← Späť na vyhľadávanie
Všeobecný súd Európskej únie·26.1.2016

T-34/16

Súd
Všeobecný súd Európskej únie
IČS
62016TN0034

C_2016118SK.01003202.xml

4.4.2016

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 118/32

Žaloba podaná 26. januára 2016 – Litovská republika/Komisia

(Vec T-34/16)

(2016/C 118/37)

Jazyk konania: litovčina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Litovská republika (v zastúpení: D. Kriaučiūnas, R. Krasuckaitė a T. Orlickas, splnomocnení zástupcovia)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2015/2098 z 13. novembra 2015, ktorým sa z financovania Európskou úniou vylučujú určité výdavky vynaložené členskými štátmi v rámci Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) a v rámci Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) [oznámené pod číslom C(2015) 7716] v rozsahu, v akom rozhodnutie stanovuje, že voči Litovskej republike sa uplatňuje finančná oprava vo výške 1 113 589,65 eura,

zaviazal Európsku komisiu na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza tri žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na porušení článku 52 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 uplatneného v spojení so zásadou proporcionality, pretože Komisia tým, že sa rozhodla uplatniť paušálnu opravu vo výške 5 %:

nezohľadnila skutočnosť, že skutočná škoda spôsobená Európskej únii bola presne stanovená pokiaľ ide o prvú a štvrtú nezrovnalosť konštatovanú Komisiou; tieto nezrovnalosti mohli teda viesť len ku konkrétnej finančnej oprave a nemali byť zohľadnené na účely určenia, či existovalo významné riziko straty pre Fond,

bezdôvodným oddelením nezrovnalostí, ktoré spolu priamo súviseli, čím bolo umelo vytvorené významné riziko straty pre Fond,

nesprávne určila a nesprávne zohľadnila v rámci svojho posúdenia ostatných nezrovnalostí, ktoré konštatovala, stupeň nesúladu, povahu nezrovnalostí a finančnú ujmu spôsobenú Únii,

nesprávne uplatnila neprimeranú 5 % opravu pre rok 2011, pričom vzhľadom na povahu nezrovnalostí konštatovaných Komisiou a ostatné okolnosti Fond nebol vystavený významnému riziku finančných strát,

nesprávne uplatnila 5 % finančnú opravu pre rok 2012, pričom k uplatneniu opravy môže dôjsť len v prípade významného rizika straty pre Fond, zatiaľ čo vykonané overenia a informácie poskytnuté Litovskou republikou dokazovali, že počet, stupeň a povaha konštatovaných nezrovnalostí pokiaľ ide o rok 2012, ako aj riziko, ktoré z toho vyplývalo pre Fond, sa významne zmenšil v porovnaní s nezrovnalosťami konštatovanými pokiaľ ide o rok 2011 a v dôsledku toho bol Fond vystavený len malému riziku.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na porušení článku 41 nariadenia Komisie (ES) č. 1122/2009 z 30. novembra 2009, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 73/2009, pokiaľ ide o krížové plnenie, moduláciu a integrovaný správny a kontrolný systém v rámci schém priamej podpory pre poľnohospodárov ustanovených uvedeným nariadením, ako aj podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 1234/2007, pokiaľ ide o krížové plnenie v rámci schémy podpory ustanovenej pre odvetvie vinohradníctva a vinárstva, lebo Komisia nevzala do úvahy, že harmonogram kontrol na mieste musí byť, pokiaľ ide o hovädzí dobytok a ovce rozdielny, takže dosah tejto nezrovnalosti nie je tak významný, ako uvádza Komisia.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na porušení povinnosti odôvodnenia zakotvenej v článku 296 ZFEÚ, lebo Komisia sa rozhodla uplatniť paušálnu opravu vo výške 5 %:

bez toho, aby odôvodnila alebo riadne podložila samotnú existenciu konštatovaných porušení, ich povahu alebo riziko, ktoré z nich vyplývalo pre Fond,

bez toho, aby poskytla akékoľvek odôvodnenie, pokiaľ ide o dôvody, prečo nezrovnalosti konštatované pre roky 2011 a 2012 boli posúdené spoločne na účely uplatnenia finančnej opravy vo výške 5 %, hoci medzi týmito dvoma rokmi existovali významné rozdiely pokiaľ ide o počet a povahu konštatovaných nezrovnalostí; Komisia tiež neposkytla žiadne presvedčivé odôvodnenie, prečo bolo potrebné postupovať jednotne a uplatniť paušálnu opravu vo výške 5 % z dôvodu nezrovnalostí konštatovaných pre rok 2012 a nezrovnalostí konštatovaných pre rok 2011.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie T-34/16 – Všeobecný súd Európskej únie | AI Pravnik