C-505/16

(Vec C-505/16 P)

(2016/C 441/15)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Odvolateľka: Olga Stanislavivna Janukovyč, ako dedička Viktor Viktorovyča Janukovyča (v zastúpení: T. Beazley QC)

Ďalší účastníci konania: Rada Európskej únie, Európska komisia

—

bod 3 výroku uznesenia Všeobecného súdu (deviata komora) z 12. júla 2016 vo veci T-347/14 v rozsahu, v akom Všeobecný súd v rovnakom bode 3 nariadil, aby Rada Európskej únie nahradila iba trovy konania vynaložené odvolateľkou, ale nie trovy konania vynaložené zosnulým,

—

vrátil vec Všeobecnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie, alebo alternatívne:

—

vyhovieť návrhu podanému odvolateľkou v konaní pred Všeobecným súdom v rozsahu spresnenom v bodoch 6 a 7 odvolania, konkrétne zrušiť rozhodnutie Rady (SZBP) 2015/143 ( 1 ) z 29. januára 2015, ktorým sa mení rozhodnutie 2014/119, nariadenie Rady (EÚ) 2015/138 ( 2 ) z 29. januára 2015, ktorým sa mení nariadenie č. 208/2014, rozhodnutie Rady (SZBP) 2015/364 ( 3 ) z 5. marca 2015 a vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2015/357 ( 4 ) z 5. marca 2015, ktorým sa vykonáva nariadenie č. 208/2014 v rozsahu, v akom sa tieto opatrenia týkajú Viktora Viktorovyča Janukovyča, a

Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia

Po prvé, Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď v bodoch 84, 89 a 92 napadnutého uznesenia uviedol, že návrh na zmenu je neprípustný, lebo bol podaný v mene zosnulého po jeho smrti. Všeobecný súd nesprávne rozhodol, že za okolností tejto veci sa má prípustnosť návrhu na úpravu posudzovať jedine podľa situácie v čase podania návrhu na úpravu. Prípustnosť návrhu na úpravu sa však mala posudzovať ucelene podľa všetkých okolností veci.

Po druhé, aj keby bolo rozhodnutie Všeobecného súdu, že prípustnosť návrhu na úpravu sa má posudzovať jedine podľa situácie v čase podania návrhu na úpravu, správne, Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia pri vyvodení záveru, že návrh na úpravu nebol v podstate podaný v mene odvolateľky. Návrh na úpravu vykladaný v kontexte s ostatným materiálom predloženým Všeobecnému súdu jasne preukazoval, že bol podaný v mene zosnulého odvolateľkou alebo v jej mene, v jej postavení de facto právneho nástupcu a dediča zosnulého. Ako taký bol prípustný vzhľadom na skutkový stav v čase svojho podania. Všeobecný súd pri vyvodení opačného záveru vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, pričom skreslil dôkazy, ktoré mu boli predložené.

Po tretie, Všeobecný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď nerozlišoval medzi (i) prípustnosťou návrhu na zmenu a (ii) prípustnosťou druhého návrhu na zrušenie. Všeobecný súd: (1) nesprávne nezohľadnil skutočnosť, že prerušil konanie v súvislosti s návrhom na úpravu, (2) nesprávne uviedol, že prípustnosť návrhu na úpravu sa má posudzovať jedine podľa situácie panujúcej v čase podania návrhu na úpravu, (3) nesprávne ignoroval skutočnosť, že ukrajinská právna úprava o prechode práv a povinností určuje právneho nástupcu šesť mesiacov po smrti, so spätným účinkom, a (4) v dôsledku toho nesprávne a neopodstatnene pozbavil odvolateľku práva na prístup k súdu s cieľom spochybniť akty z roku 2015 v jej postavení právneho nástupcu, dediča alebo v inom postavení.

( 4 ) Vykonávacie nariadenie Rady (EÚ) 2015/357 z 5. marca 2015, ktorým sa vykonáva nariadenie (EÚ) č. 208/2014 o reštriktívnych opatreniach voči určitým osobám, subjektom a orgánom s ohľadom na situáciu na Ukrajine

Ú. v. EÚ L 62, 2015, s. 1