T-581/16

žalobca,

proti

Európskemu ombudsmanovi , v zastúpení: L. Papadias, P. Dyrberg a A. Antoniadis, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci A. Duron, advokát,

žalovanému,

ktorej predmetom je návrh na základe článku 270 ZFEÚ jednak na zrušenie rozhodnutia o vymenovaní pani G. na miesto generálnej tajomníčky v kancelárii Ombudsmana, rozhodnutia Ombudsmana z 9. novembra 2015 o zamietnutí sťažností podaných žalobcom proti uvedenému rozhodnutiu, ako aj rozhodnutia Ombudsmana nepozvať žalobcu na pohovor, a jednak na náhradu ujmy, ktorú žalobca údajne utrpel v dôsledku týchto rozhodnutí,

VŠEOBECNÝ SÚD (ôsma komora),

1

Podľa článku 27 prvého odseku Služobného poriadku úradníkov Európskej únie (ďalej len „služobný poriadok“):

„Cieľom prijatia nových úradníkov je zabezpečiť pre orgán služby úradníkov s najvyššou úrovňou spôsobilosti, výkonnosti a bezúhonnosti, prijatých na čo najširšom geografickom základe spomedzi štátnych príslušníkov členských štátov [Európskej únie].“

2

Dňa 19. februára 2015 Európsky ombudsman uverejnil výzvu na vyjadrenie záujmu na účely obsadenia miesta generálneho tajomníka v platovej triede AD 15/16 na úrade Ombudsmana (OMB/2/2015) (ďalej len „VVZ“).

3

značné skúsenosti a preukázateľný úspech ako riadiaci pracovník v oblasti zlučiteľnej s činnosťami úradu,

–

dobré porozumenie úlohy, ktorú má Ombudsman v rámci verejnej správy,

–

preukázaná skúsenosť v implementácii strategickej zmeny,

–

vynikajúce komunikačné schopnosti, schopnosť vytvárania sietí a motivácie zamestnancov,

–

pevný záväzok v prospech EÚ a jej občanov,

–

pevný záväzok rozvíjať víziu a stratégiu Ombudsmana,

–

Lehota na prijímanie žiadostí podľa bodu 8 VVZ uplynula 22. marca 2015 o 12.00 hodine.

6

Ďalej bod 8 VVZ stanovoval, že žiadosti musia zahŕňať:

„a)

vyplnený formulár žiadosti, ktorý bol uložený z internetovej stránky Ombudsmana…

b)

kópiu diplomov (úradne overený preklad nie je potrebný, ale predloženie prekladu do francúzštiny alebo angličtiny by bolo vítané);

f)

dôkazy o odbornej praxi žiadateľa, pričom sa jasne uvedú dátumy začatia a skončenia a presná povaha vykonávaných činností, čo umožní preukázať, že uchádzač má potrebné zručnosti a znalosti, ako je stanovené v kapitole o kritériách výberu;

g)

uchádzači musia tiež predložiť vyhlásenie a, ak je to možné, dôkaz o svojich jazykových znalostiach;

h)

7

Ombudsman 19. marca 2015 uverejnil zoznam členov poradného výboru pre výberové konanie OMB/2/2015, ktorý sa skladal z týchto členov: Pani A., pani D., pani S. a pán H. Okrem toho boli určení pozorovateľ a sekretárka, aby poskytli pomoc uvedenému výboru.

8

Dňa 20. marca 2015 žalobca pán Costas Popotas zaslal e‑mailom úplnú dokumentáciu týkajúcu sa jeho prihlášky do výberového konania na miesto generálneho tajomníka, pričom spresnil, že jeho hodnotiaca správa za rok 2014 je v procese finalizácie.

9

Listom z 24. marca 2015 Ombudsman potvrdil prijatie prihlášky žalobcu do výberového konania.

13

Emailom z 10. apríla 2015 vedúci oddelenia pre zamestnancov, administratívu a rozpočet informoval žalobcu, že poradný výbor rozhodol, že napriek jeho významným zásluhám neodporučí jeho prihlášku na účely vykonania pohovoru. Tiež sa spresnilo, že v prípade nesúhlasu s týmto rozhodnutím môže žalobca do 17. apríla 2015 podať odôvodnenú žiadosť o preskúmanie tohto rozhodnutia.

14

Dňa 17. apríla 2015 sa uskutočnili pohovory s ôsmimi uchádzačmi, ktorí boli vybraní Ombudsmanom, a 22. apríla 2015 traja z nich absolvovali nový pohovor.

15

Dňa 8. mája 2015 sa žalobca z internetovej stránky časopisu Politico dozvedel, že pani G. bola vymenovaná za generálnu tajomníčku Ombudsmana. Táto istá informácia bola oznámená 4. mája 2015 poradnému výboru.

19

Dňa 4. júna 2015 žalobca požiadal Ombudsmana o zrušenie anonymity jeho prihlášky v rámci prílohy 2 oznámenia z 13. mája 2015.

20

Dňa 9. júna 2015 služby Ombudsmana informovali žalobcu, že jeho prihláška má číslo 51.

