C-542/16

62016CJ0542

ROZSUDOK

SÚDNEHO DVORA (štvrtá komora)

z 31. mája 2018 ( *1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Smernica 2002/92/ES – Rozsah pôsobnosti – Pojem ‚sprostredkovanie poistenia‘ – Smernica 2004/39/ES – Rozsah pôsobnosti – Pojem ‚investičné poradenstvo‘ – Poradenstvo poskytnuté v súvislosti so sprostredkovaním poistenia, ktorého cieľom je umiestnenie kapitálu v rámci kapitálového životného poistenia – Kvalifikácia činnosti sprostredkovateľa poistenia, ktorý nemá v úmysle skutočne uzavrieť poistnú zmluvu“

Vo veci C‑542/16,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 267 ZFEÚ, podaný rozhodnutím Högsta domstolen (Najvyšší súd, Švédsko) z 18. októbra 2016 a doručený Súdnemu dvoru 26. októbra 2016, ktorý súvisí s konaním:

Ann‑Christin Jönsson a i.,

Daniel Röme a i.,

proti

Länsförsäkringar Sak Försäkringsaktiebolag

SÚDNY DVOR (štvrtá komora),

v zložení: predseda štvrtej komory T. von Danwitz, sudcovia C. Vajda (spravodajca), E. Juhász, K. Jürimäe a C. Lycourgos,

–

J.‑E. Strobel a i., v zastúpení: J. Larsson, advokat,

–

L. Bergstöm a i., v zastúpení: L. Bengtsson, A. Elison a C. Kronström, advokater,

–

A.‑Ch. Jönsson a i., v zastúpení: H. Asklund, advokat,

–

Európska komisia, v zastúpení: K.‑Ph. Wojcik a K. Simonsson, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 21. novembra 2017,

vyhlásil tento

Rozsudok

1

3

V odôvodneniach 8, 9 a 17 smernice 2002/92 sa uvádza:

„(8)

koordinácia vnútroštátnych ustanovení týkajúcich sa odborných požiadaviek na osoby, ktoré začínajú vykonávať a vykonávajú činnosť sprostredkovania poistenia, a ich zápisu môže preto prispieť jednak k dobudovaniu jednotného trhu finančných služieb a jednak k zlepšeniu ochrany spotrebiteľov v tejto oblasti;

(9)

rôzne kategórie osôb alebo inštitúcií, ako sú agenti, makléri a prevádzkovatelia ‚bancassurance‘, môžu distribuovať poistné produkty. Rovnosť zaobchádzania medzi prevádzkovateľmi a ochrana spotrebiteľa si vyžadujú, aby sa na všetky tieto osoby alebo inštitúcie vzťahovala táto smernica;

5

Článok 2 uvedenej smernice, nazvaný „Definície“, uvádza:

„Na účely tejto smernice:

…

3.

‚sprostredkovaním poistenia‘ sú činnosti spočívajúce v ponúkaní, navrhovaní alebo vykonávaní iných prípravných prác vedúcich k uzavretiu zmlúv o poistení alebo v uzatváraní takýchto zmlúv alebo v spolupôsobení pri správe a plnení takýchto zmlúv, najmä v prípade poistnej udalosti.

Podľa článku 4 ods. 3 a 4 tej istej smernice:

„3. Sprostredkovatelia poistenia a zaistenia sa musia poistiť pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú pri vykonávaní činnosti sprostredkovania poistenia na celom území spoločenstva alebo nejakú inú porovnateľnú záruku pre prípad zodpovednosti vyplývajúcej z profesionálnej nedbalosti do výšky aspoň 1000000 eur pre každú poistnú udalosť a úhrnom 1500000 eur ročne pre všetky poistné udalosti, pokiaľ takéto poistenie alebo porovnateľná záruka už nie je poskytovaná poisťovňou, zaisťovňou alebo iným podnikom, v mene ktorého sprostredkovateľ poistenia alebo zaistenia koná, alebo pre ktorý je sprostredkovateľ poistenia alebo zaistenia oprávnený konať, alebo takýto podnik prevzal plnú zodpovednosť za konanie sprostredkovateľa.

4. Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia na ochranu zákazníkov proti neschopnosti sprostredkovateľa poistenia previesť poistné na poisťovňu alebo previesť sumu poistného plnenia alebo vrátiť poistné poistencovi.

…“

7

Článok 12 smernice 2002/92, nazvaný „Informácie poskytované sprostredkovateľom poistenia“, vo svojich odsekoch 2 a 3 stanovuje:

9

Článok 2 ods. 1 tejto smernice stanovuje:

„Táto smernica sa nevzťahuje na:

…

c)

osoby poskytujúce investičnú službu, ak je táto služba poskytovaná príležitostným spôsobom v rámci profesijnej činnosti a ak je táto činnosť regulovaná právnymi predpismi alebo správnymi ustanoveniami alebo etickým kódexom povolania, ktoré nevylučujú poskytovanie tejto služby;

„Na účely tejto smernice:

1.

‚investičná spoločnosť‘ znamená každú právnickú osobu, ktorej pravidelnou pracovnou činnosťou alebo podnikaním je poskytovanie jednej alebo viacerých investičných služieb pre tretie osoby a/alebo vykonávanie jednej alebo viacerých investičných aktivít na profesionálnom základe;

…

2.

‚investičné služby a činnosti‘ znamená všetky služby a činnosti uvedené v časti A prílohy I týkajúce sa akéhokoľvek nástroja uvedeného v oddiele C prílohy I.

‚finančný nástroj‘ znamená tie nástroje, ktoré sú uvedené v oddiele C prílohy I;

…“

11

V rámci investičných služieb a činností uvedených v prílohe I oddiele A tejto istej smernice je v bode 5 tohto oddielu uvedené investičné poradenstvo.

12

Článok 19 smernice 2004/39 s názvom „Pravidlá výkonu činnosti pri poskytovaní investičných služieb klientom“ vo svojom odseku 9 stanovuje:

„Investície, ktoré zahŕňajú zmluvy o poistení, sú často sprístupňované zákazníkom ako možné alternatívy alebo náhrady finančných nástrojov, ktoré sú predmetom smernice. Na zabezpečenie konzistentnej ochrany pre retailových klientov a rovnakých podmienok pre podobné produkty je dôležité, aby investičné produkty založené na poistení podliehali primeraným požiadavkám. Keďže požiadavky v tejto smernici týkajúce sa ochrany investorov by sa preto mali rovnako vzťahovať aj na tie investície, ktoré sú zahrnuté do poistných zmlúv, z dôvodu ich odlišných trhových štruktúr a produktových charakteristík je vhodnejšie, aby sa podrobné požiadavky stanovili skôr v revízii smernice 2002/92/ES než v tejto smernici. Budúce právo Únie upravujúce činnosti sprostredkovateľov poistenia a poisťovní by teda mal[o] vhodným spôsobom zabezpečiť konzistentný regulačný prístup, pokiaľ ide o distribúciu rôznych finančných produktov, ktoré uspokojujú podobné potreby investorov, a preto vyvolávajú podobné problémy spojené s ochranou investorov. … Tieto nové požiadavky na investičné produkty založené na poistení by sa mali stanoviť v smernici 2002/92/ES.“

14

Článok 91 smernice 2014/65 obsahuje zmeny smernice 2002/92. Článok 2 bod 3 druhý pododsek tejto poslednej uvedenej smernice sa nahrádza takto:

„S výnimkou kapitoly III (A) tejto smernice sa tieto činnosti nepovažujú za sprostredkovanie ani distribúciu poistenia, ak ich vykonáva poisťovňa alebo zamestnanec poisťovne, ktorý koná na zodpovednosť poisťovne.“

15

Do článku 2 smernice 2002/92 bol doplnený bod 13, ktorý vymedzuje pojem „investičný produkt založený na poistení“ ako „investičný [poistný – neoficiálny preklad ] produkt s hodnotou splatnosti alebo odkupnou hodnotou, pričom táto hodnota splatnosti alebo odkupná hodnota je úplne alebo čiastočne priamo alebo nepriamo vystavená trhovým výkyvom“, s určitými výnimkami.

