T-45/16

62016TJ0045

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (prvá komora)

z 18. júla 2017 ( *1 )

„Ochranná známka Európskej únie – Námietkové konanie – Prihláška obrazovej ochrannej známky Európskej únie BYRON – Nezapísaná skoršia ochranná známka BYRON – Relatívny dôvod zamietnutia – Článok 8 ods. 4 nariadenia (ES) č. 207/2009 – Režim žaloby podľa common law týkajúcej sa neoprávneného používania označenia (action for passing off) – ‚Goodwill‘ – Dôkaz o nadobudnutí a trvaní skoršieho práva“

Vo veci T‑45/16,

Nelson Alfonso Egüed , bydliskom v Madride (Španielsko), v zastúpení: N. Fernández Fernández‑Pacheco, advokát,

ktorej predmetom je žaloba podaná proti rozhodnutiu druhého odvolacieho senátu EUIPO zo 16. novembra 2015 (vec R 822/2015‑2) týkajúcemu sa námietkového konania medzi spoločnosťou Jackson Family Farms a pánom Alfonsom Egüedom,

VŠEOBECNÝ SÚD (prvá komora),

v zložení: predsedníčka komory I. Pelikánová, sudcovia V. Valančius a U. Öberg (spravodajca),

tajomník: E. Coulon,

so zreteľom na žalobu podanú do kancelárie Všeobecného súdu 1. februára 2016,

so zreteľom na vyjadrenie k žalobe podané do kancelárie Všeobecného súdu 1. apríla 2016,

Okolnosti predchádzajúce sporu

2

Dňa 23. januára 2012 podal vedľajší účastník konania pán Nelson Alfonso Egüed prihlášku ochrannej známky Európskej únie na EUIPO podľa nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke Európskej únie ( Ú. v. EÚ L 78, 2009, s. 1 ).

3

Prihlasovanou ochrannou známkou je toto obrazové označenie:

4

Po zúžení, ku ktorému došlo v priebehu konania pred EUIPO, sa námietka zakladala na skoršej nezapísanej ochrannej známke BYRON používanej v obchodnom styku na označenie vín.

8

Dôvody uvedené na podporu námietky boli dôvodmi podľa článku 8 ods. 4 nariadenia č. 207/2009 a na základe deliktu neoprávneného používania označenia (passing off) podľa práva Spojeného kráľovstva.

9

Námietkové oddelenie 27. februára 2015 námietke vyhovelo.

10

Odvolací senát dospel tiež k záveru, že tieto dôkazy po ich spoločnom preskúmaní preukazovali, že Jackson Family Farms vykonávala k relevantnému dátumu serióznu obchodnú činnosť v oblasti vína predávaného s ochrannou známkou BYRON a že v dôsledku toho nadobudla „goodwill“.

14

Okrem toho odvolací senát v plnej miere podporil záver námietkového oddelenia, podľa ktorého vzhľadom na zhodnosť predmetných výrobkov a podobnosť existujúcu medzi predmetnými označeniami, by výrobky žalobcu mohli byť zamieňané s výrobkami spoločnosti Jackson Family Farms.

15

Odvolací senát dospel napokon k záveru, že v danom prípade by klamlivá prezentácia spôsobila ujmu v tom zmysle, že predaj spoločnosti Jackson Family Farms by sa znížil, pretože spotrebiteľ by omylom kupoval výrobky žalobcu, pričom by sa domnieval, že pochádzajú od spoločnosti Jackson Family Farms.

Návrhy účastníkov konania

–

zaviazal Jackson Family Farms na náhradu trov konania.

17

EUIPO navrhuje, aby Všeobecný súd:

–

zamietol žalobu o neplatnosť v celom rozsahu,

19

Inštancie EUIPO, ktoré majú právomoc v tejto oblasti, neprijímajú v tomto ohľade formálne rozhodnutie o zápise ochrannej známky Európskej únie, ktoré by mohlo byť predmetom žaloby. Odvolací senát preto nemá právomoc rozhodnúť o návrhu smerujúcemu k tomu, aby zapísal ochrannú známku Európskej únie.