21

Dňa 10. júna 2015 žalobca požiadal Ombudsmana o prístup k týmto dokumentom:

22

Dňa 11. júna 2015 žalobca oznámil Ombudsmanovi, že sa domnieva, že oznámenia, ktoré mu boli poskytnuté, nesúviseli s predloženou dokumentáciou.

23

Žalobca teda požiadal „poradný výbor o poskytnutie konkrétnych odôvodnení týkajúcich sa:

–

čiastkových kritérií, ktoré sa uplatnili pri posúdení častí A, G a H prílohy 2, konkrétne úvah, ktoré umožnili udeliť niektorým uchádzačom maximálne možné známky,

24

Žalobca ďalej uviedol, že sa súčasne obrátil na register Ombudsmana so žiadosťou o prístup k dokumentom INC2015‑005124.

25

Listom zo 17. júna 2015 zaslaným žalobcovi emailom z 18. júna 2015 Ombudsman v odpovedi na jeho žiadosť z 10. júna 2015 zaslal životopis pani G., pričom spresnil, že životopisy ďalších uchádzačov mu nemohli byť poskytnuté z dôvodu práv súvisiacich s ochranou osobných údajov. Okrem toho mu v súlade s jeho žiadosťou bola zaslaná kópia korešpondencie s uchádzačmi č. 7 a 47.

26

Dňa 26. júna 2015 v odpovedi na e-mail: z 11. júna 2015 kancelária Ombudsmana žalobcovi oznámila, že odpoveď na jeho žiadosť sa pripravuje a že mu bude čo najskôr zaslaná.

30

Dňa 21. septembra 2015 žalobca požiadal o kópiu rozhodnutia o vymenovaní pani G., ktorá mu bola zaslaná emailom z 5. októbra 2015.

31

Dňa 14. októbra 2015 žalobca podal druhú sťažnosť na základe článku 90 ods. 2 služobného poriadku, v ktorej trval na výhradách uvedených vo svojej prvej sťažnosti (pozri bod 28 vyššie). Ďalej však doplnil, že na jednej strane v prípade uchádzača, ktorý bol vybraný, boli zohľadnené kritériá posúdenia, ktoré neboli stanovené, a to v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania, a na druhej strane, že výberové konanie ako celok nespĺňalo štandardy riadnej správy vecí verejných, ktorými sa musí riadiť taká inštitúcia, ako je Ombudsman. V dôsledku toho žalobca požiadal MO, aby zrušil etapy výberového konania, ktoré nasledovali po oznámení z 13. mája 2015, najmä vymenovanie pani G. na miesto generálnej tajomníčky v kancelárii Ombudsmana, ku ktorému došlo rozhodnutím Ombudsmana zo 16. júla 2015. Ďalej trval na svojom návrhu na náhradu utrpenej majetkovej a nemajetkovej ujmy.

32

Rozhodnutím z 9. novembra 2015 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) Ombudsman žalobcu informoval o zamietnutí jeho sťažností z 10. júla a zo 14. októbra 2015.

Podľa článku 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2016/1192 zo 6. júla 2016 o prenesení právomoci rozhodovať v prvom stupni v sporoch medzi Európskou úniou a jej zamestnancami na Všeobecný súd ( Ú. v. EÚ L 200, 2016, s. 137 ) bola táto vec prenesená na Všeobecný súd v stave, v akom sa nachádzala k 31. augustu 2016. Prejednávaná vec bola zapísaná do registra pod spisovou značkou T‑581/16 a pridelená ôsmej komore.

36

Žalobca 3. januára 2017 doručil do kancelárie Všeobecného súdu repliku a Ombudsman 16. marca 2017 doručil dupliku.

37

Návrhom doručeným do kancelárie Všeobecného súdu 7. apríla 2017 žalobca požiadal Všeobecný súd na základe článku 85 ods. 4 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu, aby nariadil vyňatie prílohy D 1 zo spisu a aby sa nezohľadnili s tým súvisiace tvrdenia Ombudsmana.

38

zrušil rozhodnutie z 10. apríla 2015, ktoré ho vylúčilo z prijímacieho pohovoru, a rozhodnutie zo 16. júla 2015, ktorým bola pani G. vymenovaná na miesto generálnej tajomníčky kancelárie Ombudsmana,

–

uložil Ombudsmanovi povinnosť zaplatiť sumu 112472,64 eura ako náhradu majetkovej ujmy, ktorú žalobca utrpel,

–

uložil Ombudsmanovi povinnosť zaplatiť sumu 30000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú žalobca utrpel,

–

zamietol žalobu ako celok,

–

uložil žalobcovi povinnosť nahradiť trovy konania.

41

Na pojednávaní žalobca predniesol úvodné vyhlásenie, v ktorom uviedol, že zamýšľa zúžiť svoj návrh v časti týkajúcej sa výšky peňažnej škody a že už nepožaduje zaplatenie sumy 112472,64 eura. Spresnil, že peňažná ujma, ktorú údajne utrpel, sa týkala straty príležitosti, takže teraz navrhuje, aby Všeobecný súd určil paušálnu sumu ex aequo et bono , čo Všeobecný súd zaznamenal do zápisnice z pojednávania.

IV. Právny stav

V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že článok 91 ods. 2 služobného poriadku stanovuje, že žaloba na Súdnom dvore Európskej únie je prípustná, iba ak bola MO predtým predložená sťažnosť.

45

Podľa ustálenej judikatúry totiž pravidlo, podľa ktorého musí medzi sťažnosťou v zmysle článku 91 ods. 2 služobného poriadku a následnou žalobou existovať zhoda pod sankciou neprípustnosti, vyžaduje, aby dôvod uvedený pred súdom Únie už bol vznesený v rámci konania pred podaním žaloby, aby sa MO mohol dostatočne podrobne oboznámiť s výhradami, ktoré dotknutá osoba vyjadrila voči napadnutému rozhodnutiu (pozri rozsudok z 25. októbra 2013, Komisia/Moschonaki, T‑476/11 P , EU:T:2013:557 , bod 71 a citovanú judikatúru).

46

Toto pravidlo je odôvodnené samotným účelom konania pred podaním žaloby, ktorého cieľom je umožniť urovnanie sporov, ktoré vznikli medzi úradníkmi a administratívou, zmierom (pozri rozsudok z 25. októbra 2013, Komisia/Moschonaki, T‑476/11 P , EU:T:2013:557 , bod 72 a citovanú judikatúru).

47

[žalobca] bol hodnotený na základe týchto kritérií,

–

hodnotenie viedlo k tomu, že [žalobca] bol vylúčený z nasledujúcich fáz výberového konania,

–

uskutočnili sa dve kolá pohovorov,

–

jazyky úspešnej uchádzačky o dotknuté miesto boli angličtina, francúzština a nemčina.“

49

V tejto súvislosti treba uviesť, že v rámci svojej prvej sťažnosti žalobca spresnil, že vo výberovom konaní došlo k pochybeniam a nezrovnalostiam, ktoré predstavovali indície, že podmienky výberového konania neboli rešpektované, pričom ako príklad uviedol skutočnosť, že nebol pozvaný na ústny pohovor na rozdiel od uchádzača č. 47, ktorý sa umiestnil na rovnakom mieste ako on. Žalobca v rámci svojej druhej sťažnosti uviedol, že v prípade uchádzača, ktorý bol vybraný, boli zohľadnené kritériá posúdenia, ktoré neboli upravené, a to v rozpore so zásadou rovnosti zaobchádzania.

50

Je nutné konštatovať, že pochybenia a nezrovnalosti, ktoré uvádza žalobca, konkrétne a nevyhnutne zahŕňajú všetky výhrady, ktoré uviedol v rámci svojho prvého žalobného dôvodu a ktoré sa všetky týkajú narušenia výberového konania a sú pripomenuté Ombudsmanom (pozri bod 48 vyššie). Z toho vyplýva, že tieto výhrady, aj keď nie sú uvedené expressis verbis v prvej sťažnosti žalobcu, sa týkajú námietky založenej na narušení výberového konania, a teda nepredstavujú, ako tvrdí Ombudsman, „doplňujúci žalobný dôvod“, ale tvrdenia uvedené na podporu už predloženého žalobného dôvodu.

51

Z toho vyplýva, že tento druhý dôvod neprípustnosti sa musí tiež zamietnuť.

55

Po tretie Ombudsman poukazuje na neprípustnosť žalobného dôvodu týkajúceho sa zohľadnenia kritéria „celkového dojmu“, aj keď túto výhradu mohol žalobca uviesť vo svojej sťažnosti, keďže o existencii tohto kritéria vedel od 3. júna 2015.

56

Žalobca totiž tvrdí, že „celkový dojem“ nie je kritérium, ktoré by bolo uvedené vo VVZ.

57

V treťom rade Ombudsman uviedol dôvod neprípustnosti spočívajúci v tom, že hoci žalobca mal možnosť predložiť odôvodnenú žiadosť poradnému výboru a Ombudsmanovi pred 17. aprílom 2015, aby opätovne zvážili jeho prihlášku, a hoci bol o tom výslovne poučený, nevyužil túto možnosť, napriek tomu, že to bolo v jeho legitímnom záujme. Toto preskúmanie by však nebolo bezpredmetné, keďže iní uchádzači túto možnosť využili, aj keď záporné rozhodnutie vo vzťahu k nim bolo potvrdené.

61

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že emailom z 10. apríla 2015 bol žalobca informovaný o tom, že poradný výbor ho neodporučil na účely vykonania pohovoru.

62

Je pravda, že poradný výbor uviedol, že ak žalobca nesúhlasí s týmto rozhodnutím, môže podať odôvodnenú žiadosť o opätovné preskúmanie svojej prihlášky do 17. apríla 2015.

