C-376/16
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62016CN0376
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2016402SK.01001401.xml
31.10.2016
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 402/14
Odvolanie podané 7. júla 2016: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo proti rozsudku Všeobecného súdu (štvrtá komora) z 27.apríla 2016 vo veci T-556/11, European Dynamics Luxembourg SA, European Dynamics Belgium SA, Evropaïki Dynamiki – Proigmena Systimata Tilepikoinonion Pliroforikis kai Tilematikis AE/Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo
(Vec C-376/16 P)
(2016/C 402/17)
Jazyk konania: angličtina
Účastníci konania
Odvolateľ: Úrad Európskej únie pre duševné vlastníctvo (v zastúpení: N. Bambara, splnomocnený zástupca, P. Wytinck, B. Hoorelbeke, advocaten)
Ďalší účastníci konania: European Dynamics Luxembourg SA, European Dynamics Belgium SA, Evropaïki Dynamiki – Proigmena Systimata Tilepikoinonion Pliroforikis kai Tilematikis AE
Návrhy odvolateľa
Odvolateľ navrhuje, aby Súdny dvor:
—
zrušil sporný rozsudok Všeobecného súdu v celom rozsahu,
—
zamietol návrh na zrušenie sporného rozhodnutia a žalobu o náhradu škody, ako boli podané žalobkyňou na prvom stupni,
—
subsidiárne, zrušil sporný rozsudok Všeobecného súdu v celom rozsahu a vrátil vec Všeobecnému súdu,
—
ešte viac subsidiárne zrušil sporný rozsudok Všeobecného súdu v rozsahu, v akom ukladá EUIPO nahradiť škodu European Dynamics Luxembourg za stratu príležitosti uzavrieť rámcovú zmluvu, a vrátil vec Všeobecnému súdu,
—
uložil žalobcom na prvom stupni povinnosť nahradiť všetky trovy konania.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
1.
Odvolanie je založené na štyroch odvolacích dôvodoch vychádzajúcich predovšetkým z toho, že: 1) Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade a uplatnení zásad rovnosti príležitostí a transparentnosti a v každom prípade skreslil skutkový stav, 2) Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade a uplatnení kritéria týkajúceho sa zjavne nesprávnych posúdení a v určitých prípadoch skreslil skutkový stav, 3) Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri uplatnení zásad uplatnenia článku 100 ods. 2 všeobecného finančného nariadenia v spojení s článkom 296 druhým pododsekom ZFEÚ, a 4) Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že uložil povinnosť nahradiť ujmu v dôsledku straty príležitosti.
2.
V rámci prvého odvolacieho dôvodu odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd v rozpore s článkom 21 Štatútu Súdneho dvora a článkom 76 ods. 1 a článkom 84 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu rozhodol ultra petita , alebo subsidiárne, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že rozhodol, že porušenie zásad rovnosti príležitostí a náležitej starostlivosti by mohlo viesť k zrušeniu sporného rozhodnutia, keď dospel k záveru, že by sporné rozhodnutie malo byť zrušené v rozsahu, v akom EUIPO nepožadoval ani mu nebol predložený výpis z registra trestov Siemens SA a Siemens SL preukazujúci neexistenciu akýchkoľvek dôvodov na vylúčenie uvedených v článkoch 93 a 94 všeobecného finančného nariadenia. V rámci druhej časti prvého odvolacieho dôvodu odvolateľ tiež poukazuje na to, že Všeobecný súd skreslil skutkový stav tým, že dospel k záveru, že EUIPO nepožadoval ani nevydal žiadny dôkaz, ktorý by bol v súlade s článkom 134b vykonávacích pravidiel dostatočný na preukázanie neexistencie dôvodov na vylúčenie spoločnosti Siemens SL, pretože spis neobsahuje výpis z registro mercantil, čo je dokument zodpovedajúci výpisu z registra trestov v zmysle článku 134b vykonávacích pravidiel.
3.
V rámci druhého odvolacieho dôvodu odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil zjavne nesprávneho posúdenia tým, že neoveril, či preukázané zjavne nesprávne posúdenia, ktorých sa hodnotiaca komisia dopustila pri hodnotení ponuky spoločnosti European Dynamics, mohla mať vplyv na konečnú podobu sporného rozhodnutia o uzavretí zmluvy. Úrad zdôrazňuje, že Všeobecný súd musí overiť, či preukázané zjavne nesprávne posúdenia majú vplyv na hodnotenie, pokiaľ ide o určité kritérium, ak existuje niekoľko ďalších dôvodov (ktoré nie sú poznamenané zjavne nesprávnym posúdením), ktoré tiež odôvodňujú udelené hodnotenie. Odvolateľ tiež poukazuje na to, že Všeobecný súd v mnohých prípadoch buď skreslil skutkový stav, uplatnil nesprávne kritérium na určenie zjavne nesprávnych posúdení tým, že jednoducho nahradil posúdenie skutkového stavu EUIPO svojím posúdením skutkového stavu, alebo sa dopustil nesprávneho posúdenia tým, že dospel k záveru, že nedostatočné odôvodnenie môže byť považované za dôkaz zjavne nesprávneho posúdenia.
4.
V rámci tretieho odvolacieho dôvodu odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil zjavne nesprávneho posúdenia tým, že požadoval, aby z odôvodnenia rozhodnutia jasne vyplývalo, ako každý (negatívny) komentár ovplyvnil hodnotenie pridelené každému (pod)kritériu a podbodu, a tým uplatnil prísnejšie pravidlo, pokiaľ ide o povinnosť odôvodnenia, ktorá je jednou z povinností, ktoré vyplývajú z ustálenej judikatúry Súdneho dvora. Z tohto dôvodu sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že zrušil sporné rozhodnutie na základe porušenia článku 100 ods. 2 všeobecného finančného nariadenia v spojení s článkom 296 ZFEÚ.
5.
V rámci štvrtého odvolacieho dôvodu odvolateľ tvrdí, že Všeobecný súd sa dopustil zjavne nesprávneho posúdenia tým, že priznal náhradu škody prvej zo žalobkýň na prvom stupni napriek tomu, že jedna z kumulatívnych podmienok vzniku mimozmluvnej zodpovednosti orgánov Únie (a to existencia protiprávneho konania) nebola preukázaná. Subsidiárne odvolateľ tvrdí, že aj ak by bolo odvolaniu vyhovené len na základe prvého dôvodu, aj tak by bolo potrebné rozsudok zrušiť v rozsahu, v akom ukladá náhradu škody napriek tomu, že v prejednávanom prípade nebola existencia príčinnej súvislosti medzi ostatnými protiprávnymi prvkami konania (zjavne nesprávne posúdenie a nedostatok odôvodnenia) a údajnou ujmou preukázaná. Ešte viac subsidiárne, odvolateľ poukazuje na to, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia tým, že priznal náhradu škody z dôvodu straty príležitosti, lebo takýto základ pre priznanie náhrady škody nemožno považovať za všeobecnú zásadu spoločnú pre všetky zákony členských štátov, a tým porušil výslovné ustanovenie článku 340 ZFEÚ.