T-339/16
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62016TN0339
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2016314SK.01002702.xml
29.8.2016
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 314/27
Žaloba podaná 26. júna 2016 – Ville de Paris/Komisia
(Vec T-339/16)
(2016/C 314/38)
Jazyk konania: francúzština
Účastníci konania
Žalobca: Ville de Paris (Paríž, Francúzsko) (v zastúpení: J. Assous, avocat)
Žalovaná: Európska komisia
Návrhy
Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
zrušil nariadenie Komisie (EÚ) č. 2016/646 z 20. apríla 2016, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 692/2008, pokiaľ ide o emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 6),
—
zaviazal Európsku komisiu, aby zaplatila symbolické 1 euro ako náhradu škody spôsobenej Ville de Paris prijatím uvedeného nariadenia,
—
zaviazal Európsku komisiu na náhradu trov konania.
Dôvody a hlavné tvrdenia
Na podporu svojej žaloby žalobca uvádza dva žalobné dôvody.
1.
Prvý žalobný dôvod založený na neplatnosti nariadenia Komisie (EÚ) č. 2016/646 z 20. apríla 2016, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 692/2008, pokiaľ ide o emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 6) ( Ú. v. EÚ L 109, 2016, s. 1 ; ďalej len „napadnuté nariadenie“) z dôvodu nedostatku právomoci, keďže Európska komisia nevhodne použila regulačný postup s kontrolou. Komisia nemala z vecného hľadiska právomoc a porušila pri prijímaní napadnutého nariadenia podstatné formálne náležitosti.
2.
Druhý žalobný dôvod založený na neplatnosti napadnutého nariadenia z dôvodu porušenia ustanovení primárneho práva, sekundárneho práva v oblasti životného prostredia, ako aj subsidiárnych právnych noriem práva Európskej únie, spôsobeného nedodržaním všeobecných zásad európskeho práva životného prostredia, ako aj zásad právnej istoty a legitímnej dôvery.
Pokiaľ ide o časť žaloby týkajúcu sa náhrady škody, žalobca tvrdí, že podmienky vzniku mimozmluvnej zodpovednosti Únie sú splnené, keďže v prvom rade je napadnuté nariadenie poznačené nezrovnalosťami tak po vecnej, ako aj po formálnej stránke, po druhé toto nariadenie spôsobilo žalobcovi skutočnú a určitú škodu a po tretie nemožno spochybniť priamu príčinnú súvislosť medzi konaním Komisie a údajnou ujmou.