C-75/16
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62016CN0075
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2016156SK.01002401.xml
2.5.2016
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 156/24
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunale Ordinario di Verona (Taliansko) 10. februára 2016 – Livio Menini a Maria Antonia Rampanelli/Banco Popolare – Società Cooperativa
(Vec C-75/16)
(2016/C 156/33)
Jazyk konania: taliančina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Tribunale Ordinario di Verona
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobcovia: Livio Menini a Maria Antonia Rampanelli
Žalovaná: Banco Popolare – Società Cooperativa
Prejudiciálne otázky
1.
Má sa článku 3 ods. 2 smernice 2013/11 ( 1 ) , v časti, kde sa stanovuje, že táto smernica sa uplatňuje „bez toho, aby bola dotknutá smernica 2008/52/ES ( 2 ) “, rozumieť v tom zmysle, že týmto ustanovením nie je dotknutá možnosť jednotlivých členských štátov stanoviť povinnú mediáciu iba pre prípady, na ktoré sa smernica 2013/11 nevzťahuje, t. j. prípady podľa článku 2 ods. 2 smernice 2013/11, zmluvné spory vyplývajúce z iných ako z kúpnych zmlúv alebo zmlúv o službách a spory, ktoré sa netýkajú spotrebiteľov?
2.
Má sa článok 1 … smernice 2013/11, v časti, v ktorej zaručuje spotrebiteľom možnosť predkladať sťažnosti na obchodníkov príslušným subjektom alternatívneho riešenia sporov, vykladať v tom zmysle, že toto ustanovenie bráni vnútroštátnemu právnemu predpisu stanovujúcemu pre jeden z prípadov uvedených v článku 2 ods. 1 smernice 2013/11 povinnú mediáciu, a to ako podmienku prípustnosti žaloby podanej následne účastníkom, ktorého možno označiť za spotrebiteľa, a v každom prípade bráni vnútroštátnemu predpisu, ktorý vo vzťahu k spotrebiteľovi, účastníkovi mediácie týkajúcej sa jedného z uvedených sporov, stanovuje povinnosť využiť služby advokáta, vrátane príslušných nákladov, ako aj právo nezúčastniť sa mediácie iba v prípade existencie oprávneného dôvodu?
( 1 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (smernica o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov) ( Ú. v. EÚ L 165, s. 63 ).
( 2 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/52/ES z 21. mája 2008 o určitých aspektoch mediácie v občianskych a obchodných veciach ( Ú. v. EÚ L 136, s. 3 ).