T-666/16
- Súd
- Všeobecný súd Európskej únie
- IČS
- 62016TN0666
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2016410SK.01002501.xml
7.11.2016
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 410/25
Odvolanie podané 20. septembra 2016: Carlo De Nicola proti rozsudku Súdu pre verejnú službu z 21. júla 2016 vo veci F-100/15, De Nicola/EIB
(Vec T-666/16 P)
(2016/C 410/35)
Jazyk konania: taliančina
Účastníci konania
Odvolateľ: Carlo De Nicola (Strassen, Luxembursko) (v zastúpení: G. Ferabecoli, advokát)
Ďalší účastník konania: Európska investičná banka
Návrhy
Odvolateľ navrhuje, aby Všeobecný súd:
—
vyhovel tomuto odvolaniu a zmenil napadnutý rozsudok tým, že zruší body 1 a 2 výroku a body 33, 46 – 60, 85 – 94, 100 – 106, 107 – 109 toho istého rozsudku,
—
v dôsledku toho zrušil alebo vylúčil platnosť rozhodnutia prijatého 8. decembra 2014 odvolacieho výboru a prípadne vrátil tomuto výboru spis po stanoví kritérií, ktoré musí zohľadniť pri prijatí nového rozhodnutia; určil, že EIB sa dopustila voči pánovi De Nicolovi obťažovania a uložil EIB povinnosť nahradiť pánovi De Nicolovi ujmu, ktorú utrpel a ktorá bola požadovaná v návrhu na začatie konania alebo subsidiárne vrátil vec na konanie pred inú komoru Všeobecného súdu, aby v inom zložení znovu rozhodol o zrušených bodoch po vypracovaní požadovaného lekárskeho posudku.
Odvolacie dôvody a hlavné tvrdenia
Toto odvolanie bolo podané proti rozsudku Súdu pre verejnú službu z 21. júla 2016, ktorým bola zamietnutá žaloba podaná odvolateľom, ktorej predmetom bolo zrušenie rozhodnutia odvolacieho výboru z 8. decembra 2014, ktorým sa zamieta jeho sťažnosť týkajúca sa hodnotiacej správy za rok 2013, ako aj rozhodnutie odporkyne nepovýšiť ho. Odvolateľ sa okrem iného domáha určenia, že došlo k psychickému obťažovaniu, ktorého bol podľa jeho názoru obeťou a k uloženiu povinnosti EIB nahradiť nemajetkovú, fyzickú a majetkovú ujmu, ktorú údajne utrpel.
Na podporu týchto návrhov odvolateľ tvrdí, že návrh na určenie obťažovania sa zakladá práve na článku 41 poriadku zamestnancov Banky a preto nevzniká problém obsahu a/alebo predmetu, ktorým by došlo k vyňatiu žaloby z právomoci súdov Spoločenstva. V tejto súvislosti zdôrazňuje, že povinnosť súdu Únie rozhodnúť o návrhu na určenie je potvrdená v judikatúre Všeobecného súdu.
Odvolateľ okrem iného tvrdí, že všetky podmienky stanovené v judikatúre sú splnené na to, aby sa mohlo vyhovieť návrhu na náhradu škody.
Odvolateľ tiež spochybňuje body 46 až 60 napadnutého rozsudku, ktoré sa týkajú návrhu na zrušenie rozhodnutia odvolacieho výboru v rozsahu, v akom táto časť rozsudku vychádza z predpokladu, že nebolo preukázané, že rozhodnutie odvolacieho výboru obsahuje zjavne nesprávne posúdenie.