neobmedzenej súdnej právomoci o výške pokút uložených podnikom. Konštatovať, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, môže Súdny dvor len vtedy, ak dospeje k záveru, že výška sankcie je nielen neprimeraná, ale aj nadmerná, ba dokonca disproporčná. ( 144 )

247.

Odvolateľky tak na jednej strane tvrdia, že Všeobecný súd tým, že potvrdil sadzby závažnosti stanovené Komisiou, nezohľadnil správne geografický rozsah predmetných porušení, pretože tento rozsah bol obmedzený z dôvodu, že časť trhov členských štátov EHP bola v skutočnosti pre výrobcov generických liekov počas doby platnosti sporných dohôd neprístupná. Z preskúmania prvej časti tohto odvolacieho dôvodu však vyplýva, že táto argumentácia je založená na nesprávnych predpokladoch. ( 145 )

248.

Na druhej strane odvolateľky tvrdia, že sa mala uplatniť výrazne nižšia sadzba závažnosti z dôvodu, že predmetné porušenia nezodpovedali definícii „kartelov“. Z vyššie rozvinutých úvah však vyplýva, že tieto porušenia sa zakladali dohodách, ktorých cieľom bolo zaplatiť konkurentom za to, že nevstúpia na trh, a že Lundbeck nemohla nevedieť o protisúťažnej povahe takéhoto postupu. ( 146 ) Preto bez ohľadu na to, čo odvolateľky chápu pod „definíciou kartelu“, nie je jasné, prečo by mala byť pre tento typ správania stanovená nižšia sadzba závažnosti.

249.

Z týchto úvah vyplýva, že druhú časť šiesteho odvolacieho dôvodu treba tiež zamietnuť, v dôsledku čoho treba zamietnuť aj tento odvolací dôvod ako celok.

252.

Po prvé podľa článku 138 ods. 1 a 2 rokovacieho poriadku, ktorý sa na základe článku 184 ods. 1 uvedeného rokovacieho poriadku uplatňuje aj na konanie o odvolaní, účastníkovi konania, ktorý vo veci nemal úspech, je uložená povinnosť nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté, pričom ak je viac účastníkov konania, ktorí vo veci nemali úspech, Súdny dvor medzi nich rozdelí náhradu trov konania. Keďže Komisia podala príslušný návrh a odvolateľky nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené uložiť im povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania a nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii. Keďže podali odvolanie spoločne, musia tieto trovy konania znášať spoločne a nerozdielne.

253.

Ďalej podľa článku 184 ods. 4 svojho rokovacieho poriadku môže Súdny dvor nariadiť, že vedľajší účastník prvostupňového konania, ktorý sa zúčastnil na písomnej alebo ústnej časti konania na Súdnom dvore, znáša svoje vlastné trovy konania. Keďže EFPIA sa zúčastnila na písomnej a ústnej časti tohto odvolacieho konania, je opodstatnené uložiť jej povinnosť znášať svoje vlastné trovy konania.

254.

Napokon z článku 140 ods. 1 v spojení s článkom 184 ods. 1 rokovacieho poriadku vyplýva, že členské štáty, ktoré do konania vstúpili ako vedľajší účastníci konania, znášajú svoje vlastné trovy konania. V dôsledku toho je potrebné rozhodnúť, že Spojené kráľovstvo znáša svoje vlastné trovy konania.

H. Lundbeck A/S a Lundbeck Ltd znášajú spoločne a nerozdielne svoje vlastné trovy konania a sú povinné nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Európskej komisii.

3.

European Federation of Pharmaceutical Industries and Associations a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska znášajú svoje vlastné trovy konania.

( 1 ) Jazyk prednesu: francúzština.

( 2 ) Pozri v tomto zmysle odôvodnenia 9 a 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník spoločenstva o humánnych liekoch ( Ú. v. ES L 311, 2001, s. 67 ; Mim. vyd. 13/027, s. 69), ako aj rozsudky z 3. decembra 1998, Generics (UK) a i. ( C‑368/96 , EU:C:1998:583 , bod 4 ), a zo 16. októbra 2003, AstraZeneca ( C‑223/01 , EU:C:2003:546 , body 42 a 52 ); pozri tiež rozsudok Všeobecného súdu z 15. septembra 2015, Novartis Europharm/Komisia ( T‑472/12 , EU:T:2015:637 , body 62 a 63 ), ako aj návrhy, ktoré som predniesla vo veci Warner‑Lambert Company ( C‑423/17 , EU:C:2018:822 , bod 1 a nasl.).

