C-314/16

62016CJ0314

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (deviata komora)

z 25. januára 2018 ( *1 )

„Nesplnenie povinnosti členským štátom – Doprava – Smernica 2006/126/ES – Vodičský preukaz – Definícia skupín C1 a C, ako aj skupiny D1“

Vo veci C‑314/16,

ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 258 ZFEÚ, podaná 1. júna 2016,

v zložení: E. Juhász (spravodajca), vykonávajúci funkciu predsedu deviatej komory, sudcovia K. Jürimäe a C. Lycourgos,

generálny advokát: Y. Bot,

tajomník: I. Illéssy, referent,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 1. júna 2017,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 7. septembra 2017,

vyhlásil tento

Česká republika si tým, že obmedzila definíciu skupiny D1 na motorové vozidlá projektované a konštruované na prepravu viac ako ôsmich cestujúcich, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 4 ods. 1 a článku 4 ods. 4 písm. h) tejto smernice.

Právny rámec

Právo Únie

2

Smernica Rady 91/439/EHS z 29. júla 1991 o vodičských preukazoch ( Ú. v. ES L 237, 1991, s. 1 ; Mim. vyd. 07/001, s. 317) vo svojom článku 3 ods. 2 stanovovala:

„V rámci kategórií A, B, B + E, C, C + E, D a D + E môžu byť vydané špecifické vodičské preukazy v nasledovných kategóriách:

Podľa odôvodnení 2 a 12 smernice 2006/126:

„(2)

Predpisy o vodičských preukazoch sú základnými prvkami spoločnej dopravnej politiky, prispievajú k zlepšeniu bezpečnosti cestnej premávky a uľahčujú voľný pohyb osôb usadzujúcich sa v inom členskom štáte ako v štáte, v ktorom bol vydaný vodičský preukaz. … Napriek pokroku dosiahnutému pri harmonizácii predpisov o vodičských preukazoch medzi členskými štátmi stále pretrvávajú výrazné rozdiely týkajúce sa predpisov o pravidelnosti obnovenia vodičských preukazov a o podskupinách vozidiel, ktoré sa musia vo väčšej miere harmonizovať s cieľom prispieť k vykonávaniu politík Spoločenstva.

…

(12)

Vymedzenia týchto skupín by mali odrážať v širšom rozsahu technické vlastnosti dotknutých vozidiel a zručnosti potrebné na vedenie vozidla.“

4. motorové vozidlá:

–

‚motorové vozidlo‘ je akékoľvek motorom poháňané vozidlo, ktoré sa bežne používa na prepravu osôb alebo tovaru po ceste, alebo na ťahanie vozidiel používaných na prepravu osôb alebo tovaru po ceste. Tento pojem zahŕňa trolejbusy, t. j. nekoľajové vozidlá poháňané elektrickým prúdom. Nezahŕňa poľnohospodárske alebo lesné traktory,

…

d)

Skupina C1:

h)

Skupina D1:

motorové vozidlá projektované a konštruované na prepravu najviac 16 cestujúcich okrem vodiča a s maximálnou dĺžkou nepresahujúcou 8 m; k motorovým vozidlám tejto skupiny môže byť pripojené prípojné vozidlo, ktorého maximálna prípustná hmotnosť nepresahuje 750 kg;

…

j)

Skupina D:

…“

7

Príloha II k smernici 2006/126 v oddiele I, nazvanom „Minimálne požiadavky na skúšky z vedenia motorového vozidla“, v časti A s názvom „Teoretická skúška“ v odseku 4, nazvanom „Osobitné ustanovenia pre skupiny C, CE, C1, C1E, D, DE, D1 a D1E“, obsahuje body 4.1.9 a 4.1.10, ktoré znejú:

„…

4.1.9.

bezpečnostných faktoroch týkajúcich sa nákladu vozidla: kontrola nákladu (umiestnenie a upevnenie), ťažkosti s rôznymi druhmi nákladu (napr. kvapaliny, visiace náklady,…), vykladanie a nakladanie tovaru a použitie nakladacieho zariadenia (iba pre skupiny C, CE, C1, C1E);

…

8.1.8.