63

Vo štvrtom rade, pokiaľ ide dôvody neprípustnosti uvedené Ombudsmanom v rámci jeho dupliky, a najmä v prílohe D 1, ktoré neboli uvedené vo vyjadrení k žalobe, tieto dôvody neprípustnosti sú nevyhnutne neprípustné, keďže boli vznesené až v štádiu dupliky a nie sú dôvodmi verejného poriadku, hoci mohli byť vznesené už v štádiu vyjadrenia k žalobe. Ombudsman však pritom vôbec netvrdil, že tieto dôvody neprípustnosti mohol uviesť až v štádiu dupliky v dôsledku informácií, ktoré získal až potom, ako žalobca predložil repliku.

67

Z toho vyplýva, že všetky dôvody neprípustnosti, ktoré predložil Ombudsman, sa zamietajú.

B. O veci samej

1.

O návrhoch na zrušenie

70

Žalobca uvádza štyri výhrady na podporu prvého žalobného dôvodu. Tvrdí, že Ombudsman v prvom rade vôbec nezohľadnil pri hodnotení uchádzačov kritériá stanovené vo VVZ, v druhom rade posúdil kritériá výberu na základe koeficientov, ktoré neboli stanovené vo VVZ, v treťom rade vykonal posúdenie na základe kritérií, ktoré neboli stanovené vo VVZ, a vo štvrtom rade pripustil, že nevzal do úvahy stanovisko poradného výboru, ktorý sám vytvoril vo VVZ, a že sa dopustil nezrovnalostí pri hodnotení žalobcu.

71

Na úvod treba konštatovať, že ako uznal žalobca na pojednávaní v odpovedi na otázku položenú Všeobecným súdom, prvý žalobný dôvod, ktorý sa zakladá na „zneužití výberového konania“, sa musí chápať ako založený na „narušení výberového konania“, čo bolo zaznamenané do zápisnice z pojednávania. Napokon práve v tomto rámci Ombudsman odpovedal na prvý žalobný dôvod uvádzaný žalobcom, takže nemal na pojednávaní nijaké pripomienky k tejto rekvalifikácii uskutočnenej Všeobecným súdom.

1) O prvej a druhej výhrade, ktoré sú založené na skutočnosti, že Ombudsman v prvom rade pri hodnotení uchádzačov vôbec nezohľadnil kritériá stanovené vo VVZ, a v druhom rade posúdil kritériá výberu na základe koeficientov, ktoré neboli stanovené vo VVZ

72

Ombudsman však disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri riadení svojej činnosti. Preto teda v takom prípade ako vo veci samej, keď VVZ neupravuje kritériá hodnotenia, môže stanoviť takéto kritériá alebo určiť, pokiaľ to VVZ nestanovuje, štádium, v akom sa tieto kritériá musia zohľadniť (pozri v tomto zmysle rozsudky z 26. februára 1981, Authié/Komisia, 34/80 , EU:C:1981:57 , bod 14 ; z 13. decembra 1990, Gonzales Holguera/Parlament, T‑115/89 , EU:T:1990:84 , bod 53 , a zo 14. júla 1995, Pimley‑Smith/Komisia, T‑291/94 , EU:T:1995:142 , bod 48 ).

76

V tomto ohľade je nesporné, že poradný výbor, ako aj Ombudsman posúdili prihlášky v rámci druhej fázy, t. j. hodnotili iba životopisy vzhľadom na týchto osem kritérií:

–

„skúsenosti v oblasti spolupráce s inštitúciou, orgánom, úradom alebo agentúrou EÚ alebo pracovná skúsenosť v ich rámci, alebo v oblasti spolupráce s národným úradom ombudsmana alebo podobným orgánom alebo pracovná skúsenosť v ich rámci,

–

preukázaná skúsenosť v implementácii strategickej zmeny,

–

znalosť rozpočtového riadenia a plánovania,

–

znalosť moderných metód a stratégií v oblasti ľudských zdrojov,

–

Ako totiž vyplýva z oznámenia z 13. mája 2015, ako aj z napadnutého rozhodnutia, v rámci výberového konania boli zohľadnené všetky kritériá uvedené vo VVZ, pričom nijaké iné kritérium, než sú kritériá uvedené vo VVZ, sa v tomto výberovom konaní nezohľadnilo.

80

Skutočnosť, že prvých osem kritérií uvedených v bode 3 vyššie bolo zohľadnených v rámci druhej fázy a že posledné štyri boli zohľadnené v rámci pohovorov, spadá pod voľnú úvahu Ombudsmana, ktorý preto mohol slobodne určiť štádium, v ktorom sa tieto kritériá zohľadnia, keďže to VVZ neupravovala.

81

Ďalej je nutné konštatovať, že posledné štyri kritériá, t. j. „vynikajúce komunikačné schopnosti, schopnosť vytvárania sietí a motivácie zamestnancov“, „pevný záväzok v prospech EÚ a jej občanov“, „pevný záväzok rozvíjať víziu a stratégiu Ombudsmana“ a „schopnosť efektívne komunikovať v angličtine a vo francúzštine… znalosť ostatných úradných jazykov Európskej únie je výhodou“, sú kritériá, ktoré sa prirodzene preskúmavajú počas pohovorov.

82

Z toho vyplýva, že prvá a druhá výhrada sa musia zamietnuť.