( 3 ) Rozsudky z 31. októbra 1974, Centrafarm a de Peijper ( 15/74 , EU:C:1974:114 , bod 9 ); z 18. februára 1992, Komisia/Taliansko ( C‑235/89 , EU:C:1992:73 , bod 17 ); z 27. októbra 1992, Generics a Harris Pharmaceuticals ( C‑191/90 , EU:C:1992:407 , bod 23 ), ako aj z 5. decembra 1996, Merck a Beecham ( C‑267/95 a C‑268/95 , EU:C:1996:468 , body 30 a 31 ).

( 9 ) Pozri rozhodnutie Komisie C(2014) 4955 final z 9. júla 2014 týkajúce sa konania podľa článkov 101 a 102 ZFEÚ [vec AT.39612 – Perindopril (Servier)]; toto rozhodnutie bolo predmetom rozsudkov Všeobecného súdu z 12. decembra 2018, v súčasnosti preskúmavaných v konaní o odvolaní, vo veciach Biogaran/Komisia ( T‑677/14 , EU:T:2018:910 ; vec C‑207/19 P, prejednávaná); Teva UK a i./Komisia ( T‑679/14 , neuverejnený, EU:T:2018:919 ; vec C‑198/19 P, prejednávaná); Lupin/Komisia ( T‑680/14 , neuverejnený, EU:T:2018:908 ; vec C‑144/19 P, prejednávaná); Mylan Laboratories a Mylan/Komisia ( T‑682/14 , neuverejnený, EU:T:2018:907 ; vec C‑197/19 P, prejednávaná); Krka/Komisia ( T‑684/14 , neuverejnený, EU:T:2018:918 ; vec C‑151/19 P, prejednávaná); Servier a i./Komisia ( T‑691/14 , EU:T:2018:922 ; veci C‑176/19 P a C‑201/19 P, prejednávané); Niche Generics/Komisia ( T‑701/14 , neuverejnený, EU:T:2018:921 ; vec C‑164/19 P, prejednávaná), ako aj Unichem Laboratories/Komisia ( T‑705/14 , neuverejnený, EU:T:2018:915 ; vec C‑166/19 P, prejednávaná).

( 10 ) Bod 1 napadnutého rozsudku.

( 11 ) Nariadenie Rady (es) č. 1768/92 z 18. júna 1992 o vytvorení dodatkového ochranného osvedčenia na liečivá ( Ú. v. ES L 182, 1992, s. 1 ; Mim. vyd. 13/011, s. 200), v súčasnosti nahradené nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 469/2009 zo 6. mája 2009 o dodatkovom ochrannom osvedčení pre liečivá ( Ú. v. EÚ L 152, 2009, s. 1 ).

( 12 ) Body 15 až 17 napadnutého rozsudku.

( 13 ) Body 18 až 21 napadnutého rozsudku; sporné patenty v príslušnom poradí udelil EPÚ v roku 2001 (amid) a v roku 2003 (jód), ako aj viaceré členské štáty a EPÚ v roku 2002 (kryštalizácia). Patent na výrobu citalopramu prostredníctvom filmovej destilácie bol udelený v Spojenom kráľovstve v roku 2001 a v roku 2004 bol zrušený; podobný patent bol udelený v Dánsku v roku 2002.

( 20 ) Body 12 až 14 a 46 až 48 napadnutého rozsudku.

( 21 ) Body 71 a 75 napadnutého rozsudku.

( 22 ) Pozri poznámku pod čiarou 7 vyššie.

( 23 ) ( C‑591/16 P , neuverejnené, EU:C:2016:967 ).

( 24 ) ( C‑591/16 P , neuverejnené, EU:C:2017:532 ).

( 25 ) Pozri poznámku pod čiarou 7 vyššie.

( 32 ) Rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i. ( C‑307/18 , EU:C:2020:52 , body 34 a 46 ).

( 33 ) Rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i. ( C‑307/18 , EU:C:2020:52 , bod 48 ).

( 34 ) Rozsudok Všeobecného súdu z 1. júla 2010, AstraZeneca/Komisia ( T‑321/05 , EU:T:2010:266 , bod 362 ).

( 35 ) Pozri bod 121 napadnutého rozsudku; pozri tiež rozsudok Všeobecného súdu z 12. decembra 2018, Servier a i./Komisia ( T‑691/14 , EU:T:2018:922 , bod 359 ).

( 36 ) Pozri v tejto súvislosti návrhy, ktoré som predniesla vo veci Generics (UK) a i. ( C‑307/18 , EU:C:2020:28 , bod 67 ).

( 37 ) Rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i. ( C‑307/18 , EU:C:2020:52 , body 52 a 81 ); pozri tiež návrhy, ktoré som predniesla vo veci Generics (UK) a i. ( C‑307/18 , EU:C:2020:28 , body 73 a 74 ).

( 44 ) Pozri k tomuto bodu už návrhy, ktoré som predniesla vo veci Generics (UK) a i. ( C‑307/18 , EU:C:2020:28 , bod 125 ).

( 45 ) Rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i. ( C‑307/18 , EU:C:2020:52 , bod 50 ); pozri tiež návrhy, ktoré som predniesla vo veci Generics (UK) a i. ( C‑307/18 , EU:C:2020:28 , bod 83 ).

( 46 ) Rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i. ( C‑307/18 , EU:C:2020:52 , bod 51 ); pozri tiež návrhy, ktoré som predniesla vo veci Generics (UK) a i. ( C‑307/18 , EU:C:2020:28 , body 84 a 85 ).

( 47 ) Pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. septembra 1998, European Night Services a i./Komisia ( T‑374/94, T‑375/94, T‑384/94 a T‑388/94 , EU:T:1998:198 , bod 139 ), na ktorý sa odvolávajú odvolateľky, ako aj rozsudok Všeobecného súdu z 29. júna 2012, E.ON Ruhrgas a E.ON/Komisia ( T‑360/09 , EU:T:2012:332 , bod 89 ).

( 48 ) Pozri bod 162 napadnutého rozsudku v spojení najmä s bodmi 120 až 132 uvedeného rozsudku.

( 49 ) Ú. v. EÚ C 89, 2014, s. 3 .

( 56 ) Uznesenie z 12. júna 2019, OY/Komisia ( C‑816/18 P , neuverejnené, EU:C:2019:486 , bod 4 [6]), ako aj rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. marca 2000, Cimenteries CBR a i./Komisia ( T‑25/95, T‑26/95, T‑30/95 až T‑32/95, T‑34/95 až T‑39/95, T‑42/95 až T‑46/95, T‑48/95, T‑50/95 až T‑65/95, T‑68/95 až T‑71/95, T‑87/95, T‑88/95, T‑103/95 a T‑104/95 , EU:T:2000:77 , bod 1053 ); rozsudky Všeobecného súdu zo 16. júna 2015, FSL a i./Komisia ( T‑655/11 , EU:T:2015:383 , bod 183 ), a zo 14. marca 2018, Kim a i./Rada a Komisia ( T‑533/15 a T‑264/16 , EU:T:2018:138 , bod 224 ).

( 57 ) Pozri najmä body 122 a 126 napadnutého rozsudku, ako aj odôvodnenia 149 a 157, a poznámky pod čiarou 292 a 322 sporného rozhodnutia.

( 58 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky Súdu prvého stupňa z 27. septembra 2006, Archer Daniels Midland/Komisia ( T‑59/02 , EU:T:2006:272 , bod 277 ), a z 8. júla 2008, Lafarge/Komisia ( T‑54/03 , neuverejnený, EU:T:2008:255 , bod 379 ); rozsudky Všeobecného súdu z 11. júla 2014, Esso a i./Komisia ( T‑540/08 , EU:T:2014:630 , bod 75 ), a zo 16. júna 2015, FSL a i./Komisia ( T‑655/11 , EU:T:2015:383 , bod 208 ).

( 59 ) Rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i. ( C‑307/18 , EU:C:2020:52 , bod 53 ); pozri v tejto súvislosti tiež návrhy, ktoré som predniesla vo veci Generics (UK) a i. ( C‑307/18 , EU:C:2020:28 , body 89 až 93 ).

( 60 ) Pozri body 44 až 64 vyššie a osobitne body 55 až 58 vyššie.

( 61 ) Pozri body 86 až 93 vyššie.

( 68 ) Rozsudok z 30. januára 2020 ( C‑307/18 , EU:C:2020:52 ).

( 69 ) Pozri najmä bod 335 napadnutého rozsudku.

( 70 ) Pozri najmä body 352, 358 až 360, 363, 369, 401, 412, 414, 425, 428, 431 a 490 napadnutého rozsudku.

( 71 ) Pozri body 478 až 500 a osobitne body 491 a 495 napadnutého rozsudku.

( 72 ) Rozsudok z 30. januára 2020 ( C‑307/18 , EU:C:2020:52 ).

