← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·17.1.2019

C-168/17

Zrušuje
Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62017CA0168

C_2019093SK.01000401.xml

11.3.2019

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 93/4

Rozsudok

Súdneho dvora (tretia komora) zo 17. januára 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Kúria – Maďarsko) – SH/TG

(Vec C-168/17) ( 1 )

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika - Reštriktívne opatrenia s ohľadom na situáciu v Líbyi - Séria zmlúv určených na zriadenie bankovej záruky v prospech subjektu uvedeného v zozname týkajúcom sa zmrazenia finančných prostriedkov - Uhradenie nákladov podľa zmluvy o zabezpečení - Nariadenie (EÚ) č. 204/2011 - Článok 5 - Pojem „finančné prostriedky sprístupnené subjektu uvedenému v prílohe III nariadenia č. 204/2011“ - Článok 12 ods. 1 písm. c) - Pojem „nárok na započítanie pohľadávky alebo pohľadávka so zárukou“ - Pojem „osoba alebo subjekt konajúce v mene osoby uvedenej v článku 12 ods. 1 písm. a) alebo b“))

(2019/C 93/05)

Jazyk konania: maďarčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Kúria

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: SH

Žalovaná: TG

za účasti: UF

Výrok

rozsudku

1.

Článok 5 ods. 2 nariadenia Rady (EÚ) č. 204/2011 z 2. marca 2011 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Líbyi sa má vykladať v tom zmysle, že sa:

uplatňuje na situáciu, o akú ide vo veci samej, v ktorej musia byť náklady, ktoré sa majú zaplatiť na základe zmluvy o zabezpečení, uhradené bankou Európskej únie líbyjskej banke, ktorej meno je zapísané do zoznamu uvedeného v prílohe III tohto nariadenia, a

v zásade neuplatňuje na situáciu, o akú ide vo veci samej, v ktorej musia byť náklady, ktoré sa majú zaplatiť na základe zmluvy o zabezpečení, uhradené bankou Únie líbyjskej banke, ktorej meno je zapísané do zoznamu uvedeného v prílohe III uvedeného nariadenia alebo bankou Únie inej banke Únie, pokiaľ banková záruka poskytnutá líbyjskou bankou je vystavená v prospech subjektu, ktorý je uvedený v tomto zozname, pokiaľ takáto platba nevedie z dôvodu existujúceho právneho a hospodárskeho prepojenia medzi bankou, ktorá je príjemcom tejto platby, a subjektom uvedeným v tomto zozname k nepriamemu sprístupneniu predmetných nákladov v prospech tohto subjektu.

2.

Článok 12 nariadenia č. 204/2011 sa má vykladať v tomto zmysle, že

sa vo svojom pôvodnom znení uplatňuje, pokiaľ náklady, ktoré sa majú uhradiť na základe zmluvy o zabezpečení, majú byť uhradené bankou Európskej únie líbyjskej banke zapísanej do zoznamu uvedeného v prílohe III tohto nariadenia, ako aj bankou Únie líbyjskej banke, ktorá nie je uvedená v tomto zozname, ak je banková záruka poskytnutá líbyjskou bankou v prospech subjektu, ktorý je uvedený v tomto zozname, pod podmienkou, že líbyjská banka je považovaná za subjekt konajúci v mene líbyjskej vlády, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu;

sa v znení vyplývajúcom z nariadenia Rady (EÚ) č. 45/2014 z 20. januára 2014 neuplatňuje, pokiaľ náklady, ktoré sa majú uhradiť na základe zmlúv o zabezpečení, majú byť uhradené bankou Únie líbyjskej banke zapísanej do zoznamu uvedeného v prílohe III tohto nariadenia, ako aj bankou Únie líbyjskej banke, ktorá nie je uvedená v tomto zozname, ak je banková záruka poskytnutá líbyjskou bankou v prospech subjektu, ktorý je uvedený v tomto zozname, ak tieto náklady boli uhradené pred nadobudnutím účinnosti uvedeného nariadenia, a

tak vo svojom pôvodnom znení, ako aj vo svojom znení vyplývajúcom z nariadenia č. 45/2014 sa neuplatňuje, ak sa náklady splatné na základe zmlúv o zabezpečení musia uhradiť bankou Únie inej banke Únie.

3.

Článok 9 nariadenia č. 204/2011 sa má vykladať v tom zmysle, že sa nemôže uplatňovať na úhradu nákladov, ako sú náklady, ktoré sa majú uhradiť na základe jednotlivých zmlúv, o ktoré ide vo veci samej.

4.

Článok 17 ods. 1 nariadenia Rady (EÚ) 2016/44 z 18. januára 2016 o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na situáciu v Líbyi, ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 204/2011, sa má vykladať v tom zmysle, že sa uplatňuje na náklady na záruku, ktoré má zaplatiť banka Európskej únie inej banke Únie v situácii, o akú ide vo veci samej, keď ku konečnému vyčísleniu dôjde po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

( 1 ) Ú. v. EÚ C 221, 10.7.2017 .

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Zhrnutie C-168/17 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik