C-568/16

Faizovi Rasoolovi,

za účasti:

Rasool Entertainment GmbH,

SÚDNY DVOR (piata komora),

v zložení: predseda piatej komory J. L. da Cruz Vilaça (spravodajca), sudcovia E. Levits, A. Borg Barthet, M. Berger a F. Biltgen,

generálny advokát: H. Saugmandsgaard Øe,

Rasool Entertainment GmbH, v zastúpení: S. Keck, Rechtsanwalt,

–

belgická vláda, v zastúpení: M. Jacobs a L. Van den Broeck, splnomocnené zástupkyne, za právnej pomoci P. Vlaemminck, R. Verbeke a J. Van den Bon, advocaten,

–

Európska komisia, v zastúpení: T. Scharf a H. Tserepa Lacombe, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

Právna úprava

Právo Únie

3

Smernica 2007/64 bola zrušená a nahradená smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES ( Ú. v. EÚ L 337, 2015, s. 35 ), s účinnosťou od 13. januára 2018. Vzhľadom na dátum skutkových okolností v konaní vo veci samej je však potrebné zohľadniť smernicu 2007/64. Odôvodnenia 6, 20, 22, 26, 36 a 54 tejto smernice stanovovali:

„(6)

Nie je… vhodné, aby bol tento právny rámec úplne komplexný. Mal by sa vzťahovať iba na poskytovateľov platobných služieb, ktorých hlavná činnosť pozostáva z poskytovania platobných služieb užívateľom platobných služieb. Nie je ani vhodné, aby sa vzťahoval na služby, pri ktorých sa prevod finančných prostriedkov od platiteľa k príjemcovi alebo ich doprava uskutočňuje výhradne v bankovkách a minciach, alebo ak sa prevod zakladá na šeku v papierovej forme, zmenke v papierovej forme, vlastnej zmenke alebo inom nástroji, kupónoch v papierovej forme alebo kartách vystavených na poskytovateľa platobných služieb alebo na inú osobu s cieľom dať finančné prostriedky k dispozícii príjemcovi. …

…

(26)

Táto smernica by mala stanoviť právo spotrebiteľa na bezplatné získanie dôležitých informácií pred tým, než je viazaný akoukoľvek zmluvou o poskytovaní platobných služieb. Spotrebiteľ by mal môcť taktiež kedykoľvek počas zmluvného vzťahu žiadať o bezplatné poskytnutie informácií vopred, ako aj rámcovej zmluvy, v papierovej forme, čo by mu umožnilo porovnať služby poskytovateľov platobných služieb a ich podmienky a v prípade akéhokoľvek sporu overiť svoje zmluvné práva a povinnosti. …

…

(36)

V tejto smernici by sa mali stanoviť pravidlá refundácie na ochranu spotrebiteľa v prípade, keď vykonaná platobná transakcia prevyšuje sumu, ktorú by bolo možné rozumne očakávať. …

…

d)

platobné inštitúcie v zmysle tejto smernice;

…“

5

Článok 3 uvedenej smernice stanovoval, že táto smernica sa neuplatní, podľa písmena e) na „služby, pri ktorých príjemca poskytne platiteľovi peňažnú hotovosť ako súčasť platobnej transakcie na výslovnú žiadosť užívateľa platobnej služby tesne pred vykonaním platobnej transakcie prostredníctvom platby za kúpu tovaru alebo služieb“, a podľa písmena o) na „služby poskytovateľov týkajúce sa výberu hotovosti v bankomatoch, ktorí konajú v mene jedného alebo viacerých vydavateľov kariet a ktorí nie sú zmluvnou stranou rámcovej zmluvy so spotrebiteľom uskutočňujúcim výber peňazí z platobného účtu za podmienky, že títo poskytovatelia neposkytujú ostatné platobné služby uvedené v prílohe“.

9

Podľa článku 10 ods. 1 uvedenej smernice členské štáty vyžadujú od podnikov, ktoré majú v úmysle poskytovať platobné služby, aby pred začatím poskytovania platobných služieb získali povolenie na výkon činnosti platobnej inštitúcie.

