C-384/16

European Union Copper Task Force , so sídlom v Essexe (Spojené kráľovstvo), v zastúpení: C. Fernández Vicién, C. Vila Gisbert, I. Moreno‑Tapia Rivas, abogadas, M. Miserendino, abogado,

odvolateľka,

ďalší účastník konania:

Európska komisia , v zastúpení: A. Lewis a P. Ondrůšek, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

žalovaná v prvostupňovom konaní,

SÚDNY DVOR (veľká komora),

Rozsudok

1

Svojím odvolaním sa odvolateľka, European Union Copper Task Force, domáha zrušenia uznesenia Všeobecného súdu Európskej únie z 27. apríla 2016, European Union Copper Task Force/Komisia (T‑310/15, neuverejnené, ďalej len „napadnuté uznesenie“, EU:T:2016:265 ), ktorým Všeobecný súd zamietol ako neprípustnú jej žalobu o čiastočné zrušenie vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/408 z 11. marca 2015 o vykonávaní článku 80 ods. 7 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zostavení zoznamu látok, ktoré sa majú nahradiť ( Ú. v. EÚ L 67, 2015, s. 18 , ďalej len „sporné nariadenie“).

Právny rámec

Smernica 91/414

2

„1. Schválenie účinnej látky sa na základe žiadosti obnoví, ak sa stanoví, že kritériá schválenia stanovené v článku 4 sú splnené.

…

2. Schválenie sa obnovuje najviac na obdobie pätnástich rokov. …“

5

Článok 20 s názvom „Nariadenie o obnovení“, ktorý sa nachádza v uvedenom pododdiele 3 nariadenia č. 1107/2009, znie takto:

„1. V súlade s regulačným postupom uvedeným v článku 79 ods. 3 sa prijme nariadenie, ktorým sa ustanoví, že:

Článok 24 s názvom „Látky, ktoré sa majú nahradiť“, ktorý sa nachádza v pododdiele 4 s názvom „Odchýlky“ oddielu 1 kapitoly II nariadenia č. 1107/2009, stanovuje:

„1. …Odchylne od článku 14 ods. 2 možno schválenie obnoviť raz alebo viackrát na obdobia, ktoré trvajú najviac sedem rokov.

2. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, sa uplatňujú články 4 až 21. Látky, ktoré sa majú nahradiť, sa uvedú osobitne v nariadení uvedenom v článku 13 ods. 4“

7

Článok 41 s názvom „Autorizácia“, ktorý sa nachádza v pododdiele 3 s názvom „Vzájomné uznávanie autorizácií“ oddielu 1 s názvom „Autorizácia“ kapitoly III tohto nariadenia s názvom „Prípravky na ochranu rastlín“, stanovuje:

„1. Členský štát, ktorému sa predložila žiadosť podľa článku 40, po preskúmaní žiadosti a sprievodných dokumentov podľa článku 42 ods. 1 a podľa potreby na základe situácie na vlastnom území autorizuje príslušný prípravok na ochranu rastlín za rovnakých podmienok ako členský štát, ktorý žiadosť skúmal, okrem prípadov, v ktorých sa uplatňuje článok 36 ods. 3.

Podľa článku 50 s názvom „Porovnávacie posudzovanie prípravkov na ochranu rastlín obsahujúcich látky, ktoré sa majú nahradiť“, a ktorý sa nachádza v pododdiele 5 s názvom „Osobitné prípady“ oddielu 1 kapitoly III uvedeného nariadenia:

„1. Porovnávacie posudzovanie vykonávajú členské štáty pri hodnotení žiadosti o autorizáciu na prípravok na ochranu rastlín, ktorý obsahuje účinnú látku schválenú ako látku, ktorá sa má nahradiť. Členské štáty neautorizujú používanie prípravku na ochranu rastlín obsahujúceho látku, ktorá sa má nahradiť, alebo jeho používanie obmedzia na použitie na konkrétnu plodinu, ak porovnávacie posudzovanie, pri ktorom zvážili riziká a prínosy, ako sa stanovuje v prílohe IV, preukázalo, že:

…

4. V prípade prípravkov na ochranu rastlín obsahujúcich látku, ktorá sa má nahradiť, členské štáty vykonávajú porovnávacie posudzovanie ustanovené v odseku 1 pravidelne a najneskôr pri obnovení alebo zmene a doplnení autorizácie.

Členské štáty na základe výsledkov tohto porovnávacieho posudzovania autorizáciu ponechajú, zrušia alebo zmenia a doplnia.

…“

Podľa odôvodnenia 1 a článku 1 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 540/2011 z 25. mája 2011, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 1107/2009, pokiaľ ide o zoznam schválených účinných látok ( Ú. v. EÚ L 153, 2011, s. 1 ), sa účinné látky stanovené v prílohe I k smernici 91/414 považujú za schválené podľa nariadenia č. 1107/2009.

Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/232

11

Podľa odôvodnenia 8 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/232 z 13. februára 2015, ktorým sa mení a opravuje vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o podmienky schválenia účinnej látky zlúčeniny medi ( Ú. v. EÚ L 39, 2015, s. 7 ), znie takto:

„Je potvrdené, že účinná látka zlúčeniny medi sa má považovať za schválenú podľa [nariadenia č. 1107/2009]. …“

Sporné nariadenie

Konanie pred Všeobecným súdom a napadnuté uznesenie

14

Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 5. júna 2015 podala odvolateľka, združenie výrobcov zlúčenín medi, z ktorých niektorí sú držiteľmi povolení na uvedenie prípravkov na ochranu rastlín, ktoré obsahujú takúto látku, na trh, žalobu o čiastočnú neplatnosť sporného nariadenia.

15

Všeobecný súd napadnutým uznesením zamietol túto žalobu ako neprípustnú jednak z dôvodu, že odvolateľka nemôže osvedčiť vlastný záujem, a jednak že jej členovia nemajú aktívnu legitimáciu. V súvislosti uvedenej ako poslednej Všeobecný súd po prvé rozhodol, že členovia odvolateľky nie sú sporným nariadením osobne dotknutí, a po druhé že toto nariadenie je regulačným aktom, ktorý vyžaduje voči jej členom vykonávacie opatrenia v zmysle článku 263 štvrtého odseku poslednej časti vety ZFEÚ. Všeobecný súd tiež zamietol argumentáciu odvolateľky, že v prípade zamietnutia jej žaloby ako neprípustnej by nemala účinnú súdnu ochranu.

Návrhy účastníkov konania

–

vrátil vec Všeobecnému súdu na rozhodnutie vo veci samej a

–

uložil Komisii povinnosť nahradiť trovy konania o odvolaní.

17

Komisia navrhuje, aby Súdny dvor odvolanie zamietol a uložil odvolateľke povinnosť nahradiť trovy konania.

Podľa odvolateľky treba na účely posúdenia toho, či regulačný akt vyžaduje vykonávacie opatrenia, vychádzať jednak z postavenia osoby uplatňujúcej si právo podať žalobu na základe článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ a jednak z predmetu žaloby. V súvislosti uvedenej ako poslednej treba v prípade, ak sa odvolateľka domáha iba čiastočného zrušenia aktu, zohľadniť len prípadné vykonávacie opatrenia časti aktu, ktorej zrušenie sa domáha.

20

Pokiaľ ide na jednej strane o postavenie odvolateľky, bola pred Komisiou v čase postupu zaradenia zlúčenín medi do prílohy I smernice 91/414 jediným zástupcom všetkých výrobcov zlúčenín medi používaných v prípravkoch na ochranu rastlín, ktorí uskutočňujú svoju činnosť v Európskej únii.

21

Pokiaľ ide na druhej strane o predmet žaloby podanej na Všeobecný súd, odvolateľka pripomína, že požadovala čiastočné zrušenie sporného nariadenia v rozsahu, v akom zaradil zlúčeniny medi do zoznamu látok, ktoré sa majú nahradiť, a že sa tak na ne vzťahuje režim uplatniteľný na takéto látky zavedený nariadením č. 1107/2009. Odvolateľka tiež vzniesla námietku nezákonnosti proti určitým ustanoveniam tohto nariadenia.

22

Odvolateľka tiež poukazuje na skutočnosť, že sporné nariadenie má za následok to, že zlúčeniny medi podliehajú schvaľovaniu minimálne každých sedem rokov, a nie každých pätnásť rokov, ako je to v prípade účinných látok, ktoré sa nemajú nahradiť. Zlúčeniny medi sú preto v zásade predmetom žiadostí o obnovenie schválenia, ktoré sú dvakrát tak početné, čo zvyšuje náklady spojené so zachovaním schválenia zlúčenín medi. Tento účinok je priamy a nevyžaduje si prijatie žiadneho vykonávacieho opatrenia zo strany Komisie alebo členských štátov.

26

Odvolateľka po druhé tvrdí, že pokiaľ ide o vnútroštátnu autorizáciu prípravkov na ochranu rastlín, ktoré obsahujú zlúčeniny medi, je bezprostredným účinkom sporného nariadenia to, že tieto prípravky a ich používanie podliehajú porovnávaciemu posudzovaniu podľa článku 50 nariadenia č. 1107/2009. V tejto súvislosti na rozdiel od toho, čo Všeobecný súd konštatoval v bode 48 napadnutého uznesenia, členské štáty nielenže uložia dotknutým podnikom, aby znášali náklady týkajúce sa vykonania porovnávacieho posudzovania, ale aj to, aby zabezpečili vykonanie tohto samotného posudzovania, keďže vnútroštátne orgány len prijmú rozhodnutie o žiadosti o obnovenie autorizácie dotknutého prípravku na ochranu rastlín. Odvolateľka a jej členovia sú tak povinní vysporiadať sa s povinnosťami vyplývajúcimi z porovnávacieho posudzovania, bez ohľadu na jeho konečný výsledok.