schopnosť vykonať osobitné bezpečnostné opatrenia vo vozidle; ovládanie korby, pomocných dverí, núdzových východov, zariadení prvej pomoci, hasiacich prístrojov a iných bezpečnostných zariadení (iba pre skupiny D, DE, D1, D1E);

…

8.2.3.

bezpečné zaparkovanie kvôli nakladaniu/vykladaniu pri nakladacej rampe/plošine alebo pri podobnom zariadení (iba pre skupiny C, CE, C1, C1E);

g)

C1 sú zaradené motorové vozidlá s výnimkou traktorov, ktorých maximálna povolená hmotnosť presahuje 3500 kg, ale nepresahuje 7500 kg, určené na prepravu najviac ôsmich osôb okrem vodiča, ku ktorým môže byť pripojené prípojné vozidlo s maximálnou povolenou hmotnosťou nepresahujúcou 750 kg;

h)

C sú zaradené motorové vozidlá s výnimkou traktorov a vozidiel uvedených v písmene g), ktorých maximálna povolená hmotnosť presahuje 3500 kg, určené na prepravu najviac ôsmich osôb okrem vodiča, ku ktorým môže byť pripojené prípojné vozidlo s maximálnou povolenou hmotnosťou nepresahujúcou 750 kg;

i)

D1 sú zaradené motorové vozidlá, ktorých dĺžka nepresahuje 8 metrov, určené na prepravu najmenej ôsmich a najviac šestnástich osôb okrem vodiča, ku ktorým môže byť pripojené prípojné vozidlo s maximálnou povolenou hmotnosťou nepresahujúcou 750 kg.“

Česká republika odpovedala na odôvodnené stanovisko listom z 22. mája 2015 a v súvislosti s vymedzením skupín vodičských preukazov C, C1 a D1 uviedla, že „Česká republika súhlasí s tým, že v súlade s požiadavkami Komisie vykoná čiastočné zmeny a doplnenia platných právnych predpisov s cieľom vyhnúť sa akémukoľvek riziku nejasností a poskytnúť väčšiu právnu istotu“.

13

Vzhľadom na to, že Komisii nebol predložený žiadny dôkaz týkajúci sa zamýšľaných zmien, a na skutočnosť, že vytýkané nesplnenie povinností v každom prípade pretrvávalo ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku, Komisia rozhodla podať prejednávanú žalobu.

O žalobe

Argumentácia účastníkov konania

14

17

Keďže určité technické vlastnosti skupín C a C1 sú rovnaké ako technické vlastnosti skupín D1 a D, Komisia zdôrazňuje potrebu presne vymedziť skupiny C1 a C na jednej strane a skupiny D1 a D na strane druhej. Rozlíšenie, ktoré v tomto ohľade obsahuje smernica 2006/126, a síce výraz „iné… ako sú vozidlá skupiny D1 alebo D“ uvedený v definícii skupín C1 a C v dôsledku toho znamená, že motorové vozidlá, ktoré spĺňajú technické kritériá skupín C1/C a D1/D, sú však určené v prvom rade na prepravu cestujúcich, patria do skupín D1 a D, zatiaľ čo motorové vozidlá, ktoré nepatria do skupín D1 a D, sú zaradené do skupín C1 a C.

18

Česká republika zastáva názor, že žaloba je nedôvodná.

19

Tvrdí, že nie je nevyhnutné prebrať ustanovenia smernice 2006/126 v doslovnom znení, pokiaľ je dosiahnutý cieľ, ktorý tieto ustanovenia sledujú. Daný cieľ je podľa nej dosiahnutý, keďže vymedzenie skupín vozidiel C1, C a D1 na vnútroštátnej úrovni napriek tomu, že jeho znenie sa nezhoduje so znením dotknutých ustanovení tejto smernice, zabezpečuje, že žiadne vozidlo nespadá do viacerých skupín.

Najskôr treba pripomenúť, že v súlade s odôvodnením 2 smernice 2006/126 sú predpisy o vodičských preukazoch základnými prvkami spoločnej dopravnej politiky, prispievajú k zlepšeniu bezpečnosti cestnej premávky a uľahčujú voľný pohyb osôb usadzujúcich sa v inom členskom štáte ako v štáte, v ktorom bol vydaný vodičský preukaz.

