C-594/16
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62016CN0594
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2017063SK.01001301.xml
27.2.2017
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 63/13
Návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Consiglio di Stato (Taliansko) 23. novembra 2016 – Enzo Buccioni/Banca d’Italia
(Vec C-594/16)
(2017/C 063/19)
Jazyk konania: taliančina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Consiglio di Stato
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Odvolateľ: Enzo Buccioni
Odporkyňa: Banca d’Italia
Prejudiciálne otázky
1.
Je zásada otvorenosti, výslovne zakotvená v článku 15 konsolidovaného znenia Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o jej kogentný všeobecný cieľ, v prípade, že sa (táto zásada) vykladá v tom zmysle, že ju možno upraviť nariadeniami alebo obdobnými legislatívnymi postupmi podľa odseku 3, ktorých obsah by mohol byť prejavom príliš širokej diskrečnej právomoci, a to bez právneho základu v hierarchicky vyššom prameni práva Únie, týkajúceho sa nevyhnutného predchádzajúceho stanovenia minimálnych kogentných zásad, v rozpore s podobným obmedzujúcim zámerom v oblasti právnych predpisov Únie týkajúcich sa dohľadu nad úverovými inštitúciami, a to do tej miery, že by sa popieral obsah samotnej zásady otvorenosti aj v prípade, že záujem na prístupe k dokumentom by súvisel so základnými záujmami žiadateľa, ktoré by zjavne zodpovedali záujmom, v prospech ktorých platia výnimky z príslušných obmedzení v danej oblasti?
2.
Majú sa v dôsledku toho článok 22 ods. 2, ako aj článok 27 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami ( 1 ) , vykladať nie ako výnimočné prípady odchýlky od režimu neprístupnosti dokumentov, ale skôr ako ustanovenia, ktoré treba vykladať vzhľadom na širšie ciele článku 15 konsolidovaného znenia Zmluvy o fungovaní Európskej únie a na ktoré sa ako také vzťahuje všeobecná zásada právnej úpravy Únie, na základe ktorej prístup k dokumentom nemožno obmedziť, ak to vyplynie z rozumného a primeraného vyváženia požiadaviek úverového sektora so základnými záujmami sporiteľa, ktorý sa dostal do situácie rozdelenia finančnej záťaže, a to v závislosti od významných skutočností, s ktorými sa oboznámil orgán dohľadu spĺňajúci organizačné charakteristiky a disponujúci obdobnými sektorovými právomocami ako Európska centrálna banka?
3.
Ak sa teda článok 53 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Text s významom pre EHP) ( 2 ) a vnútroštátne právne predpisy zohľadnia ako zodpovedajúce uvedenému ustanoveniu, má sa toto ustanovenie zosúladiť s rámcom ostatných právnych predpisov a zásad práva Únie uvedených v prvej prejudiciálnej otázke v tom zmysle, že prístup k dokumentom možno povoliť v prípade príslušnej žiadosti podanej po začatí nútenej správnej likvidácie voči dotknutej banke aj vtedy, ak žiadateľ nepodal žiadosť o prístup k dokumentom výhradne v rámci občianskoprávneho alebo obchodného súdneho konania, ktoré sa riadne začali s cieľom chrániť majetkové záujmy poškodené v dôsledku začatia nútenej správnej likvidácie voči banke, ale tiež v prípade, že predmetný žiadateľ sa práve na účel predchádzajúceho overenia konkrétnych možností úspechu uvedených občianskoprávnych alebo obchodných žalôb obráti na súd, ktorý členský štát splnomocnil na ochranu práva na prístup k dokumentom a zásady otvorenosti v rámci úplnej ochrany práva na obranu a súdnu ochranu subjektívnych práv, s osobitným ohľadom na žiadosť sporiteľa, ktorý už musel znášať účinky rozdelenia finančnej záťaže v dôsledku postupu zameraného na riešenie platobnej neschopnosti úverovej inštitúcie, v ktorej mal vložené svoje úspory?
( 1 ) Ú. v. EÚ L 287, 2013, s. 63 .
( 2 ) Ú. v. EÚ L 176, s. 338