2) O tretej výhrade založenej na tom, že Ombudsman vykonal posúdenie na základe kritérií, ktoré neboli stanovené vo VVZ

86

V prvom rade žalobca vytýka Ombudsmanovi, že požadoval od uchádzačov zúčastňujúcich sa na druhom kole pohovorov, aby predložili osobné odporúčania, pričom táto požiadavka sa vôbec nenachádza medzi kritériami výberu.

87

V tomto ohľade stačí konštatovať, že táto výhrada je neúčinná, keďže prihláška žalobcu bola zamietnutá v štádiu, ktoré predchádzalo štádiu pohovorov, v dôsledku čoho prípadné zohľadnenie odporúčaní mu nemôže spôsobiť ujmu. Ďalej, ako spresnil Ombudsman na pojednávaní v odpovedi na otázku položenú Všeobecným súdom, táto požiadavka bola sformulovaná len v súvislosti s uchádzačkou pani G. na konci postupu prijímania do zamestnania.

„Poskytol som tiež komparatívnu výhodu uchádzačom, ktorí pracovali v inštitúciách, ktoré majú časté vzťahy s inštitúciou Európskeho ombudsmana. Máte málo skúseností s Európskym ombudsmanom, zatiaľ čo iní uchádzači ich majú podstatne viac.“

91

V tomto ohľade je pravda, ako tvrdí žalobca, že kritérium „intenzita vzťahov s Ombudsmanom“ sa ako také nenachádza medzi kritériami uvedenými vo VVZ.

92

Je však nutné konštatovať, že toto kritérium možno pripojiť ku kritériu „dobré porozumenie úlohy, ktorú má Ombudsman v rámci verejnej správy“, ako to potvrdil Ombudsman v odpovedi na otázku položenú Všeobecným súdom.

93

Ako príklad uvádza len tri súdne veci, s ktorými bol oboznámený v čase, keď pôsobil ako referendár. V každom prípade, okrem toho, že oboznámenie so súdnymi vecami nie je spôsobilé na preukázanie intenzity vzťahov s Ombudsmanom, treba na doplnenie uviesť, že prvá vec viedla k uzneseniu zo 4. júna 2015, Mirelta Ingatlanhasznosító/Komisia a Ombudsman ( C‑576/14 P , neuverejnené, EU:C:2015:370 ), ktorým sa zamietlo odvolanie ako čiastočne zjavne nedôvodné a čiastočne zjavne neprípustné bez toho, aby sa doručovalo Ombudsmanovi. Pokiaľ ide o veci pred Všeobecným súdom, konkrétne veci, ktoré viedli k rozsudku z 24. septembra 2008, M/Ombudsman ( T‑412/05 , neuverejnené, EU:T:2008:397 ), a k uzneseniu z 5. septembra 2006, O’Loughlin/Ombudsman a Írsko ( T‑144/06 , neuverejnené, EU:T:2006:237 ), tieto pochádzajú od Všeobecného súdu, na ktorom žalobca nevykonával funkciu referendára. V každom prípade, pokiaľ ide o vec, ktorá viedla k uzneseniu z 5. septembra 2006, O’Loughlin/Ombudsman a Írsko ( T‑144/06 , neuverejnené, EU:T:2006:237 ), ani táto vec nebola doručená Ombudsmanovi, keďže žaloba bola Všeobecným súdom zamietnutá z dôvodu zjavnej neprípustnosti a zjavného nedostatku právomoci. Ďalej je nutné konštatovať, že práca na spisoch týkajúcich sa Ombudsmana nevedie k existencii „častých vzťahov“ s Ombudsmanom.

96

Ombudsman sa preto nedopustil narušenia výberového konania, keď zohľadnil skutočnosť, že uchádzači pracovali v inštitúciách, ktoré s nim mali časté vzťahy.

97

V treťom rade žalobca tvrdí, že v napadnutom rozhodnutí Ombudsman posúdil priaznivejšie uchádzačov, ktorí zastávali pozície vo vrcholovom manažmente, než uchádzačov, ktorí zastávali nižšie manažérske pozície.

V každom prípade zo životopisu pani G. vyplýva, že aj ona bola vedúcou oddelenia, a teda nevykonávala riaditeľské funkcie, takže toto kritérium nebolo uplatnené ako vyraďovacie kritérium, ale ako kritérium na hodnotenie prihlášok.

101

Ombudsman sa preto nedopustil narušenia výberového konania ani tým, že zohľadnil skutočnosť, že niektorí uchádzači zastávali riaditeľské miesta.

102

V štvrtom rade žalobca vytýka Ombudsmanovi, že v rámci pohovorov zohľadnil kritérium „celkového dojmu“, ktoré nie je uvedené vo VVZ.

103

106

Žalobca vytýka Ombudsmanovi, že po prvé nevzal do úvahy stanovisko poradného výboru, ktoré pritom sám vytvoril, keďže nepoznal poradie uchádzačov, ku ktorému dospel tento výbor, v okamihu, keď si ôsmich z nich pozval na pohovor, čím porušil svoju povinnosť zohľadniť uvedené stanovisko, a po druhé, že sa dopustil nezrovnalostí pri hodnotení žalobcu.