10

Bod 2 prílohy smernice 2007/64 považoval za „platobné služby“ najmä „služby umožňujúce výber hotovosti z platobného účtu, ako aj všetky operácie vyžadované na fungovanie platobného účtu“.

Nemecké právo

11

14

V súlade s § 31 ods. 1 tohto zákona sa na každého, kto poskytuje platobné služby bez získania povolenia podľa § 8 ods. 1 tohto zákona, uplatnia trestnoprávne sankcie.

15

§ 73 Strafgesetzbuch (Trestný zákon) stanovuje:

„1. Ak došlo k spáchaniu trestného činu a jeho páchateľ alebo spolupáchateľ získali akýkoľvek prospech zo spáchania tohto činu alebo prostredníctvom tohto činu, súd uloží trest prepadnutia veci, pričom tak neurobí, pokiaľ poškodenému vznikol z činu nárok na náhradu škody, ktorej uspokojenie by bolo znemožnené odňatím páchateľovi alebo spolupáchateľovi hodnoty toho, čo týmto činom získali.

2. Trest prepadnutia veci sa rozširuje aj na získané úžitky. Môže sa rozšíriť aj na veci, ktoré páchateľ alebo spolupáchateľ nadobudli prevodom získanej veci alebo náhradou za jej zničenie, poškodenie, prevedenie na tretiu osobu alebo z dôvodu nadobudnutého práva.“

Až do mája 2011 fungoval spôsob poskytovania služby výberu hotovosti takto. Po zadaní PIN kódu došlo k overeniu prevádzkovateľom siete, či sa na bankovom účte zákazníka nachádza dostatočná suma na výber hotovosti a následne sa výber hotovosti umožnil. Správca siete tiež zabezpečoval, aby sa RE vždy pripísali sumy zodpovedajúce sumám, ktoré boli vybraté zákazníkmi v hotovosti. RE nedostávala za poskytnutie multifunkčných terminálov žiadne protiplnenie a prevádzkovateľovi siete platila 0,13 eura za transakciu, ako aj pevnú mesačnú odmenu vo výške 48 eur. V konečnom dôsledku jedinou činnosťou spoločnosti RE bolo dopĺňanie hotovosti do multifunkčných terminálov.

19

Od júna 2011 v nadväznosti na zmenu vnútroštátnej právnej úpravy a aby spoločnosť RE mohla naďalej poskytovať služby výberu hotovosti bez toho, aby bola držiteľkou povolenia na poskytovanie platobných služieb, zmenila čiastočne spôsob fungovania multifunkčných terminálov umiestených v herniach spôsobom, aby ponúkali možnosť tzv. cash back . Tento spôsob fungoval tak, že zákazníci si mohli vybrať hotovosť z multifunkčných terminálov len v prípade, že si zároveň objednali kupón vo výške 20 eur, ktorý im umožnil, aby sumu použili v hracích automatoch. Táto suma bola stiahnutá bankou z účtov zákazníkov spolu so sumou hotovosti, ktorú si vybrali.

20

Staatsanwaltschaft Stuttgart (Prokuratúra Stuttgart, Nemecko) sa domnievala, že aj pri takomto spôsobe fungovania sa mala RE považovať za „platobnú inštitúciu“, ktorá podlieha udeleniu povolenia, a začala trestné stíhanie proti pánovi Rasoolovi ako konateľovi spoločnosti RE, pretože vedome a bez povolenia poskytovala platobné služby v rozpore s § 8 zákona o dohľade nad platobnými službami. Na základe § 73 Trestného zákona požiadal tento orgán o prepadnutie všetkých súm, ktoré spoločnosti RE vyplatili jednotlivé banky zákazníkov, ktorí vykonali výber hotovosti. Tieto sumy boli v celkovej výške 1096290 eur. Rozsudkom z 11. marca 2015 vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, Amtsgericht Nürtingen (Okresný súd Nürtingen, Nemecko) oslobodil pána Rasoola spod obvinení, pretože dospel k záveru, že neposkytoval platobné služby v zmysle zákona o dohľade nad platobnými službami.