27

Všeobecný súd tým, že v bode 46 napadnutého uznesenia konštatoval, že vykonanie porovnávacieho posudzovania nemá žiadny vplyv na okolnosť, či sú povolenia na uvedenie na trh udelené alebo zamietnuté, obnovené, odňaté alebo zmenené členskými štátmi, nezohľadnil podľa názoru odvolateľky to, že účinok sporného nariadenia je nezávislý od akéhokoľvek rozhodnutia prijatého vnútroštátnym orgánom. Článok 50 ods. 4 nariadenia č. 1107/2009 totiž ukladá členským štátom povinnosť vykonávať porovnávacie posudzovanie pravidelne a najneskôr pri obnovení alebo zmene autorizácie. Z toho dôvodu nie je potrebná žiadosť o autorizáciu alebo obnovenie autorizácie na to, aby príslušný členský štát vykonal porovnávacie posudzovanie zlúčenín medi, ktoré je priamym dôsledkom ich kvalifikácie ako látky, ktorá sa má nahradiť.

31

Komisia navrhuje, aby bol prvý odvolací dôvod zamietnutý.

Posúdenie Súdnym dvorom

32

Na úvod treba pripomenúť, že prípustnosť žaloby podanej fyzickou alebo právnickou osobou proti aktu, ktorý jej nebol určený, sa v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ viaže na podmienku, že má aktívnu legitimáciu, ktorá je prítomná v dvoch prípadoch. Na jednej strane takáto žaloba môže byť podaná pod podmienkou, že takýto akt sa tejto osoby priamo a osobne týka. Na druhej strane takáto osoba môže podať žalobu proti regulačnému aktu, ktorý sa jej priamo týka a nevyžaduje si vykonávacie opatrenia (pozri najmä rozsudok zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, C‑33/14 P , EU:C:2015:609 , body 59 a 91 ).

33

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že pojem „ktoré… nevyžadujú vykonávacie opatrenia“ v zmysle článku 263 štvrtého odseku poslednej časti vety ZFEÚ treba vykladať vzhľadom na cieľ tohto ustanovenia, ktorý spočíva, ako vyplýva z jeho genézy, v snahe vyhnúť sa tomu, aby na to, aby sa jednotlivec mohol obrátiť na súd, musel by predtým porušiť právo. Ak má teda regulačný akt priame účinky na právnu situáciu fyzickej alebo právnickej osoby bez toho, aby si to vyžadovalo vykonávacie opatrenia, táto osoba by mohla byť zbavená účinnej súdnej ochrany, keby nemala k dispozícii možnosť obrátiť sa na súd Únie s cieľom napadnúť zákonnosť tohto regulačného aktu. V prípade neexistencie vykonávacích opatrení totiž fyzická alebo právnická osoba, hoci priamo dotknutá predmetným aktom, by sa mohla domôcť súdneho preskúmania tohto aktu len po tom, ako porušila ustanovenia uvedeného aktu tak, že by sa odvolávala na protiprávnosť týchto ustanovení v rámci druhov súdnych konaní, ktoré môže využiť na vnútroštátnych súdoch (rozsudok z 28. apríla 2015, T & L Sugars a Sidul Açúcares/Komisia, C‑456/13 P , EU:C:2015:284 , bod 29 , ako aj citovaná judikatúra).

36

Ak regulačný akt naopak vyžaduje vykonávacie opatrenia, vykoná sa súdne preskúmanie dodržiavania právneho poriadku Únie bez ohľadu na otázku, či uvedené opatrenia vydala Únia alebo členské štáty. Keďže fyzické alebo právnické osoby nemôžu z dôvodu podmienok prípustnosti stanovených v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ napadnúť priamo na súde Únie regulačný akt Únie, sú proti tomu, aby sa voči nim uplatňoval takýto akt, chránené možnosťou napadnúť vykonávacie opatrenia, ktoré si tento akt vyžaduje (rozsudok z 28. apríla 2015, T & L Sugars a Sidul Açúcares/Komisia, C‑456/13 P , EU:C:2015:284 , bod 30 , ako aj citovaná judikatúra).

40

Okrem toho je v tejto súvislosti irelevantné, či uvedené opatrenia majú alebo nemajú mechanickú povahu (rozsudky z 28. apríla 2015, T & L Sugars a Sidul Açúcares/Komisia, C‑456/13 P , EU:C:2015:284 , body 41 a 42 , ako aj z 10. decembra 2015, Kyocera Mita Europe/Komisia, C‑553/14 P , neuverejnený, EU:C:2015:805 , bod 46 ).

