C-219/17
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62017CA0219
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2019065SK.01000601.xml
18.2.2019
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 65/6
Rozsudok
Súdneho dvora (veľká komora) z 19. decembra 2018 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Consiglio di Stato – Taliansko) – Silvio Berlusconi, Finanziaria d’investimento Fininvest SpA (Fininvest)/Banca d’Italia, Istituto per la Vigilanza Sulle Assicurazioni (IVASS)
(Vec C-219/17) ( 1 )
((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Aproximácia právnych predpisov - Prudenciálny dohľad nad úverovými inštitúciami - Nadobudnutie kvalifikovanej účasti v úverovej inštitúcii - Konanie upravené smernicou 2013/36/EÚ a nariadeniami (EÚ) č. 1024/2013 a 468/2014 - Zmiešané správne konanie - Výlučná rozhodovacia právomoc Európskej centrálnej banky (ECB) - Návrh podaný proti prípravným aktom prijatým príslušným vnútroštátnym orgánom - Tvrdenie o porušení právnej sily rozhodnutej veci týkajúcej sa vnútroštátneho rozhodnutia))
(2019/C 65/06)
Jazyk konania: taliančina
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Consiglio di Stato
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobcovia: Silvio Berlusconi, Finanziaria d’investimento Fininvest SpA (Fininvest)
Žalovaní: Banca d’Italia, Istituto per la Vigilanza Sulle Assicurazioni (IVASS)
za účasti: Ministero dell’Economia e delle Finanze, Banca Mediolanum SpA, Holding Italiana Quarta SpA, Fin. Prog. Italia di E. Doris & C. s.a.p.a., Sirefid SpA, Ennio Doris
Výrok
rozsudku
Článok 263 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby vnútroštátne súdy vykonávali preskúmanie zákonnosti aktov týkajúcich sa začatia konania, prípravných aktov alebo aktov týkajúcich sa nezáväzného návrhu, ktoré prijali príslušné vnútroštátne orgány v rámci konania upraveného v článkoch 22 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES, článku 4 ods. 1 písm. c) a článku 15 nariadenia Rady (EÚ) č. 1024/2013 z 15. októbra 2013, ktorým sa Európska centrálna banka poveruje osobitnými úlohami, pokiaľ ide o politiky týkajúce sa prudenciálneho dohľadu nad úverovými inštitúciami, ako aj článkoch 85 až 87 nariadenia Európskej centrálnej banky (EÚ) č. 468/2014 zo 16. apríla 2014 o rámci pre spoluprácu v rámci jednotného mechanizmu dohľadu medzi Európskou centrálnou bankou, príslušnými vnútroštátnymi orgánmi a určenými vnútroštátnymi orgánmi (nariadenie o rámci JMD). V tejto súvislosti nemá význam okolnosť, že na vnútroštátny súd bola podaná špecifická žaloba o neplatnosť z dôvodu údajného porušenia právnej sily rozhodnutej veci, ktorá sa vzťahuje na rozhodnutie vnútroštátneho súdu.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 283, 28.8.2017 .