107

Ombudsman totiž vo svojom napadnutom rozhodnutí napísal:

„Prostredníctvom vedúceho mojej kancelárie mi [poradný výbor] následne predložil zoznam 12 najlepších uchádzačov zoradených v abecednom poradí… Na základe prihlášok a rovnakých 8 kritérií, ako boli použité [poradným výborom], som sám vybral 8 uchádzačov, ktorí mali byť pozvaní na pohovor 17. apríla 2015 a svoj výber som oznámil v odpovedi na e-mail: vedúceho mojej kancelárie. Rozhodol som sa pozvať len 8 uchádzačov, keďže moje hodnotenie prihlášok ma viedlo k záveru, že ostatní uchádzači na zozname nespĺňajú požiadavky stanovené na účely obsadenia voľného pracovného miesta. Chcem zdôrazniť, že svoje komparatívne posúdenie som vykonal nezávisle od poradia a známok pridelených [poradným výborom]. Nedomnievam sa, že by som bol viazaný týmto poradím, keďže ja vyberám uchádzačov, ktorých chcem pozvať na pohovor.“

108

V tomto ohľade treba pripomenúť, že ak inštitúcia, organizácia alebo orgán zriadi v rámci svojej štruktúry poradný orgán, ktorý nie je upravený v služobnom poriadku s cieľom mať na účely vymenovania na určité pracovné miesta stanovisko týkajúce sa schopností a spôsobilosti uchádzačov, cieľom tohto opatrenia je zabezpečiť tejto inštitúcii, organizácii alebo tomuto orgánu v postavení menovacieho orgánu, lepší základ pre porovnávacie hodnotenie zásluh uchádzačov. Z toho vyplýva, že stanovisko vyjadrené týmto poradným výborom vo forme odporúčania na účely uskutočnenia pohovoru musí v rozsahu, v akom tento výbor skutočne dáva takéto odporúčanie, patriť medzi skutočnosti, ktoré je MO povinný zohľadniť ako podklad pre svoje vlastné posúdenie zásluh úradníkov, aj keď sa domnieva, že sa od neho musí odkloniť (pozri v tomto zmysle rozsudky z 9. júla 1987, Hochbaum a Rawes/Komisia, 44/85, 77/85, 294/85 a 295/85 , EU:C:1987:348 , body 16 a 17 ; z 30. januára 1992, Schönherr/CES, T‑25/90 , EU:T:1992:8 , body 27 a 28 , a z 18. septembra 2003, Pappas/Výbor regiónov, T‑73/01 , EU:T:2003:237 , bod 60 ).

111

Na pojednávaní v odpovedi na otázku položenú Všeobecným súdom Ombudsman uznal, že na rozdiel od toho, čo bolo uvedené v emaile z 10. apríla 2015, ktorým žalobcovi oznámil, že poradný výbor sa rozhodol neodporučiť jeho prihlášku na účely uskutočnenia pohovoru, poradný výbor naopak vybral dvanásť uchádzačov vrátane žalobcu na účely uskutočnenia pohovoru. Ombudsman ďalej uviedol, že sám rozhodol, že na pohovor pozve len osem z týchto dvanástich uchádzačov, vrátane pani G., pričom ale vylúčil žalobcu. Ombudsman však spresnil, že šlo o nedbanlivosť.

115

V prvom rade treba konštatovať, že Ombudsman uviedol, že poradie podľa úspešnosti mu bolo známe až potom, ako osem uchádzačov, ktorých vybral, pozval na pohovor. Žalobca proti tomuto tvrdeniu nenamietal, keďže Ombudsman pozval na pohovory len uchádzačov, ktorí sa nachádzali na zozname vyhotovenom poradným výborom. Z toho vplýva, že Ombudsman sa neodklonil od abecedného zoznamu.

116

V druhom rade je potrebné uviesť, že sám Ombudsman tvrdí, že jeho úlohou nebolo len jednoducho schváliť zoznam vyhotovený podľa úspešnosti.

117

Je teda namieste určiť, či sa Ombudsman za okolností prejednávanej veci tým, že sa odchýlil od poradia podľa zásluh uvedeného v stanovisku poradného výboru, nedopustil nesprávneho posúdenia, ktoré by mohlo narušiť konanie do tej miery, aby to spôsobilo ujmu žalobcovi.

121

Treba konštatovať, že Ombudsman pozval na pohovory len uchádzačov, ktorí sa nachádzali na zozname vyhotovenom poradným výborom. Okrem toho vzhľadom na postup upravený vo VVZ (pozri bod 112 vyššie) Ombudsman nie je povinný len jednoducho schváliť zoznam v poradí podľa úspešnosti a že nebolo neprimerané nepozvať uchádzačov zaradených do zoznamu, ktorí podľa neho nespĺňali požiadavky na obsadenie voľného pracovného miesta.

122

Z toho vyplýva, že hoci Ombudsman nezohľadnil poradie stanovené poradným výborom, toto zistenie nemôže viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia.

