C-224/16

(Vec C-224/16)

(2016/C 243/23)

Jazyk konania: bulharčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Vărchoven administrativen săd

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Možno na základe výkladu článku 457 ods. 2 vykonávacieho nariadenia v spojení s článkom 8 ods. 7 (teraz článok 11 ods. 2) Dohovoru TIR a vysvetlivkami k nemu konštatovať, že v prípade, o aký ide v tejto veci, sú colné orgány po splatnosti dlhov uvedených v článku 8 ods. 1 a 2 Dohovoru TIR podľa možností [povinné] požadovať ich zaplatenie najskôr od držiteľa karnetu TIR, ktorý tieto sumy priamo dlží a až následne vyzvať na ich zaplatenie záručné združenie?

3.

Je potrebné sa domnievať, že príjemca, ktorý prevzal alebo prechováva tovar, o ktorom je známe, že sa prepravoval v režime na základe karnetu TIR, a v prípade ktorého nie je zrejmé, že bol predložený a ohlásený colnému orgánu určenia, sa len na základe týchto okolností považuje za osobu, ktorá mala vedieť, že tento tovar bol odňatý spod colného dohľadu, pričom tento príjemca sa má posúdiť ako solidárny dlžník v zmysle článku 203 ods. 3 tretej zarážky v spojení s článkom 213 Colného kódexu Spoločenstva?

4.

V prípade kladnej odpovede na tretiu otázku: bráni nečinnosť colného orgánu spočívajúca v tom, že takéhoto príjemcu nevyzval na zaplatenie colného dlhu, tomu, aby sa uplatnila ručiteľská povinnosť záručného združenia v zmysle článku 1 písm. q) [Dohovoru TIR], ktorú upravuje aj článok 457 ods. 2 vykonávacieho nariadenia?

( 1 ) Nariadenie Rady (EHS) č. 2112/78 z 25. júla 1978, ktoré sa týka uzavretia Colného dohovoru o medzinárodnej preprave tovaru na podklade karnetov TIR (Dohovor TIR) zo 14. novembra 1975 v Ženeve ( Ú. v. ES L 252, 1978, s. 1 ; Mim. vyd. 02/001, s. 208)