C-68/17

(Vec C-68/17) ( 1 )

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Sociálna politika - Smernica 2000/78/ES - Rovnosť zaobchádzania - Pracovné činnosti v cirkvách a v iných organizáciách, ktorých duch je založený na náboženstve alebo viere - Pracovné požiadavky - Konanie v dobrej viere a lojalita s duchom cirkvi alebo organizácie - Pojem - Rozdielne zaobchádzanie založené na náboženstve a viere - Prepustenie pracovníka katolíckeho vierovyznania vykonávajúceho riadiacu funkciu z dôvodu uzavretia druhého civilného manželstva po rozvode))

(2018/C 408/14)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Bundesarbeitsgericht

—

jednak cirkev alebo iná organizácia, ktorej duch je založený na náboženstve alebo viere a ktorá riadi nemocničné zariadenie zriadené vo forme kapitálovej spoločnosti založenej podľa súkromného práva, nemôže rozhodnúť, že podriadi svojich zamestnancov vykonávajúcich riadiace funkcie požiadavkám konania v dobrej viere a lojality s týmto duchom, rozdielnym v závislosti od vierovyznania alebo neexistencie vierovyznania týchto zamestnancov, bez toho, aby toto rozhodnutie mohlo prípadne byť predmetom účinného súdneho preskúmania, aby bolo zabezpečené, že spĺňa kritériá stanovené v článku 4 ods. 2 tejto smernice a

—

jednak rozdielne zaobchádzanie, pokiaľ ide o požiadavky konania v dobrej viere a lojality s uvedeným duchom, medzi zamestnancami zastávajúcimi vedúce pozície, v závislosti od ich vierovyznania alebo neexistencie vierovyznania, je v súlade s uvedenou smernicou, len ak vzhľadom na povahu dotknutých pracovných činností alebo kontext, v ktorom sa vykonávajú, náboženstvo alebo viera predstavujú pracovnú požiadavku, ktorá je základná, oprávnená a odôvodnená s ohľadom na ducha predmetnej cirkvi alebo organizácie a ktorá je v súlade so zásadou proporcionality, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.

2.

Vnútroštátny súd, ktorý rieši spor medzi dvoma súkromnými osobami, má, v prípade, že nemôže vyložiť uplatniteľné vnútroštátne právo v súlade s článkom 4 ods. 2 smernice 2000/78, povinnosť zabezpečiť v rámci svojich právomocí právnu ochranu vyplývajúcu osobám podliehajúcim súdnej právomoci zo všeobecných zásad práva Únie, ako je najmä zásada zákazu diskriminácie z dôvodu náboženstva alebo viery, ktorá je zakotvená v článku 21 Charty, a zaručiť úplnú účinnosť práv z nej vyplývajúcich, pričom ponechá v prípade potreby neuplatnené akékoľvek ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré je v rozpore s právom Únie.