41

V prejednávanej veci treba v prvom rade zamietnuť ako nedôvodné tvrdenie odvolateľky, podľa ktorého Všeobecný súd správne nezohľadnil predmet žaloby, ktorá mu bola podaná, predovšetkým skutočnosť, že touto žalobou sa navrhovalo zrušenie sporného nariadenia v rozsahu, v akom na zlúčeniny medi uplatňuje určité hmotnoprávne pravidlá stanovené v nariadení č. 1107/2009.

42

Z bodov 38 až 41 napadnutého uznesenia totiž vyplýva, že po tom, ako pripomenul, že cieľom sporného nariadenia je zostaviť zoznam látok, ktoré sa majú nahradiť, Všeobecný súd uviedol, že nariadenie č. 1107/2009 upravuje uplatňovanie osobitných pravidiel na tieto látky, ktoré sa odchyľujú od pravidiel vzťahujúcich sa na iné účinné látky. Všeobecný súd v bode 41 napadnutého uznesenia spresnil, že tieto osobitné pravidlá sa týkajú po prvé schválenia látok, ktoré sa majú nahradiť, ako aj obnovenia tohto schválenia, po druhé povolenia na uvedenie na trh prípravkov na ochranu rastlín obsahujúcich takéto látky, ako aj obnovenia a zmeny týchto povolení, a po tretie vzájomného uznávania týchto povolení medzi členskými štátmi.

46

V prejednávanej veci tak treba zohľadniť tri kategórie osobitných pravidiel uplatniteľných na zlúčeniny medi, ktoré sú uvedené v bode 42 vyššie, a o ktoré sa opiera odvolateľka v rámci svojho odvolania s cieľom posúdiť, či sporné nariadenie z dôvodu skutočnosti, že na zlúčeniny medi uplatnilo tieto pravidlá, vyvolá na právnu situáciu členov odvolateľky účinky, ktoré nezávisia od akéhokoľvek vykonávacieho opatrenia.

47

Pokiaľ ide po prvé o pravidlá týkajúce sa schválenia látok, ktoré sa majú nahradiť, a obnovenia tohto schválenia, treba na jednej strane pripomenúť, ako uviedol Všeobecný súd v bode 42 napadnutého uznesenia, že zlúčeniny medi boli schválené pred prijatím sporného nariadenia. Ako to po druhé na pojednávaní pred Súdnym dvorom uviedla Komisia, dátum uplynutia platnosti tohto schválenia nebol sporným nariadením dotknutý.

48

Z toho vyplýva, ako to Všeobecný súd konštatoval v bode 42 napadnutého uznesenia, pričom to nie je v rámci tohto odvolania spochybnené, že vo vzťahu k členom odvolateľky je relevantný iba postup obnovenia schválenia látok, ktoré sa majú nahradiť, ako je stanovený v nariadení č. 1107/2009.

52

Z toho vyplýva, ako to Všeobecný súd správne konštatoval v bode 44 napadnutého uznesenia, že účinky sporného nariadenia týkajúce sa trvania platnosti obnovenia schválenia zlúčenín medi sa voči členom odvolateľky prejavia na základe článku 20 ods. 1 nariadenia č. 1107/2009, na ktorý odkazuje článok 24 ods. 2 tohto nariadenia, iba pri prípadnom prijatí nariadenia, ktorým sa schválenie tejto látky obnovuje, na obdobie najviac siedmich rokov.

53

Hoci možno prípadné dodatočné zaťaženie odvolateľky, ako aj jej členov, spojené s potrebou častejšej obnovy schválenia zlúčenín medi považovať za účinok prijatia sporného nariadenia, tento účinok sa neprejaví prijatím tohto nariadenia, ale v prípade prijatia nariadenia Komisie o obnovení schválenia tejto látky.

54

Všeobecný súd sa preto nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 44 napadnutého uznesenia konštatoval, že nariadenie Komisie o obnovení schválenia látok, ktoré sa majú nahradiť, akou sú zlúčeniny medi, predstavuje vykonávacie opatrenie sporného nariadenia v zmysle článku 263 štvrtého odseku poslednej časti vety ZFEÚ.

58

Okrem toho, ako Všeobecný súd oprávnene konštatoval v bode 46 napadnutého uznesenia, pričom to odvolateľka nespochybňuje, vykonanie porovnávacieho posudzovania stanoveného článkom 50 nariadenia č. 1107/2009 je „bez vplyvu na okolnosť, že na základe článku 36 ods. 2, článku 43 ods. 1, článku 44 ods. 3 a článku 45 ods. 1 nariadenia č. 1107/2009 sú povolenia na uvedenie na trh prípravkov na ochranu rastlín obsahujúcich účinné látky prípadne členskými štátmi poskytnuté alebo zamietnuté, obnovené, zrušené alebo zmenené“.