123

Pokiaľ by totiž Ombudsman aj rešpektoval poradie uvedené na zozname uvedeného výboru, nebol by to žalobca, ale uchádzač, ktorý sa umiestnil ako ôsmy, ktorý by bol pozvaný na pohovor, pričom deviaty uchádzač na zozname, ktorý sa v poradí umiestnil na rovnakom mieste ako žalobca, by nebol pozvaný.

126

V tomto ohľade stačí uviesť, že Ombudsman v napadnutom rozhodnutí len pripomenul, že žalobca bol „vedúci oddelenia“ a nie „riaditeľ“ ako iní uchádzači. Ombudsman naopak vôbec neuvádzal, že by žalobca v okamihu podania svojej prihlášky zastával miesto referendára.

127

V dôsledku toho táto výhrada nemá skutkový základ.

128

Okrem toho na jednej strane je pravda, ako vyplýva zo životopisu žalobcu, že počas svojej kariéry bol „vedúcim oddelenia“.

132

V tomto ohľade treba pripomenúť, že na základe ustálenej judikatúry prináleží MO, aby posúdil, či uchádzač spĺňa podmienky vyžadované v oznámení o voľnom pracovnom mieste, a že toto posúdenie možno spochybniť iba v prípade zjavne nesprávneho posúdenia. V dôsledku toho Všeobecný súd nemôže nahrádzať MO tým, že by preskúmaval jeho posúdenia odborných schopností uchádzačov, s výnimkou zistenia zjavne nesprávneho posúdenia (rozsudok z 13. decembra 1990, Kalavros/Súdny dvor, T‑160/89 a T‑161/89 , EU:T:1990:86 , bod 29 ; pozri tiež v tomto zmysle rozsudok z 30. mája 1984, Picciolo/Parlament, 111/83 , EU:C:1984:200 , bod 16 ).

133

Z VVZ najskôr vyplýva, že funkcia generálneho tajomníka bola opísaná takto:

„Generálny tajomník je poverený celkovým riadením úradu a vykonávaním stratégie Ombudsmana. Zodpovedá sa priamo jemu a riadi svoj riadiaci tím. Pracuje v úzkej spolupráci s kanceláriou Ombudsmana a zastupuje úrad navonok.“

134

Pokiaľ ide o výhradu žalobcu, podľa ktorej sa Ombudsman nemohol domnievať, že nemal „nijakú praktickú skúsenosť s oblasti riadenia ľudských zdrojov“, je potrebné uviesť, že Ombudsman vo svojom napadnutom rozhodnutí napísal:

„Taktiež som poskytol komparatívnu výhodu uchádzačom, ktorí majú praktické skúsenosti v oblasti ľudských zdrojov, najmä pokiaľ ide o vykonanie reštrukturalizácie organizačných jednotiek. Kým niektorí uchádzači mali značné skúsenosti v tejto oblasti, vy ste takúto skúsenosť nemali.“

138

Ombudsman sa preto domnieval, že na rozdiel od iných uchádzačov žalobca nemal rozsiahle praktické skúsenosti v oblasti riadenia ľudských zdrojov, a to najmä v oblasti reštrukturalizácie, a neuvádzal, ako tvrdí žalobca, že nemá žiadnu skúsenosť v tejto oblasti.

139

Keďže žalobca netvrdil, že by mal skúsenosti v oblasti reštrukturalizácie, táto výhrada sa musí zamietnuť.

143

Pokiaľ ide o skutočnosť, že funkcia referendára v kancelárii predsedu Súdneho dvora sa „okrem tých funkcií, ktoré súvisia so súdnou činnosťou Súdneho dvora, týka predovšetkým dohľadu nad administratívnym fungovaním Súdneho dvora v mene predsedu Súdneho dvora, čo zahŕňa zamestnanecké otázky (vrátane otázok zníženia počtu zamestnancov), prípravu rozpočtu, organizáciu Súdneho dvora v oblasti informačných technológií, infraštruktúru a všeobecnejšie fungovanie administratívy“, je potrebné konštatovať, že všetky tieto činnosti nie sú uvedené v životopise žalobcu, ktorý len uviedol, ako už bolo uvedené v bode 129 vyššie, sledovanie prekážok konania, prípravu pridelenia nových vecí, sledovanie judikatúry veľkej komory, sledovanie správnej činnosti inštitúcie a účasť na výboroch v zastúpení predsedu Súdneho dvora. Tieto činnosti nie sú uvedené ani v hodnotiacich správach žalobcu, ktoré boli vyhotovené 17. marca 2015 (obdobia od 1. januára 2012 do 31. decembra 2012 a od 1. januára 2013 do 31. decembra 2013) a z 27. marca 2015 (obdobie od 1. januára 2014 do 31. decembru 2014). V prvých dvoch správach je funkcia žalobcu opísaná ako „vedúci oddelenia pre služobné nároky, sociálne a zdravotné záležitosti a pracovné podmienky“, a v poslednej správe ako „referendár (osobitne poverený administratívnymi záležitosťami, sledovaním prekážok konania až do pridelenia súdnych vecí a doplňujúcim spôsobom sledovaním judikatúry veľkej komory)“.