24

Po tretie vnútroštátny súd sa Súdneho dvora na jednej strane pýta, či službu poskytovanú spoločnosťou RE možno považovať za „platobnú službu“, najmä vzhľadom na to, že v dôsledku činnosti tejto spoločnosti bolo umožnené v zmysle bodu 2 prílohy smernice 2007/64 vyberať hotovosť z platobného účtu.

25

V tejto súvislosti konštatuje, že dopĺňanie hotovosti do multifunkčných terminálov, ktoré vykonáva spoločnosť RE, nepochybne poskytuje v praxi zákazníkom herní možnosť si túto hotovosť vyberať. Podľa vnútroštátneho súdu pojem „umožňujúce“ uvedený v bode 2 prílohy smernice 2007/64 nemôže pokrývať činnosti, aké v tomto prípade vykonáva spoločnosť RE, ktoré majú iba vedľajšiu povahu vo vzťahu k platobným službám poskytovaným bankou, t. j. službám, ako je otvorenie účtu a uskutočňovanie transakcií z tohto účtu prostredníctvom platobnej karty, a spoločnosťou, akou je prevádzkovateľ siete, ktorý spája multifunkčné terminály s bankovými účtami zákazníkov.

26

Na druhej strane sa tento súd pýta, či činnosť vytýkanú spoločnosti RE možno považovať za „platobnú službu“, keďže predstavovala službu poskytovanú zákazníkom herní bezodplatne. Takáto bezodplatná služba mala totiž iba vedľajšiu povahu vo vzťahu k hlavnej činnosti spoločnosti RE, ktorou bolo prevádzkovanie herní, v tom zmysle, že nespĺňala podmienku stanovenú v článku 4 bode 3 smernice 2007/64, podľa ktorej činnosť poskytovateľa služieb musí byť jeho obchodnou činnosťou.

„1.

Má sa článok 3 písm. o) smernice [2007/64] vykladať v tom zmysle, že možnosť existujúca v herni so štátnou koncesiou vybrať si prostredníctvom platobnej karty… a bezpečnostného PIN kódu hotovosť v hotovostnom termináli, ktorý je zároveň automatom na rozmieňanie bankoviek, pričom bankový a technický príkaz uskutočňuje externý poskytovateľ, [akým je prevádzkovateľ siete], a vyplatenie klientovi sa uskutoční až vtedy, keď prevádzkovateľ siete po kontrole stavu účtu zašle terminálu autorizačný kód, zatiaľ čo prevádzkovateľ herne iba napĺňa hotovosťou multifunkčný automat na rozmieňanie bankoviek a banka vedúca účet zákazníka, ktorý si vyberá peniaze, mu prevedie sumu zodpovedajúcu výške vybranej sumy, predstavuje činnosť v zmysle článku 3 písm. o) smernice, a teda si nevyžaduje povolenie?

2.

Ak činnosť opísaná v prvej prejudiciálnej otázke nepredstavuje činnosť v zmysle článku 3 písm. o) [smernice 2007/64]:

Má sa článok 3 písm. e) smernice [2007/64] vykladať v tom zmysle, že možnosť výberu hotovosti s bezpečnostným PIN kódom, ktorá je opísaná v prvej prejudiciálnej otázke, predstavuje činnosť v zmysle tohto ustanovenia, keď sa zároveň s výberom hotovosti vygeneruje kupón vo výške 20 eur, ktorý možno uplatniť u osoby poverenej dozorom nad herňou, aby táto posledná uvedená osoba vložila mince do hracieho automatu?

Pre prípad, že činnosť opísaná v prvej a druhej prejudiciálnej otázke nepredstavuje činnosť, ktorá je na základe článku 3 písm. o) a/alebo e) vyňatá z pôsobnosti smernice:

Pre prípad, že by Súdny dvor považoval opísanú činnosť za platobnú službu, ktorá si vyžaduje povolenie:

4.

Majú sa právo Únie a smernica [2007/64] vykladať v tom zmysle, že bránia v takej veci, ako je tá vo veci samej, trestnoprávnemu postihu prevádzkovania multifunkčných terminálov na výber hotovosti v prípade, keď sa podobné terminály bez povolenia prevádzkujú alebo boli prevádzkované v mnohých herniach s koncesiou vydanou štátom, ako aj v kasínach s koncesiou vydanou štátom, ktoré čiastočne prevádzkuje aj štát, pričom v týchto prípadoch príslušný orgán dohľadu a dozoru nemal žiadne námietky?

