T-32/16
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62016TN0032
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2016098SK.01005701.xml
14.3.2016
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 98/57
Žaloba podaná 25. januára 2016 – Česká republika/Komisia
(Vec T-32/16)
(2016/C 098/73)
Jazyk konania: čeština
Účastníci konania
Žalobkyňa: Česká republika (v zastúpení: M. Smolek, J. Vláčil, splnomocnení zástupcovia)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil vykonávacie rozhodnutie Komisie (EU) 2015/2098 z 13. novembra 2015, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) v rozsahu, v akom vylučuje výdavky v celkovej výške 584 299,25 eur vynaložené Českou republikou, a
—
zaviazal Európsku komisiu na náhradu trov konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby, žalobkyňa uvádza dva žalobné dôvody.
1.
Prvý žalobný dôvod založený na porušení článku 52 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky.
—
Komisia rozhodla o vylúčení výdavkov z financovania Úniou, hoci nedošlo k porušeniu práva Únie ani vnútroštátneho práva. Komisia sa totiž nesprávne domnievala, že uplatňovanie nižšieho maximálneho veku nadobúdateľa v prípade podpory odchodu do predčasného dôchodku vyžaduje zmenu programu pre rozvoj vidieka v zmysle článku 19 nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 z 20. septembra 2005 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV).
2.
Ak Všeobecný súd nevyhovie prvému žalobnému dôvodu, žalobkyňa uplatňuje druhý žalobný dôvod vychádzajúci z porušenia článku 52 ods. 2 nariadenia č. 1306/2013.
—
Aj ak by uplatňovanie nižšieho maximálneho veku nadobúdateľa v prípade podpory odchodu do predčasného dôchodku bez zmeny programu pre rozvoj vidieka predstavovalo porušenie nariadenia č. 1698/2005 ( quod non ), Komisia nesprávne posúdila závažnosť tohto porušenia a finančnú ujmu spôsobenú Únii. Závažnosť tohto prípadného porušenia je totiž minimálna a nedošlo k žiadnej finančnej ujme Únie.