( 73 ) Pozri rozsudok z 30. januára 2020, Generics (UK) a i. ( C‑307/18 , EU:C:2020:52 , body 78 , 81 , 83 až 89 , 92 , 93 , 97 , 100 a 102 ); pozri tiež k týmto bodom návrhy, ktoré som predniesla vo veci Generics (UK) a i. ( C‑307/18 , EU:C:2020:28 , body 108 až 120 a 130 až 140 ).

( 80 ) Pozri body 66 až 113 vyššie (preskúmanie štvrtého odvolacieho dôvodu týkajúceho sa existencie potenciálnej hospodárskej súťaže medzi spoločnosťou Lundbeck a výrobcami generických liekov).

( 81 ) Rozsudok z 30. januára 2020 ( C‑307/18 , EU:C:2020:52 , bod 100 ).

( 82 ) Pozri v tejto súvislosti návrhy, ktoré som predniesla vo veci Generics (UK) a i. ( C‑307/18 , EU:C:2020:28 , body 121 až 129 ).

( 83 ) Pozri najmä body 363, 369, 390, 401, 429 a 474 napadnutého rozsudku.

( 84 ) Rozsudok z 30. januára 2020 ( C‑307/18 , EU:C:2020:52 ).

( 85 ) Pozri bod 33 vyššie.

( 92 ) Rozsudky z 13. júla 1966, Consten a Grundig/Komisia ( 56/64 a 58/64 , EU:C:1966:41 , s. 500); z 18. februára 1971, Sirena ( 40/70 , EU:C:1971:18 , bod 9 ); z 8. júna 1982, Nungesser a Eisele/Komisia ( 258/78 , EU:C:1982:211 , bod 28 ); z 25. februára 1986, Windsurfing International/Komisia ( 193/83 , EU:C:1986:75 , bod 46 ); z 27. septembra 1988, Bayer a Maschinenfabrik Hennecke ( 65/86 , EU:C:1988:448 , bod 16 ), a z 30. januára 2020, Generics (UK) a i. ( C‑307/18 , EU:C:2020:52 , body 49 , 79 , 81 a 82 ); pozri tiež návrhy, ktoré som predniesla vo veci Generics (UK) a i. ( C‑307/18 , EU:C:2020:28 , body 108 až 112 ).

( 93 ) Pozri, pokiaľ ide o analýzu týchto rozsudkov, poznámku pod čiarou 84 návrhov, ktoré som predniesla vo veci Generics (UK) a i. ( C‑307/18 , EU:C:2020:28 ). Rozsudok z 8. júna 1982, Nungesser a Eisele/Komisia ( 258/78 , EU:C:1982:211 , body 56 až 58 ), na ktorý sa odvolateľky tiež odvolávajú, a ktorým sa táto poznámka pod čiarou nezaoberá, nevedie k inému záveru, pretože sa v ňom len potvrdzuje, že v oblasti práv k rastlinným odrodám môže byť udelenie výlučnej licencie v osobitných prípadoch zlučiteľné so súčasným článkom 101 ZFEÚ.

( 94 ) Pozri body 354, 360, 383, 384, 412, 475, 497, 718 a 835 napadnutého rozsudku.

( 95 ) Pozri rozsudok z 11. septembra 2014, CB/Komisia ( C‑67/13 P , EU:C:2014:2204 , body 53 a 54 a citovaná judikatúra); pozri tiež návrhy, ktoré som predniesla vo veciach T‑Mobile Netherlands a i. ( C‑8/08 , EU:C:2009:110 , bod 38 a nasl. a citovaná judikatúra), a Generics (UK) a i. ( C‑307/18 , EU:C:2020:28 , bod 158 ), ako aj návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Wahl vo veci CB/Komisia ( C‑67/13 P , EU:C:2014:1958 , bod 40 a nasl. a citovaná judikatúra), a návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bobek vo veci Budapest Bank a i. ( C‑228/18 , EU:C:2019:678 , bod 46 ).

( 102 ) Pozri rozsudok z 18. júna 2013, Schenker & Co. a i. ( C‑681/11 , EU:C:2013:404 , body 37 a 38 a citovaná judikatúra).

( 103 ) Pozri najmä body 133 a 152 vyššie.

( 104 ) Pozri najmä bod 368 („dôkazy pochádzajúce z obdobia, v ktorom boli uzatvorené sporné dohody, navyše svedčia o tom, že odvolateľky mali v úmysle použiť ‚hromadu [USD]‘ na vylúčenie generických liekov z trhu“) alebo body 524, 528 a 839 napadnutého rozsudku (konštatovanie, že skutkové okolnosti potvrdzujú existenciu stratégie spoločnosti Lundbeck oddialiť vstup generických liekov na trh, ktorej súčasťou boli sporné dohody).

