T-55/16
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62016TN0055
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2016106SK.01004502.xml
21.3.2016
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 106/45
Odvolanie podané 9. februára 2016: Carlo De Nicola proti rozsudku Súdu pre verejnú službu z 18. decembra 2015 vo veci F-45/11, De Nicola/EIB
(Vec T-55/16 P)
(2016/C 106/54)
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Odvolateľ: Carlo De Nicola (Strassen, Luxembursko) (v zastúpení: G. Ferabecoli, advokát)
Ďalší účastník konania: Európska investičná banka
Návrhy
Odvolateľ navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
vyhovel tomuto odvolaniu a čiastočne zmenil napadnutý rozsudok tým, že zruší body 2 a 3 výroku, ako aj body 61 až 67 odôvodnenia rozsudku,
—
v dôsledku toho uložil EIB povinnosť nahradiť škodu, ktorá vznikla C. De Nicolovi, ako sa navrhuje v žalobe, alebo subsidiárne vrátil vec Súdu pre verejnú službu v odlišnom zložení, aby znovu rozhodol o zrušených bodoch a uložil druhému účastníkovi konania povinnosť nahradiť trovy konania.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Táto vec je v zásade totožná s vecami F-55/08 a F-59/09, v ktorých proti sebe stáli žalobca a Európska investičná banka.
Žalobca v tomto ohľade uvádza, že v napadnutom rozsudku sa nerozhodlo o návrhoch na zrušenie hodnotiaceho posudku za rok 2009, rozhodnutia z 25. marca 2010, ktorým sa odmietlo povýšenie, pokynov na hodnotenie pre rok 2009, dvoch listov prezidenta EIB zo 17. a 30. novembra 2010 a všetkých „súvisiacich, následných i predchádzajúcich aktov“.
Na podporu odvolania uvádza odvolateľ tri odvolacie dôvody.
1.
Prvý odvolací dôvod založený na povinnosti zrušiť pokyny na hodnotenie pre rok 2009 a listy prezidenta EIB zo 17. novembra 2010 a z 30. novembra 2010.
—
Odvolateľ v tomto ohľade poukazuje najmä na to, že ak by Všeobecný súd dospel k záveru, že predmetné pokyny sú protiprávne, ich zrušenie by druhého účastníka konania zaväzovalo k tomu, aby vykonal príslušné hodnotenie podľa správnejších kritérií, ktoré by viac rešpektovali odvolateľa a jeho práva.
2.
Druhý odvolací dôvod založený na zmluvnej povahe vzťahu medzi odvolateľom a EIB
—
Odvolateľ v tomto ohľade tvrdí, že žiadal o náhradu škody na základe zmluvnej zodpovednosti druhého účastníka konania, a nie na základe mimozmluvnej zodpovednosti Európskej únie. Napadnutý rozsudok okrem toho prirovnáva zamestnancov EIB k úradníkom iných inštitúcií Únie, hoci predmetný pracovný pomer spadá do oblasti súkromného práva, čo má za následok, že sa v prejednávanej veci neuplatnia právne predpisy týkajúce sa úradníkov.
3.
Tretí odvolací dôvod založený na návrhu na uloženie povinnosti nahradiť hmotné a morálne ujmy
—
Odvolateľ sa domnieva, že závery týkajúce sa vyššie uvedeného návrhu, ktoré sú uvedené v napadnutom rozsudku, sú z vecného aj právneho hľadiska chybné, a všetky podmienky nevyhnutné na to, aby právo odvolateľa na náhradu uvedenej ujmy bolo uznané, sú teda splnené.