„Sprostredkovanie poistenia je každá profesijná činnosť, ktorá spočíva v

1.

ponúkaní alebo navrhovaní poistných zmlúv alebo vykonávaní iných prípravných úkonov vedúcich k uzavretiu zmlúv o poistení,

2.

uzatváraní poistných zmlúv na účet tretích osôb alebo

3.

Podľa kapitoly 5 § 7 tohto zákona sprostredkovateľ poistenia, ktorý si úmyselne alebo z nedbanlivosti nesplní povinnosti, ktoré mu vyplývajú z § 4, musí nahradiť majetkovú škodu, ktorú tým spôsobí najmä klientovi.

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

Vec Strobel a i./Länsförsäkringar

21

Connecta Fond och Försäkring AB (ďalej len „Connecta“) je spoločnosťou, ktorá získala povolenie od úradu pre dohľad nad finančnými trhmi a pôsobila ako registrovaný sprostredkovateľ poistenia najmä v období od roku 2004 do roku 2010. So spoločnosťou Länsförsäkringar uzavrela poistenie zodpovednosti za škodu pri výkone povolania podľa zákona o sprostredkovaní poistenia.

22

Prvostupňový súd návrhu, ktorý podali Strobel a i., vyhovel. Konštatoval, že žalobcovia mali v úmysle uzavrieť zmluvy o kapitálovom životnom poistení a oprávnene sa mohli domnievať, že išlo o sprostredkovanie s cieľom uzavrieť skutočné poistné zmluvy. Tento súd zdôraznil, že z hľadiska ochrany spotrebiteľa opodstatnená domnienka Strobel a i., pokiaľ ide o cieľ, ktorý sledoval generálny riaditeľ spoločnosti Connecta, silne nasvedčuje tomu, že došlo k sprostredkovaniu poistenia. Vzhľadom na to, že takéto sprostredkovanie zahŕňa prípravné úkony a že Connecta vykonávala aj skutočnú sprostredkovateľskú činnosť v oblasti poistenia, prvostupňový súd tiež konštatoval, že so zreteľom na to, ako k skutočnostiam došlo, ich možno objektívne zaradiť pod pojem „sprostredkovanie poistenia“.

26

Odvolací súd, na ktorý bolo podané odvolanie proti tomuto rozhodnutiu, skonštatoval, že zásada ochrany spotrebiteľa nevyžaduje, aby sa pripisoval význam subjektívnemu názoru spotrebiteľa na to, čo predstavuje sprostredkovanie poistenia, a že v prejednávanej veci nemožno objektívne hovoriť o sprostredkovaní poistenia.

27

Högsta domstolen (Najvyšší súd, Švédsko) uvádza, že podľa článku 2 ods. 3 smernice 2002/92 pojem „sprostredkovanie poistenia“ zahŕňa aj prípravné činnosti, a teda na to, aby sa táto smernica uplatnila, nie je potrebné skutočné uzavretie poistnej zmluvy. Tento súd si však kladie otázku, či je v tejto súvislosti rozhodujúci zámer sprostredkovateľa poistenia so zreteľom na uzavretie tejto zmluvy, ako aj vnímanie spotrebiteľa.

Vec Länsförsäkringar/Dödsboet efter Ingvar Mattsson

31

Länsförsäkringar uznala, že sprostredkovanie kapitálového životného poistenia ako také spadá do pôsobnosti zákona o sprostredkovaní poistenia. V prvom rade však uviedla, že predmetom poradenstva, ktoré poskytla EWMG, nebolo kapitálové životné poistenie, ale investícia do finančného nástroja, ktorý bol súčasťou tohto poistenia. V dôsledku toho sa na dané poradenstvo nevzťahuje uvedené poistenie zodpovednosti za škodu pri výkone povolania.

