← Späť na vyhľadávanie
Všeobecný súd Európskej únie·5.8.2016

T-437/16

Potvrdzuje
Súd
Všeobecný súd Európskej únie
IČS
62016TN0437

C_2016371SK.01002001.xml

10.10.2016

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 371/20

Žaloba podaná 5. augusta 2016 – Taliansko/Komisia

(Vec T-437/16)

(2016/C 371/22)

Jazyk konania: taliančina

Účastníci konania

Žalobkyňa: Talianska republika (v zastúpení: G. Palmieri, splnomocnený zástupca, P. Gentili, avvocato dello Stato)

Žalovaná: Európska komisia

Návrhy

Žalobkyňa navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil oznámenie o verejnom výberovom konaní EPSO/AD/322/16 na účely zostavenia zoznamu 86 úspešných uchádzačov vhodných na obsadenie voľných pracovných miest administrátorov (AD 5 a AD 7) v oblasti auditu, ktoré bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie z 12. mája 2016, č. C 171 A ,

zaviazal Komisiu na náhradu trov konania.

Hlavné dôvody a tvrdenia

Na podporu svojej žaloby žalobkyňa uvádza sedem žalobných dôvodov.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na porušení článkov 263, 264, 266 ZFEÚ.

Žalobkyňa sa domnieva, že Komisia nerešpektovala právnu silu rozsudku Súdneho dvora vo veci C-566/10 P, ktorý konštatoval protiprávnosť oznámenia o verejnom výberovom konaní Únie, ktoré obmedzovalo jazyky, ktoré uchádzači môžu uviesť ako jazyk 2, na angličtinu, francúzštinu a nemčinu.

2.

Druhý žalobný dôvod založený na porušení článku 342 ZFEÚ a článkov 1 a 6 nariadenia 1/58 o používaní jazykov v Európskom hospodárskom spoločenstve (Ú. v. ES 1958, 17, s. 385; Mim. vyd. 01/001, s. 3).

Žalobkyňa v tomto ohľade tvrdí, že Komisia tým, že jazyky, ktoré môžu byť uchádzačom vo verejnom výberovom konaní Únie zvolené ako jazyk 2, obmedzila na tri, v praxi stanovila nové jazykové pravidlá inštitúcií, čím zasiahla do výlučnej právomoci Rady v tejto oblasti.

3.

Tretí žalobný dôvod založený na porušení článkov 12 ES (teraz článok 18 ZFEÚ), článku 22 Charty základných práv Únie, článok 6 ods. 3 ZEÚ, článok 1 ods.2 a 3 prílohy III k služobného poriadku úradníkov, článkov 1 a 6 nariadenia 1/58, článku 1d ods. 1 a 6, článku 27 ods. 2, a článku 28 písm. f) služobného poriadku úradníkov.

Žalobkyňa sa domnieva, že jazykové obmedzenie uplatnené Komisiou je diskriminačné, keďže citované ustanovenia zakazujú európskym občanom a úradníkom inštitúcií jazykové obmedzenie, ktoré nie sú všeobecne a objektívne upravené vnútornými predpismi inštitúcií uvedenými v článku 6 už citovaného nariadenia 1/58, ktoré dodnes neboli prijaté, pričom zakazujú zavádzať takéto obmedzenia v prípade neexistencie konkrétneho a odôvodeného záujmu služby.

4.

Štvrtý žalobný dôvod založený na porušení článku 6 ods. 3 ZEÚ v rozsahu, v akom zakotvuje zásadu ochrany legitímnej dôvery ako základné právo vyplývajúce z ústavných tradícií spoločných pre členské štáty.

Žalobkyňa sa domnieva, že Komisia porušila dôveru občanov, pokiaľ ide o možnosť výberu akéhokoľvek z jazykov Únie ako jazyka 2, ako to vždy bolo možné až do roku 2007 a ako to Súdny dvor potvrdil vo svojom právoplatnom rozsudku vo veci C-566/10 P.

5.

Piaty žalobný dôvod založený na zneužití právomoci a porušení základných noriem súvisiacich s povahou a cieľom oznámení o verejných výberových konaniach.

Žalobkyňa sa domnieva, že Komisia tým, že vopred a všeobecne obmedzila jazyky, ktoré možno zvoliť ako jazyk 2, na tri jazyky, v skutočnosti predčasne v štádiu oznámenia a podmienok účasti pristúpila k overeniu jazykových schopností uchádzačov, k čomu ale malo dôjsť až v rámci samotného výberového konania. V dôsledku toho sa jazykové znalosti stávajú rozhodujúce v porovnaní s odbornými znalosťami.

6.

Šiesty žalobný dôvod založený na porušení článkov 18 a 24 ods. 4 ZFEÚ, článku 22 Charty základných práv Európskej únie, článku 2 nariadenia 1/58 a článku 1d ods. 1 a 6 služobného poriadku.

Žalobkyňa v tomto ohľade tvrdí, že tým, že sa stanovilo, že žiadosti o účasť sa musia povinne posielať v angličtine, francúzštine alebo nemčine, a že EPSO zasiela uchádzačom oznámenia týkajúce sa priebehu výberového konania v rovnakom jazyku, právo občanov Európskej únie komunikovať s inštitúciami v ich vlastnom jazyku bolo porušené a došlo k ďalšej diskriminácii na úkor osôb, ktoré neovládajú tieto tri jazyky.

7.

Siedmy žalobný dôvod založený na porušení článkov 1 a 6 nariadenia 1/58; článku 1d ods. 1 a 6 a článku 28 písm. f) služobného poriadku úradníkov, článku 1 písm. f) prílohy III k služobného poriadku úradníkov a článku 296 ods. 2 ZFEÚ (nedostatok odôvodnenia), ako aj zásady proporcionality a na skreslení skutkových okolností.

Žalobkyňa sa domnieva, že Komisia odôvodnila toto obmedzenie na tri jazyky tým, že uviedla, že novo prijaté osoby budú okamžite schopné komunikovať v rámci inštitúcií. Toto odôvodnenie skresľuje skutkové okolnosti, pretože sa nezdá, že by dotknuté tri jazyky boli najpoužívanejšie medzi rôznymi jazykovými skupinami v rámci inštitúcií; okrem toho je toto odôvodnenie neprimerané vo vzťahu k obmedzeniu základného práva, akým je zákaz jazykovej diskriminácie.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie T-437/16 – Všeobecný súd Európskej únie | AI Pravnik