59

Za týchto podmienok sa Všeobecný súd nedopustil ani nesprávneho právneho posúdenia tým, že v bode 47 tohto uznesenia rozhodol, že účinky sporného nariadenia týkajúce sa vykonania porovnávacieho posudzovania rizík, zo strany členských štátov, ktoré predstavujú prípravky na ochranu rastlín obsahujúce zlúčeniny medi pre zdravie alebo životné prostredie, v porovnaní s náhradným prípravkom alebo nechemickou metódou prevencie, alebo boja proti škodcom, „sa vo vzťahu k členom odvolateľky prejavia iba prostredníctvom aktov prijatých príslušnými orgánmi členských štátov“ a že „takéto akty sú tak vykonávacími opatreniami v zmysle článku 263 štvrtého odseku poslednej časti vety ZFEÚ“.

60

Pokiaľ ide po tretie o pravidlá týkajúce sa vzájomného uznávania, medzi členskými štátmi, povolení na uvedenie na trh prípravkov na ochranu rastlín obsahujúcich látky, ktoré sa majú nahradiť, článok 41 ods. 2 písm. b) nariadenia č. 1107/2009 skutočne stanovuje, že členský štát, ktorému je na základe postupu vzájomného uznávania podaná žiadosť o povolenie na uvedenie na trh prípravkov na ochranu rastlín obsahujúcich látku, ktorá sa má nahradiť, môže povoliť tieto prípravky na ochranu rastlín, zatiaľ čo, okrem ďalších prípadov uvedených v tomto článku 41 ods. 2, a bez toho, aby bol dotknutý článok 36 ods. 3 tohto nariadenia, musí členský štát na základe článku 41 ods. 1 uvedeného nariadenia vydať takéto povolenie za podmienok stanovených v ustanovení uvedenom ako poslednom.

64

Tento záver nie je spochybnený tvrdením odvolateľky uvedeným v bodoch 23 a 30 vyššie, podľa ktorého sú akty prijaté Komisiou alebo členskými štátmi s cieľom zaviesť osobitné pravidlá uplatniteľné na zlúčeniny medi, osobitne akt, ktorým Komisia obnoví schválenie tejto látky, vykonávacími opatreniami nie sporného nariadenia, ale nariadenia č. 1107/2009.

65

Na rozdiel od toho, čo zrejme naznačuje odvolateľka vo svojej argumentácii, znenie článku 263 štvrtého odseku poslednej časti vety ZFEÚ totiž na to, aby bolo opatrenie považované za vykonávacie opatrenie regulačného aktu, nevyžaduje, aby tento akt predstavoval právny základ tohto opatrenia. To isté opatrenie môže byť vykonávacím opatrením tak aktu, ktorého ustanovenia tvoria jeho právny základ, ako aj odlišného aktu, akým je v prejednávanej veci sporné nariadenie, ak sa niektoré alebo všetky právne účinky tohto aktu uvedeného ako posledného prejavia vo vzťahu k odvolateľke iba prostredníctvom tohto opatrenia (pozri analogicky rozsudok z 28. apríla 2015, T & L Sugars a Sidul Açúcares/Komisia, C‑456/13 P , EU:C:2015:284 , bod 40 ).

66

V prejednávanej veci z bodov 47 až 63 vyššie vyplýva, že akty, ktoré prijme Komisia alebo členské štáty s cieľom zaviesť osobitné pravidlá uplatniteľné na zlúčeniny medi stanovené nariadením č. 1107/2009, prejavia voči členom odvolateľky právne účinky sporného nariadenia, a teda predstavujú vykonávacie opatrenia tohto nariadenia.

70

S prihliadnutím na všetky vyššie uvedené úvahy Všeobecný súd oprávnene v bode 51 napadnutého uznesenia dospel k záveru, že sporné nariadenie vyžaduje voči členom odvolateľky vykonávacie opatrenia v zmysle článku 263 štvrtého odseku poslednej časti vety ZFEÚ.

71

Prvý odvolací dôvod preto treba zamietnuť ako nedôvodný.

O treťom odvolacom dôvode

Argumentácia účastníkov konania

75

Odvolateľka sa po druhé zúčastnila na procese, ktorý viedol k prijatiu právnej úpravy uplatniteľnej na zlúčeniny medi, až po prijatie sporného nariadenia. Konkrétne tvrdí, že vykonávacie nariadenie 2015/232 bolo prijaté na základe štúdií a dokumentov, ktoré predložila odvolateľka, a, ako vyplýva z odôvodnenia 6 tohto nariadenia, po tom, ako ju Komisia vyzvala na predloženie jej pripomienok k revíznej správe o zlúčeninách medi.

76

Odvolateľka po tretie tvrdí, že zoznam látok, ktoré sa majú nahradiť, pričom ide o zoznam, ktorý bol zavedený sporným nariadením, bol výlučne vypracovaný iba na základe výsledkov dokumentu, ktorý sa opieral o konečnú revíznu správu o zlúčeninách medi, ktorú Komisia prijala za výlučnej účasti odvolateľky, v postavení žiadateľa.