32

Vzhľadom na to, že prvostupňový aj odvolací súd vyhoveli návrhu pána Mattssona, Länsförsäkringar sa obrátila na Högsta domstolen (Najvyšší súd), pričom uznala, že EWMG konala nedbanlivo. Tento posledný uvedený súd si kladie otázku, či poradenstvo poskytnuté v rámci kapitálového životného poistenia, ktorého predmetom nie je podpísanie poistnej zmluvy, ale investovanie kapitálu, patrí do pôsobnosti smernice 2002/92, ktorá bola do švédskeho práva prebraná zákonom o sprostredkovaní poistenia, alebo smernice 2004/39, prípadne oboch týchto smerníc.

33

Za týchto podmienok Högsta domstolen (Najvyšší súd) rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

Je ďalej v situácii opísanej v prvej otázke písm. a) relevantné, že klient sa prima facie domnieval, že daná činnosť je prípravnou činnosťou na uzatvorenie poistnej zmluvy? Má význam subjektívny názor klienta na to, či došlo k sprostredkovaniu poistenia, bez ohľadu na to, či je odôvodnený?

2.

a)

Vzťahuje sa smernica [2002/92] na ekonomické alebo iné poradenstvo poskytované v súvislosti so sprostredkovaním poistenia, ktoré sa však samo osebe netýka vlastného uzatvorenia alebo trvania poistnej zmluvy? Aká bude konkrétne odpoveď, ak ide o poradenstvo týkajúce sa umiestnenia kapitálu v rámci kapitálového životného poistenia?

b)

Vzťahujú sa na také poradenstvo, aké je uvedené v druhej otázke písm. a), ktoré je z hľadiska svojej podstaty investičným poradenstvom podľa smernice [2004/39], takisto alebo výhradne ustanovenia smernice [2002/92]? Ak sa na také poradenstvo vzťahuje takisto smernica [2004/39], má niektorá z dotknutých právnych úprav prednosť pred druhou úpravou?“

36

Na tieto účely je pojem „sprostredkovanie poistenia“ definovaný v článku 2 bode 3 prvom odseku uvedenej smernice ako každá činnosť „spočívajúca v ponúkaní, navrhovaní alebo vykonávaní iných prípravných úkonov vedúcich k uzavretiu zmlúv o poistení alebo v uzatváraní takýchto zmlúv alebo v spolupôsobení pri správe a plnení takýchto zmlúv, najmä v prípade poistnej udalosti“.

37

Vzhľadom na to, že dané činnosti sú v tomto ustanovení uvedené alternatívne, predstavuje každá z nich činnosť sprostredkovania poistenia. Ako sa zhodujú vnútroštátny súd a všetky dotknuté subjekty podľa článku 23 Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, ktoré sa k tejto veci vyjadrili vo svojich písomných pripomienkach, na výkon prípravných úkonov vedúcich k uzavretiu poistných zmlúv sa vzťahuje pojem „sprostredkovanie poistenia“ bez ohľadu na to, či skutočne vedú k uzavretiu týchto zmlúv alebo nie.

38

Länsförsäkringar však zastáva názor, že tieto prípravné činnosti predstavujú sprostredkovanie poistenia v zmysle článku 2 bodu 3 smernice 2002/92 len v prípade, že sprostredkovateľ poistenia tým, že ich uskutočňuje, má v úmysle pristúpiť k uzavretiu skutočných poistných zmlúv. Domnieva sa teda, že vo veci Strobel a i./Länsförsäkringar nešlo o sprostredkovanie poistenia, keďže generálny riaditeľ spoločnosti Connecta spreneveril sumy poskytnuté v tejto veci zo strany Strobel a i., ktoré boli určené na uzavretie poistných zmlúv.

42

Napokon treba pripomenúť, že cieľom tejto smernice je, ako vyplýva z jej odôvodnení 8, 9 a 17, najmä zlepšenie ochrany spotrebiteľov v oblasti sprostredkovania poistenia. Na tieto účely, ako je uvedené v odôvodnení 9, uvedená smernica sa musí vzťahovať na všetky osoby a inštitúcie, ktoré distribuujú poistné produkty. Po prvé, ak by zahrnutie činnosti do pôsobnosti tejto smernice záviselo od subjektívneho úmyslu sprostredkovateľa poistenia, ktorý túto činnosť vykonáva, bolo by to v rozpore so zásadou právnej istoty a na úkor zákazníkov tohto sprostredkovateľa. Po druhé, ako uvádza Európska komisia, dôsledkom takejto právnej situácie by bolo, že sprostredkovateľ poistenia by sa mohol odvolávať na svoje vlastné podvodné konanie, aby sa vyhol zodpovednosti, ktorú má voči svojim zákazníkom na základe smernice 2002/92.