V prípade zápornej odpovede aj na štvrtú prejudiciálnu otázku:

5.

Majú sa smernica [2007/64] a zásady právnej istoty a normatívnej jasnosti zakotvené v práve Únie, ako aj článok 17 Charty základných právnych vykladať v tom zmysle, že v situácii, o akú ide vo veci samej, bránia úradnej a súdnej praxi, ktorá nariaďuje, aby prepadli v prospech štátneho rozpočtu tie sumy („prepadnutie“), ktoré prevádzkovateľ herne získal službou prevádzkovateľa siete od klientov banky, ktorí si pomocou platobnej karty a zadania bezpečnostného PIN kódu vybrali z multifunkčných terminálov, v ktorých hotovosť dopĺňa tento prevádzkovateľ, hotovosť a/alebo kupóny na použitie na hracích automatoch, hoci všetky vyplatené sumy zodpovedajú len sumám, ktoré si zákazníci vybrali z týchto terminálov vo forme hotovosti a hracích kupónov?“

32

V tomto prípade, bez toho, aby bolo potrebné preukázať, či služba, o akú ide vo veci samej, predstavuje z dôvodu jej údajného bezodplatného charakteru obchodnú činnosť vykonávanú spoločnosťou RE alebo takú činnosť nepredstavuje, treba uviesť, že podľa návrhu na začatie prejudiciálneho konania si táto spoločnosť iba prenajala a umiestnila vo svojich herniach multifunkčné terminály a dopĺňa do nich hotovosť.

33

Hoci tieto úkony boli postupom, ktorý predchádzal transakciám uskutočňovaným na platobných účtoch zákazníkov herní a ktorý s týmito transakciami súvisel, z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že uvedené transakcie uskutočňoval externý poskytovateľ, a to konkrétne prevádzkovateľ siete. Tento prevádzkovateľ siete totiž zabezpečoval prepojenie multifunkčných terminálov s bankovým účtom týchto zákazníkov akceptáciou ich bankovej karty a ich PIN kódu, čím umožnil výber hotovosti.

34

Za týchto podmienok sa nemožno domnievať, že taká služba, akou je služba ponúkaná spoločnosťou RE prostredníctvom multifunkčných terminálov, umožňovala „výbery hotovosti z platobného účtu“ v zmysle bodu 2 prílohy smernice 2007/64. Okrem toho Súdny dvor nemá k dispozícii žiadne informácie, ktoré by dokazovali, že táto spoločnosť uskutočňovala v súvislosti s touto službou „všetky operácie vyžadované na fungovanie platobného účtu“ v zmysle tohto istého ustanovenia.

38

Po druhé, keďže RE nevykonávala žiadne transakcie týkajúce sa účtov zákazníkov herní, požiadavky spojené s ochranou spotrebiteľa ako príjemcu platobných služieb, ktoré vyplývajú z odôvodnení 20, 22, 26, 36 a 54 smernice 2007/64, neodôvodňujú považovanie takej služby výberu hotovosti, akú ponúka RE, za „platobnú službu“ v zmysle tejto smernice.

39

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené úvahy treba na tretiu otázku odpovedať, že článok 4 bod 3 smernice 2007/64 v spojení s bodom 2 prílohy tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že služba výberu hotovosti, akú svojim zákazníkom poskytuje prevádzkovateľ herní prostredníctvom multifunkčných terminálov umiestnených v uvedených herniach, nepredstavuje „platobnú službu“ v zmysle tejto smernice, pokiaľ prevádzkovateľ nevykonáva žiadne transakcie na platobných účtoch daných zákazníkov a činnosti, ktoré v tejto súvislosti vykonáva, sa obmedzujú na poskytovanie hotovosti a jej dopĺňanie do týchto terminálov.

O prvej, druhej, štvrtej a piatej otázke

40

Podpisy

( *1 ) Jazyk konania: nemčina.