77

Po štvrté bola odvolateľka kontaktným partnerom Komisie počas celého procesu prípravy sporného nariadenia, korešpondovala s ňou a zúčastnila sa na stretnutí so zástupcami tejto inštitúcie týkajúcom sa najmä kvalifikácie zlúčenín medi ako látky, ktoré sa má nahradiť.

81

Odvolateľka dodáva, že článok 15 ods. 1 nariadenia č. 1107/2009 stanovuje, že žiadosť o obnovenie schválenia účinnej látky podáva výrobca dotknutej účinnej látky. Z toho dôvodu iba odvolateľka a jej členovia, ktorí sú jedinými výrobcami zlúčenín medi používaných v prípravkoch na ochranu rastlín v Únii, môžu požiadať o obnovenie ich schválenia. Odvolateľka v tejto súvislosti pripomína, že bola jediným subjektom, ktorý požiadal o obnovenie schválenia zlúčenín medi ako účinnej látky a ktorý predložil podklady v mene všetkých výrobcov.

82

Jednak okolnosť, podľa ktorej sú zlúčeniny medi jedinou anorganickou látkou zahrnutou do zoznamu látok, ktoré sa majú nahradiť, ešte viac individualizuje odvolateľku a jej členov.

83

Odvolateľka sa tak domnieva, že napriek tomu, že sporné nariadenie z formálneho hľadiska predstavuje vykonávacie nariadenie, je v skutočnosti rozhodnutím Komisie, vzhľadom na účinky, ktoré má na zlúčeniny medi, a tak na ňu a jej členov ako jediných výrobcov tejto účinnej látky. Týmto nariadením je preto osobne dotknutá.

Posúdenie Súdnym dvorom

87

Na úvod treba pripomenúť, že ako Všeobecný súd zdôraznil v bode 19 napadnutého uznesenia, môže združenie, akým je odvolateľka, ktorá je poverená ochranou spoločných záujmov výrobcov zlúčenín medi, v zásade podať žalobu o neplatnosť podľa článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ iba v prípade, že môže tvrdiť, že má na veci vlastný záujem, alebo v prípade, že podniky, ktoré zastupuje, alebo aspoň niektoré z nich, majú samostatnú aktívnu legitimáciu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 22. júna 2006, Belgicko a Forum 187/Komisia, C‑182/03 a C‑217/03 , EU:C:2006:416 , bod 56 , ako aj citovanú judikatúru).

88

Pokiaľ ide v prvom rade o otázku, či odvolateľka môže tvrdiť, že má na veci vlastný záujem, treba na jednej strane uviesť, že z ustálenej judikatúry vyplýva, ako ju pripomenul Všeobecný súd v bode 21 napadnutého uznesenia, že úloha, ktorú hralo združenie v rámci postupu, ktorý viedol k prijatiu aktu v zmysle článku 263 ZFEÚ, môže odôvodniť prípustnosť žaloby podanej týmto združením, aj keď jeho členovia nie sú priamo a osobne dotknutí uvedeným aktom, najmä ak jej postavenie vyjednávača bolo týmto aktom ovplyvnené (uznesenie z 8. decembra 2006, Polyelectrolyte Producers Group/Komisia a Rada, C‑368/05 P , neuverejnené, EU:C:2006:771 , bod 59 , ako aj citovaná judikatúra).

89

Odvolateľka však neuviedla existenciu takej povinnosti, ktorá by ju mohla individualizovať v zmysle uvedenej judikatúry, pokiaľ ide o sporné nariadenie.

93

Pokiaľ ide po druhé o otázku, či sú členovia odvolateľky alebo niektorí z nich osobne dotknutí sporným nariadením, treba pripomenúť, ako vyplýva z bodu 28 napadnutého uznesenia, že v súlade s ustálenou judikatúrou subjekty, ktorým rozhodnutie nie je určené, môžu tvrdiť, že sa ich osobne týka v zmysle článku 263 štvrtého odseku ZFEÚ, iba ak má toto rozhodnutie pre nich účinky z dôvodu ich určitých osobitných vlastností alebo skutkových okolností, ktoré ich odlišujú od všetkých ostatných osôb, a tým ich individualizuje obdobným spôsobom ako subjekt, ktorému je rozhodnutie určené (pozri najmä rozsudky z 15. júla 1963, Plaumann/Komisia, 25/62 , EU:C:1963:17 , s. 223 , ako aj zo 17. septembra 2015, Mory a i./Komisia, C‑33/14 P , EU:C:2015:609 , bod 93 ).

94

V tejto súvislosti z ustálenej judikatúry, ktorú pripomenul Všeobecný súd v bode 29 napadnutého uznesenia, tiež vyplýva, že možnosť určiť viac alebo menej presne počet, alebo dokonca aj totožnosť právnych subjektov, na ktoré sa opatrenie uplatní, vôbec neznamená, že tieto subjekty sa musia považovať za osobne dotknuté týmto opatrením, ak sa toto uplatnenie uskutočňuje na základe objektívnej právnej alebo skutkovej situácie definovanej dotknutým aktom (rozsudok z 19. decembra 2013, Telefónica/Komisia, C‑274/12 P , EU:C:2013:852 , bod 47 a citovaná judikatúra).