20

Za týchto okolností Všeobecnému dvoru neprináleží rozhodnúť o návrhu na zmenu, ktorý smeruje k tomu, aby zmenil rozhodnutie odvolacieho senátu v tomto zmysle [uznesenie z 30. júna 2009, Securvita/ÚHVT (Natur‑Aktien‑Index), T‑285/08 , EU:T:2009:230 , body 17 a 20 až 23 ; rozsudky z 15. decembra 2011, Mövenpick/ÚHVT (PASSIONATELY SWISS), T‑377/09 , neuverejnený, EU:T:2011:753 , bod 11 , a z 28. novembra 2013, Vitaminaqua/ÚHVT – Energy Brands (vitaminaqua), T‑410/12 , neuverejnený, EU:T:2013:615 , bod 17 ].

21

Z toho vyplýva, že druhý žalobný návrh žalobcu treba odmietnuť ako neprípustný.

Podľa článku 8 ods. 4 nariadenia č. 207/2009 môže majiteľ nezapísanej ochrannej známky namietať proti zápisu ochrannej známky Európskej únie, ak táto nezapísaná ochranná známka spĺňa štyri podmienky. Nezapísaná ochranná známka sa musí používať v obchodnom styku, musí mať väčší ako iba miestny dosah, právo k tejto ochrannej známke musí byť nadobudnuté v súlade s právom členského štátu, v ktorom sa ochranná známka používala pred podaním prihlášky ochrannej známky Európskej únie, a napokon táto ochranná známka musí poskytovať svojmu majiteľovi právo zakázať použitie neskoršej ochrannej známky.

24

Tieto podmienky sú kumulatívne, takže ak ochranná známka nespĺňa niektorú z nich, nie je prípustná námietka, ktorá sa zakladá na existencii nezapísanej ochrannej známky používanej v obchodnom styku v zmysle článku 8 ods. 4 nariadenia č. 207/2009 [rozsudok z 30. júna 2009, Danjaq/ÚHVT – Mission Productions (Dr. No), T‑435/05 , EU:T:2009:226 , bod 35 ].

25

Prvé dve podmienky, teda podmienky týkajúce sa používania a významu skoršej ochrannej známky, ktorý musí byť väčší ako iba miestny, vyplývajú zo samotného znenia článku 8 ods. 4 nariadenia č. 207/2009, a majú sa teda vykladať v zmysle práva Únie.

26

Na jednej strane tento odkaz na právo, ktorým sa spravuje uvádzané označenie, je odôvodnený tým, že nariadenie č. 207/2009 priznáva označeniam mimo systému ochrannej známky Európskej únie možnosť odvolávať sa na ne pri namietaní proti ochrannej známke Európskej únie. Preto výlučne právo členského štátu, ktorým sa spravuje uvádzané označenie, umožňuje zistiť, či je toto označenie skoršie ako ochranná známka Európskej únie a či môže odôvodňovať zákaz použitia neskoršej ochrannej známky (rozsudok z 24. marca 2009, GENERAL OPTICA, T‑318/06 až T‑321/06 , EU:T:2009:77 , bod 34 ).

30

Na druhej strane treba poukázať na to, že viaceré skutočnosti majú zaručiť, aby tento odkaz spĺňal požiadavky zásady účinnej súdnej ochrany.

31

V prvom rade podľa článku 76 ods. 1 nariadenia č. 207/2009 prináleží namietateľovi, aby v konaní pred EUIPO preukázal, že podľa práva členského štátu uplatniteľného na označenie uvádzané v zmysle článku 8 ods. 4 písm. b) nariadenia č. 207/2009, takéto označenie poskytuje svojmu majiteľovi právo zakázať používanie neskoršej ochrannej známky. Z vnútroštátnej právnej úpravy uvedenej na podporu námietky a súdnych rozhodnutí prijatých v dotknutom členskom štáte vyplýva, že namietateľ je povinný preukázať, že predmetné označenie patrí do pôsobnosti práva uvádzaného členského štátu a umožňuje zakázať používanie neskoršej ochrannej známky (rozsudok z 29. marca 2011, Anheuser‑Busch/Budějovický Budvar, C‑96/09 P , EU:C:2011:189 , body 188 až 190 ).