144

Z toho vyplýva, že Ombudsmanovi nemožno vytýkať, že sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia.

145

Napokon žalobca vytýka Ombudsmanovi, že usúdil, že má zastarané znalosti a skúsenosti v oblasti informačných technológií.

V tomto ohľade na jednej strane nemožno poprieť, že oblasť informatiky je oblasťou, v ktorej je vývoj mimoriadne rýchly, takže skúsenosti získané vo vzdialenejšom období sú menej relevantné ako nedávno nadobudnuté skúsenosti.

149

Na druhej strane, hoci sa žalobca domnieva, že jeho skúsenosť pokrýva obdobie až do roku 2007, je nutné konštatovať, že činnosť referendára sudcu Súdu pre verejnú službu v rokoch 2005 až 2007 nemožno považovať za podieľajúcu sa na uplatňovaní informačných technológií.

150

Ombudsman sa preto nedopustil zjavne nesprávneho posúdenia, keď usúdil, že skúsenosti žalobcu v oblasti informačných technológií boli dávnejšie a menej relevantné než novo nadobudnuté skúsenosti.

151

Ako bolo pripomenuté v bode 75 vyššie, Ombudsman disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri riadení svojej činnosti, takže mu prináleží, aby v prípade, že VVZ tak ako v prejednávanej veci nespresňuje metódu zohľadnenia jednotlivých kritérií hodnotenia, tieto metódy stanovil (pozri v tomto zmysle rozsudky z 13. decembra 1990, Gonzalez Holguera/Parlament, T‑115/89 , EU:T:1990:84 , bod 53 , a zo 14. júla 1995, Pimley‑Smith/Komisia, T‑291/94 , EU:F:1995:142 , bod 48 ).

154

Treba uviesť, ako spresnil Ombudsman na pojednávaní v odpovedi na otázku položenú Všeobecným súdom, že požiadavka predložiť odporúčania bola sformulovaná len v súvislosti s uchádzačkou pani G. na konci postupu prijímania do zamestnania.

155

Preto stačí v každom prípade uviesť, že táto výhrada je neúčinná, keďže prihláška žalobcu bola zamietnutá v štádiu, ktoré predchádzalo štádiu pohovorov, v dôsledku čoho prípadné zohľadnenie odporúčaní mu nemôže spôsobiť ujmu (pozri bod 87 vyššie).

156

Zo všetkých vyššie uvedených úvah vyplýva, že tretí žalobný dôvod sa musí zamietnuť.

d)

O štvrtom žalobnom dôvode založenom na porušení zásady riadnej správy vecí verejných

160

V rámci tohto žalobného dôvodu žalobca uvádza dve výhrady.

161

Za týchto podmienok sa žalobca nemôže sťažovať na zlú správu vecí verejných, pokiaľ sám jednak nepožiadal správny orgán o spresnenia a jednak v očakávaní požadovaných spresnení ani nepožiadal o predĺženie lehoty na podanie žiadosti o preskúmanie.

165

V druhom rade žalobca vytýka Ombudsmanovi, že mu poskytol nepresné, nekoherentné a nesprávne informácie.

166

V tomto ohľade je pravda, že Ombudsman skutočne v napadnutom rozhodnutí uznal, že niektoré informácie boli nesprávne alebo nepresné, takže by žalobcu pravdepodobne viedli k podaniu sťažnosti.

167

O návrhoch na náhradu škody

170

Žalobca tvrdí, že napadnuté rozhodnutie mu spôsobilo majetkovú a nemajetkovú ujmu.

171

V súlade s ustálenou judikatúrou v prípade, že návrh na náhradu škody úzko súvisí s návrhom na zrušenie, zamietnutie návrhu na zrušenie buď ako neprípustného, alebo ako nedôvodného spôsobuje tiež zamietnutie návrhu na náhradu škody (pozri rozsudok z 30. septembra 2003, Martínez Valls/Parlament, T‑214/02 , EU:T:2003:254 , bod 43 a citovanú judikatúru).

172

175

Za okolností prejednávanej veci Všeobecný súd na jednej strane uvádza, že Ombudsman sa dopustil nedbanlivosti, ktorú sám uznal, tým, že nesprávne oznámil žalobcovi, že jeho prihláška nebola odporučená na účely vykonania pohovoru, a na strane druhej sa domnieva, že Ombudsman nespresnil žalobcovi podrobné dôvody, pre ktoré sa neriadil zoznamom uchádzačov vyhotoveným na základe zásluh, ktorý mu predložil poradný výbor, ktorý pritom sám zriadil.

176

Za týchto podmienok možno konanie v tejto veci považovať za čiastočne spôsobené konaním Ombudsmana.

177

Takéto okolnosti predstavujú výnimočný dôvod, ktorý odôvodňuje, aby každý z účastníkov konania znášal svoje vlastné trovy konania.

Costas Popotas a Európsky ombudsman znášajú svoje vlastné trovy konania.

Collins

Kănčeva

Barents

Rozsudok

bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 22. marca 2018.

Podpisy