( 105 ) Rozsudok z 28. júna 2005, Dansk Rørindustri a i./Komisia ( C‑189/02 P, C‑202/02 P, C‑205/02 P až C‑208/02 P a C‑213/02 P , EU:C:2005:408 , body 217 a 218 ).

( 106 ) Pozri body 182 a 184 vyššie.

( 107 ) Pozri bod 133 vyššie.

( 114 ) Ú. v. EÚ C 210, 2006, s. 2 .

( 115 ) Pozri bod 19 vyššie.

( 116 ) Pokiaľ ide o príslušnú geografickú pôsobnosť sporných dohôd, pozri body 12 až 17 vyššie.

( 117 ) Kurzívou zvýraznila generálna advokátka.

( 118 ) Pozri rozsudky z 11. júla 2013, Team Relocations a i./Komisia ( C‑444/11 P , neuverejnený, EU:C:2013:464 , bod 76 ); z 12. novembra 2014, Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia ( C‑580/12 P , EU:C:2014:2363 , bod 57 ); z 19. marca 2015, Dole Food a Dole Fresh Fruit Europe/Komisia ( C‑286/13 P , EU:C:2015:184 , bod 148 ); z 23. apríla 2015, LG Display a LG Display Taiwan/Komisia ( C‑227/14 P , EU:C:2015:258 , bod 53 ), a zo 7. septembra 2016, Pilkington Group a i./Komisia ( C‑101/15 P , EU:C:2016:631 , bod 19 ); pozri tiež návrhy, ktoré som predniesla vo veci Pilkington Group a i./Komisia ( C‑101/15 P , EU:C:2016:258 , body 26 a 31 až 33 ).

( 119 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 11. júla 2013, Team Relocations a i./Komisia ( C‑444/11 P , neuverejnený, EU:C:2013:464 , bod 77 ); z 12. novembra 2014, Guardian Industries a Guardian Europe/Komisia ( C‑580/12 P , EU:C:2014:2363 , bod 58 ), a z 9. júla 2015, InnoLux/Komisia ( C‑231/14 P , EU:C:2015:451 , bod 62 ); pozri tiež návrhy, ktoré som predniesla vo veci Pilkington Group a i./Komisia ( C‑101/15 P , EU:C:2016:258 , bod 34 ).

( 126 ) Pozri v súvislosti s týmto kritériom na účely určenia, či napriek existencii patentu existuje potenciálna hospodárska súťaž, bod 59 vyššie. K získaniu PUT v Rakúsku výrobcami generických liekov pozri body 176 a 227 napadnutého rozsudku.

( 127 ) Pozri judikatúru citovanú v bodoch 217 až 219 vyššie.

( 128 ) Pozri v tejto súvislosti návrhy, ktoré som predniesla vo veci Pilkington Group a i./Komisia ( C‑101/15 P , EU:C:2016:258 , bod 36 ).

( 129 ) Bod 171 napadnutého rozsudku.

( 130 ) Pozri v tejto súvislosti odôvodnenie 171 sporného rozhodnutia.

( 131 ) Rozsudok z 29. júna 2012 ( T‑360/09 , EU:T:2012:332 ).

( 138 ) Odvolateľky sa v tejto súvislosti opierajú o bod 31 rozsudku zo 4. júna 2009, T‑Mobile Netherlands a i. ( C‑8/08 , EU:C:2009:343 ).

( 139 ) Pozri body 399 a 805 napadnutého rozsudku.

( 140 ) Pozri bod 133 vyššie. Pozri v tejto súvislosti tiež návrhy, ktoré som predniesla vo veci Generics (UK) a i. ( C‑307/18 , EU:C:2020:28 , body 196 až 199 ).

( 141 ) Odôvodnenia 1331 a 1332 sporného rozhodnutia.

( 142 ) Pozri body 12 až 17 vyššie.

( 143 ) Rozsudky zo 17. decembra 1998, Baustahlgewebe/Komisia ( C‑185/95 P , EU:C:1998:608 , bod 128 ); z 28. júna 2005, Dansk Rørindustri a i./Komisia ( C‑189/02 P, C‑202/02 P, C‑205/02 P až C‑208/02 P a C‑213/02 P , EU:C:2005:408 , bod 244 ), a z 26. septembra 2018, Infineon Technologies/Komisia ( C‑99/17 P , EU:C:2018:773 , bod 192 ).