T-172/16
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62016TN0172
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2016211SK.01006102.xml
13.6.2016
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 211/61
Žaloba podaná 15. apríla 2016 – Centro Clinico e Diagnostico G.B. Morgagni/Európska komisia
(Vec T-172/16)
(2016/C 211/76)
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Žalobkyňa: Centro Clinico e Diagnostico G.B. Morgagni (Catania, Taliansko) (v zastúpení: E. Castorina, advokát)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil rozhodnutie Komisie (EÚ) C(2015) 5549 final zo 14. augusta 2015 uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie 18. februára 2016 v rozsahu, v akom nariaďuje (článok 4 ods. 5), že „Taliansko zruší všetky nevyplatené platby pomoci v rámci schémy pomoci uvedenej v článku 1 s účinnosťou od dátumu prijatia tohto rozhodnutia“, ako aj každú jeho časť, v dôsledku ktorej by žalobkyňa nezískala náhradu súm vyplatených v prospech talianskej štátnej agentúry Agenzia delle Entrate prevyšujúcu paušálnu výšku 10 % jej finančnej situácie (roky 1990 až 1992) v zmysle článku 9 ods. 17 zákona č. 289/2002, čo je právom, z ktorého vychádza súd v talianskom právnom systéme.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza jediný žalobný dôvod.
—
V tejto súvislosti tvrdí, že pokiaľ Európska komisia konštatuje tak, ako v napadnutom rozhodnutí, objektívnu nemožnosť vymáhať štátnu pomoc považovanú za nezákonnú (na rozdiel od ostatných podnikov, ktorých vrátenie je obmedzené na 10 %), je nepochybné, že z právneho hľadiska – podľa uvedených zásad – právo žalobkyne na náhradu prevyšujúcich súm vo vzťahu k ustanoveniam zákona č. 289/2002 nemožno spochybniť: inak by to malo za následok závažné a neprípustné rozdielne zaobchádzanie medzi Centro Morgani a podnikmi provincie Catania, ktoré teraz napadnuté rozhodnutie oslobodzuje od akéhokoľvek zaplatenia 90 % sumy nezaplatenej dane.
Skutočným dôsledkom napadnutého rozhodnutia Európskej komisie je teda vytvorenie konkurenčnej výhody u všetkých ostatných podnikov na úkor Centro Morgani, vo vzťahu k škodám spôsobeným vzhľadom na prírodnú katastrofu, ku ktorej došlo viac ako desať rokov pred prijatím napadnutého rozhodnutia 14. augusta 2015. Podľa talianskeho práva podniky nie sú povinné zachovávať svoje administratívne a účtovné dokumenty viac ako desať rokov. Z toho vyplýva, že Centro Morgani nebude schopné prípustným spôsobom preukázať na účely článku 107 ZFEÚ, že mu bola spôsobená škoda, v príkrom rozpore so zásadami rovnosti, práva na obhajobu, legitímnych záujmov (článok 20 Charty základných práv Európskej únie a články 2, 6, 9 a 21 ZFEÚ) a pri narušení hospodárskej súťaže za podmienok rovnosti medzi prevádzkovateľmi.