C-370/17
- Súd
- Súdny dvor Európskej únie
- IČS
- 62017CA0370
- Zdroj
- eur-lex.europa.eu ↗
C_2020222SK.01000201.xml
6.7.2020
SK
Úradný vestník Európskej únie
C 222/2
Rozsudok
Súdneho dvora (veľká komora) z 2. apríla 2020 (návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tribunal de grande instance de Bobigny, Cour de cassation – Francúzsko) – Caisse de retraite du personnel navigant professionnel de l’aéronautique civile (CRPNPAC)/Vueling Airlines SA (C-370/17), Vueling Airlines SA/Jean-Luc Poignant (C-37/18)
(Spojené veci C-370/17 a C-37/18) ( 1 )
(Návrh na začatie prejudiciálneho konania - Migrujúci pracovníci - Sociálne zabezpečenie - Nariadenie (EHS) č. 1408/71 - Uplatniteľné právne predpisy - Článok 14 ods. 1 písm. a) - Vyslanie pracovníkov - Článok 14 ods. 2 písm. a) bod i) - Osoba, ktorá obvykle pracuje ako zamestnanec na území dvoch alebo viacerých členských štátov pre pobočku alebo stále zastúpenie podniku na území iného členského štátu, než je štát sídla podniku - Nariadenie (EHS) č. 574/72 - Článok 11 ods. 1 písm. a) - Článok 12a ods. 1a - Potvrdenie E 101 - Záväznosť - Potvrdenie získané alebo použité podvodom - Právomoc súdu hostiteľského členského štátu konštatovať podvod a nezohľadniť potvrdenie - Článok 84a ods. 3 nariadenia č. 1408/71 - Spolupráca medzi príslušnými inštitúciami - Právna sila rozhodnutej veci, ktorú má rozhodnutie vydané v trestnom konaní vo vzťahu k civilnému konaniu - Prednosť práva Únie)
(2020/C 222/02)
Jazyk konania: francúzština
Vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania
Tribunal de grande instance de Bobigny, Cour de cassation
Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom
Žalobkyne: Caisse de retraite du personnel navigant professionnel de l'aéronautique civile (CRPNPAC) (C-370/17), Vueling Airlines SA (C-37/18)
Žalované: Vueling Airlines SA (C-370/17), Jean-Luc Poignant (C-37/18)
Výrok
rozsudku
1.
Článok 11 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (EHS) č. 574/72 z 21. marca 1972, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia č. 1408/71 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva, v znení zmenenom a aktualizovanom nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996, zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 647/2005 z 13. apríla 2005, sa má vykladať v tom zmysle, že súdy členského štátu, ktoré vedú konanie voči zamestnávateľovi na základe skutočností, ktoré by mohli odhaliť podvodné získanie alebo použitie potvrdení E 101 vydaných podľa článku 14 ods. 1 písm. a) nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci Spoločenstva, v znení zmenenom a aktualizovanom nariadením č. 118/97, zmeneného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 631/2004 z 31. marca 2004, vo vzťahu k pracovníkom vykonávajúcim činnosť v tomto členskom štáte môžu konštatovať podvod a v dôsledku toho vylúčiť uplatnenie týchto potvrdení až vtedy, keď overia:
—
na jednej strane, že sa urýchlene začal postup upravený v článku 84a ods. 3 tohto nariadenia a príslušná inštitúcia členského štátu, kde boli potvrdenia vydané, mala možnosť preskúmať dôvodnosť vystavenia týchto potvrdení z hľadiska konkrétnych dôkazov predložených príslušnou inštitúciou hostiteľského členského štátu, na základe ktorých sa možno domnievať, že tieto potvrdenia boli získané alebo použité podvodným spôsobom, a
—
na druhej strane, že príslušná inštitúcia členského štátu, kde boli potvrdenia vydané, také preskúmanie neuskutočnila a v primeranej lehote nezaujala stanovisko k týmto dôkazom, pričom by prípadne predmetné potvrdenia vyhlásila za neplatné alebo zrušila.
2.
Článok 11 ods. 1 nariadenia č. 574/72 v znení zmenenom a aktualizovanom nariadením č. 118/97, zmeneného nariadením č. 647/2005, a zásada prednosti práva Únie sa majú vykladať v tom zmysle, že pokiaľ je zamestnávateľ v hostiteľskom členskom štáte odsúdený v trestnom konaní na základe právoplatného konštatovania podvodu, ktorého sa dopustil v rozpore s týmto právom, bránia tomu, aby civilný súd tohto členského štátu viazaný vnútroštátnou právnou zásadou právnej sily rozhodnutej veci, ktorú má rozhodnutie vydané v trestnom konaní vo vzťahu k civilnému konaniu, uložil tomuto zamestnávateľovi len na základe toho, že bol odsúdený v trestnom konaní, povinnosť vyplatiť náhradu škody pracovníkom alebo dôchodkovej inštitúcii tohto členského štátu, ktorí sa stali obeťami tohto podvodu.
( 1 ) Ú. v. EÚ C 283, 28.8.2017 .
Ú. v. EÚ C 112, 26.3.2018 .