← Späť na vyhľadávanie
Všeobecný súd Európskej únie·18.1.2016

T-11/16

Odmieta
Súd
Všeobecný súd Európskej únie
IČS
62016TN0011

C_2016078SK.01003402.xml

29.2.2016

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 78/34

Žaloba podaná 18. januára 2016 – De Masi/Komisia

(Vec T-11/16)

(2016/C 078/47)

Jazyk konania: nemčina

Účastníci konania

Žalobca: Fabio De Masi (Brusel, Belgicko) (v zastúpení: Prof. A. Fischer-Lescano)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutie žalovanej z 9. decembra 2015 o žiadosti o prístup k dokumentom skupiny Code od Conduct,

zrušil rozhodnutie žalovanej z 9. novembra 2015 o reštriktívnom prístupe k dokumentom skupiny Code of Conduct,

uložil žalovanej podľa článku 87 ods. 2 Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu povinnosť nahradiť trovy konania a trovy prípadných vedľajších účastníkov konania na podporu návrhov žalobcu.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza štyri žalobné dôvody, pričom dva sa týkajú rozhodnutia žalovanej z 9. decembra 2015 a dva rozhodnutia žalovanej z 9. novembra 2015.

V súvislosti s rozhodnutím žalovanej z 9. decembra 2015

1.

Prvý žalobný dôvod je založený na porušení článku 8 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1049/2001 ( 1 ) .

Žalobca uvádza, že rozhodnutie z 9. decembra 2015 porušuje právo na bezodkladné spracovanie opakovanej žiadosti stanovené vo vyššie uvedenom ustanovení.

2.

Druhý žalobný dôvod je založený na porušení článku 15 ods. 3 ZFEÚ v spojení s článkom 2 ods. 1 nariadenia ES č. 1049/2001

Žalobca ďalej uvádza, že odmietnutie úplného prístupu k dokumentom, ktoré žalovaná vypracovala v súvislosti so skupinou „kódex správania“ (zdaňovanie podnikov) zriadenou Radou, navyše porušuje jeho právo nahliadnuť do týchto dokumentov, pričom toto právo zaručujú vyššie uvedené ustanovenia.

V súvislosti s rozhodnutím žalovanej z 9. novembra 2015

3.

Tretí žalobný dôvod je založený na porušení článku 230 ods. 2 ZFEÚ v spojení s článkom 10 ods. 2 ZEÚ v spojení s povinnosťou poskytnúť informácie

Žalobca v tejto súvislosti tvrdí, že ako člen Európskeho parlamentu má subjektívne a na primárnom práve založené právo na úplný prístup k dokumentom, pokiaľ sú tieto dokumenty potrebné na vykonanie kontroly parlamentom.

4.

Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení medziinštitucionálnej rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou

Žalobca napokon tvrdí, že rozhodnutie z 9. novembra 2015 je navyše v rozpore s vyššie uvedenou medziinštitucionálnou rámcovou dohodou, pri uplatnení ktorej treba vziať do úvahy ratio článku 230 ZFEÚ – poskytnúť čo najrozsiahlejší prístup k dokumentom.

( 1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie ( Ú. v. ES L 145, s. 43 ; Mim. vyd. 01/003, s. 331).

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie T-11/16 – Všeobecný súd Európskej únie | AI Pravnik