23

Vzhľadom na to, že v danej oblasti pretrvávajú medzi členskými štátmi značné rozdiely, má v súlade s týmto odôvodnením smernica 2006/126, ktorá je treťou smernicou upravujúcou vodičské preukazy, za úlohu dosiahnuť dôkladnejšiu harmonizáciu s cieľom prispieť k vykonávaniu politík Európskej únie.

24

V rámci prostriedkov na dosiahnutie tohto cieľa, ktoré stanovuje, obsahuje najmä vymedzenia skupín vodičských preukazov, ktoré by podľa odôvodnenia 12 tejto smernice „mali odrážať v širšom rozsahu technické vlastnosti dotknutých vozidiel a zručnosti potrebné na vedenie vozidla“.

25

28

Pri súčasnom stave práva Únie skupiny C a C1, ktoré sú vymedzené v súlade s článkom 4 ods. 1 smernice 2006/126, resp. článkom 4 ods. 4 písm. d) a f) tejto smernice, sa vzťahujú na iné motorové vozidlá, ako sú vozidlá skupiny D1 alebo D, ktorých maximálna prípustná hmotnosť je viac ako 3500 kg, pokiaľ ide o vozidlá skupiny C, alebo ktorých maximálna prípustná hmotnosť presahuje 3500 kg, ale nepresahuje 7500 kg, pokiaľ ide o vozidlá skupiny C1, a ktoré sú projektované a konštruované na prepravu najviac ôsmich cestujúcich okrem vodiča. Skupina D1 definovaná v odseku 4 písm. h) toho istého článku sa vzťahuje na motorové vozidlá projektované a konštruované na prepravu najviac šestnástich cestujúcich okrem vodiča a s maximálnou dĺžkou nepresahujúcou 8 m.

29

V českom práve však definícia skupín C a C1 nezodpovedá vymedzeniu skupín C/C1 a D/D1 stanovenému v práve Únie a vyjadrenému výrazom „iné…, ako sú vozidlá skupín D1 alebo D“. Je teda zjavné, že do českého práva nebolo prebraté zrušenie dolnej hranice ôsmich cestujúcich, ku ktorému mal normotvorca Únie v rámci vyššie uvedeného vývoja právnej úpravy v úmysle pristúpiť prijatím smernice 2006/126.

30

Existencia týchto rozdielov vo vymedzení vedie k tomu, že podľa českého práva môžu držitelia vodičského preukazu skupiny C1 viesť vozidlá patriace do skupiny D1, čo je v rozpore s cieľom smernice 2006/126.

34

Po prvé tento členský štát tvrdí, že právo Únie nevyžaduje, aby členské štáty doslovne prebrali definície uvedené v smernici 2006/126, pokiaľ je dosiahnutý cieľ sledovaný ustanoveniami tejto smernice.

35

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry si prebratie smernice do vnútroštátneho práva nevyhnutne nevyžaduje formálne a doslovné prebratie jej ustanovení do výslovnej a špecifickej právnej normy, ale môže sa obmedziť na všeobecný právny kontext, pokiaľ tento kontext skutočne zabezpečí plné uplatnenie smernice dostatočne jasným a presným spôsobom (rozsudok z 30. júna 2016, Komisia/Poľsko, C‑648/13 , EU:C:2016:490 , bod 73 a citovaná judikatúra).

36

Ako však vyplýva z bodov 29 až 32 tohto rozsudku, vnútroštátne ustanovenia, ktoré uvádza Česká republika, neumožňujú dosiahnuť cieľ sledovaný článkom 4 ods. 1 a článkom 4 ods. 4 písm. d), f) a h) smernice 2006/126. Za týchto podmienok tvrdenie, podľa ktorého nie je nevyhnutné doslovné prebratie daných ustanovení, v prejednávanej veci nemôže uspieť.

40

Po tretie Česká republika tvrdí, že vozidlá patriace do skupiny D1 predstavujú podskupinu skupiny vozidiel D, ako vyplýva aj z označenia tejto skupiny D1 a z legislatívneho vývoja vymedzenia skupín vozidiel na úrovni Únie. Podľa nej ide o „zjednodušenú“ verziu skupiny D, a teda vozidlá patriace do skupiny D1 predstavujú určitú časť vozidiel patriacich do skupiny D a na ich vedenie vzhľadom na ich vlastnosti stačí byť držiteľom zjednodušenej verzie vodičského preukazu skupiny D. Keďže v definícii skupiny D sa uvádza minimálny počet osôb, ktoré možno prepravovať, tento musí byť prebratý do skupiny D1.