32

Pokiaľ ide o Všeobecný súd vykonávajúci následné súdne preskúmanie, tento súd musí mať možnosť – s cieľom vykonať účinné preskúmanie – overiť nad rámec predložených dokumentov obsah, podmienky uplatnenia a dosah právnych pravidiel uvádzaných namietateľom (pozri analogicky rozsudky z 27. marca 2014, ÚHVT/National Lottery Commission, C‑530/12 P , EU:C:2014:186 , bod 44 , a z 5. apríla 2017, EUIPO/Szajner, C‑598/14 P , EU:C:2017:265 , bod 38 ). Súdne preskúmanie by totiž bolo zbavené podstaty, ak by sa súd Únie musel uspokojiť s dokumentmi predloženými namietateľom a vystaviť sa tak riziku nesprávneho uplatnenia alebo nesprávneho výkladu uplatniteľných pravidiel.

36

Hoci by namietateľ poskytol dokumenty zobrazujúce neúplný alebo zavádzajúci pohľad na uplatniteľné vnútroštátne právo, nespôsobilo by to druhému účastníkovi ujmu, pretože tak EUIPO, ako aj Všeobecný súd sa môžu ex offo informovať o vnútroštátnom práve dotknutého členského štátu. Použitie práva členského štátu nepredstavuje preto „porušenie spravodlivého zaobchádzania“ medzi účastníkmi konania.

– O vzťahu medzi používaním v obchodnom styku, ktorého dosah nie je iba miestny, a „goodwillom“

37

V napadnutom rozhodnutí odvolací senát dospel k záveru, že prvé dve podmienky stanovené v článku 8 ods. 4 nariadenia č. 207/2009, teda tie, ktoré sa týkajú používania skoršej ochrannej známky a jej významu, ktorý musí byť väčší ako iba miestny, sú splnené.

41

V prejednávanej veci sa preto preskúmanie Všeobecného súdu musí týkať otázky, či odvolací senát v napadnutom rozhodnutí správne dospel k záveru, že právo Spojeného kráľovstva hypoteticky umožňovalo namietateľovi zakázať používanie neskoršej ochrannej známky prostredníctvom súdov Spojeného kráľovstva v rámci žaloby týkajúcej sa neoprávneného používania označenia.

42

Právo členského štátu, ktoré sa uplatňuje na nezapísanú ochrannú známku, je Trade Marks Act 1994 (zákon Spojeného kráľovstva o ochranných známkach), ktorého článok 5 ods. 4 stanovuje:

„Ochranná známka nemôže byť zapísaná, ak je jej používanie v Spojenom kráľovstve ohrozené:

a)

Jediný žalobný dôvod, ktorý predložil žalobca, možno rozdeliť na tri časti týkajúce sa po prvé existencie „goodwillu“ nezapísanej ochrannej známky BYRON v Spojenom kráľovstve, po druhé nadobudnutia „goodwillu“ a po tretie uplynutia platnosti zápisu skoršej ochrannej známky Európskej únie BYRON.

O prvej časti jediného žalobného dôvodu týkajúceho sa existencie „goodwillu“ nezapísanej ochrannej známky BYRON v Spojenom kráľovstve

– O nedostatkoch v dôkazoch predložených spoločnosťou Jackson Family Farms

46

Žalobca tvrdí, že dôkazy predložené spoločnosťou Jackson Family Farms nie sú dostatočné na preukázanie existencie „goodwillu“ v Spojenom kráľovstve. Žalobca najmä tvrdí, že faktúry zaslané veľkoobchodu s vínom Boutinot Ltd neuvádzajú značku BYRON, ale len jednoduchý pojem „byr“, nedokazujú, že išlo o predaj výrobkov konečným spotrebiteľom, nemožno ich posudzovať – ako to urobil odvolací senát – len ako príklady predaja, a že interné dokumenty, ktoré navyše poskytla Jackson Family Farms, majú veľmi nízku dôkaznú hodnotu.

