← Späť na vyhľadávanie
Všeobecný súd Európskej únie·3.11.2016

T-764/16

Súd
Všeobecný súd Európskej únie
IČS
62016TN0764

C_2017014SK.01004201.xml

16.1.2017

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 14/42

Žaloba podaná 3. novembra 2016 – Paulini/ECB

(Vec T-764/16)

(2017/C 014/51)

Jazyk konania: angličtina

Účastníci konania

Žalobca: Jörn Paulini (Frankfurt nad Mohanom, Nemecko) (v zastúpení: L. Levi a M. Vandenbussche, advokáti)

Žalovaná: Európska centrálna banka (ECB)

Návrhy

Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd:

zrušil rozhodnutie z 15. decembra 2015, zmenené a doplnené 10. februára 2016, ktorým bol žalobca informovaný o jeho ročnej revízii mzdy a príplatkov (ASBR) za rok 2015,

priznal žalobcovi náhradu majetkovej ujmy, tak ako je opísaná v bodoch 99 až 103 žaloby,

priznal žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy, ktorú utrpel a odhaduje sa na 10 000 eur,

zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.

Dôvody a hlavné tvrdenia

Na podporu svojej žaloby uvádza žalobca tri žalobné dôvody.

1.

Prvý žalobný dôvod založený na nezákonnosti usmernení ASBR z roku 2015, keďže porušujú zásadu zákazu diskriminácie, článok 51 podmienok zamestnávania a články 12 a 21 Charty základných práv Európskej únie. Subsidiárne žalobca poukazuje na nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže porušuje usmernenia ASBR z roku 2015 a je poznačené zjavne nesprávnym posúdením.

Žalobca sa domnieva, že usmernenia z roku 2015 sú nezákonné, pretože znevýhodňujú zamestnancov, ktorí boli v rámci svojej pracovnej oblasti k dispozícii len v obmedzenej miere z dôvodov, nad ktorými objektívne nemali kontrolu, ako sú nemocenská dovolenka, kratší pracovný čas z dôvodu invalidity alebo oslobodenie od plnenia pracovných povinností z dôvodu činnosti vo výbore zamestnancov (alebo išlo o kombináciu týchto dôvodov), v porovnaní s ich kolegami, ktorí boli v rámci svojej pracovnej oblasti k dispozícii v plnom rozsahu. Napadnuté rozhodnutie, ktoré bolo prijaté na základe nezákonných usmernení ASBR, je preto tiež nezákonné.

Subsidiárne, v prípade, že by usmernenia z roku 2015 boli zákonné, sa žalobca domnieva, že napadnuté rozhodnutie ich porušuje, keďže obdobia jeho neprítomnosti boli v jeho prípade využité ako prvok diskriminácie, pričom mali byť vnímané ako dôkaz pozitívneho prístupu, ktorý pozitívne ovplyvní ASBR. Všetky ukazovatele, ktoré mali byť posúdené podľa usmernení z roku 2015, mali zjavne viesť k lepšej ASBR.

2.

Druhý žalobný dôvod založený v súvislosti s uplatnením vzorca na oslobodenie od plnenia pracovných povinností z dôvodu zastupovania zamestnancov, na nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, keďže sa v ňom nepristúpilo k neutralizácii neprítomnosti z dôvodu nemocenskej dovolenky, a preto porušuje rozhodnutie z 18. decembra 2008, zásadu zákazu diskriminácie, články 12 a 21 Charty EÚ a článok 51 podmienok zamestnávania. Subsidiárne, v prípade, že by rozhodnutie z 18. decembra 2008 neumožňovalo neutralizovať nemocenskú dovolenku, sa žalobca v tejto súvislosti odvoláva na nezákonnosť rozhodnutia z 18. decembra 2008.

Podľa žalobcu mala ECB neutralizovať jeho neprítomnosť z dôvodu nemocenskej dovolenky, tak ako to vyplýva z jeho oslobodenia od plnenia pracovných povinností za január a február 2015, keď počítala jeho ASBR v súvislosti s jeho činnosťou člena výboru zamestnancov, na základe vzorca vyplývajúceho z rozhodnutia z 18. decembra 2008 o vzorci pre ASBR zamestnancov v súvislosti s ich činnosťou vo výbore zamestnancov.

Ak by rozhodnutie z 18. decembra 2008 takúto možnosť neponúkalo, žalobca subsidiárne spochybňuje zákonnosť uvedeného rozhodnutia v tejto súvislosti, pretože členovia výboru zamestnancov, ktorých oslobodenie od plnenia pracovných povinností muselo byť prerozdelené z dôvodu neprítomnosti zdravotného pôvodu, sú znevýhodnení v porovnaní s kolegami, ktorý pracovali v plnom rozsahu, a to napriek podobnému pracovnému výkonu a výsledkom a sú znevýhodnení z dôvodu ich účasti vo výbore zamestnancov.

3.

Tretí žalobný dôvod založený v súvislosti s praxou zaokrúhľovania na porušení rozhodnutia ECB z 18. decembra 2008, keďže toto rozhodnutie nedovoľuje zaokrúhľovanie, pokiaľ ide o členov výboru zamestnancov. Subsidiárne, ak by uvedené rozhodnutie v súvislosti s nimi zaokrúhľovanie umožňovalo, bolo by v tejto súvislosti zjavne nedôvodné a neprimerané.

V rámci druhého žalobného dôvodu žalobca spochybnil zákonnosť rozhodnutia z 18. decembra 2008, ak by sa toto rozhodnutie vykladalo v tom zmysle, že ECB nedovoľuje neutralizovať nemocenskú dovolenku žalobcu pri uplatnení vzorca určeného na výpočet ASBR. V rámci uvedeného žalobného dôvodu spochybňuje zákonnosť tohto rozhodnutia len z tohto hľadiska. Okrem toho ECB používa prax, ktorá spočíva v zaokrúhľovaní výsledku vzorca s cieľom konvertovať tento výsledok do stupňov, a potom zaokrúhlené stupne znova konvertuje do percent s cieľom určiť zvýšenie platu, ktoré sa má na zamestnanca uplatniť.

Žalobca spochybňuje túto prax, ktorá nemá nijaký právny základ v uplatniteľných pravidlách a ani konkrétne v rozhodnutí z 18. decembra 2008. Subsidiárne za predpokladu, že rozhodnutie z 18. decembra 2008 by sa vykladalo v tom zmysle, že dovoľuje zaokrúhľovanie ASBR pre členov výboru zamestnancov, by toto rozhodnutie bolo v tejto súvislosti nezákonné, pretože by bolo zjavne nedôvodné a neprimerané.

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Oznamenie T-764/16 – Všeobecný súd Európskej únie | AI Pravnik