43

Z predchádzajúceho vyplýva, že uskutočnenie prípravných činností vedúcich k uzavretiu poistných zmlúv je objektívnym pojmom. Predstavuje teda činnosť sprostredkovania poistenia v zmysle článku 2 bodu 3 tejto smernice, a to bez ohľadu na úmysel sprostredkovateľa poistenia vzhľadom na uzavretie uvedených zmlúv.

44

Z toho vyplýva, že okamih, ku ktorému sa viaže neexistencia úmyslu sprostredkovateľa poistenia uzavrieť poistné zmluvy, ani subjektívne vnímanie dotknutých zákazníkov týkajúce sa činnosti daného sprostredkovateľa spočívajúcej v uskutočnení prípravných úkonov na uzavretie poistných zmlúv, nie sú rozhodujúce na účely kvalifikácie tejto činnosti ako sprostredkovania poistenia v zmysle uvedeného ustanovenia.

47

Ako vyplýva z bodu 35 a 36 tohto rozsudku, musí určitá činnosť na to, aby patrila do materiálnej pôsobnosti smernice 2002/92, zodpovedať jednej z činností uvedených v článku 2 bode 3 tejto smernice, ktorý vymedzuje pojem „sprostredkovanie poistenia“.

48

Vzhľadom na to, že všetky činnosti vymenované v tomto ustanovení sa týkajú poistnej zmluvy, treba v prvom rade preskúmať, či zmluva o kapitálovom životnom poistení, o akú ide vo veci samej, predstavuje „poistnú zmluvu“ v zmysle uvedeného ustanovenia.

49

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že smernica 2002/92 neobsahuje žiadnu definíciu pojmu „poistná zmluva“, ani v tejto súvislosti výslovne neodkazuje na právo členských štátov. Z požiadaviek jednotného uplatňovania práva Únie a rešpektovania zásady rovnosti navyše vyplýva, že dosah pojmu „poistná zmluva“ treba posudzovať v kontexte tejto smernice a vyžaduje si v celej Európskej únii autonómny a jednotný výklad (pozri analogicky rozsudok z 1. marca 2012, González Alonso, C‑166/11 , EU:C:2012:119 , bod 25 a citovanú judikatúru).

53

V tejto súvislosti treba konštatovať, že tieto činnosti sú vymedzené veľmi všeobecne. Spočívajú nielen v ponúkaní a navrhovaní poistných zmlúv, ale aj vo vykonávaní prípravných úkonov vedúcich k ich uzavretiu, pričom povaha uvedených prípravných úkonov nie je žiadnym spôsobom obmedzená.

54

Podľa vnútroštátneho súdu sa finančné poradenstvo týkalo umiestnenia kapitálu do investičného certifikátu v rámci sprostredkovania poistenia. Okrem toho z písomných pripomienok švédskej vlády vyplýva, že tento kapitál spočíval v poistnom, ktoré bolo do daného produktu prevedené. Preto treba uvedené umiestnenie považovať za neoddeliteľnú súčasť poistnej zmluvy, a v dôsledku toho poradenstvo týkajúce sa tohto umiestnenia patrí medzi prípravné činnosti vedúce k uzavretiu uvedenej poistnej zmluvy.

55

Tento výklad je okrem iného v súlade s cieľom sledovaným smernicou 2002/92, ktorým je, ako bolo pripomenuté v bode 42 tohto rozsudku, zlepšenie ochrany spotrebiteľov v oblasti sprostredkovania poistenia. Z toho totiž vyplýva, že poradenstvo dotknuté vo veci samej podlieha najmä požiadavkám uvedeným v článku 12 ods. 2 a 3 tejto smernice, podľa ktorých v prípade, že sprostredkovateľ poistenia informuje zákazníka, že poskytuje poradenstvo na základe nestrannej analýzy, je povinný na jednej strane vychádzať z analýzy dostatočne veľkého počtu poistných zmlúv dostupných na trhu s cieľom odporučiť tú, ktorá zodpovedá potrebám klienta, a na druhej strane uviesť, pred uzatvorením konkrétnej poistnej zmluvy, aspoň požiadavky a potreby tohto zákazníka, ako aj dôvody všetkých rád poskytnutých o danom poistnom produkte, pričom tieto podrobnosti sa musia upraviť v súlade so zložitosťou navrhovanej zmluvy.

