← Späť na vyhľadávanie
Súdny dvor Európskej únie·30.1.2019

C-220/17

Súd
Súdny dvor Európskej únie
IČS
62017CA0220

C_2019112SK.01000302.xml

25.3.2019

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 112/3

Rozsudok

Súdneho dvora (prvá komora) z 30. januára 2019 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgericht Berlin – Nemecko) – Planta Tabak-Manufaktur Dr. Manfred Obermann GmbH & Co. KG/Land Berlin

(Vec C-220/17) ( 1 )

((Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Aproximácia právnych predpisov - Platnosť smernice 2014/40/EÚ - Výroba, prezentácia a predaj tabakových výrobkov - Právna úprava týkajúca sa „zložiek“ - Zákaz tabakových výrobkov s arómou))

(2019/C 112/04)

Jazyk konania: nemčina

Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania

Verwaltungsgericht Berlin

Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom

Žalobkyňa: Planta Tabak-Manufaktur Dr. Manfred Obermann GmbH & Co. KG

Žalovaný: Land Berlin

Výrok

rozsudku

1.

Preskúmanie prvej prejudiciálnej otázky neodhalilo žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť článku 7 ods. 1, 7 a 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/40/EÚ z 3. apríla 2014 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov a o zrušení smernice 2001/37/ES.

2.

Článok 7 ods. 14 smernice 2014/40 sa má vykladať v tom zmysle, že na jednej strane pojem „kategória výrobkov“ v zmysle tohto ustanovenia sa vzťahuje na cigarety a tabak na vlastnoručné zhotovenie cigariet a na druhej strane postup, ktorý treba uplatniť na účely určenia, či konkrétny tabakový výrobok dosahuje hranicu 3 % stanovenú v tomto ustanovení, musí byť stanovený v súlade s vnútroštátnym právom dotknutého členského štátu.

3.

Články 8 až 11 smernice 2014/40 sa majú vykladať v tom zmysle, že členským štátom neumožňujú stanoviť lehoty na transpozíciu, ktoré sú komplementárne k tým, ktoré sú stanovené v článkoch 29 a 30 tejto smernice.

4.

Preskúmanie druhej otázky neodhalilo žiadnu skutočnosť, ktorá by sa mohla dotknúť platnosti článku 9 ods. 1 druhého pododseku, článku 9 ods. 4 písm. a) druhej vety, článku 9 ods. 6, článku 10 ods. 1 písm. b), e) a f), ako aj článku 11 ods. 1 prvého pododseku prvej vety smernice 2014/40.

5.

Článok 13 ods. 1 písm. c) a článok 13 ods. 3 smernice 2014/40 sa majú vykladať v tom zmysle, že členským štátom ukladajú povinnosť, aby použitie informácií, ktoré sa týkajú chuti, vône, arómy alebo iných prídavných látok, zakázali aj vtedy, keď nejde o propagačné informácie, a že použitie dotknutých zložiek je naďalej dovolené.

6.

Preskúmanie tretej prejudiciálnej otázky neodhalilo žiadnu skutočnosť, ktorá by mohla ovplyvniť platnosť článku 13 ods. 1 písm. c) a článku 13 ods. 3 smernice 2014/40.

( 1 ) Ú. v. EÚ C 239, 24.7.2017 .

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Zhrnutie C-220/17 – Súdny dvor Európskej únie | AI Pravnik