47

Treba teda preskúmať, či dôkazy predložené spoločnosťou Jackson Family Farms umožňujú preukázať existenciu „goodwillu“.

51

Je pravda, ako správne uvádza žalobca, že časť dôkazov nie je relevantná. Platí to najmä s ohľadom na faktúry týkajúce sa predaja spoločnostiam so sídlom na Cypre a v Luxembursku.

52

Časové kritérium výslovne stanovené v článku 8 ods. 4 písm. a) nariadenia č. 207/2009 týkajúce sa nadobudnutia práva k uvádzanému označeniu uplatňovanému na podporu námietky je kritériom dátumu podania prihlášky ochrannej známky Európskej únie (rozsudok z 29. marca 2011, Anheuser‑Busch/Budějovický Budvar, C‑96/09 P , EU:C:2011:189 , bod 166 ; pozri tiež analogicky rozsudok z 9. decembra 2010, Golden Elephant Brand, T‑303/08 , EU:T:2010:505 , body 98 a 99 ). Relevantným dátumom je preto v prejednávanej veci 23. január 2012.

53

štyri faktúry zaslané spoločnosti Boutinot so sídlom v Spojenom kráľovstve, datované od januára do decembra 2011 v celkovej výške približne 45000 amerických dolárov (USD) na 728 škatúľ vína a vzťahujúce sa na výrobky, ako napr. „09 BYR PN Santa Maria 750 ml 14,6 % Alc.“,

–

odborná kritika vín uverejnená na internete a pochádzajúca z marca/apríla 2011, v ktorej sa uvádza „byron pinot noir 2008“,

–

online pozvánka na internetovej stránke „meetup.com“ na ochutnávku vín v oddelení obchodného domu Harrods v Londýne (Spojené kráľovstvo), v ktorej bolo uvedené víno „byron pinot noir“, z mája 2011,

–

Štyri vyššie uvedené faktúry, ktoré sú v prejednávanej veci najrelevantnejšie, boli zaslané spoločnosti Boutinot sídliacej v Spojenom kráľovstve a boli odoslané na adresu v Spojenom kráľovstve. Sú teda dôkazom toho, že vína boli predávané s ochrannou známkou BYRON v Spojenom kráľovstve.

56

Žalobca tvrdí, že na faktúrach zaslaných spoločnosti Boutinot sa neuvádza ochranná známka BYRON, ale len výraz „byr“. Je však bežné, že predávané výrobky sa uvádzajú na faktúrach v skrátenej forme a vzhľadom na skutočnosť, že nejde o jediné dôkazy poskytnuté na preukázanie predaja vín so skoršou ochrannou známkou v Spojenom kráľovstve, EUIPO je povinný vykonať celkové posúdenie všetkých dôkazov (pozri v tomto zmysle rozsudok z 9. decembra 2010, Golden Elephant Brand, T‑303/08 , EU:T:2010:505 , body 106 a 107 ). Faktúry posúdené v spojení s ostatnými dôkazmi o obchodných aktivitách preukazujú, že vína boli predávané v Spojenom kráľovstve s ochrannou známkou BYRON.

57

Žalobca tvrdí, že faktúry zaslané spoločnosti Boutinot nepreukazujú predaj výrobkov konečným spotrebiteľom a že Jackson Family Farms nepôsobila v Spojenom kráľovstve.

58

60

Zamestnanci sprostredkovateľov, t. j. veľkoobchodníkov, dovozcov a maloobchodníkov, ktorí kupovali výrobky spoločnosti Jackson Family Farms, predstavovali tak z rovnakého dôvodu ako koncoví spotrebitelia zákazníkov tejto spoločnosti, ktorá tak nadobudla „goodwill“. V tejto súvislosti faktúry uvedené v bode 54 vyššie umožňovali potvrdiť existenciu „goodwillu“ v spoločnosti Boutinot, t. j. zákazníka, ktorý vykonáva činnosti veľkoobchodníka s vínom a predáva ďalej výrobky spoločnosti Jackson Family Farms.