O uplatnení smernice 2004/39

59

Pokiaľ ide o smernicu 2004/39, treba nepochybne konštatovať, že finančné poradenstvo dotknuté vo veci samej môže samo osebe spadať pod pojem „investičné poradenstvo“, ktorý je definovaný v článku 4 ods. 1 bode 4 tejto smernice, pokiaľ možno dotknutú investíciu kvalifikovať ako „finančný nástroj“, ktorý je v súlade s bodom 17 tohto odseku vymedzený v prílohe I oddiele C uvedenej smernice.

60

Takéto finančné poradenstvo teda v podstate môže spadať do materiálnej pôsobnosti smernice 2004/39, pokiaľ podľa článku 4 ods. 1 bodu 2 a prílohy I oddielu A bodu 5 tejto smernice predstavuje investičnú službu a pokiaľ podľa bodu 1 uvedeného odseku možno sprostredkovateľa poistenia kvalifikovať ako „investičnú spoločnosť“, pre ktorú je poskytovanie poradenstva pravidelnou pracovnou činnosťou alebo podnikaním.

61

Vylúčenie stanovené v článku 2 písm. c) smernice 2004/39 je okrem toho v súlade so štruktúrou tejto smernice, keďže za určitých podmienok sú z pôsobnosti tejto smernice alebo povinností, ktoré stanovuje, vylúčené investičné služby alebo činnosti, ktoré sú ponúkané v rámci inej regulovanej činnosti. Článok 2 písm. j) stanovuje, že z pôsobnosti uvedenej smernice sú vylúčené osoby poskytujúce investičné poradenstvo popri uskutočňovaní inej profesijnej činnosti, na ktorú sa nevzťahuje táto smernica, za predpokladu, že poskytovanie takéhoto poradenstva nie je osobitne odmeňované.

65

Rovnako, článok 19 ods. 9 smernice 2004/39 stanovuje, že investičná služba ponúkaná ako súčasť finančného produktu, ktorý už podlieha iným ustanoveniam právnych predpisov Únie alebo určitým spoločným európskym normám, nepodlieha ďalším povinnostiam ustanoveným v tomto článku 19, aj napriek tomu, že nie sú totožné s povinnosťami upravenými v uvedených ustanoveniach alebo v daných normách (pozri v tomto zmysle rozsudok z 30. mája 2013, Genil 48 a Comercial Hostelera de Grandes Vinos, C‑604/11 , EU:C:2013:344 , body 45 a 46 ).

66

Na rozdiel od toho, čo vo svojich písomných pripomienkach uvádza Länsförsäkringar a švédska vláda, tvrdenie, podľa ktorého ustanovenia smernice 2004/39 stanovujú pravidlá ochrany v oblasti investičných služieb širšie ako ustanovenia smernice 2002/92, ani za predpokladu, že je správne, nemôže samo osebe viesť k tomu, že poradenstvo, o aké ide v veci samej, bude patriť do pôsobnosti smernice 2004/39, ktorej článok 2 písm. c) takéto poradenstvo vylučuje, pokiaľ sa poskytuje v rámci sprostredkovania poistenia vedúceho k uzavretiu zmluvy o kapitálovom životnom poistení.

70

V dôsledku toho treba na druhú otázku odpovedať tak, že finančné poradenstvo týkajúce sa umiestnenia kapitálu poskytované v rámci sprostredkovania poistenia vedúceho k uzavretiu zmluvy o kapitálovom životnom poistení patrí do pôsobnosti smernice 2002/92, a nie smernice 2004/39.

O trovách

71

Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (štvrtá komora) rozhodol takto: