T-603/16

62016TJ0603

ROZSUDOK

VŠEOBECNÉHO SÚDU (tretia komora)

z 22. novembra 2018 ( *1 )

„Verejná služba – Úradníci v skúšobnej dobe – Skúšobná doba – Predĺženie skúšobnej doby – Prepustenie na konci skúšobnej doby – Článok 34 služobného poriadku – Zneužitie právomoci – Povinnosť odôvodnenia – Článok 25 ods. 2 služobného poriadku – Právo byť vypočutý – Článok 90 ods. 2 služobného poriadku – Zodpovednosť – Formálne náležitosti – Pravidlo zhody medzi žalobou a sťažnosťou – Prípustnosť – Majetková ujma – Nemajetková ujma – Príčinná súvislosť“

Vo veci T‑603/16,

Zoher Brahma , bydliskom v Thionville (Francúzsko), v zastúpení: A. Tymen, advokát,

v zložení: predseda komory S. Frimodt Nielsen, sudcovia V. Kreuschitz (spravodajca) a N. Półtorak,

tajomník: M. Marescaux, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 13. novembra 2017,

vyhlásil tento

Rozsudok

( 1 )

[ omissis ]

Žalobca tvrdí, že dĺžka jeho skúšobnej doby prekročila maximálnu dĺžku 15 mesiacov povolenú článkom 34 služobného poriadku a že toto prekročenie má za následok zrušenie rozhodnutia o nevymenovaní a jeho vymenovanie do stálej služby. Podľa žalobcu 7 mesiacov, počas ktorých bol práceneschopný, nemá vplyv na výpočet dĺžky jeho skúšobnej doby, takže jeho skúšobná doba trvala 16,5 mesiaca namiesto 15 mesiacov, ktoré sú maximálne povolené v zmysle článku 34 služobného poriadku.

183

Žalobca sa okrem toho domnieva, že tak rozhodnutie o nevymenovaní, ako aj prvá správa o skúšobnej dobe boli prijaté po uplynutí skúšobnej doby, čo je v rozpore s článkom 34 služobného poriadku. Domnieva sa, že vzhľadom na to, že Súdny dvor Európskej únie neprejavil úmysel prepustiť žalobcu pred koncom skúšobnej doby, môže sa domáhať vymenovania do stálej služby. Žalobca sa navyše domnieva, že jeho skúšobná doba bola v skutočnosti predĺžená do 5. mája 2015, keď bola vyhotovená druhá správa o skúšobnej dobe, takže jeho skúšobná doba trvala viac ako 17 mesiacov. Z týchto dôvodov došlo podľa žalobcu tiež k porušeniu článku 34 ods. 4 služobného poriadku, čo odôvodňuje zrušenie rozhodnutia o nevymenovaní do stálej služby.

184

Súdny dvor Európskej únie spochybňuje skutočnosť, že porušil článok 34 služobného poriadku. Domnieva sa, že posledná veta článku 34 ods. 1 druhého pododseku služobného poriadku sa má vykladať nielen vzhľadom na jej znenie, ale aj na kontext a ciele sledované právnou úpravou, ktorej je súčasťou. Tvrdí, že z kontextu tohto ustanovenia vyplýva, že skúšobná doba musí trvať najmenej deväť mesiacov. Podľa neho je cieľom tohto ustanovenia umožniť posúdenie spôsobilosti a správania úradníka v skúšobnej dobe, aby bolo možné zabezpečiť prijímanie úradníkov s najvyššou úrovňou spôsobilosti, výkonnosti a bezúhonnosti.

186

Súdny dvor Európskej únie sa v každom prípade domnieva, že aj keby dĺžka skúšobnej doby žalobcu nebola v súlade s článkom 34 ods. 1 druhým pododsekom služobného poriadku, nemôže toto pochybenie ako také viesť k vymenovaniu žalobcu za úradníka alebo spôsobiť neplatnosť rozhodnutia o nevymenovaní, bez zohľadnenia jeho profesionálnej spôsobilosti.

187

Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že skutočná skúšobná doba bola predĺžená do 5. mája 2015, Súdny dvor Európskej únie tvrdí, že druhá správa o skúšobnej dobe hodnotí správanie žalobcu do 15. apríla 2015 v súlade s rozhodnutím o predĺžení skúšobnej doby do tohto dátumu. Okrem iného sa domnieva, že oneskorené vypracovanie správy o ukončení skúšobnej doby nemôže spochybniť platnosť správy, prípadne rozhodnutia o nevymenovaní dotknutého úradníka.

188

Vzhľadom na tvrdenia účastníkov konania je potrebné pripomenúť, že skúšobná doba žalobcu sa začala od 1. decembra 2013, žalobca bol práceneschopný od 13. januára 2014 do 17. augusta 2014 a rozhodnutím z 1. októbra 2014 bola jeho skúšobná doba predĺžená do 15. apríla 2015, pretože čerpal pracovné voľno z dôvodu práceneschopnosti. Žalobca z týchto skutočností vyvodzuje, že jeho skúšobná doba trvala od 1. decembra 2013 do 15. apríla 2015, a teda 16,5 mesiaca.

192

Tento cieľ potvrdzuje vyššie uvedený výklad článku 34 ods. 1 druhého pododseku služobného poriadku. Tým, že služobný poriadok ustanovuje bez ohľadu na prekážky na strane úradníka v skúšobnej dobe maximálnu dĺžku skúšobnej doby na 15 mesiacov odo dňa jej začiatku, v záujme právnej istoty časovo absolútne obmedzuje neistý pracovný pomer medzi úradníkom v skúšobnej dobe a administratívou a určuje maximálnu dĺžku obdobia, ktoré môže menovací orgán zohľadniť pri posúdení, akým spôsobom úradník pracoval.

193

196

Aj keď je zrejmé, že toto ustanovenie stanovuje, že skúšobná doba je v zásade deväťmesačná, nemožno z toho vyvodiť, ako to robí Súdny dvor Európskej únie, že dĺžka doby, počas ktorej musí mať úradník v skúšobnej dobe možnosť preukázať svoju spôsobilosť a administratíva ju posúdiť, je minimálne deväť mesiacov.

197

Článok 34 ods. 3 služobného poriadku totiž stanovuje, že správa o spôsobilosti úradníka v skúšobnej dobe musí byť vypracovaná najneskôr mesiac pred skončením skúšobnej doby. Táto správa, ktorá je základom pre rozhodnutie o vymenovaní do stálej služby alebo prepustení úradníka v skúšobnej dobe, sa teda nutne týka spôsobilostí uvedeného úradníka v skúšobnej dobe kratšej ako deväť mesiacov. Skutočnosť, že nie sú zohľadnené spôsobilosti úradníka v skúšobnej dobe v období skúšobnej doby nasledujúcom po vyhotovení správy o skúšobnej dobe, v zásade nestačí na ovplyvnenie platnosti rozhodnutia o vymenovaní alebo nevymenovaní úradníka v skúšobnej dobe.

198

Podľa článku 34 ods. 1 druhého pododseku služobného poriadku platí, že menovací orgán môže (je oprávnený) predĺžiť skúšobnú dobu deviatich mesiacov uvedenú v prvom pododseku tohto ustanovenia vtedy, ak úradník v skúšobnej dobe nemôže v dôsledku choroby, materskej dovolenky alebo úrazu plniť svoje povinnosti nepretržite aspoň počas jedného mesiaca alebo dlhšie. Z toho vyplýva, že ak menovací orgán pri uplatnení širokej miery voľnej úvahy a na základe oprávnených dôvodov týkajúcich sa spôsobilosti, výkonnosti alebo správania sa úradníka v skúšobnej dobe odmietne také predĺženie napriek okolnosti, že úradník v skúšobnej dobe nemohol vykonávať povinnosti počas skúšobnej doby nepretržite aspoň počas jedného mesiaca alebo dlhšie, musia byť spôsobilosti úradníka v skúšobnej dobe preukázané a posúdené v dobe kratšej ako deväť mesiacov.

Úradník v skúšobnej dobre síce musí odpracovať deväťmesačnú skúšobnú dobu, aby mohol byť vymenovaný do stálej služby, nevyžaduje sa však, aby skutočne vykonával svoje povinnosti v priebehu celej doby deviatich mesiacov a aby sa preukazovanie a posudzovanie jeho spôsobilostí vzťahovalo k skutočnému výkonu jeho funkcie počas doby najmenej deviatich mesiacov. Úradník v skúšobnej dobe nemá nárok na celých deväť mesiacov, počas ktorých by mohol preukázať svoje spôsobilosti (návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Warner vo veci Roy/Komisia, 92/75 , EU:C:1976:19 , s. 357). Má nárok len na to, aby mu bola daná možnosť preukázať svoje spôsobilosti (v tomto zmysle pozri rozsudok z 1. apríla 1992, Kupka‑Floridi/Hospodársky a sociálny výbor, T‑26/91 , EU:T:1992:53 , bod 44 a citovanú judikatúru). Článok 34 ods. 1 prvý pododsek služobného poriadku preto nebráni výkladu druhého pododseku toho istého ustanovenia uvedeného v bode 189 vyššie.

202

V prejednávanej veci je potrebné konštatovať, že skúšobná doba žalobcu sa začala 1. decembra 2013, takže podľa článku 34 ods. 1 druhého pododseku služobného poriadku sa mala skončiť najneskôr 28. februára 2015. Súdny dvor Európskej únie netvrdil, že nemohol posúdiť spôsobilosť žalobcu počas tejto doby, ani nespochybnil zákonnosť článku 34 ods. 1 druhého pododseku služobného poriadku. Súdny dvor Európskej únie teda tým, že predĺžil skúšobnú dobu žalobcu do 15. apríla 2015 z dôvodu jeho neprítomnosti pre chorobu, ktorá trvala sedem mesiacov v priebehu skúšobnej doby, porušil článok 34 ods. 1 druhý pododsek služobného poriadku.

Okrem toho žalobca nesprávne vyvodzuje z prijatia druhej správy o skúšobnej dobe a rozhodnutia o nevymenovaní do stálej služby po uplynutí maximálnej dĺžky skúšobnej doby pätnástich mesiacov, že išlo o automatické predĺženie jeho skúšobnej doby do dátumu prijatia týchto rozhodnutí. Takýto výklad je totiž v rozpore s maximálnou dĺžkou skúšobnej doby povolenou v článku 34 ods. 1 druhom pododseku služobného poriadku. Aj keď správa o priebehu skúšobnej doby musí byť v zásade vypracovaná mesiac pred skončením skúšobnej doby, aby rozhodnutie o prijatí do trvalého pracovného pomeru [vymenovaní do stálej služby – neoficiálny preklad ] alebo o prepustení úradníka v skúšobnej dobe bolo v čo najvyššej možnej miere prijaté v deň uplynutia skúšobnej doby alebo jej predĺženia, prijatie týchto aktov po skúšobnej dobe nemá vplyv na ich platnosť a nevedie k implicitnému predĺženiu skúšobnej doby do dátumu ich prijatia. Bolo teda rozhodnuté, že oneskorené vyhotovenie správy o ukončení skúšobnej doby je síce nezrovnalosťou vzhľadom na požiadavky služobného poriadku, nemôže však, akokoľvek je to poľutovaniahodné, spochybniť platnosť správy, prípadne rozhodnutia, ktorým príslušná inštitúcia prepúšťa úradníka v skúšobnej dobe alebo mu predlžuje skúšobnú dobu (rozsudky z 12. júla 1973, di Pillo/Komisia, 10/72 a 47/72 , EU:C:1973:84 , bod 5 ; z 8. októbra 1981, Tither/Komisia, 175/80 , EU:C:1981:221 , bod 13 , a z 11. decembra 2014, CZ/ESMA, F‑80/13 , EU:F:2014:266 , bod 35 ). Lehota jedného mesiaca nie je výpovednou lehotou, ale jej cieľom je zabezpečiť, aby úradník v skúšobnej dobe mohol predložiť pripomienky skôr, ako príslušná inštitúcia prijme rozhodnutie o jeho ponechaní v službe alebo nie, k dátumu, ktorý sa v čo najvyššej možnej miere zhoduje s dňom uplynutia skúšobnej doby (v tomto zmysle pozri rozsudok z 11. decembra 2014, CZ/ESMA, F‑80/13 , EU:F:2014:266 , bod 35 ).