61

Pokiaľ ide o „goodwill“ nadobudnutý s ohľadom na konečných spotrebiteľov, ako to správne uviedol EUIPO, je logické predpokladať, že výrobky boli predávané konečnému spotrebiteľovi, pretože ak by to tak nebolo, veľkoobchodník by neobjednal ďalšie zásielky týchto výrobkov, ako vyplýva z predložených dôkazov.

62

Žalobca napokon tvrdí, že faktúry predložené spoločnosti Boutinot nemožno posudzovať – ako to urobil odvolací senát – len ako príklady predaja, čo by bolo v rozpore s rozsudkom z 23. októbra 2013, Dimian/ÚHVT – Bayer Design Fritz Bayer (Baby Bambolina) ( T‑581/11 , neuverejnený, EU:T:2013:553 ), a že vnútorné dokumenty, ktoré navyše predložila Jackson Family Farms, majú veľmi nízku dôkaznú hodnotu.

66

V tomto prípade sú v prejednávanej veci interné správy o predaji, za predpokladu, že pochádzajú od spoločnosti Jackson Family Farms, potvrdené inými dôkazmi. Napríklad správa z vnútorného predaja vín s ochrannou známkou BYRON za obdobie od septembra 2010 do novembra 2011, počas ktorého bolo predaných celkovo 2130 fliaš najmä obchodného domu Harrods v Londýne, je potvrdená online pozvánkou na internetovej stránke „meetup.com“ na ochutnávku vína v oddelení obchodného domu Harrods z mája 2011, a snímkami obrazovky z internetovej stránky Harrods.

67

Taktiež platí, že hoci katalóg spoločnosti Boutinot z roku 2010 ponúka na predaj vína s ochrannou známkou BYRON, nedokazuje, že vína s ochrannou známkou BYRON boli skutočne predávané, no po preskúmaní tohto dôkazu spolu so štyrmi faktúrami zaslanými spoločnosti Boutinot, evokuje, že došlo k predaju vín s ochrannou známkou BYRON touto spoločnosťou tretím osobám.

68

Odvolací senát teda správne dospel k záveru, že na základe preskúmania faktúr spoločne s ďalšími dokumentmi, medzi ktorými boli aj správy spoločnosti Boutinot o predaji maloobchodníkom, reštauráciám a hotelom v Spojenom kráľovstve, ako aj výňatky z časopisov a iné údaje týkajúce sa vín predávaných s ochrannou známkou BYRON uverejnených na internete a zameriavajúcich sa na zákazníkov v Spojenom kráľovstve, sa možno domnievať, že Jackson Family Farms vykonávala k relevantnému dátumu serióznu obchodnú činnosť týkajúcu sa vín predávaných s ochrannou známkou BYRON, v dôsledku čoho nadobudla k tomuto dátumu „goodwill“.

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že žaloba týkajúca sa neoprávneného používania označenia chráni „goodwill“ bez ohľadu na veľkosť podniku. Samotná skutočnosť, že činnosť žalobcu podávajúceho žalobu týkajúcu sa neoprávneného používania označenia je veľmi malá, nebráni sama osebe nadobudnutiu „goodwillu“ (WADLOW, C.: The Law of Passing‑Off : Unfair Competition by Misrepresentation . c. d., bod 3‑13).

72

Vo veci, ktorá viedla k vydaniu rozhodnutia High Court of Justice (England & Wales), Chancery Division [Vyšší súd (Anglicko a Wales), oddelenie Chancery], Stannard v Reay [(1967) R.P.C. 589], bolo rozhodnuté, že pojazdný obchod fish and chips s obratom od 129 do 138 GBP za týždeň nadobudol „goodwill“ po troch týždňoch výkonu svojej činnosti (rozsudok z 9. decembra 2010, Golden Elephant Brand, T‑303/08 , EU:T:2010:505 , bod 110 ).

73

Vo veci, ktorá viedla k vydaniu rozhodnutia High Court of Justice (England & Wales), Chancery Division [Vyšší súd (Anglicko a Wales), oddelenie Chancery], Jian Tools for Sales v. Roderick Manhattan Group [(1995) F.S.R. 924, 933] sa predaj 127 počítačových programov americkým podnikom na trhu Spojeného kráľovstva považoval za dostatočný (rozsudok z 9. decembra 2010, Golden Elephant Brand, T‑303/08 , EU:T:2010:505 , bod 114 ).

74

Z vnútroštátnej judikatúry, ktorú uplatnil Všeobecný súd v podobných prípadoch (rozsudky z 9. decembra 2010, Golden Elephant Brand, T‑303/08 , EU:T:2010:505 , a z 18. novembra 2015, HALAL MALAYSIA, T‑508/13 , EU:T:2015:861 ), teda vyplýva, že aj malé podniky môžu mať „goodwill“.

78

Ako bolo uvedené v napadnutom rozhodnutí, v prejednávanej veci, Jackson Family Farms predala 728 škatúľ vína s ochrannou známkou BYRON spoločnosti Boutinot v roku 2011 za celkovú sumu približne 45000 USD, a nie za 30000 USD, ako nesprávne tvrdí žalobca.

79

Aj v súlade s internými správami o predaji predloženými spoločnosťou Jackson Family Farms táto spoločnosť predala okrem toho iným zákazníkom v Spojenom kráľovstve 2130 fliaš vína s ochrannou známkou BYRON od septembra 2010 do novembra 2011, z čoho predaj v období od mája do júna 2011 bol za celkovú sumu približne 3800 GBP, a nie 6800 GBP, ako tvrdí EUIPO, ktorý zobral nesprávne do úvahy predaj iných vín než predávaných s ochrannou známkou BYRON, uvedených v správe o predaji z mája – júna 2011.

80

83

Pravidlo 19 ods. 2 písm. d) nariadenia Komisie (ES) č. 2868/95 z 13. decembra 1995, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (ES) č. 40/94 o ochrannej známke spoločenstva ( Ú. v. ES L 303, 1995, s. 1 ; Mim. vyd. 17/001, s. 189), stanovuje, že osoba, ktorá podala námietky na základe článku 8 ods. 4 nariadenia č. 207/2009, musí predložiť nielen dôkaz o jeho nadobudnutí a rozsahu jeho ochrany, ale aj o trvaní tohto práva.

84

To obvykle znamená, že dotknuté označenie sa musí ešte používať v čase podania námietky (pozri analogicky rozsudok z 23. októbra 2013, Baby Bambolina, T‑581/11 , neuverejnený, EU:T:2013:553 , body 26 a 27 ).

85

Odvolací senát vzal do úvahy zoznam vín ponúkaných spoločnosťou British Airways na účely posúdenia nie toho, či bol „goodwill“ nadobudnutý –, čo sa, ako bolo pripomenuté v bode 53 vyššie, musí posudzovať k dátumu podania prihlášky ochrannej známky Európskej únie, proti ktorej bola podaná námietka, – ale na posúdenie trvania skoršieho práva k dátumu podania námietky.

89

Vzhľadom na túto judikatúru treba dospieť k záveru, že v prejednávanej veci ani v prípade, keby došlo k prerušeniu činnosti spoločnosti Jackson Family Farms medzi dátumom podania prihlášky napadnutej ochrannej známky a dátumom podania námietky, obdobie medzi týmito dvoma dátumami nie je dostatočne dlhé na to, aby „goodwill“ mohol zaniknúť iba v dôsledku uplynutia času.

90

Z uvedeného možno vyvodiť záver, že „goodwill“ nadobudnutý ku dňu podania prihlášky spornej ochrannej známky, t. j. 23. januára 2012, pretrvával i o ďalších päť mesiacov neskôr, t. j. v momente podania námietky 21. júna 2012.

– O neexistencii špecifických a odlišných vlastností

91

Ako správne poznamenal EUIPO, v „klasickej“ forme deliktu neoprávneného používania označenia odporca, proti ktorému je podaná žaloba týkajúca sa neoprávneného používania označenia, klame o obchodnom pôvode svojich výrobkov tým, že vzbudzuje dojem, že jeho výrobky sú výrobkami žalobcu. Táto klamlivá prezentácia pozostáva zvyčajne z využívania rozlišovacieho znaku žalobcu žalovaným (WADLOW, C.: The Law of Passing‑Off: Unfair Competition by Misrepresentation . c. d., body 1‑16, 5‑8, 7‑35, 7‑163, 8‑1 a 8‑8).

95

Naopak, v prípade extenzívnej formy deliktu neoprávneného používania, ktorá sa prejavuje v rozhodnutiach Advocaat alebo Vodkat, odporca klame o pôvode alebo povahe svojich výrobkov tým, že ich predstavuje zavádzajúcim spôsobom ako pochádzajúcich z určitého regiónu alebo majúcich osobitné vlastnosti či zloženie. Táto klamlivá prezentácia sa môže uskutočniť prostredníctvom používania opisného alebo druhového pojmu, ktorý správne neopisuje výrobky žalovaného, a z ktorého vyplýva, že majú znaky alebo vlastnosti, ktoré nemajú (napríklad pojem „Vodkat“ používaný pre určitý druh nápoja, ktorý nie je vodka) [pozri rozhodnutie Advocaat a WADLOW, C.: The Law of Passing‑Off: Unfair Competition by Misrepresentation . c. d., body 7‑161, 7‑166 a 7‑281].

96

Jackson Family Farms vo svojich návrhoch z 31. decembra 2012 pred námietkovým oddelením tvrdila, že v prejednávanej veci sa jej zákazníci mohli domnievať, že výrobky ponúkané žalobcom boli jej výrobkami. Na podporu tohto tvrdenia sa Jackson Family Farms odvolala na vec, v ktorej bol vyhlásený rozsudok z 9. decembra 2010, Golden Elephant Brand ( T‑303/08 , EU:T:2010:505 ), body 132 a 148 ), ktorý je príkladom uplatňovania „klasickej“ formy deliktu neoprávneného používania označenia.

100

Nebolo preto potrebné skúmať, či sa výrobky spoločnosti Jackson Family Farms vyznačujú „rozpoznateľnými a odlišnými vlastnosťami“, akými sú osobitný pôvod alebo zloženie.

101

V dôsledku toho to, že odvolací senát posúdil námietku s ohľadom na predpoklad, že sa zakladala na delikte neoprávneného používania označenia vo svojej „klasickej“ forme, nemohla mať s ohľadom na žalobcu negatívny vplyv na posúdenie skutkových okolností a dôkazov v prejednávanej veci.

102

Rozhodnutie Vodkat navyše stanovilo, že „extenzívna forma“ žaloby týkajúcej sa neoprávneného používania označenia nebola vyhradená len pre výrobky, ktorých kvalita bola vnímaná ako vysoká, pretože aj veľmi lacné výrobky mohli nadobudnúť „goodwill“ (WADLOW, C.: The Law of Passing‑Off: Unfair Competition by Misrepresentation . c. d., bod 7‑190). V každom prípade tvrdenia uvádzané žalobcom, pokiaľ ide o nízke ceny a priemernú kvalitu výrokov spoločnosti Jackson Family Farms, sú teda neúčinné.

EUIPO spochybňuje tvrdenia žalobcu.

106

Medzi faktory, ktoré vplývajú na vlastníctvo „goodwillu“, patrí jednak to, kto je zodpovedný za kvalitu výrobkov, a jednak to, koho skupina verejnosti vníma ako zodpovedného [rozhodnutie House of Lords (Snemovňa lordov), T. Oertli A.G. v. E. J. Bowman (London) LD. a i. (1959) R.P.C. 1, 7 HL].

107

Na to, aby označenie mohlo byť chránené, je nevyhnutné, aby v očiach verejnosti označenie naznačovalo, že kvalita výrobkov spadá do zodpovednosti jediného podniku, hoci príslušná skupina verejnosti nepozná názov tohto podniku. Otázka vlastníctva „goodwillu“ je skutkovou otázkou a neexistuje domnienka, že „goodwill“ by mal vlastniť skôr zahraničný výrobca než britský distribútor [rozhodnutie High Court of Justice (England & Wales), Chancery Division [Vyšší súd (Anglicko a Wales), oddelenie Chancery] MedGen Inc. v. Passion for Life Products Ltd (2001) F.S.R. 30]. „Goodwill“ v zásade patrí zahraničnému dodávateľovi, ktorý je identifikovaný dovážanými výrobkami, a nie dovozcovi (WADLOW, C.: The Law of Passing‑Off: Unfair Competition by Misrepresentation . c. d., body 3‑136 a 3‑158).

108

111

Žalobca totiž tvrdí, bez toho, aby to EUIPO spochybnil, že ochranná známka BYRON, ktorá bola vo vlastníctve spoločnosti Byron Vineyard & Winery, Inc., bola zapísaná ako ochranná známka Európskej únie, ktorej zápis uplynul v roku 2007, t. j. jeden rok po tom, ako bola spoločnosť Byron Vineyard & Winery nadobudnutá spoločnosťou Jackson Family Farms.

112

Tento argument nemôže vyvrátiť existenciu „goodwillu“ generovaného nezapísanou ochrannou známkou BYRON a nadobudnutého spoločnosťou Jackson Family Farms.

113

Námietka sa totiž zakladala na skoršej nezapísanej ochrannej známke BYRON, a nie na skoršej ochrannej známke Európskej únie BYRON.

117

Keďže Jackson Family Farms nadobudla dostatočný „goodwill“ k momentu podania prihlášky ochrannej známky Európskej únie, uplynutie platnosti zápisu skoršej ochrannej známky Európskej únie BYRON nebránilo spoločnosti Jackson Family Farms chrániť jej nezapísané právo podaním žaloby týkajúcej sa neoprávneného používania označenia.

118

To, že platnosť zápisu skoršej ochrannej známky Európskej únie BYRON uplynula, nebráni teda tomu, aby Jackson Family Farms nadobudla „goodwill“ vytvorený nezapísanou ochrannou známkou BYRON.

O otázkach týkajúcich sa klamlivej prezentácie a ujmy

119

Keďže žalobca nepredložil tvrdenia týkajúce sa klamlivej prezentácie a ujmy, treba potvrdiť záver odvolacieho senátu, podľa ktorého vzhľadom na zhodnosť predmetných výrobkov a podobnosť existujúcu medzi označeniami výrobky žalobcu mohli byť zamieňané s výrobkami spoločnosti Jackson Family Farms, t. j. existovala klamlivá prezentácia, ktorá by spôsobila ujmu tejto spoločnosti.

123

Zo všetkých vyššie uvedených skutočností vyplýva, že keďže jediný žalobný dôvod uvedený žalobcom nebol dôvodný, treba zamietnuť prvý žalobný návrh žalobcu a v dôsledku toho aj žalobu v celom rozsahu.

O trovách

124

Podľa článku 134 ods. 1 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu je účastník konania, ktorý nemal vo veci úspech, povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté.

Žaloba sa zamieta.

2.

Nelson Alfonso Egüed je povinný nahradiť trovy konania.

Pelikánová

Valančius

Öberg

O prípustnosti druhého žalobného návrhu žalobcu

O veci samej

Úvodné pripomienky

– O odkaze na právo členského štátu, ktorým sa riadi dané označenie

– O vzťahu medzi používaním v obchodnom styku, ktorého dosah nie je iba miestny, a „goodwillom“

O prvej časti jediného žalobného dôvodu týkajúceho sa existencie „goodwillu“ nezapísanej ochrannej známky BYRON v Spojenom kráľovstve

O otázkach týkajúcich sa klamlivej prezentácie a ujmy

O trovách

( *1 ) Jazyk konania: angličtina.