95

„… z odôvodnenia 4 [sporného] nariadenia… vyplýva, že zoznam priložený k tomuto nariadeniu bol vyhotovený na základe informácií uvedených v revíznej správe, záverov [Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín (EFSA)], návrhu hodnotiacej správy a s ňou súvisiacich dodatkov, odborných revíznych správ alebo klasifikácie stanovenej v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 zo 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/2006 ( Ú. v. EÚ L 353, 2008, s. 1 ). Navyše [sporné] nariadenie bolo prijaté na základe článku 80 ods. 7 nariadenia č. 1107/2009, podľa ktorého mala Komisia najneskôr do 14. decembra 2013 zostaviť zoznam látok, ktoré sa majú nahradiť. V tejto súvislosti, ako vyplýva z jeho samotného názvu, sa [sporné] nariadenie týka uplatňovania tohto ustanovenia.“

97

Za týchto podmienok odvolateľka nepreukázala, že sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že v bodoch 31 a 32 napadnutého uznesenia dospel k záveru, že členovia odvolateľky sú sporným nariadením osobne dotknutí len z dôvodu ich objektívneho postavenia výrobcov zlúčenín medi, a to na rovnakom základe ako ktorýkoľvek iný hospodársky subjekt, ktorý sa skutočne alebo potenciálne nachádza v rovnakej situácii, a že tak sporným nariadením nie sú osobne dotknutí.

98

Žiadne osobitné okolnosti, o ktoré sa opiera odvolateľka v rámci tohto odvolacieho dôvodu na účely preukázania, že jej členovia sú sporným nariadením osobne dotknutí, nemôžu spochybniť tento záver.

102

Po tretie okolnosť, aj keby bola preukázaná, podľa ktorej sú zlúčeniny medi jedinou anorganickou látkou uvedenou na predmetnom zozname, je irelevantná, pretože nespochybňuje ani dôvodnosť záveru vyvodeného Všeobecným súdom v bode 31 napadnutého uznesenia.

103

Keďže napokon na jednej strane sa Všeobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď v bode 32 napadnutého uznesenia dospel k záveru, že členovia odvolateľky neboli sporným nariadením osobne dotknutí, a na druhej strane, keďže podmienky, ktoré súvisia so skutočnosťou, že je ako priamo tak aj osobne dotknutá regulačným aktom Únie, ktorého zrušenie sa požaduje, sú kumulatívne (pozri v tomto zmysle rozsudok z 3. októbra 2013, Inuit Tapiriit Kanatami a i./Parlament a Rada, C‑583/11 P , EU:C:2013:625 , bod 76 ), tvrdenia uvedené v bodoch 84 a 85 vyššie, ktoré sa týkajú otázky, či sú odvolateľka a jej členovia priamo dotknutí sporným nariadením, sú neúčinné a musia byť zamietnuté.

104

Z toho vyplýva, že tretí odvolací dôvod sa musí zamietnuť ako sčasti nedôvodný a sčasti neúčinný.

107

Členovia odvolateľky by teda boli nútení podnietiť vnútroštátne orgány k prijatiu negatívneho rozhodnutia, aby mohli toto rozhodnutie napadnúť a v rámci tohto opravného prostriedku spochybniť kvalifikáciu zlúčenín medi ako látky, ktorá sa má nahradiť. Podľa odvolateľky by využitie prejudiciálneho konania, ako to uviedol Všeobecný súd v napadnutom uznesení, tiež vyžadovalo predchádzajúce prijatie negatívneho rozhodnutia týchto orgánov.

108

Odvolateľka pripomína obsah bodov 54 a 55 napadnutého uznesenia a zastáva názor, že prístup k vnútroštátnym súdom a možnosť obrátiť sa na Súdny dvor s návrhom na začatie prejudiciálneho konania týkajúcim sa posúdenia platnosti sporného nariadenia nemôžu zaručiť jej právo alebo právo jej členov na účinnú súdnu ochranu. Na jednej strane prijatie negatívneho rozhodnutia týkajúceho sa obnovenia schválenia zlúčenín medi nie je isté. Mohlo by sa tak stať, že odvolateľka a jej členovia nebudú nikdy môcť napadnúť sporné nariadenie, ktorého právne účinky budú pretrvávať bez časového obmedzenia. Aj keby sa na druhej strane prijalo negatívne rozhodnutie, a to bez ohľadu na možnosť obrátiť sa na Súdny dvor s návrhom na začatie prejudiciálneho konania, odvolateľka a jej členovia by museli znášať administratívnu záťaž a ekonomické náklady vyplývajúce z kvalifikácie zlúčenín medi ako látky, ktorá sa má nahradiť.