Z druhej správy o skúšobnej dobe, na ktorej je založené rozhodnutie o nevymenovaní, teda vyplýva, že správanie žalobcu pri organizácii pojednávania 18. marca 2015 bolo zohľadnené na účely ilustrácie jeho chýbajúcej rozvážnosti a správneho úsudku a jeho ťažkostí prispôsobiť sa situáciám, ktoré nie sú rutinné. Rovnaké správanie bolo v druhej správe o skúšobnej dobe použité na ilustráciu nepriaznivého vplyvu na pracovné podmienky v jeho službe. V druhej správe o skúšobnej dobe bola zohľadnená neospravedlnená neprítomnosť žalobcu na kurze angličtiny 24. marca 2015 a množstvo úprav urobených v systéme organizácie pracovného času v prípade žalobcu v období od 1. januára 2015 do 17. apríla 2015 na preukázanie ťažkostí žalobcu zorganizovať si prácu a vplyvu, ktorý to malo na manažment. Na účely posúdenia kvantitatívnej stránky jeho práce bolo v druhej správe o skúšobnej dobe zohľadnené tempo, akým žalobca vyhotovoval zápisnice z pojednávaní medzi 27. marcom 2015 a 27. aprílom 2015, jeho neprítomnosť v kancelárii 17. apríla 2015 a pojednávania v dňoch 10. a 17. marca 2015, na ktorých sa zúčastnil. Navyše na základe množstva úprav v systéme riadenia pracovného času uskutočnených v období od 1. januára 2015 do 17. apríla 2015, problémov s registráciou odpracovaných hodín, ktoré mal žalobca od 24. marca 2015 do 14. apríla 2015, a žiadostí o dovolenku na týždeň začínajúci od 20. apríla 2015 bez predchádzajúceho oznámenia nadriadenému, bolo v druhej správe o skúšobnej dobe posúdené správanie žalobcu v jeho službe, konkrétne nenaplnenie podmienok na to, aby žalobca získal dôveru svojich nadriadených. Napokon druhá správa o skúšobnej dobe bola založená na správaní žalobcu pri príprave pojednávania 18. marca 2015 na účely preukázania jeho problémov so spoluprácou s ostatnými a nevhodných postojov v medziľudských vzťahoch.

211

Z vyššie uvedených dôvodov preto musí byť rozhodnutie o nevymenovaní a rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti zrušené.

212

Hoci žalobca tvrdí opak, zrušenie týchto rozhodnutí však nemôže viesť k jeho vymenovaniu. Vymenovanie úradníka môže byť urobené len spôsobmi stanovenými v služobnom poriadku a za podmienok v ňom stanovených (v tomto zmysle pozri rozsudok z 13. mája 1970, Fournier/Komisia, 18/69 , EU:C:1970:37 , bod 8 ). Žiadne ustanovenie služobného poriadku pritom neukladá za prekročenie uvedenej lehoty sankciu spočívajúcu vo vymenovaní bez ohodnotenia. Úradník v skúšobnej dobe nemôže byť teda vymenovaný len na základe toho, že uplynula jeho skúšobná doba (v tomto zmysle pozri rozsudok zo 14. februára 2007, Fernández Ortiz/Komisia, F‑1/06 , EU:F:2007:25 , bod 53 ).

[ omissis ]

Z týchto dôvodov

3.

Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

4.

Súdny dvor Európskej únie je povinný nahradiť trovy konania.

Frimodt Nielsen

Kreuschitz