41

V tejto súvislosti stačí podotknúť, že hoci článkom 3 ods. 2 smernice 91/439 bola zriadená kategória D1 ako podskupina kategórie D, o čom svedčí formulácia, že „v rámci kategórií A, B, B + E, C, C + E, D a D + E môžu byť vydané špecifické vodičské preukazy v nasledovných kategóriách“, táto formulácia však nie je obsiahnutá v definícii skupín vodičských preukazov uvedenej v článku 4 ods. 4 smernice 2006/126. Skutočnosť, že skupina D1 zahŕňa aj vozidlá, ktoré nepatria do skupiny D, ako aj dôsledky, ktoré z toho vyplývajú pre kategorizáciu vodičských preukazov, teda zodpovedá voľbe normotvorcu Únie, ktorú v rámci tohto konania o nesplnenie povinnosti nemožno spochybniť.

42

Po štvrté Česká republika tvrdí, že v prípade neexistencie dolnej hranice ôsmich cestujúcich, ktorú stanovuje české právo, by skupina vozidiel Dl, ktorá zahŕňa motorové vozidlá s maximálnou dĺžkou 8 metrov, ktorými možno prepravovať najviac šestnásť cestujúcich, by de facto zahŕňala skupiny C1 a C. Mohlo by sa tiež dospieť k záveru, že na vedenie nákladného auta s dĺžkou menej ako 8 metrov sa vyžaduje vodičský preukaz skupiny D1 a iba vtedy, keď jeho dĺžka presahuje 8 metrov, sa vyžaduje vodičský preukaz skupiny C1.

46

V dôsledku toho definícia skupín C/C1 a D1 uvedená v článku 4 ods. 4 smernice 2006/126 zjavne neposkytuje primerané vymedzenie týchto skupín vozidiel.

47

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora však na účely výkladu určitého ustanovenia práva Únie treba zohľadniť nielen jeho znenie, ale aj jeho kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou (rozsudok z 12. októbra 2017, Kamin und Grill Shop, C‑289/16 , EU:C:2017:758 , bod 22 a citovaná judikatúra).

48

Na účely dosiahnutia správneho výkladu uvedených skupín je tak potrebné zohľadniť celkové znenie smernice 2006/126, vrátane jej príloh, ktoré preukazuje, že rozhodujúcu úlohu zohráva použitie motorových vozidiel.

52

V oblasti vodičských preukazov, ktorých žiadosti o vydanie musia vnútroštátne orgány vybaviť vo veľkom množstve a v relatívne krátkej lehote, sa legislatívne riešenie, ktoré vyžaduje využitie kritérií, ktoré nie sú priamo uvedené v definíciách skupín vodičských preukazov, nezdá optimálne.

53

Členský štát však nie je oprávnený prijať na prebratie smernice 2006/126 vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá by zaviedla podmienky neupravené v tejto smernici, alebo by zrušila podmienky stanovené v uvedenej smernici, čo by viedlo k tomu, že na úkor bezpečnosti cestnej premávky budú zmenené skupiny vozidiel definované smernicou 2006/126. Prípadné formálne nepresnosti tejto smernice by mohli viesť k reakcii zo strany normotvorcu Únie, ale nemôžu viesť Súdny dvor k tomu, aby zamietol žalobu o nesplnenie povinnosti, ktoré musí konštatovať.

54

Za týchto podmienok je nutné zamietnuť tvrdenia uvedené Českou republikou.

O trovách

56

Podľa článku 138 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Komisia navrhla zaviazať Českú republiku na náhradu trov konania a bolo konštatované nesplnenie povinnosti z jej strany, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (deviata komora) rozhodol takto:

1.

Česká republika si tým, že nezabezpečila, aby sa definícia skupín C1 a C vzťahovala len na iné motorové vozidlá, ako sú vozidlá skupiny D1 alebo D, nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú z článku 4 ods. 1 a článku 4 ods. 4 písm. d) a f) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/126/ES z 20. decembra 2006 o vodičských preukazoch.