109

Komisia tvrdí, že druhý odvolací dôvod je neprípustný, pretože odvolateľka len opakuje svoj dôvod založený na porušení práva na účinnú súdnu ochranu, uvedený v konaní na prvom stupni, pričom neuvádza nesprávne právne posúdenie v napadnutom uznesení. Tvrdí, že tento odvolací dôvod je v každom prípade nedôvodný.

Súdne preskúmanie dodržiavania právneho poriadku Únie zabezpečuje, ako vyplýva z článku 19 ods. 1 ZEÚ, nielen Súdny dvor, ale aj súdy členských štátov. Zmluva o FEÚ totiž svojimi článkami 263 a 277 na jednej strane a článkom 267 na strane druhej zriadila ucelený systém právnych prostriedkov a postupov zaručujúcich preskúmanie zákonnosti aktov Únie, ktoré je zverené súdom Únie (rozsudok z 28. apríla 2015, T & L Sugars a Sidul Açúcares/Komisia, C‑456/13 P , EU:C:2015:284 , bod 45 , ako aj citovaná judikatúra).

113

V tejto súvislosti je vhodné spresniť, že osoby podliehajúce súdnej právomoci majú v rámci vnútroštátneho konania právo napadnúť na súde zákonnosť každého rozhodnutia alebo každého iného vnútroštátneho aktu týkajúceho sa uplatnenia všeobecne záväzného aktu Únie voči nim, odvolávajúc sa na neplatnosť tohto aktu (rozsudok z 28. apríla 2015, T & L Sugars a Sidul Açúcares/Komisia, C‑456/13 P , EU:C:2015:284 , bod 46 , ako aj citovaná judikatúra).

114

Z toho vyplýva, že návrh na začatie prejudiciálneho konania týkajúci sa posúdenia platnosti predstavuje, rovnako ako pri žalobách o neplatnosť, spôsob preskúmania zákonnosti aktov Únie (rozsudok z 28. apríla 2015, T & L Sugars a Sidul Açúcares/Komisia, C‑456/13 P , EU:C:2015:284 , bod 47 , ako aj citovaná judikatúra).

115

V prejednávanej veci, ako vyplýva z bodov 41 až 70 vyššie, Všeobecný súd mohol oprávnene konštatovať, že sporné nariadenie vyžaduje voči členom odvolateľky vykonávacie opatrenia v zmysle článku 263 štvrtého odseku poslednej časti vety ZFEÚ.

119

Z tohto dôvodu a vzhľadom na judikatúru pripomenutú v bodoch 111 až 117 vyššie a vysvetlenú Všeobecným súdom v bodoch 53 až 59 napadnutého uznesenia, sa Všeobecný súd nedopustil nesprávneho právneho posúdenia ani tým, že v bode 60 tohto uznesenia rozhodol, že musí byť zamietnuté tvrdenie odvolateľky, podľa ktorého zamietnutie jej žaloby o zrušenie sporného nariadenia ako neprípustnej zasahuje do jej práva a do práva jej členov na účinnú súdnu ochranu. Hoci aj odvolateľka nemôže z dôvodu podmienok prípustnosti uvedených v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ priamo napadnúť sporné rozhodnutie na súde Únie, môže sa naopak domáhať neplatnosti tohto rozhodnutia v rámci žaloby podanej na vnútroštátny súd proti aktu členského štátu predstavujúceho vykonávacie opatrenie uvedeného nariadenia, a dosiahnuť to, že sa tento súd obráti formou prejudiciálnych otázok na Súdny dvor na základe článku 267 ZFEÚ (pozri analogicky rozsudok z 19. decembra 2013, Telefónica/Komisia, C‑274/12 P , EU:C:2013:852 , bod 59 ).

120

Navyše by odvolateľka mohla prípadne napadnúť nariadenie Komisie, ktorým sa obnovuje schválenie zlúčenín medi, pred súdmi Únie za podmienok uvedených v článku 263 štvrtom odseku ZFEÚ a v rámci tejto žaloby spochybniť platnosť sporného nariadenia prostredníctvom námietky nezákonnosti vznesenej voči tomuto nariadeniu v súlade s judikatúrou citovanou v bode 37 vyššie, najmä s cieľom spochybniť obdobie platnosti obnovenia schválenia zlúčenín medi.

Podľa článku 184 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, ak odvolanie nie je dôvodné, Súdny dvor rozhodne aj o trovách konania. Podľa článku 138 ods. 1 tohto rokovacieho poriadku uplatniteľného na konanie o odvolaní na základe jeho článku 184 ods. 1 účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

124

Keďže Komisia navrhla uložiť odvolateľke povinnosť nahradiť trovy konania a odvolateľka nemala vo svojich dôvodoch úspech, je opodstatnené zaviazať odvolateľku na náhradu trov konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:

1.

Odvolanie sa zamieta.